Slovenský Východ, október 1926 (VIII/226-251)
1926-10-01 / No. 226
Z. strana* ' ___________ ____________ Isté je, že systém všenárodnej koalície je zatiaľ vylúčený z akejkoľvek politickej kalkulácie. O jeho bytie či nebytie rozhodly vlastne už j-asenné voľby, v ktorých následkom ztrát sociálnědemokratických a národne-demokratickýeh dosavádna väčšina bola ztratená a po priforaní strany živnostenskej zrušila sa zase dosavádna rovnováha medzi živlom socialistickým a občianskym, na ktorej celý tento systém vládnutia bol založený. Rozklad stal sa za nových pomerov len otázkou času a pri prvej príležitosti, keď narazily na sebe zásadne sa líšiace hospodárske záujmy a názory oboch krýdiel, muselo sa to stať. V lete priostrily sa potom, ako vieme, počas boja o zemedelské clá a kongruu, protivy veľmi značne, takže úplná náprava škôd a návrat k statu quo ukazovaly sa pre jasennú kampaň predom málo pravdepodobné. úkoly, vyžadujúce si teraz neodkladného riešenia, sú podstatne tohože rázu, ako boly na jar a spolupráca hospodárskej občianskej majority podáva sa tu ako najprirodzenejší útvar, zaručujúci zdarné výsledky. Na druhej strane nebude si ovšem žiadny politik, vedomý svojej odpovědnosti, zakrývať nebezpečenstvo situácie, ktorá hrozí rozšíriť odcudzenie medzi dvoma československými täborami v úplnú priepasť a sveruje štátne nezbytnosti a vládu republiky majorite, ktorej hospodárska jednoliatosť nie je doplňovaná jednoliatosťou politickou. Pri tom nie je zaiste žiadúee, aby u nás bolo stupňované triedne napätie a v robotníctvu malo sa živiť presvedčenie, že ostatné vrstvy chcú svoje bolesti vybavovať na jeho chrbátu. Z takého pocitu krivdy rodila by sa prirodzene zhubná sociálna nenávisť — k najväčšiemu prospechu a radosti komunistov. Na šťastie možno povedať, že povahe nášho ľudu sú nízke pudy a tendencie triedneho zápasu od základu cudzie a že politickí vodcovia sú si dobre ■vedomí nebezpečenstva tohoto jedu, hoci by ibol zanášaný z ktorejkoľvek strany, z ľava, alebo z prava, od revolúcie alebo reakcie. Preto už prípravné vyjednávanie parlamentné bolo vedené v duchu smierlivosti k všetkým stranám a jednou zo základných myšlienok novej sústavy je prístupnosť každému^ kto k spolupráci je ochotný. Budúca majorita, i keď bude nútená vládnuť bez zástupcov robotníctva, nebude rozhodne vládnuť proti nemu. Nezabúdame, že každá majorita a každá vláda je útvar prechodný a že role opozície a vládnych strán stú zamieňavé. Ich odpovědnost’ voči štátu je rovnaká. Moderný tanečný naukobeh pre pokračujúcich a začiatočníkov usporiada od 1. októbra t. r. PROF. LES ZT vo dvorane Jedálne „Slávia“ Umelecký výcvik klasických tancov. - Zvláštne hodiny. Súkromé skupiny. Ľudové ceny. 2186s SLOVENSKÝ VÝCHOD_______________________________________1. októbra 1926. Z® »Misia swetoirel volny. ggirofa Yšsaua — Plplpwsatické intríg!^« E. Budapešť, 30. septembra. — V najbližšom čase vydá maďarská Akadémia vied tretí sväzoik dopisov a poznámok grófa Tiszu, ministerského predsedu maďarského za svetovej vojny. Redakciou tohoto sväzku bol ustanovený generálny sekretár Akademie dr. E. Batogh, bývalý najbližší priateľ grófa Tiszu. Batogh o svojej práci vyhlásil: Politicky najdôležitejšia čiastka tohoto tretieho sväzku týka sa jednaniach, cieľom udelenia rozličných koncesií Taliansku ešte pred vypuknutím vojny. Gróf Tisza zastával názor, že o odstupu územia Taliansku nesmie byť ani reči. Vyjednávania v tomto smere buly vedené medzi Ti-szom, Berchtoldom ä talianskym vyslancom A varnom. Y Ríme žatým knieža Biilow a neskorší nemecký minister Erzberger robili nátlak na vyjednávania a sabotovali ho. Ešte v roku 1915, teda pred vypovedaním vojny so strany Talianska, boly vyjednávania vedené, ale vtedy Tisza zastával názor, že Taliansku nesmie byť územie odstúpené. V ďalšom sa gróf Tisza ponosuje na intrigy tak Bfilowa aiko aj Berchtolda a rovnako tak talianskeho vyslanca Meechio. Ale neústupnosť Tiszova nakoniec predsa len viedla k vojne s Talianskom. Pred uzavretím konkordátu v Rumunsku. CEP8. Buka r e š ť, 30. septembra Po podpísaní taliansko-ruimunskej priateľskej smluv y vyskytly sa oficielně zprávy, že v najbližšom čase uzavře Rumunsko s Talianskom hospodársku smluvu a s Vatikánom konkordát. Vyjednávanie o uzavretí konkordátu trvá už veľmi dlho. Liberálovia však boli neismieriteľnými odporcami konkordátu a preto s jeho uzavretím sa neponáhľali. Len teraz vyjednávanie nenaráža na väčšie prekážky, takže koncom mesiaca októbra sa očakáva podpísanie konkordátu, ktorého ustanovenia sú celkom pre Vatikán priaznivé. Dopisovateľovi CEPSu podarilo sa pozreť návrh konkordátu, skladajúci sa z dvadsiatichtroch článkov. Konkordát, ktorý terajšia vláda uzavře, pravdepodobne sa nebude podstatne od tohoto návrhu líšiť. Naj dôležitejíšie navrhované články konkordátu uvádzame v plnom znení: Podľa konkordátu je katolícke vyznanie slobodné a j e dovolené na celom území rumunského štátu. Katolícka hierarchia bude složená takto: Pre grécky ritus bude sriadená metropolia s piatimi diecézami, pre ritus latinský arcibiskupstvo v Bukarešti so štyrmi diecézami, pre arménsko-gregoriánsky jeden vikariát. Styky medzi biskupmi, kňazmi a ľudom s jednej' strany a medzi Vatikánom s druhej strany budú v cirkevneduchovných otázkach úplne voľné. Správcovia diecézií musia byť rumunskými občanmi. Cudzinci budú potvrdení výnimočne a po zvláštnej dohode s rumunskou vládou. Biskupovia pri naístúpení úradu prisahajú vernosť rumunskému kráľovi, štát katolíckej cirkve priznáva postavenie právnickej osoby. Správcovia diecézií majú v otázkach cirkevne-administratívnych úplnú slobodu, môžu ustanovovať farára a zakladať filiálky a majú úplnú slobodu pri svätení kňazov, ktorí, pravda, musia byť rumunskými občanmi. Výnimky z tohoto ustanovenia sa povoľujú ten po zvláštnej dohode s rumunskou vládou. Na vydržiavanie biskupstva a duchovných seminárov môže byť založený náboženský fond, musí však byť uložený v rumun-ských rentách. Do fondu bolo by vzaté i to, čo už teraz patrí katolíckej cirkve v Rumunsku, Majetok tento podrží účel vytknutý mu zakladateľom. Patronát štátu a spoločností nad cirkevnými a farskými budovami sa zrušuje. Všetky budovy prechádzajú do výhradnej správy cirkve. Každá diecézia môže mať svoj seminár, ktorý je podriadený výhradne hlave diecézi, učitelia môžu však byť ten rumunskí občania a rumunština bude tu predmetom povinným. V Bukarešti bude sriadený väčší teologický katolícky ústav, ktorého štatút bude vypracovaný spoločne s rumunskou vládou a Vatikánom. Terajšie rady a kongregácie majú právo na ďalšie trvanie a zakladanie nových kláštorov. Prostriedky a majetok rádov a kongregácií musia byť použité na rumunskom území s výnimkou príspevkov pre Svätú Stolicu. Katolícka cirkev má právo otvárať a vydržiavať školy obecné, istredné a učiteľské semináre, ktoré budú podliehať správcom diecézií a kontrole ministerstva národnej osvety. V štátnych školách s katolíckymi žiakmi budú vymenovaní katolícki učitelia náboženstva po dohode s vládou a arcibiskupom a platení budú štátom. Právo zkúšať týchto katechétov přísluší správ.com diecézií. Katolícki žiaci nerumunskej národnosti musia byť vyučovaní náboženstvu materinským jazykom. Práve ostatné zmienené body, týkajúce sa náboženského fondu, kongregácií a škôl, boly najväčšou prekážkou, že konkordát nebol už podpísaný vládou skôr. písať, taká vec sa musí prežiť a vidieť celkom z blízka hmatateľne. Skutočne nechápem, prečo jazdíme my Čechoslováci do cudziny, prečo sháňame všelijaké pochybné pôžitky za drahé peniaze, čert sám vie kde a ísem, kde máme všetku túto nefalšovanú krásu, dolná ako na papieri, sem nechodíme. Keď už niekto nechce sa „driapať” na tie kopce a ani nechce prejisť sa pohodlne k Popradskému Plesu alebo k vodopádu Skoku, tak sa môže dať aspoň vytiahnuť tou zubačkou na Štrbu a sadnúť si na brehu do kaviarne a kukať na tú „boží krásu”. To, čo ho bude stať taký výlet, nebude nikdy ľutovať, čo utratí v nedeľu v Košiciach, to utratí i tu a mnoho k tomu nepridá a vidí aspoň niečo, je v Ióne krásnej prírody, dýcha božský vzduch a podporí s veľkým nákladom udržiavané reštaurácie a živnosti tu v horách. A kto má viacej času a môže podniknúť dvojdenný alebo tridenný výlet, ten môže celkom kľudne podujať i niekoľko pekných partií alebo vychádzok do okolia. Je toľko krásnych nedieľ v lete a predsa tak málo návštevníkov pomerne navštevuje tieto krásy. Predstavte si, že by toto bolo niekde v cudzine, ako by sa Zápas Tuiuiey—Dempsey nemal význam iba pre športovcov, ale aj pre iný obor ľudskej pôsobnosti, totiž pre diaľkovú fotografiu. Náš obrázok ukazuje nám prvú telegrafovanú fotografiu tohoto zápasu. Fotografia bola telegrafovaná z Filadelfie do Londýna. Ako zrejme, potrebuje ešte mnoho opráv, ale predsa len je dôkazom neustáleho napredovania ľudskej techniky, Zahraničné udalosti. Pri výročnom kongresu Spoločnosti národov v Ženeve sišli sa tiež zástupcovia Malej dohody k užšej konferencii. Bolo vydané obvyklé komuniké, v ktorom sa zdôrazňuje úplná shoda v názoroch a pevná vôľa odpovědných zástupcov Československa, Juhoslávie a Rumunska, pokračovať v plodnej spolupráci. Vývoj vecí v Europe pokračuje v poslednom čase tak rýchle, že je opravdu treba bedlive ho sledovať a udržiavať neustály tesný kontakt medzi spojencami. V ústredí záujmu je rozmluva, ktorú v úplnom súkromí, vo výletnom mieste Thoiry pri Ženeve máli spolu francúzsky a nemecký ministri zahraničných vecí. Podľa zpráv, ktoré o tom prenikly do svetovej tlače, nejednalo sa o nič menšieho, ako o úplné vyrovnanie dosavádnych sporov a uzavretie hotového spojenectva medzi Nemeckom a Francúzskom. Netreba dokladať, že udalosť takého rázu bola by priamo epochálnou v dejinách Európy a musela mať za následok úplnú premenu dosavádnyeh politických pomerov. Niet pochyby, že niečo takého nedá sa previesť cez noc a že uplynie ešte mnoho vody, kým sa podarí odstrániť všetky prekážky, ktoré stoja v ceste opravdu trvalému dorozumeniu oboch rýnských súsedov. Ako opatrne treba prijímať senzačné zprávy a ukvapené fantázie, k veciam tak dôležitým sa pripínajúce, ukázalo hneď v zapätí nasledujúce rozladenie verejnosti francúzskej i nemeckej, akonáhle jeden z účastníkov porád otvorenejšie prehovoril o svojich plánoch. Bolo to na priateľskom večierku nemeckej kolonie ženevskej, kde Stresemann vyslovil sa v tom smysle, že teraz tvrdenie o nemeckej vine na vojne je vyvrátené a otvára sa voľná dráha uplatneniu národného sebaurčenia pre Nemcov. To sa vo Francúzsku prijalo veľmi neľúbe čiastočne pre útočný ráz prejavu vzhľadom k mierovej smluve versailleskej, a tiež preto, že sa v tom videla proklamácia ďalekosiahlych cieľov Nemecka, ako je privtelenie Rakúska a talianskeho Tyrolska. Francúzsky zahraničný úrad vydal proti tomu notu, v ktorej upozorňoval na nutnosť striktného zachovania mierovej smluvy a zmieňoval sa menovite o významu obsadenia Porýnska, ako sankcie za nedodržanie odzbrojovacích záväzkov Nemecka a záruky francúzskej bezpečnosti. To prirodzene pôsobilo zase ako sprcha v Nemecku, kde sa domnievali, že slovo sankcia (trest) zmizlo už z francúzsko-nemeckej konverzácie a po locarnskej smluve ďalších záruk francúzskej bezpečnosti netreba. Nedorozumenie, prejavom Stresemannovým vyvolané, bolo už síce vysvetlené a na oboch stranách dostavilo sa uspokojenie; prípad je však príznačný a poučný pre skutočnosť, ktorú nemožno zamlčať nejakým smelým rozletom. Pozornosť politickej verejnosti bola v poslednom čase upútaná tiež nápadnými prejavmi vedúcich osobností maďarských pre sblíženie s južnými susedmi, Najprv bol to, ako vieme, sám krajinský správca Horthy, ktorý pri slávnosti moháčskej urobil poklonu Juhoslovanom, ako rovnako rytierskemu národu, ako sú Maďari a vyslovil želanie, aby tento bývalý priateľ a pozdější nepriateľ stal sa Maďarsku v dohľadnej dobe znova priateľom. Táto nabídka do Belehradu nezostala však osamotenou. Hned potom začalo sa hovoriť o sblížení s Rumunskom a sám bývalý minister zahraničných vecí gróf Bánffy vymohol si rumunské štátne občianstvo a mieni organizovať v Rumunsku maďarskú menšinu, ako stranu aktivistické,]' politiky, ktorá bude mať specielně poslanie, previesť sblíženie medzi Rumunskom a Mahemžily také miesta, ako je Štrba hosťmi'i turistami, ako by bola zaplavená v dňoch sviatočných a ako «by prosperovala ozubená dráha a všetky ostatné podniky. Málo pochopenia je u nás pre tieto veci. Sme príliš pohodlní, alebo opravdu tak mizerne situovaní, že si už nemôžeme ani ten najlacnejší šport dovoliť. V jedálni ČTK. či ČKT. sa skutočne veľmi dobre a lacno najete a ako nápoj poslúži vám dobrá tatranská voda. Ináč peniaze nemusíte utrácať a tak zostane snáď najdrahšou položkou tá dráha a i tá snáď raz sa polepší a dá turistom alebo výletníkom nejaké sľavy. Potom sa raz tiež dočkáme, že do Tatier na nedele pôjdu celé vlaky z Košíc, plné výletníkov, tak asi, ako chodia výletné a zábavné vlaky v lete z Prahy do okolia. Markovič Eduard, obchod módnym tovarom a výbavami, Košice, Hlavná jil. č. 47. Denne prichádzajú jarné novinky. Veľký výber. Prekvapujúce lacné ceny. Anglické vzorkované látky Kčs 50.—, pravé anglické látky na kostýmy a plášte Kčs 125.—. Vzorník na požiadanie na vidiek vďačne dopošlc. 825?