Slovenský Východ, február 1928 (X/26-50)

1928-02-01 / No. 26

2. strana. --------------­­ m SLOVENSKÝ VÝCHOD? ------------------------------------------1 Ružomberku „Ľudové Noviny” a 4. jú­la 1903 nastáva dôležitý medzník nielen v živote Hodžovom, ale i v slovenskej žurnalistike a predovšetkým v politi­ckom i kultúrnom boji Slovákov proti Budapešti. Toho dňa vydáva Hodža prvé číslo „Slovenského Týždenníka”, z ktorého za veľmi ťažkých podmienok — Hodža bol redaktorom a spolu i ad­ministrátorom časopisu — vytvoril časopis, stojací na tú dobu na veľmi vysokej úrovni. Hodža, ktorý bez sporu je jedným z najlepších slovenských žurnalistov, vedel dať svojmu časopisu ráz svojej osobnosti: priamosť, čistotu, nebojácnosť a opravdového demokrati­ckého ducha, Hodža je priekopníkom moderných demokratických myšlienok na Sloven­sku — predovšetkým však uvedomelé­ho slovenského povedomia. Od vychá­­dzania_ „Slovenského Týždenníku” slo­venský politický život zahájil prvé ob­dobie. Od trápnej obrany prešiel ku kritike, ba k útoku. Hodžov „Slovenský Týždenník” otvoril roku 1905 brány guhorského parlamentu 7 slovenským islancom. medzi nimi na prvom mie»te odžovi. K Hodžovi-žurnalistovi pristu­puj e_ Hodža-politik a uhorský parlament musí veľmi často vypočuť ťažkú kriti- Joo _ a obžalobu __ maďarského vládneho režimu z jeho úst. Jeho politická kon­cepcia sa však už vtedy vyznačovala šírkou a premyslenosťou: ešte pred voľ­bám i_ naviazal styky s poprednými poli­tikmi rumunskými i srbskými a výsled­kom spoločného úsilia bolo, že do ma­ďarského parlamentu sa dostalo 14 uo­­slancov rumunských a 4 srbskí. Keď k tomu pripočítame 40 poslancov horvat­­ských, vidíme, že pozícia nemaďarských národov v maďarskom národnom shro­máždění bola v tej dobe dosť silná, aby mala svoju váhu, ktorú musela re­špektovať i maďarská vláda. Možno po­vedať, že jedným z popredných vodcov predprevratového politického života nielen Slovákov, ale i všetkých ostat­ných národnostných menšín v bývalom Maďarsku bol dr. Milan Hodža. Po prevrate je dr. Hodža hneď v Pra­he, odtiaľ je však. ako znalec maďar­skej otázky vyslaný do Budapešti a tam ujednávu so zástupcami maďar­skej vlády prvé hranice Slovenska. Stá­va sa členom revolučného Národného shromaždenia za slovenskú národnú a roľnícku stranu a od roku 1920 je po­slancom za agrárnu stranu. Roku 1919 stáva sa ministrom unifikácie, roku 1922—25 je ministrom zemedelstva a mládencami, obracia sa pozornosť všetkých. Ide o stávku. „Jano, že nevypiješ štvrtinu ačistej« ly­žičkou s taniera?” „A že hej”, „čo dáš?” — „Nemusíš to zaplatiť”. — „Dohre, daj sem”. „Ale rožek dáš na zajedenie k tomu?” _ „Dám”. Tlstý hostinský s okrúhlym bruchom n usmievavou tvárou priniesol potrebné veci — tanier, lyžicu a pálenku — a Jano dal sa do pitia, ako by to bola polievka. Jano. mládenec, asi dvadsaťročný, známy alkoholik — vypil, stávku vyhral. S víťazo­slávnym pohľadom vstal a prijímal slová chvá­ly a obdivu všetkých prizerajúcich sa. „Máš ty ale hrdlo nevybarené.”. — „Veru mám, to je pravda”. — „Na moju dušu, ačkoP- vek soin starší, to by som nedokázal”. — „To poznať aspoň chlapa”. V tom sa otvorily dvere. Vošla do šatky za­halená žena s dieťaťom na ruke. „Tati”, zahovorila trasúcim sa hlasom, „čo to robíš. Prečo nejdeš domov? Pozri sa, už od pol tretej ťa všetci čakáme, lebo chceme obe­dovať a tu je pol deviatej a ty ešte tu sedíš a v karty hráš. Synkovia už tam plakali, sú ospanliví a ešte neobedovali, lebo čakáme na peniaze, aby som mohla kúpiť octa a cukru ešte”. „Iď už, ja za chvíľku prídem, len toto do­hrám”. „To ty tak vždy hovoríš, ale to potom trvá do polnoci, aj dlhšie. Prestaň už hrať a poď —■” „Ti vravím, že hneď pôjdem, len už iď”. „Ale ja nejdem, dokiaľ nevstaneš od tých karát a nepôjdeš”. „Hergot, nedopaľuj ma, lebo ťa tu zbijem, až budeš mať dosť”. Muž zrejme bol opilý, vstal, udrel kartami o stôl, až sa ďaleko rozletěly po zemi, hrozivé napriahol ruku. Dieťa začalo kričať, čo ho ešte viacej rozčúlilo. Neberúc ohľad na to, že všetci prítomní pozerajú na neho a jeho ženu, vysko­čil a škrípajúc zubami, chytil ženu za_ obe ra­mená, surovo s ňou zatrepal a obrátil ju k dverám, kričiac: „Tam, marš, v krčme je miesto pre chlapov a nie pre baby”. Žena začala plakať. Odchádza­júc, pri dverách sa ešte obrátila a vravela: „Pamätaj si, že príde čas, že budeš ľutovať toho, čo teraz robíš, ale už bude neskoro”. Muž ale už neposlúchal. S klianim a nadá­vaním sbieral karty, po podlahe rozhádzané a začal sa ďalej hrať — pokojne, ako by sa nebolo nič prihodilo.---------­Harmonika stoná, alkoholom ochraptěle hrdlá výskajú, kričia, spievajú — hlavy ťažké s otupělými modzgami. A doma? Hlad, plač, nariekame a preklí­nanie ■ •. od roku 1926 stojí v čele ministerstva školstva a národnej osvety. Od roku 1921 je profesorom novovekých slo­venských dejín na univerzite Komen­ského a od roku 1924 prezidentom če­skoslovenskej zemedelskej akademie. Keď bol dr. Hodža do prevratu sloven­ským novinárom a politikom, po prevra­te stal sa z neho československý štátnik, ktorý^ všetko svoje úsilie, celú svoju energiu a schopnosti venoval práci pre konsolidáciu štátu. Konečne: Slováci a Česi pozdravujú v Hodžovi jedného z najúprimnejších stúpencov a zástancov československej jednoty. .. _____________ Dementovaný prejav kardinála Serédiho a jeho medzinárodný význam. Viedenskí a maďarskí legitimisti pracujú roka v ruke. Košice, 31. januára- — Včera došla zprá­va o inštalácii nového kardinála primasa ostri­homského Serédiho, ktorého nastolenie pre­vádzané bolo zvláštnou epizódou, ktorá jasne dokumentovala, že životným heslom celého Ma­ďarska je túžba po obnovení nielen bývalej územnej veľkosti, ale že veľká čiastka šovénov pracuje k tomu, aby obnovený bol tiež monar­chistický ráz maďarského štátu. A tak sme boli svedkami, že kardinál pre­hovoril reč, ktorá až dosiaľ bola počutá len z úst „Prebúdzajúcich sa Maďarov” a teraz kardinál Serédi uznal znovu za potrebné sa ozvať. Obával sa snáď, že jeho prejav nesta­čil a preto dovŕšil svoje dielo tým, že poslal odpoveď na blahoželanie vodcu viedenských legitimistov Wolfa. Tento prejav je až priveľ­mi odvážny, lebo Serédi v ňom vravel, že ne­zlomná vernosť k domácej dynastii a trvanie na pragmatickej sankcii, právne vraj dosiaľ platné, zakladá budúcnosť Rakúska a Uhor­ska. Serédi, pravda, neskoršie tento prejav poprel, ale už sama výmena prejavov a okol­nosť, že by aj v podvrhnutej štylizácii pcuka­­nosf, že by i v podvrhnutej štylizácii poukáza­né bolo na pragmatickú sankciu, núti k úvahe. Pragmatická sankcia je popřením Trianonu. Trianonekou úmluvou prestala táto sankcia jestvovať. Nie je už pre dnešok dokumentom štátne-právnym a je dnes len historickou upo­mienkou. Tým, že sa v prejave vyzdvihuje pragmatická sankcia, chce sa poprieť trvalá platnosť trianonskej úmluvy, chce sa nahovo­riť svetu, že trianonská smluva má len dočas­nú platnosť a že teda bývalá monarchia trvá ďalej nezmenená a že regent Horthy vládne v mene Ottovora. Je to, pravda, len fantázia, ktorá niikdy nenajde právne uplatnenie, ale je dokladom, že Maďari sú nenapraviteľní a že ich program je stále ten istý. Ráz prejavu nového kniežaťa primasa na­mierený je rovnako proti Poľsku, Rumunsku, Rakúsko, Juhoslávii a Taliansku, ako proti Československej republike. Tým je, pravda, tiež prejav medzinárodného významu vyhlásením boja proti Trianonu, nesmie sa podceňovať a musí byť odmietnutý, či už je skutočne preja­vom Serédiho a či len šikovnou agitáciou legi­timistov. svoju ženu tak surovo, že mu doslovne zomrela v rukách. Hneď žatým sa G<>r­­ski ztratil ia polScia. ho nemohla nájsť. Len po dlhšej dobe vyzradila^ dcéra Gorského kňazovi pri spovedi, že otca zabil jeho ITročný syn Ján pomocou te­sára Mojžiša Nowika. Obidvajla boli zavretí a pred porotným súdom odsú­dení. Ján Gorski m 6 rokov väzenia, Nowik m 10 rokov. Apelačný súd zmen­šil Nowikovi trest rťa 8 mesiacov za po­moc pri ukrývaní mrtvoly. Medrlal sa kopyta. Páchatelia nočného vlámania zistení. bh. Košice, 31. januára. Pred časom spáchaná bola krádež vlá­maním u roľníka Jána Jaro'a na Vyš­nom úvrate a polícia išla po stope zlo­dejov, až zistila, že veci v cene niekoľko sto korún, ktoré boly roľníkovi ukrad­nuté. zastavili páchatelia v košickej' za­stavanú, kde boly políciou nájdené. Tým bola zistená stopa k ďalšiemu pá­traniu a policia mohla konštatovať, že Syn pomsti! surf svojej matky. Rodinná tragédia. V. Varšava, 31. januára. Front. Gorski. roľník v kolonii N owe Klukoviče vo Vileňsku, nemilosíne tý­ral svoju ženu, takže pred ním často ušla z domu a za niekoľko dní sa ukryla u susedov. Na Sylvestrst týral Gorski m ->ä'- I \ H {:■?***** i Ukážka trojíareb. obálky na slovenské vydanie „BABIČKY“ od Boženy Nčmcovei. Maloval akademický maliar Salaí. h dost u nakladateľstva „Slovenského Východu“ v Kožiciach ako e; u všetkých kníhkupcov. l.ďěbruáraJL9j8. Opravy klobúkov u Gabriela Breieraj Košice. Orlia ulica 9. Najnovšie model, formy krádež spáchal dávno hľadaný vlamač Ladislav Fekete, obuvnícky pomocní k, ktorý má na svedomí už niekoľko podob­­ných činov a pred časom začal „krast s istým Vojtechom Markom, čalúmckým pomocníkom. , , ,, Včera bol Ladislav Fekete^ dopadnutý a na bezpečnostnom oddelení policajné­ho riaditeľstva sa priznal, že zmienene vlámanie spoločne s Markom previedli. O obnos, ktorý dostali v zastavárni sa tiež bratsky rozdelili. Teraz policm pa­tra po druhom páchateľovi a je iste, ze aj ten dostane sa čoskoro za mreže. Chýrnik. K dnešnému číslu prikladáme složný lístok poštovej sporiteľne a žiadame P. T. odberateľov, aby ním vyrovnali predplatok, ako aj nedoplatky. Kto už tak urobil, nech si láskavé složný list uschová k zaslaniu predplatného pre budúci mesiac. Nemecký filozof o prezidentovi Masarykovi. Pražské nemecké časopisy prinášajú rozhovor s lipským profeso­rom filozofie Drieschom, ktorý mal tie­to dni v Prahe odborné prednášky o pa­rapsychologii a bol v pondelok hosťom prezidenta Masaryka, u ktorého sa zdržal štyri hodiny, a ako sa vyslovil, tieto chvíle sú pre neho nezapomenuteľ­­né, lebo najde sa sotva druhá hlava štá­tu, v ktorej by sa slučovala štátnická múdrosť s vedeckou kultúrou v takej miere a hodnote i sviežosti, zaujímajú­cej sa o najnovšie vedecké problémy. — Spoločný kongres sociálnych de­mokratov v Československu, ktorý bol v Prahe, zakončili holdom preziden­tovi Masarykovi. Ako pozoruhodný mo­ment treba zaznamenať, že kongres so­ciálnych demokratov bol pozdravený za­stúpením kresťansko-soeiálneho robot­níctva, čo zdôrazňujú časopisy, komen­tujúc ináč výsledok kongresu dosť skeptický, poneváč dohoda, ktorá bola docielená, je viac akademická, než fakti­cká, lebo práve v hlavných otázkach, a to v ustálení stanoviska nemeckých soc. demokratov k nášmu štátu, ako i v otázke národnostnej, nebolo na kongre­se docielené jasno. — O spoločenskú uniformu dôstojní­kov. Dľa dosavádnych výsledkov jedna­nia má byť ako spoločenská dôstojnícka uniforma zavedená rovnošata jednodu­chého strihu a jednotnej temnej modrej barvy. Táto rovnošata má byť zavedená pre všetkých dôstojníkov, rotmajstrov a ďalejslúžiacich.. Distinkcie majú byť u dôstojníkov zlaté, u rotmajstrov strieborné. Z poľných rovnošiat majú byť odstránené všetky lesklé odznaky. Otázka spoločenskej uniformy má byť rozriešená ešte pred 10. výročím štát­nej samostatnosti a gážistom má byť na zakúpenie uniformy poskytnutý príspe­vok. — Vyšné Hágy do majetku štátu. ý týchto dňoch bolo skončené jednanie štátneho pozemkového úradu so zástup­cami ríšsko-nemeckého princa Augusti­na Hohenloha_ Ohringena, ktorým sa podarilo pre Československú republiku získať za prijateľných podmienok iednu z najkrajších končín Vysokých Tatier, Vyšné Hágy. vo výmere vyše 4000 ha! Po prevzatí Vyšných Hágov má dôjsť v krátkom case k jednaniu s tým istým majitelom o prevzatie druhého jeho panstva Javoriny štátom. ~ Už aj ..Munkás” sa zrieka noria nca Kubicsku. V ostatnom čísle „Munkása” vyniesli konečne komunisti vereine ortel nad týmto poslanccm-vydieračom, ktorý o nehodoval s pozemkovou reformou a pri tom utočil na záujmy skutočných roľní­kov. ...Munkás”, ktorv svojho času za vynukputia aférv Kithíesku sa zaspával a hrozil zdobou každému, kto bude o nom a o jeho vydieračských kúskoch pí­­sat, odrazu vyhlasuje, že vraj komuni­stická strana nestnú v svoiich radoch zmdnu korundu, alebo podvody. Pravda ved korupciu, vydieranie a iné trestná cíny zistia o komunistickom poslancov: ■l-1'a°T a, Potom, pravda, neostává nic iného komunistickej strane ale ci aj sama komunistická strana, keď irenesene boly proti Kubicskovi tak hrozne obžaloby, postavila tohoto mimo JaTMeĽ strany az do toho času, než bude vec vybavena? Nie! Temer 1 a pol ro-

Next