Slovenský Východ, december 1929 (XI/275-298)

1929-12-01 / No. 275

W Číslo za 40 halierov. *1W Slouenskßlftjchod Ročník XI. Číslo 275. V Košiciach, v nedeľu 1. decembra 1929. Za 40 hal. Jubileum našel ústavy. Košice, 30. novembra. Dňa 29. februára budúceho roku bude tomu desať rokov, čo revolučné Národné shromaždenie odhlasovalo ústavu samo­statného štátu československého. Je to dátum veľmi významné a tiež po­sledné z veľkých jubilejných dát desaťročia republiky. Preto bude táto udalosť okázalé «slávená. Pojnýšľa sa na usporiadanie veľ­kých slávnostných shromáždění, schôdzky členov ústavného výboru revolučného Ná­rodného shromaždenia, na vydanie príleži­tostných publikácií a pod. V jednaní' o utvorení vlády sa pokračuje. Ťažkosti s rozdeľovaním rezortov v budúcom kabinete. II. Praha, 30. novembra. — Nádeje, vyslovované tlačou, že nová vláda bude so­­stavená v najbližších hodinách, sa dosiaľ nesplnily, lebo sa vyskytly nové ťažkosti. Nie ťažkosti v sostavení novej parla­mentnej vlády, ale ťažkosti v sostavení no­vého kabinetu, t. j. v rozdelení rezortov. Predseda vlády navrhol pomer zástupcov občianskych strán k zástupcom socialisti­ckých strán v novom kabinete ako 9 k 5, ale socialistické strany tento návrh nepri-jaly. Okrem toho vyslovily námietky tiež proti prideleniu rezortov, dl’a ich významu. Bolo vyjednávané včera až do večerných hodín a potom bolo vyjednávanie odroče­né, nebolo ale zakončené. Znamená to ďal­ší odklad, iste ale už nie priveľmi dlhý, nech rozhodnutie bude akékoľvek. Očaká­va sa ale, že napriek všetkým ťažkostiam, ktoré sa vyskytly temer v posledných chví­ľach, bude to rozhodnutie kladné pre par­lamentnú vládu. Ministerský predseda Udržal prijal včera dopol. poslanca dra Kafku a Roscheho. Odpoludnia dostavil sa potom do posla­neckej snemovne, kde najprv konferoval s poslancom drom Czechom, potom s predse­dom poslaneckej snemovne Malypetrom a neskoršie so zástupcami Bund der Landwir­te, ministrom drom Spinom a s poslancami Bôllmannom a Zierhutom. Trianon nepoškodil Maďarsko. Hovor ©fficielňých dát. — „Dôvody“ a čista. Košice, 30. novembra. — Maďarská iredenta a po nej aj oficielně knihy po celé roky nariekaly, že Trianon odsúdil Maďa­rov k zániku, že Maďarsko je v biede a žit nemôže. Tieto „dôvody” uplatňujú teraz Maďari aj pri jednaniach o platení reparácií. či majú pravdu — vidieť z niekoľko dát oficielnýoh maďarských štatistík.' Podľa nich Maďarsko vôbec nebolo ochudené odtrhnutím sa Slovenska, lebo na jeho pô­de zostalo 62% mlynov, 40% cukrovarov, 71% pivovarov, 45% tabakových tovární. Srovnávajúc dáta z roku 1921 a 1925, mô­žeme konštatovať, že počet závodov, spra­cujúcich železo a kov, vzrástol o 30%, vý­roba strojov o.31%, výroba elektrickej sily o 49%, podnikov na spracovávanie kame­ňa, hliny, asbestu,. skla o 46%, dreva a kostí o 63%, kože a pod o 23%.., textilné podniky o 115%, odevníctvo .o'31%, pa­piernictvo- o 17%, potravinársky priemy­sel. o 77%, chemikálie o 44% átď. Roku 1921 bol celkový počet podnikov 1995, ro­ku 1925 už 3043. Hodnota priemyselnej výroby, podľa „Magyar Statisztikai Szem­­le”, obnášala roku 1913 celkom 1680 mil, zlatých korún, roku 1926 už 1820 mil. zla­tých korún. Kde je teda „úbohé, k biede, živoreniu a zániku odsúdené Maďarsko”? Zlé so­ciálne postavenie robotníkov a zemedeleov nie je — ako vidieť — zavinené Triano­­nom, ale zlým feudálnym režimom. Maďarské oficielně dáta porážajú maďar­ské oficielně „dôvody” o potrebe dajakej revízie — zovnútornej a o nemožnost nlatiť. Byrd bol nad južnou točňou. r Reuter. New Y o r k, 30. novembra. Podľa zpráv, ktoré obdržala redakcia časo­pisu „New York Times”, odletel polárny bá­dateľ Byrd včera odpoludnia zo svojho tábora little, Amerika, za ľadovou barierou v juho­­polámych krajoch k južnej točne. Vzdialenosť táto obniáša tam a znať asi 2500 km. Letu Byr­­dovho účastní sa tiež Bernd Balchen ako pilot, June ako radi »telegrafista a kapitán Mackin­­ley ako fotograf. ' r Reuter. New York, 30. nov. Komandér Byrd vrátil sa dnes v poludnie po 18hodmovam lete na južnú točňu do svojho tá. hora za ľadovou bariérou. Uletel celkom 2500 km. Senzační lpt2 na ulfmdilei Magistrále. Z hlavne! mestskee pokladnice »kradnutých 137.0S3 Kč. Magistrát maS už pred desiatimi dňami vedomosť o Je! prípravách. ČTK. Užhorod, 30. novembra. Dnes v časných ranných hodinách »bolo obyva­teľstvo mesta Užhorodu vyrušené zprávou, že hlavná mestská pokladnica bola v noci vykradnutá. Lupič, dobre oboznámený s pomeranú, vlámal sa do kancelárie radnice oknom, kde vylámal nedobytnú pokladnicu a od­niesol z nej 137.000 Kč. Ďalších‘50.000 Kč, ktoré boly tiež v pokladnici, ušly lupičo­vej pozornosti. Po lúpeži vybral ohňu­­vzdornú massu z pokladnice a zahladil ňou všetky stopy. Z dobre informovaných miest sa dozve-dáme, že magistrát mal už pred desiatim: dňami zprávu o zamýšľanej lúpeži. Jeder zo zamestnancov mal totiž príležitosť vy­počuť kasárov, keď sa dojednávali o lú­peži. Urobil o tom síce hneď oznámenie na magistráte, tento ale z neznámych dô­vodov neurobil bezpečnostné opatrenia. Lupič bol iste veľmi dobre informovaný a vedel, že na 1. decembra bude v poklad­nici väčšia hotovosť na výplatu gáži, tak­že pre peniaze si došiel v pravý okamih. Po prevedenej lúpeži išiel do mestského sadu, tam peniaze zahrabal do lístia a išiel do Radvánok pri Užhorode sa vyspať. Ráno bol nemilo prekvapený, keď pri svojej po­steli videl stáť policistov, ktorí ho hned zatkli. Lupič menuje sa Ján Dohnal, je zá­močníkom a pracuje u firmy Koráb a Žele­ný v Užhorode. Diplom, ktorý prestal byt jediným dekrétom duševnej aristokracie. žiadna študentská demonštrácia nezväčší malú posluchárnu. Naše univerzity žily práve v znamení študentských nepokojov, ktoré sa dostavily, keď predtým boly v Budapešti, vo Varšave, vo Viedni a v Berlíne. Boly to demonštrácie pre numerus clausus. Numerus clausus nie problém tak jednoduchý, ako sa na prvý pohľad zdá. Nemôžeme bez všetkého tvrdiť, že nume­rus clausus znamená za všetkých . okol­ností reakciu, a že každý jeho odporca je predstaviteľom pokroku. Aj rad profeso­rov, ktorí sú pokrokového smýšľania, vy­stupuje pre numerus clausus. Pravda, zdô­razňujú, že tento nesmie sa obracať proti určitej rase, alebo proti študentom určité­ho smýšľania, a že by musel byť namiere­ný proti nekvalifikovaným. Najmenej po­môžu násilnícke metódy a demonštrácie. Profesor d r. Weigner právom vyhlásil, že žiadnou demonštráciou sa . malá posluchá­reň nezväčší. Zavrieť vysoké školy voči cudzine, znamenalo by ich vydať nebezpe­­čiu provincíalizmu. Nával na vysoké školy musí byť voľáko obmedzený, keď nemá byť inteligentného proletariátu stále viacej. Musia byť urobené opatrenia, aby bolo možno vylúčiť netalentovaných a nekvali­fikovaných študentov zo štúdia. Celý rad odborných škôl zásadne neprijíma viac žiakov, ako koľko ich má miesto v labora­tórií a v praktických cvičeniach. Ideálny stav ľudskej spoločnosti by mal byť ten, aby mohol každý študovať to, čo je jeho talentu najbližšie. V modernej kultúrnej filozofii víťazia snahy, aby boly uvoľnené všetky tvorčie sily .osobné a sociálne, ale ani jedon z pro­blémov novodobej spoločnosti nebol roz­riešený ipúhym školským vzdelaním. Kto prizeral k dnešným promóciám, ktoré sa dejú priamo hromadne, vie dobre, že doktorský diplom dávno už prestal byť je­diným dekrétom duševnej aristokracie. Briandova myšlienka. Košice, 30. .novembra. V januári, najneskoršie vo februári bu­dúceho roku side sa medzinárodná konfe­rencia, ktorá bude jednať o otázke tak zva­ného colného prímeria. Táto myšlienka ra­zená bola po prvý raz francúzskym dele­gátom v Spoločnosti národov ministrom Briandom, ktorý na septembrovom zasad­nutí Spoločnosti národov v skvelej rečí podrobil kritike terajšie hospodárske vzťa­hy medzi europskými štátmi, a vyslovil ná­zor, že je nezbytne treba, aby Europa sa hospodársky dorozumela, jestliže chce vy­viaznuť zo svojich ťažkostí a z nepriazni­vého vlivu, ktorý je spôsobený obrovskou presilou Spojených štátov severoameri­ckých, dnes najmocnejšieho činiteľa i vo svetovom hospodárstve. Ako prvý krok k hospodárskemu doroz­umeniu, Briand uviedol práve myšlienku col­ného prímeria. Europské štáty majú sa za­viazať, že po určitú dobu — hovorí sa o MagiÉfl nedostanú ani pad’ slovenskej žene. MissisSeä* tí r. Beraeš pratí akejkoľvek revízii hraníc. Na otázku Maccormayovu, či Maďarsko môže dúfať vo vrátenie úseku zeme na juž­nej československej hranici, kde bývajú Maďari, dr. Beneš odpovedal: „Pred ôsmi­mi rokmi sme pripravili v tomto smere rôzne .kompromisy,, ale ich výsledok bol, že maďarská propaganda sa posilnila a treba pripomenúť, že akýkoľvek ústupok- Maďärsku urobený, povzbudzuje Maďa­rov, aby žiadali viacej. Každého takéhoto ústupku využívajú len k snahám pré zno­­vusriadenie předválečného Maďarska. V Československu žije asi 650.000 Maďarov, ale keby títo Maďari mali byť pripojení k svqjej pôvodnej vlasti, znamenalo by to ztrátu í 00.000 Slovákov, ktorí bývajú na tom samom území. Ako zástupca demo­kracie,” vyhlásil dr. Beneš, ’„nemôžem urobiť návťh k zpätnému pripojeniu Slo­vákov k Maďarsku, a to ani. vtedy nie, keby sa tým urobil koniec maďarskej pro­pagande. československá republika,” skonči! mini­ster dr. Beneš, „nikdy nepripustí zmenu svojich hraníc a neodstúpi ani piaď sloven­skej zeme Maďarom.” E. Budapešť, 30. novembra. — Všet­ky časopisy v Budapešti uveřejnily na pred­nom mieste prejav osi. ministra zahraničia dra Beneša, ktorý tento urobil'za, rozhovoru so zástupcom časopisu „New York Times”, Johnom Maccormayóm. Bomba nbíclla v hmcbící. A zaibdla sedem nemocných. rReuter. Peking, 30. novembra. Eskadra eroplánov, ktorá bola vyslaná čín­skou vládou do Kantónu, aby tam podnikla útok na oddiele odbojných generálov, bombar­dovala neďaleko Kantónu rôzne nmriateľskť pozície. Pri tom jedna z bomb spadla na ne­mocnicu v Kantone. Dašlo k výbuchu, ktorým skoro celá nemocnica bola znivočená. Náhodou nebolo v nej viac nemocných, takže len sedem pacientov holo usmrtených a traja boli nebez­pečne poranení. Máme už siaty menu. Žiadne zmeny a presuny v cenách a dôchod-SMCh. II. Praha, 30. novembra. — Pán prezi­dent republiky podpísal opatrenie Stáleho výboru, ktorým sa u nás zavádza zlatá mena. Znenie tohoto opatrenia bolo vyhlásené v „Sbierke zákonov a nariadení” a nado­budlo teda platnosti. Zavedenie zlatej me­ny u nás neznamená žiadne novoty, lebo sa tým len dnešná hodnota vyjadrujem doláre: 100 Kč rovnalo,sa 2.96' americké­ho doláru. Týchto 2.96 dolárov obsahuje 4.458 gr zlata. Nový zákon určuje, že 100 Kč rovná sa 4.458 gr zlata. To teda znamená, že hodnota Kč vyjadruje sa pria­mo v zlate, nie okľúkou cez dolár. Preto tiež zavedenie zlatej meny nerobí u nás žiadnych presunov y' cenách, ani dôcho­­doch. Zmena je len formálna, treba preto, aby Československo mohlo byť zastúpené v re­­paračnej banke, kde môžu mať účasť len štáty so zlatou menou. Audiencia n pána prezidenti. ČTK. Praha, 30. novembra. < Pán prezident republiky prijal včera mimo­riadneho vyslanca a splnomocnenca ministra Spojených štátov amerických v Prahe, L. Ein­steina, amerického vojenského attaché, plukov­níka generálneho štábu J. Bayern a tajomníka amerického vyslanectva B. Hallu. A.LPHONSE CROZIÉRE Filip, Valentina a nemocný strýko. Nasledujúce poznámky sú vyňaté zo zápiskov statného sedemdesiatnika, op­timistu, ktorého znovu navrátené zdra­vie zdá sa opäť upevnené: Som spokojný, že som si zavolaj sy­novca Filipa i jeho roztomilú ženičku Valentínu. Odberajú mi všetky starosti i nepríjemnosti. Ako veľmi ma milujú! Povedal som im: „Moje deti, váš úbohý strýko Dominik je už ozaj v koncoch. Nepochybujem, že sa skoro odoberie hodne ďaleko”. Valentína vzkřikla: „Prosím vás, nevyslovujte vôbec takých slov! Ste založený, aby ste sa dožil naj­menej sto rokov!” A Filip doplňoval: „Moja žena má pravdu. Ty nás ešte všetkých dohromady pochováš.” Odpovedal som: „Nie, nie, cítim, že som u konca, u konca 1” „Počujte, ani trošku tomu neverím, ani slovíčko! Zlý zlatý strýko, ktorý nám naháňa strachu a robí starosť!” zaspievala Valentína, kladúc mi rame­no okolo krku a objímajúc na niekoľko­krát po sebe, plná oddanosti. Ako dobre robí trošku toho maznania, keď je člo­vek ináč odkázaný len na starú služku,

Next