Slovenský Východ, február 1930 (XII/26-49)
1930-02-01 / No. 26
Bočník XII, Číslo 26. ______V Košiciach, v sobota I. februára 1930. Za 20 bal. Najvyšší súd a ochrana náiomnikov. Premlčacia lehota pre platnosť nárokov preplateného náiomného. Najvyšší súd v Brne rozhodnutím čl. 8721 ustanovil, že predpisy o prvom prenájme vzťahujú sa tiež na miestnosti, ktoré boly síce 1. augusta 1914 prenajaté, ale neskoršie přestaly byť predmetom prenájmu. Ďalej Najvyšší súd rozhodol usnesením čl. 8734, že predajom a predaním prenajatého predmetu ruší sa nájomná smluva, 'stranami uzavretá. Od tej chvíľky začína ômesačná lehota premlčacia pre platnosť nárokov k navráteniu preplateného nájomného. Najvyšší súd stanovil ďalej rozhod' nutím čl. 8633, že ustanovenie zákona o ochrane nájomníkov, týkajúce sa povinnosti prenajímateľa, opatriť dostatočný náhradný byt pri výpovedi, vzťahuje sa len na prípad výpovedi za príčinou úžitkovej . stavby, nie ale pri výpovedi pre sborenie domu podľa nariadenia stavebného úradu. Podľa zákona o ochrane nájomníkov neprichádza do úvahy, či bolo vydané nariadenie stavebným úradom z . úradnej moci a či na požiadanie majiteľa k sboreniu domu. Ďalej Najvyšší súd pod "č, 8634 rozhodol, že nariadenie stavebného úradu na sborenie prenajatej miestnosti stáva sa právoplatným dňom doručenia majiteľovi. Doručenie nájomníkom nie je potrebné. Podľa usnesenia Najvyššieho súdu č. 3778 neztráca nájomník ochrany nájomníkov, keď mal pred prvým aprílom 1928 najatý trojizbový byt a po 1. apríli 1928 najal ďalšiu izbu, Vykonali sme všetci na sto procentov svoji vlasteneckú povinnosť. Výklad ministra zahraničia dra Beneša o výsledkoch haagskej konferencie. N. Praha, 31. januára. — Za prítomnosti všetkých členov vlády, úplne obsadenej diplomatickej lóže a galerie a napjatej pozornosti všetkých poslancov, predniesol včera minister zahraničia dr. Beneš v poslaneckej snemovni svoj výklad o výsledku ujednania na haagskej konferencii. „Najvážnejšiu problémom druhého zasadnutia haagskej konferencie,” vravel dr. Beneš medzi iným, „bola otázka Maďarska. Maďarská vláda zastávala stanovisko, že po roku 1943 nebude už platiť nič, hoci je ochotná niečim prispieť na likvidáciu minulosti. Naše stanovisko naopak bolo, aby k definitívnej likvidácii európskej vojny platilo Maďarsko sumu, ktorá by bola vyšla, ako naše platy, z titulu liberačného dlhu. Do istej miery bola ale pre nás ešte dôležitejšia otázka likvidácie minulosti. Maďarskí občania podali žaloby pred arbitrážnym súdom, ktorvmi sa domáhali náhrady vo výške 3148 miliónov Kč za svoje zabrané statky, za habsburgské statky žiadalo sa odškodnenie 720 miliónov Kč, za statky cirkevné 420 miliónov Kč, za nadácie, likvidované majetky priemyselné, obchodné a iné, a konečne za penzie úradníkom asi 330 miliónov Kč. Teda v celku len proti Československu vznášalo Maďarsko na základe mierovej smluvy požiadavku 4600 miliónov Kč. Československo, Rumunsko a Juhoslávia zaplatia nabudúce z titulu pozemkovej reformy výlučne len podľa svojich zákonov za vyvlastnenú pôdu tak, ako iným svojim občanom, ktorých statky boly štátom zabrané. Všetky minulé pozemkové žaloby od dneška považované sú, ako by boly vznesené proti obom fondom, ktoré boly sriadené za tým účelom, aby všetky sporné otázky boly vyriešené. Súd pre otázky pozemkovej reformy pre náš štái už teda vôbec nejestvuje. Prvý fond menuje sa fond A a bude kompetentný pre žaloby pozemkové, a druhý fond menuje sa fond B a je kompetentný pre žaloby arcivojvodov, cirkevné a železničné, ktoré pre Československo neprichádzajú do úvahy, ako aj pre žaloby priemyselné, hospodárske a úradnícke. Fond A bude alimentovaný príspevkami veriteľských mocností Maďarska, pochádzajúcich z maďarských platov pred rokom 1943 a po tomto roku zvláštnymi príspevkami, ktorými sa uvolila prispieť dobrovoľne Francia, Veľká Británia a Itália. Musíme poďakovať veľmi vrele Francii, Belgii a Itálii a ďalej zvlášť štátom Malej dohody za všetko prispenie v Haagu. Solidarita a sila Malej dohody imponovala všetkým bez rozdielu. Je pravda, že Francia nás podporovala, ale nie je pravda, že by Anglia a Itália boly proti nám.” „Vykonali sme všetci,” končil dr. Beneš svoj výklad, „v Haagu na sto procentov svoju vlasteneckú povinnosť, a toto vedomie je tým silnejšie, že táto práca nebola vedená ani motívmi osobnými, ani stranníckymi, ale len a výhradne záujmom o dobro štátu.” Ministrovi Benešovi bolo po jeho výklade so všetkých strán srdečne blahóželané a jeho reč bola kvitovaná dlhotrvajúcim potleskom, Rovnaký výklad mal potom minister dr. Beneš v senáte. Chicago je druhým najbohatším mestom, avšak jeho obecné hospodárstvo je celkom rozvrátené. členovia mestského zastupiteľstva napĺňali si z obecnej pokladnice len svoje vlastné vrecká, podporovali podvodných mastsl$ch dodávateľov, polícia je tam v spojení so zločincami a vydieračmi ako aj s majiteľmi vykričaných domov a na radnici zahniezdily sa také neporiadky, ako v žiadnom inom obecnom hospodárstve. Teraz sa stalo, že mestskí úradníci v Chicagu nedostali ®voj týždenný plat. Mesto nemôže zaplatiť ani za dodávky uhlia do škôl a tak tieto musely byť zatvorené. Z toho možno vidieť, že v zemi svobody, alko sa obecne Spojené štáty severoamerické nazývajú, nie je práve všetko v najlepšom poriadku. Slovensko má vyše 500,000.000 Kč ročného nri’iu z ovocinárstva. Vyše 12,000.000 stromov. - Lanská úroda ovocia čini vyše 20.000 vagónov. jednou z najsilnejších slovenských hospodárskych složiek je ovocinárstvo, ktoré odhadnuté minimálnou sumou, tvorí vyše pol miliardy Kč ročného príjmu Podľa štatistiky, urobenej pomologickým odborom pri slovenskej zemedelskej rade, je na Slovensku vyše 12 miliónov stromov, takže na jedného obyvateľa pripadajú viac ako 3 stromy. Lanská úroda ovocia bola veľmi dobrá ako kvantom — vyše 20.000 vagónov ovocia — tak kvalitne, lebo slovenské ovocie a menovite jablká sú najlepšími v celej strednej Europe. Teraz je pripravená akcia, ktorou bude pro-dukcia ovocia zintenzívnená, a to venovaním všetkej pečlivosti pestovaniu produkčného stromovia tak, aby kupci mohli nakupovať jednotlivé druhy vo veľkom v jednotlivých krajoch. Akcia je pripravená na jar t. r. a bude mať veľký význam pre hospodárske povznešenié Slovenska. ' • Pápež Plos Xí. chorľavie. I. Rím, 31. januára. Rímska verejnosť je znepokojená zprávami o chorobe pápeža Pia XI. Sv. Otec obmedzil svoje styky dokonca aj so štátnym sekretárom kardinálom Gasparrim na najnutnejšiu mieru. Príčinou tejto zmeny v jeho zdravotnom stave sú vraj duševné otrasy, ktoré sv. Otec pociťuje od podpísania lateránských smlúv, ktoré považuje za ťažkú chybu vatikánskej politiky. Po začiatočnej radosti nad uzavretými smluvami prepadol vraj sv. Otec duševnej depresii a ťažkomyseľnosti. V nádherných komnatách Vatikánu odohráva sa síce tichá, ale za .to tým väčšia tragédia. Saljapin osvobodený. ČTK. Bukarest, '31. januára Včera sa prejednával v Bukarešti, Rumunsko, pred súdom spor chýrneho ruského speváka šaljapina s jeho impresáriom, ktorý žaloval Šaljapina o náhradu škody, spôsobenej mu nedodržaním uzavretej smluvy. šaljapina súd osvobodil a impresária odsúdil k náhrade súdnych výloh. Mrtvola kňaza na morskom skalisku. Záhada, ktorá asi nikdy nebnds rozlúštená. F. Paríž, 31. januára. — Na morskom skalisku za prístavom v Bordeaux nájdená bola v týchto dňoch mrtvola úplne zoblečeného muža, v ktorom zistený bol podľa zvláštneho tvaru ľavého ucha, abbé Paul Bronsard. Abbé Paul Bronsard pochádzal z veľmi váženej a bohatej rodiny a pôsobil v Bordeaux. Odrazu zavolal si k sebe telefonicky svojho priateľa a oznámil mu, že musí odísť do St. Vivienu a vyzdvihnúť tam veľkú sumu peňazí. Súčasne sa abbé svojmu priateľovi sveril, že ho pozvala k sebe neobyčajne krásna, mladá dáma, ktorá mu vraj chce sveriť dôležité tajomstvo. Nato abbé Bronsard odišiel a zdržiaval sa skutočne v St. Viviene. Bol videný niekoľko raz na prlhádzkach s elegantnou dámou, ktorá sa k nemu chovala veľmi dôverne. A za dva dni nato abbé Bronsard nájdený bol na morskom skalisku pred vchodom do bordeauxského prístavu mrtvý. Bol úkladné zastrelený Parížska a bordeauxská polícia snaží sa vypátrať tú dámu, s ktorou bol abbé Bronsard videný. Dosiaľ, toto úsilie zostalo márne. Je dosť možné, že abbé Bronsard bol Qbkradnutý o peniaze, ktoré mal u seba, potom úplne zoblečený a hodený do mora. Vlny potom za prílivu jeho mrtvolu vrhly asi na skalisko. Keď sa policii nepodarí vypátrať tú dámu, tak tajomstvo smrti abbého Bkonsarda zostane navždy nevysvetlené. Doma a za hranicami. Na programe denných politických .udalostí slovanského juhu vynorila sa opäť makedonská otázka. Nedávno strieľali v Sofii na priateľa známeho makedonského vodcu generála Michajlova, teraz zase bulharské časopisy poukazujú na to, že to sú srbskí Makedonci, ktorí podali petíciu Spoločnosti národov, kdežto vraj dosiaľ vychádzaly makedonské protesty zo Sofie ä boly vraj preto ignorované. V každom prípade — aj keby petícia nebola vybavená — má, podľa „Mira”, mimoriadny význam, lebo žiada, aby Juhoslávia uznala existenciu v nej žijúcej bulharskej menšiny. Koľko nepríjemností už vyvolala táto večne temná otázka! Úprava školskej otázky v republike, vzťahujúca sa na prevedenie unifikácie, dotýkajúcej sa y prvom rade Školstva slovenského, je od niekoľko rokov pociťovaná ako aktualita mimoriadneho významu. V poslednom čase ozvalo sa opäť učiteľstvo na Slovensku veľmi hlasne, upozorňujúc na terajší neblahý stav a sám ,minister školstva dr. Dérer vyhlásil, že bude treba zákonnou formou zjednať nápravu. Sú totiž v mnohýoh dedinách aj tri jednotriedne školy, štátna, cirkevná katolícka a cirkevná evanjelická. Že školenie detí za takých pomerov nemôže byť dokonalé, je samozrejmé. Zpo- J. G. ŠTANCL: Stráž nad Nežárkou. My, ktorých mladosťou prahnúce srdcia horúčkou prebúdzania vyschlými perami zachyťovaly žíznivé každú krupaj; onoho zvláštneho tajomstva, ktoré je dušou ďalekých južných Čiech, my, ktorí so Sovom sme cítili, že „vzduch mírně chlazen vlnami se, houpá, a něco jako věčný stesk v tom vzdychá,’ keď nás odvádzala od prítomnosti zamlklá krása 1’ahúčkymi vrchami rozdýchanej roviny, v ktorej „ty české rybníky jsou stříbro slité, žíhané temnem stínů pod oblaky, vložený v luhy do zeleni syté jsou jako krajů mírné, tiché zraky,’ počúvame až sem, do drahých končin na druhom brehu domoviny, molový žiaľ zvonov, roztekajúci sa nariekavými vlnami po mokrých brázdach, na biele cesty, cez skromné strechy dedín do hlbokých, pokorných lesov okolo Třeboně a Stráže, pod ktorou dnes Nežárka slzí. A priamo bezmocne si nahovárame', že v nekonečne mäkkom hovore sŕdc pohrebných zvonov, ktoré sa v týchto chvíľach tam ďaleko dole, pri