Slovenský Východ, marec 1930 (XII/50-74)
1930-03-01 / No. 50
Ročník XII. Čislo 50. V Košiciach, v sobotu 1. marca 1930. Za 2 © hal. Oslava desaťročia ústavy v senáte. Pán prezident sa zúčastnil. 11. Prah a, 28. februára Dnes dopoludnia bola v senáte oslava desaťročia ústavy republiky československej za účasti prezidenta republiky a celého Národného shromaždenia. Po prejavoch tých našich politikov, ktorí stálí u kolísky ústavy, prehovorili Okrem iných ministerský predseda Udržal a minister dr. Meissner, prejavy zakončil senátor dr. šrobár. Jeho reč zdôrazňovala českú zásluhu na osvobodení Slovenska, nielen do prevratu, ale aj potom, za vpádu boľševikov v roku 1919; ale táto práca pokračuje aj teraz českou inteligenciou, ktorá nezištne prišla na Slovensko,.aby tu pracovala na povzneseni ľudu do tých čias, kým zo škôl nevyjde dostatok slovenskej inteligencie. Reč bola prerušovaná búrlivým potleskom shromážděných. O 12.40 hod. bola oslava zakončená slávnostným sboroni, ktorý zaspievalo PSPU, Potom pán prezident opustil senát, súc pozdravovaný povstaním všetkých shromážděných a prezidentská vlajka na budove bola stiahnutá. V objektívnom svetle. Československo neutláča svoje maďarské obyvateľstvo no stránke Kultúrnej. V maďarskej časti verejného života v Československu stalo sa v poslednej dobe niekoľko udalostí, ktoré stoja za to, aby boly objasnené vo svetle objektívnom. sku Maďarskí spisovatelia, žijúci na Slovena sdružení v literárny spolok „Uj Aurora”,, usporiadali nedávno ’v Budapešti svoj večierok, na ktorom predniesli ukážky svojho literárneho diela. Je to iste najlepšie zavrátenie maďarskej propagandy o tom, že Československo utláča svoje maďarské obyvateľstvo po stránke kultúrnej, keď celá desiatka mladých maďarských spisovateľov demonštruje priamo v Budapešti, že maďarský kultúrny život na Slovensku nielen že nie je utláčaný, ale že žije .a-že sa môže voľne vyvíjať v tak širokom rámci, ako to dovoľuje nie československá kultúrna politika, ale umelecký talent mad’arských literátov. Maďarská literatúra a maďarské umenie na Slovensku dosiahne takej výšky, na akú ho privedú svojou tvorčou schopnosťou madhrski spisovatelia a umelci. Musíme so svojej strany lojálne priznať, že väčšia časť maďarských spisovateľov, žijúcich a. pôsobiacich na Slovensku, venuje sa výhradné literárnej činnosti, nepodlieha politickým svodom maďarských tak zvaných politikov, naopak, veľmi často maďarskí spisovatelia prejavujú svoj nesúhlas s dnešným budapeštianskym režimom i s neplodnou politikou tunajších opozičných maďarských strán. Nie je to div, lebo kto chce tvoriť hodnotné a zdravé veci, musí mať-predovšetkým čistý a ničím nezkalený pohľad na prítomnosť, na udalosti a musí predvídať i budúcnosť. Väčšina maďarských spisovateľov, žijúcich na Slovensku, dobre vidí, že budúcnosť, nielen maďarská a nie československá, ale celej Európy a celého sveta, bude v znamení demokracie a svobody a iste každý nepredpojatý človek uzná, že po tejto stránke sme na tom v Československu nepomerne lepšie a sú na tom lepšie i naši Maďari, ako ich súkmeňovci v Maďarsku, BFd na ceste domov. ČTK. New York, 28. februára. Rádiová stanica v štáte Massaehusets zachytila depešu Byrdovej výpravy, ktorá oznamuje, že parník „City of New York” minul už šťastne ľadové priehrady Význačná špionka zatknutá. Oznamovala našich ľudí. in. Košice, 28. februára Štátnej bezpečnosti v Košiciach podaril sa dobrý lov: zatkla 51ročnú hostinskú a trafikantku z obce Bódvavendégi (neďaleko maďarských hraníc) Alžbetu Balázsovú, ktorá bola v spojení s maďarskou zpravodajskou kanceláriou v Miskólci, kde dodávala dôležité vojenské dáta z ÔSŔ. Balázsová, ktorá Je pôvodom zo Sziny (okr. Szendrô), je veľmi nebezpečná žena. Bolo dokázané, že bola v styku, s vyzvedačmi, ktorí k nám prichádzali z Maďarska, a že im bola na pomoci v ich úkoloch, Ale Balázsová bola tiež pôvodkyňou prepadnutia úradníka ZW. v Košiciach Zdenka Sípu na maďarských hraniciach; prípad je iste ešte v. dobrej pamäti, ftípa odsedel 2 roky v maďarských krimináloch a len po tejto dobe bol vymenený; nazad prišiel chorý a ztýraný. Balázsová je ale tiež usvedčená známym nebezpečným špiónom Weiszerom, ktorý bol odsúdený pre vyzvedačstvo v prospech Maďarska na 18 rokov do káznice. Aj s ním bola Balázsová v spojení. Siesta obeť lásky krásnej Jessie. Záhadné íločiny, ktoré sa nepodarilo objasniť. V jednej z najživších ulíc mesta Baltimore vo Spojených štátoch severoamerických bola nájdená v kaluži krve úplne prestrieľaná -mrtvola továrnika Juraja Rigginsa. Pri prehliadke jeho šatstva bol nájdený vo vrecku sväzok milostných dopisov, adresovaných Rigginsovi a písaných paňou Jessiou Laffertyovou, ženou, ktorá je v policajných kruhoch veľmi dobre známa pod menom „Nemesis Sweetheart” (smrť prinášajúca milenka). Juraj Riggins je šiestou obeťou lásky k prekrásnej 28ročnej Jessii. Už pred šiestimi rokmi zaoberaly sa bezpečnostné úrady v Baltimore po prvý raz vecou Mrs. Laffertyovej. Opustila svojho manžela, ktorý mal veľkú herňu, aby žila vo spoločnej domácnosti s Jimmym Shupom. Niekoľko dní po rozchode manželov bol nájdený Lafferty v svojej herni ráno s prestreleným srdcom. Jessie potom opustila Shupeho a nasťahovala sa k Tomášovi Mc. Nicholsovi v severnej čiastke mesto. Netrvalo dlho' a nový milesec krásnej ženy bol nájdený zavraždený v parku. Uprázdnené miesto po boku svodnej panej Laffertyovej zaujal Nicholsov priateľ Jonny Boroman. Ale aj tohoto milenca stihol osud. Zákerná rana dýkou preklala mu srdce. Nemesis Sweetheart vrátila sa zase do domácnosti Jimmyho Shupa. Ale za niekoľko dní bol Shupe zastrelený na ulici mužom z auta, ktoré viedla žena v hustom závoji. Uplynulo niekoľko týždňov. Nález novej mrtvoly v Baltimore vrhol opäť podozrenie . na krásnu Jessiu. V mŕtvom zistený bol totiž muž, ktorý sa v poslednej dobe stýkal len s Laffertyovou. Osudná krásavica soznámila sa po krátkom čase s Jurajom Rigginsom, ktorého stihol teraz ten istý osud, ako predchádzajúcich milencov tejto ženy. V žiadnej zo šiestich vrážd milencov ženy sa nepodarilo zistiť páchateľa a policii sa tiež nepodarilo ani čiastočne usvedčiť krásnu Jessiu z účasti, Nemesis Sweetheart bola,silne upodozrievaná,' .r 1 e vykĺzla vždy veľmi šťastne z rúk usilovne pátrajúcej, baltimorskej policie. V Sarajeve bola v týchto dňoch odhalená mramorová pamätná doska Gavrilovi Principoví, ktorý nemôžuc sa pozerať na utláčanie Srbov v Bosne a Hercegovine, dal svojím výstrelom signál ku vzplanutiu svetovej vojny. Gavrilo Princip jednal z najrýdzejšej láskj k vlasti a za svoj čin zomrel v Terezinskej pevnosti v Čechách. Na našom obrázku vidíme ovenčenú dosku a v rohu jej text, ktorý zneje: Na tomto historickom mieste ohlásil Gavrilí Princíp v deň Vidovdanu, 28. júna 1914, svobodu, Na Slovenska aktivistická parola nž nie je niečim neprijateľným. Obrat v politike našich Nemcov na Spiši. Medzi spišskými Nemcami je znateľným hnutie, které pravdepodobne už v blízkej budúcnosti povedie Ik revízii ich doterajších politických smerníc. Spišskí Nemci na podklade posledných politických udalostí prichádzajú k presvedčeniu, že doterajšie ich politické hľadisko bolo chybné, poneváč až dosiaľ, boli považovaní len za prívesok jednej politickej strany, aČkoľvek mohli lepšie a intenzívnejšie svoje záujmy uplatňovať ako 'samostatná strana. Až dosiaľ podobné osamostatňovacie snahy boly bezvýslednými preto, poneváč väčšina spišských Nemcov nepokladala čas pre ne zrelý, najmä keď aktivistická politika, o ktorú teraz ide, nemala ani na Spiši, ba ani v ostatných zemiach republiky dobrý zvuk. Dnes sa ale situácia dôkladne zmenila, takže ani na Slovensku nie je aktivistická parola už niečim zakázaným a neprijateľným. Ako známo, spišskí Nemci až dosiaľ šli ruka v ruke s maďarskou nacionálnou stranou, ktorá skoro,zásadné a najmä'v terajšej dobe sleduje najostrejšiu taktiku opozičnú, ktorú podľa obratu v nazieraní ďalej spišskí Nemci sledovať nemienia. Celá vec nie je vraj dosiaľ tak zrelá, aby sa mohlo prorokovať,. do akej miery sa vyvinie, ale bude vraj záviset’mnoho na tom, aké porož-umenie ukáže vraj toto preorientovanie nemeckej aktivistickej strany. Pravda, nie j< žiadnou tajnosťou, že o toto preorientovanie spišských Nemcov pokúšaly sa už skôi niektoré z našich nemeckých strán, ale ikonzervatizmom spišských Nemcov, ktorý id vždy držal v tábore maďarskom, nevedel^ hn ú f Spišskí Nemci, pravda, sami o sebe nie sú tak silní, aby mohli počítať snáď so samostatnými akciami, ale pravdepodobne pôjde im skôr o akýsi modus kooperace s aktivistickými stranami, od ktorých si sľubujú väčších úspechov, než od politiky doterajšej, ktorej bilancia rovnala sa nule. ALFRED AUSSEAU Trosečnici. Charlin, Merlé a mladá žena boli jediní ľudia, ktorí sa zachránili pri stroskotaní „Tanrogu”,' ktorý plával zo San Francisca. Trosečníci spravili si' akú-takú plť. Potravín nemali. Keď sa zachránili, pozreli na seba zdesene. Vedeli, žé ich čakalo mučenie hladom, ak ich nezachráni voľáka loď. Prvého dňa neistej plavby rozohnalo slnko čierne mraky. Potom prišiel rudý západ. Minula nekonečná noc. Mužovia si spomenuli na modlitby, ktorým sa naučili v detstve. Na chvíľku svitla im nádej. Ale prišiel deň nesmierne krásny. Prinesie záchranu alebo smrť? Slnečné papršleky ožiarovaly nemilosrdne ich biedu. Smrť ich nespúšťala s očú. Úzkostlivé pozerali k obzoru. Dočkali sa len noci. ATe tu sa vznášala k nebu už len jedna modlitba. Charlin a Merlé cítili, že vzrastá ich vzájomná nenávisť. Hlad im mútil smysly., Charlin od svitania číha! na mladú ženu. Náhle sa rozhodol. Kráčal oevne po plti, držiac v ruke železnú tyč. Merle tušil jeho úmysel. Skočil ma tdo cesty, volajúc; „Biedniku. nezabiješ ju!’1 Doma a za hranicami, Poštátnením H echten stel nských lesných revírov v Jaseníkach, Černínských v Krkonošiach a Clam-CalIasových v Jizerských horách, bolo temer dokončené poštátnenú pohraničného pásma v kládskom údolí í zhorelickej krajine. Tiež bavorské pohraničné pásmo bude čo najskôr poštátnené čim1 bude urobený významný krok pre-zabezpečenie našich hraníc. Pokies cien 'obilia na' zahraničných trhoch’ J11 alebo teba”, odpovedal Charlit zúrivé Začal krutý súboj, Charlin sa strašlivé rozpriahol, ale vlna pohla'plťou. Zapotácal sa, tyč mu vypadla jz 'ruky. Klesol na plť. Merlé cítil, že vyhral. Démon hladu mu našepkával: „Naješ sa, keď budeš chcieť!” Ale vnútorný hlas odporoval. Mladá žena vstala a blížila sa k zápasiacim. Sklonila sa nad Charlinom a drsným hlasom zavolala na Merléa „Brat!” Prekvapený, obrátil sa Merlé. Pochopila že sa vzdal osudnej rany. Usmiala sa zvláštne, zdvihla prst k nebu, potom ho položili na rty a pokřižovala sa. Vysilená klesla m plť a zomrela. Merlé bol otrasený. Taká duševná sila pri takej telesnej slabosti ho premenila. „Vstaň, Charline, brat môj ľ Charlin vstal a nechápal. Potom pochopil Stisli si ruky. Za niekoľko dní anglick; parník „Oceania” našiel na’ 145. stupni východnej dĺžky a 35. stupni severnej šírky v Tichom oceáne nodivnú plť. Ležala na ňon mrtvola mladej ženv a dvaja námorníci, ktorí sa držali priateľsky za ruky. Vyzerali ako keby spali