Slovenský Východ, marec 1930 (XII/50-74)

1930-03-01 / No. 50

Ročník XII. Čislo 50. V Košiciach, v sobotu 1. marca 1930. Za 2 © hal. Oslava desaťročia ústavy v senáte. Pán prezident sa zúčastnil. 11. Prah a, 28. februára Dnes dopoludnia bola v senáte oslava desaťročia ústavy republiky českosloven­skej za účasti prezidenta republiky a celého Národného shromaždenia. Po prejavoch tých našich politikov, ktorí stálí u kolísky ústa­vy, prehovorili Okrem iných ministerský predseda Udržal a minister dr. Meissner, prejavy zakončil senátor dr. šrobár. Jeho reč zdôrazňovala českú zásluhu na osvobodení Slovenska, nielen do prevratu, ale aj potom, za vpádu boľševikov v roku 1919; ale táto práca pokračuje aj teraz če­skou inteligenciou, ktorá nezištne prišla na Slovensko,.aby tu pracovala na povzneseni ľudu do tých čias, kým zo škôl nevyjde do­statok slovenskej inteligencie. Reč bola prerušovaná búrlivým potleskom shromá­žděných. O 12.40 hod. bola oslava zakončená sláv­nostným sboroni, ktorý zaspievalo PSPU, Potom pán prezident opustil senát, súc po­zdravovaný povstaním všetkých shromáždě­ných a prezidentská vlajka na budove bola stiahnutá. V objektívnom svetle. Československo neutláča svoje maďarské obyvateľstvo no stránke Kultúrnej. V maďarskej časti verejného života v Če­skoslovensku stalo sa v poslednej dobe nie­koľko udalostí, ktoré stoja za to, aby boly objasnené vo svetle objektívnom. sku Maďarskí spisovatelia, žijúci na Sloven­a sdružení v literárny spolok „Uj Aurora”,, usporiadali nedávno ’v Budape­šti svoj večierok, na ktorom predniesli ukážky svojho literárneho diela. Je to iste najlepšie zavrátenie maďarskej propagan­dy o tom, že Československo utláča svoje maďarské obyvateľstvo po stránke kultúr­nej, keď celá desiatka mladých maďar­ských spisovateľov demonštruje priamo v Budapešti, že maďarský kultúrny život na Slovensku nielen že nie je utláčaný, ale že žije .a-že sa môže voľne vyvíjať v tak širo­kom rámci, ako to dovoľuje nie českoslo­venská kultúrna politika, ale umelecký ta­lent mad’arských literátov. Maďarská lite­ratúra a maďarské umenie na Slovensku dosiahne takej výšky, na akú ho privedú svojou tvorčou schopnosťou madhrski spisovatelia a umelci. Musíme so svojej strany lojálne priznať, že väčšia časť ma­ďarských spisovateľov, žijúcich a. pôsobia­cich na Slovensku, venuje sa výhradné li­terárnej činnosti, nepodlieha politickým svodom maďarských tak zvaných politi­kov, naopak, veľmi často maďarskí spiso­vatelia prejavujú svoj nesúhlas s dnešným budapeštianskym režimom i s neplodnou politikou tunajších opozičných maďarských strán. Nie je to div, lebo kto chce tvoriť hodnotné a zdravé veci, musí mať-predo­všetkým čistý a ničím nezkalený pohľad na prítomnosť, na udalosti a musí pred­vídať i budúcnosť. Väčšina maďarských spisovateľov, žijú­cich na Slovensku, dobre vidí, že budúcnosť, nielen maďarská a nie československá, ale celej Európy a celého sveta, bude v zna­mení demokracie a svobody a iste každý nepredpojatý človek uzná, že po tejto strán­ke sme na tom v Československu nepomerne lepšie a sú na tom lepšie i naši Maďari, ako ich súkmeňovci v Maďarsku, BFd na ceste domov. ČTK. New York, 28. februára. Rádiová stanica v štáte Massaehusets za­chytila depešu Byrdovej výpravy, ktorá ozna­muje, že parník „City of New York” minul už šťastne ľadové priehrady Význačná špionka zatknutá. Oznamovala našich ľudí. in. Košice, 28. februára Štátnej bezpečnosti v Košiciach podaril sa dobrý lov: zatkla 51ročnú hostinskú a trafi­kantku z obce Bódvavendégi (neďaleko ma­ďarských hraníc) Alžbetu Balázsovú, ktorá bola v spojení s maďarskou zpravodajskou kanceláriou v Miskólci, kde dodávala dôležité vojenské dáta z ÔSŔ. Balázsová, ktorá Je pôvodom zo Sziny (okr. Szendrô), je veľmi nebezpečná žena. Bolo do­kázané, že bola v styku, s vyzvedačmi, ktorí k nám prichádzali z Maďarska, a že im bola na pomoci v ich úkoloch, Ale Balázsová bola tiež pôvodkyňou prepadnutia úradníka ZW. v Ko­šiciach Zdenka Sípu na maďarských hraniciach; prípad je iste ešte v. dobrej pamäti, ftípa odse­del 2 roky v maďarských krimináloch a len po tejto dobe bol vymenený; nazad prišiel chorý a ztýraný. Balázsová je ale tiež usvedčená známym ne­bezpečným špiónom Weiszerom, ktorý bol od­súdený pre vyzvedačstvo v prospech Maďar­ska na 18 rokov do káznice. Aj s ním bola Balázsová v spojení. Siesta obeť lásky krásnej Jessie. Záhadné íločiny, ktoré sa nepodarilo objasniť. V jednej z najživších ulíc mesta Baltimore vo Spojených štátoch severoamerických bola nájdená v kaluži krve úplne prestrie­ľaná -mrtvola továrnika Juraja Rigginsa. Pri prehliadke jeho šatstva bol nájdený vo vrecku sväzok milostných dopisov, adresovaných Rigginsovi a písaných pa­­ňou Jessiou Laffertyovou, ženou, ktorá je v policajných kruhoch veľmi dobre známa pod menom „Nemesis Sweetheart” (smrť prinášajúca milenka). Juraj Riggins je šiestou obeťou lásky k prekrásnej 28ročnej Jessii. Už pred šiestimi rokmi zaoberaly sa bezpečnostné úrady v Baltimore po prvý raz vecou Mrs. Laffertyovej. Opustila svojho manžela, ktorý mal veľkú herňu, aby žila vo spoločnej domácnosti s Jim­­mym Shupom. Niekoľko dní po rozchode manželov bol nájdený Lafferty v svojej herni ráno s prestreleným srdcom. Jessie potom opustila Shupeho a nasťahovala sa k Tomášovi Mc. Nicholsovi v severnej čiastke mesto. Netrvalo dlho' a nový mile­­sec krásnej ženy bol nájdený zavraždený v parku. Uprázdnené miesto po boku svod­­nej panej Laffertyovej zaujal Nicholsov priateľ Jonny Boroman. Ale aj tohoto mi­lenca stihol osud. Zákerná rana dýkou pre­­klala mu srdce. Nemesis Sweetheart vráti­la sa zase do domácnosti Jimmyho Shupa. Ale za niekoľko dní bol Shupe zastrelený na ulici mužom z auta, ktoré viedla žena v hustom závoji. Uplynulo niekoľko tý­ždňov. Nález novej mrtvoly v Baltimore vrhol opäť podozrenie . na krásnu Jessiu. V mŕtvom zistený bol totiž muž, ktorý sa v poslednej dobe stýkal len s Laffertyovou. Osudná krásavica soznámila sa po krátkom čase s Jurajom Rigginsom, ktorého stihol teraz ten istý osud, ako predchádzajúcich milencov tejto ženy. V žiadnej zo šiestich vrážd milencov ženy sa nepodarilo zistiť páchateľa a policii sa tiež nepodarilo ani čiastočne usvedčiť krásnu Jessiu z účasti, Nemesis Sweetheart bola,silne upodozrie­vaná,' .r 1 e vykĺzla vždy veľmi šťastne z rúk usilovne pátrajúcej, baltimorskej policie. V Sarajeve bola v týchto dňoch odhalená mramorová pamätná doska Gavrilovi Princi­poví, ktorý nemôžuc sa pozerať na utláčanie Srbov v Bosne a Hercegovine, dal svojím výstrelom signál ku vzplanutiu svetovej vojny. Gavrilo Princip jednal z najrýdzejšej láskj k vlasti a za svoj čin zomrel v Terezinskej pevnosti v Čechách. Na našom obrázku vidíme ovenčenú dosku a v rohu jej text, ktorý zneje: Na tomto historickom mieste ohlásil Gavrilí Princíp v deň Vidovdanu, 28. júna 1914, svobodu, Na Slovenska aktivistická parola nž nie je niečim neprijateľným. Obrat v politike našich Nemcov na Spiši. Medzi spišskými Nemcami je znateľným hnutie, které pravdepodobne už v blízkej budúcnosti povedie Ik revízii ich doterajších politických smerníc. Spišskí Nemci na podklade posledných politických udalostí prichádzajú k pre­svedčeniu, že doterajšie ich politické hľa­disko bolo chybné, poneváč až dosiaľ, boli považovaní len za prívesok jednej politi­ckej strany, aČkoľvek mohli lepšie a inten­zívnejšie svoje záujmy uplatňovať ako 'sa­mostatná strana. Až dosiaľ podobné osa­­mostatňovacie snahy boly bezvýslednými preto, poneváč väčšina spišských Nem­cov nepokladala čas pre ne zrelý, najmä keď aktivistická politika, o ktorú teraz ide, nemala ani na Spiši, ba ani v ostatných zemiach republiky dobrý zvuk. Dnes sa ale situácia dôkladne zmenila, takže ani na Slovensku nie je aktivistická parola už niečim zakázaným a neprijateľným. Ako známo, spišskí Nemci až dosiaľ šli ruka v ruke s maďarskou nacionálnou stranou, ktorá skoro,zásadné a najmä'v terajšej dobe sleduje najostrejšiu taktiku opozičnú, ktorú podľa obratu v nazieraní ďalej spiš­skí Nemci sledovať nemienia. Celá vec nie je vraj dosiaľ tak zrelá, aby sa mohlo pro­rokovať,. do akej miery sa vyvinie, ale bu­de vraj záviset’mnoho na tom, aké porož-umenie ukáže vraj toto preorientovanie ne­meckej aktivistickej strany. Pravda, nie j< žiadnou tajnosťou, že o toto preorientova­­nie spišských Nemcov pokúšaly sa už skôi niektoré z našich nemeckých strán, ale ikon­­zervatizmom spišských Nemcov, ktorý id vždy držal v tábore maďarskom, nevedel^ hn ú f Spišskí Nemci, pravda, sami o sebe nie sú tak silní, aby mohli počítať snáď so samo­statnými akciami, ale pravdepodobne pôjde im skôr o akýsi modus kooperace s aktivi­stickými stranami, od ktorých si sľubujú väčších úspechov, než od politiky doteraj­šej, ktorej bilancia rovnala sa nule. ALFRED AUSSEAU Trosečnici. Charlin, Merlé a mladá žena boli jediní ľudia, ktorí sa zachránili pri stroskotaní „Tanrogu”,' ktorý plával zo San Francisca. Trosečníci spravili si' akú-takú plť. Po­travín nemali. Keď sa zachránili, pozreli na seba zdesene. Vedeli, žé ich čakalo mučenie hladom, ak ich nezachráni voľáka loď. Prvého dňa neistej plavby rozohnalo sln­ko čierne mraky. Potom prišiel rudý západ. Minula nekonečná noc. Mužovia si spome­nuli na modlitby, ktorým sa naučili v det­stve. Na chvíľku svitla im nádej. Ale prišiel deň nesmierne krásny. Prinesie záchranu alebo smrť? Slnečné papršleky ožiarovaly nemilosrdne ich biedu. Smrť ich nespúšťa­la s očú. Úzkostlivé pozerali k obzoru. Do­čkali sa len noci. ATe tu sa vznášala k nebu už len jedna modlitba. Charlin a Merlé cí­tili, že vzrastá ich vzájomná nenávisť. Hlad im mútil smysly., Charlin od svitania číha! na mladú ženu. Náhle sa rozhodol. Kráčal oevne po plti, držiac v ruke železnú tyč. Merle tušil jeho úmysel. Skočil ma tdo ce­sty, volajúc; „Biedniku. nezabiješ ju!’1 Doma a za hranicami, Poštátnením H echten stel nských lesných re­vírov v Jaseníkach, Černínských v Krkono­­šiach a Clam-CalIasových v Jizerských ho­rách, bolo temer dokončené poštátnenú pohraničného pásma v kládskom údolí í zhorelickej krajine. Tiež bavorské pohra­ničné pásmo bude čo najskôr poštátnené čim1 bude urobený významný krok pre-za­bezpečenie našich hraníc. Pokies cien 'obilia na' zahraničných trhoch’ J11 alebo teba”, odpovedal Charlit zúrivé Začal krutý súboj, Charlin sa strašlivé rozpriahol, ale vlna pohla'plťou. Zapotácal sa, tyč mu vypadla jz 'ruky. Klesol na plť. Merlé cítil, že vyhral. Démon hladu mu na­šepkával: „Naješ sa, keď budeš chcieť!” Ale vnútorný hlas odporoval. Mladá žena vstala a blížila sa k zápasiacim. Sklonila sa nad Charlinom a drsným hlasom zavolala na Merléa „Brat!” Prekvapený, obrátil sa Merlé. Pochopila že sa vzdal osudnej rany. Usmiala sa zvlášt­ne, zdvihla prst k nebu, potom ho položili na rty a pokřižovala sa. Vysilená klesla m plť a zomrela. Merlé bol otrasený. Taká du­ševná sila pri takej telesnej slabosti ho pre­menila. „Vstaň, Charline, brat môj ľ Charlin vstal a nechápal. Potom pochopil Stisli si ruky. Za niekoľko dní anglick; parník „Oceania” našiel na’ 145. stupni vý­chodnej dĺžky a 35. stupni severnej šírky v Tichom oceáne nodivnú plť. Ležala na ňon mrtvola mladej ženv a dvaja námorníci, kto­rí sa držali priateľsky za ruky. Vyzerali ako keby spali

Next