Slovenský Východ, júl 1930 (XII/148-173)

1930-07-01 / No. 148

jiuuiimy uyui Botník XH. Cislo 148.___________V Kožlelgoft, v ntorok I.­­dla 1930.______________ Za 20 hi Železničné nešťastie pri Ružomberku. úr. Košice, 30. júna. fa prechode železničnej trati medzi stani- i Ružomberok a Ružomberok—Celulózke > zachytené vlečkovým vlakom nákladné •o Juliusa Medveckého z Ružomberka, obsa­­lé tridsiatimi cestujúcimi. Pri srážke boh 'aja cestujúci ťažko poranení a dve osoby hko. Boly okamžite dopravené do nemocnice, e jedna z nich svojmu poraneniu podľahla, ikový stroj sa následkom srážky vyšinul, že trať bola do včerajšieho večera zatara­­i. Premávka bola udržovaná prestupov?ním. ťastie zavinil šofér, ktorý napriek výstraž­­u znameniu n. nevodiča, snažil sa ešte tes •red vlakom p -ť. Bol zatknutý a dopia­­’ do väzenia. Marinkoiií v Bukarešti. Ö' 1. B ií a r e š ť, 30. júna. ’'o Bukarešti p ra večer juhoslovan­ninister zahl. jrinkovič. Na nádra­"<tal rumta uister zahraničia Mi­*«*ov vyslanec v Bukarešti frá. <y . yslanec Puaux a če­­vyslanec, 1. ..nzl-Jizerský. Vay na svobodu. MTI. Budapešť, 30. júna. úci sudca nariadil, aby bol z väzby ministerský radca dr. Kazimír Vay, zatknutý a suspendovaný pre rôzne v pri zadávaní stavieb ministerstvom a pvody, pre ktoré bolo zatknutie pre­»čTťné, nd s’i vraj tak preukázateľné, aby za­­mutý msel byt’ držaný vo väzbe. Štátny zá­­apca p‘iai proti tomuto rozhodnutiu od­olanie Preli návratu irdlnantla Koburga. 5 o f i a, 30. júna. m, že bývalý bulharský cár Ferdinand ognito navštíviť Bulharsko, zaoberá sa ísopisov. Časopis „Mir” vyslovuje pre­mie, že vláde i dvoru je cudzie každé slenie na návrat bývalého cára do Bul­­a, hoci by šlo len o krátku návštevu, izfluje sa, že je nepochopiteľným a veľmi vným želaním bývalého cára vrátiť sa do narska po katastrofe, do ktorej bolo Bul­­sko uvrhnuté, najmä jeho vinou. Bývalému •ovi vraj sluší, aby zostal vzdialený Bulhar­­a a aby nepôsobil nové ťažkosti Bulharsku svojmu synovi. Pápež chorľavie. ČTK. Rím, 30. júna V Ríme boly včera kanonizačné obrady, pri ktorých mnohé osobnosti z okolia pápežovho boly prekvapené unaveným vzozrením pápeža Pia XI. Tým je len potvrdzovaná rozšírená povesť časopisov, ktorá bola potom demento­vaná, že zdravotný stav pápežov nie je dobrý. Vypovedali sovietskéhe úradníka. Reuter. Londýn, 30. júna. „Daily Telegraph” oznamuje z Tokia: Mi­lý štvrtok bol na rozkaz ministerstva vnútra povedaný z Japonska účtovník sovietského :hodného zastupiteľstva v Tokiu, Krupentik elou rodinou. Krupentik bol vypovedaný z onska už raz v roku 1924. Vtedy prišiel do •e ako obchodník s hodinami. Strach z Tulankhamena. Reute.r. Londýn, 30. júna. ’oslanec Lees skryl v pivnici poslaneckej ■movne batožinu s pamiatkami, nájdenými '.ankhamenovej hrobke. Poslanec sa obával dných následkov, ktoré domr le vyvoláva dníctvo Tutänkhamenových pozostatkov a ■júc uchrániť svoju rodinu pred nehodami, tieto antikvity uschovať v parlamente. Výstava v Turnove. 11. Praha, 30. júna. Turnove je výstava pri* .yslu kameňár­­o. Včera ju navštívil 11, ster obchodu dr. •ušek v sprievode sekčného šéfa dra Ben­­vrchného odborového radcu dra Preissa. ber vyslovil sa veľmi pochvalne o uspo­­í výstavy a ocenil jej národ ohospodár­­■ znam. Výstava potrvá do 14. júla t. r. SOKOLSKÝ SLET V BELEHRADE. české a juhoslovanské sokolské prápory pri slávnostných sokolských dňoch v Belehrade. Slávne sokolské dni v Beleire,d 50.000 Sokolov v sprievode. - Všetci pod práporom kráľavým. Za jednotu mysli a sŕdc. Nadšené ovácie Československu. Belehrad, 30. júna. — Tretí deň juho­slovanského sokolstva v Belehrade bol veľko­lepou manifestáciou pre národnú jednotu so­kolstva Juhoslávie. Bol usporiadaný veľký sprievod, ktorého sa zúčastnilo 50.000 Sokolov a Sokoliek, sora­­děných podľa krajov a prinášajúcich pozdrav Juhoslávii a hlavnému mestu. Sprievod trval od 9. do 12. hodiny a bol nadšene pozdravo­vaný prizerajúcimi obrovskými davmi ľudu. Pohľad na more pestrých sokolských krojov zostane všetkým účastníkom sletu nezapome­nutelný. Československá, poľská, rumunská a ruská delegácia kráčaly na čele sprievodu a boly vítané s veľkým nadšením. Sprievod šiel cez boulevard kráľa Alexan­dra, kde na tribune bol prítomný kráľ, kráľovná, korunný princ, ministerský predse­da, členovia vlády, generalita a diplomatický sbor. Po celú dobu sprievodu sotrval kráľ v postoji, súc pozdravovaný sokolskými prápor­mi. účastníci sprievodu nadšene prevolávali slávu kráľovi, sokolstvu a Juhoslávii. Po celý čas, po ktorý sprievod šiel belehradskými uli­cami, krúžily nad ním juhoslovanské, česko­slovenské a rumunské lietadlá. Druhý deň väesokolského sletu, ktorý sply­nul s národným sviatkom Vidovdanu, ma1 skvelý a nadšený priebeh. Na sletišti bolo v y­pustených 600 poštových holubov, privezených z Československa, aby československému ľudu zaniesly pozdravy belehradského sokolského sletu. Uprostred sletišťa kňazi pravoslavní, katolícki a musulmanskí previedli potom ná­boženský obrad požehnaním nového práporu. Námestník stařešiny juhoslovanského Sokola Gangl poďakoval kráľovi za darovaný prá­por, o ktorom kráľ vyhlásil, že je symbolom veľkej myšlienky Tyršovej. ktorá prebudila Slovanstvo k novému životu. Vyhlásil, že so­­kolstvo poche:.!’ životný s-nysel kráľových slov a men m juhoslovanských Sokolov za prítomnosti bratov a sestier československých, lužických Srbov, poľských a ruských prejavil želanie, aby ich — okrem smrti — neod­delilo od kráľovho práporu. Československý minister Národnej obrany dr. Viškovgký tlmočil pozdrav prezidenta re­publiky "f. G. Masaryka a odovzdal darom bronzový basrelief, predstavujúci postavu dra M irosla a Tyrša. Menom československého Stokolst' a námestník starostu čsl. Obce sokol­­skej, Mašek, pozdravil juhoslovanských Soko­lov a ozdobil jehr prápoi stuhami v čsl. štát­nych farbách. Meno ■ d jgácie poľskej pre­hovoril gróf Zamoyski, .nenom delegácie lu­­žicko-srbskej Stajba a menom delegácie ru­skej Vergul. Všetci odovzdali stuhy v národ­ných farbách. Sokoli potom predviedli skvelý program prostných a rytmických cvikov. Predvedení« „Českej besedy” zavdalo podnet k neopísateľ­ným prejavom pre Československo. Obecen­stvo na tribunách povstalo, volalo „Nazdar!’ a „Nech žije Československo!” Tiež cvičenie skupín poľskej a rumunskej bolo odmenené búrlivým potleskom.. Včera odpoludnia sa odohraly posledné športové udalosti sokolského siel«. Českoslo­venskí Sokoli predviedli cvičenie, s palica­mi a prostné cvičenie. Boli búrlivé pozdravo­vaní. Hercegovskí sedliacki Sokoli pred­viedli prostné cvičenia, zn?/ -iiujúce poľné práce. Kráľ Alexander AtUjfh výkony s veľkým záujmov ; zélanie, aby boly opakované. Potom hoi výstup českoslo­venských vojakov, ktorí ^cvičili s puškami dľa tému telesnej výchovy v československej náde. Boli am strhujúcim nadšením ich cvičenie sa všeobecne páčilo. Ďalej pred­viedla cvičenie skupina rumunských vojakov, ktorí pri ňom pozdravili prítomného kráľa. Kráľ Alexander pri tejto príležitosti dekoro­val rádom sv. Sávy III. triedy prápory Soko­lov juhoslovanských, československých, poľ­ských a ruských. Belehradská mestská rada sa včera shro­máždila k slávnostnému zasadnutiu na po­česť zástupcov spriatelených štátov, ktorí navštívili Belehrad u príležitosti sokolského sletu. Hosťom poďakoval za návštevu staro­sta Nešič, ktorý zdôraznil, že ich návšteva dodala sletu obzvláštneho lesku. Za mesto Paríž odpovedal viceprezident municipálnej rady Laurent, za mesto Bukarešť Dobrescu a za hlavné mesto Prahu námestník starostu dr. štúla, ktorý v svojlom prejave vravel okrem iného, že Československo a Jugoslavia sú sokolskou myšlienkou spojené na život a na smrť. Slova sa ujal tiež zástupca francúz­skej vlády Miorinaud, ktorý vyslovil potešenie nad pokrokom juhoslovanského hlavného me­sta. Večer bol na štadióne veľký slávnostný kon­cert, pri ktorom koncertovalo 400 hudobníkov. Maďarské starosti s kráľovskou otázkou. I bývalého princa Danilu sa spytovali. - Shromaždenie v Soproni. - Kráľovstvo alebo repuTOa. Budapešť, 30. júna. — Maďarská kráľovská otázka stala sa sezónnou ak­tualitou a zaujíma v prvom rade jej pô­vodcov. Hovoria o nej rôzni jednotlivci významní 1 menej významní, a v minulých dňoch po­náhľal sa radca a či tajomník lorda Rot­­hermerea dr. Nándor Fodor zachytiť v Londýne bývalého černohorského princa Danilu a spýtať sa aj tohoto na jeho názor o kráľovskej veci maďarskej. Na otázku o sňatku Ottu Habsburgskéno s italskou princeznou Máriou, ktorá je Danilovou ne­terou, urobil Danilo o tejto niekoľko komplimentov, ale hovoriť o veci odmie­tol. Ide vraj o veci chúlostivé a Danielo vyhlásil, že nie je kompetentným, aby o nich hovoril. Mohol by vraj mnohé pove­dať, ale neprišiel ešte jeho čas. Maďari maiú teda o jednu senzáciu menej. Nedávno zaoberali sa kráľovskou otáz-Pokračovanie článku na druhej strane. Doma a za hranicami. y robotu odpoludnia bola v Bratislava slávnostne privítaná delegácia našich kra­janov’z Maďarska, ktorá sa prišla zúčastniť odhalenia pomníka básnika Jána Hollého v Búrskom Sv. Mikuláši a svätovojtešských slávností. Stretnutie bolo prirodzene neko­nečne srdečné, lebo je to prvý raz, čo vý­prava našich krajanov z Maďarska navšte­vuje Slovensko. Nie je veľká, číta len 14 čJer.ov, lebo maďarské úrady robily všetky imožné prekážky a viac účastníkov k nám nepustily, ačkoľvek nejde vôbec o cestu po­litického rázu. Podobne srdečne privítané boly výpravy z Rumunska, Bulharska, Ra­kúska a Ameriky, V Topoľčanoch pripravujú na august západoslovenskú hospodársko-priemyselnú a kultúrnu výstavu, ktorá bude v dňoch 15.—20. augusta. Podľa doterajších príprav a záujmu vystavovateľov, bude výstava vý­znamným podnikom a umožní zlepšenie styku s celým tamojším bohatým krajom. V Turč. Sv. Martine pripravujú zase zemskú slovenskú výstavu na rok 1933. Na posled­nej schôdzke prípravného výboru bol do­jednaný rozvrh deviatich hlavných expozí­cií. Bolo tiež usnesené vypísať súťaž na miesto tajomníka výstavy. Konferencia Malej dohody na Štrbe bo­la pochopiteľne sledovaná s mimoriadnou pozornosťou v Maďarsku, kde zvlášť šovi­nistické kruhy nijako neskrývaly obavy z tohoto významného medzinárodného útva­ru. Zvlášť nemilo pôsobí v Maďarsku úzky vzťah Československa s Juhosláviou. Obja­­vily sa opäť „návrhy”, aby Maďarsko sa pokusilo odlákať od Malej dohody Pumun­­sko, ale je práve len piane želanie, pone­­váč títo návrhov seľne zamlčujú jasné výroky rumunského ministra Mironescua, kiure vseiKy maaar­­ské kombinácie od základu podvracajú. Po známom niekoľkonásobnom bombo­vom atentáte v Niši, došlo v Bulharsku k vyšetrovaniu, poneváč páchateľmi iste boli členovia teroristických tlúp makedonských z Bulharska. V okolí Kystundilu aj v samot­nej Sofii bolo zatknutých viac ako 100 osôb. Bulharský zahraničný minister Buro^ vy­hlásil, že od zatýkania nebude upustené. Sofijský časopis „Mir” polemizuje s Bele­hradskou „Politikou”, ktorá v článku o niš­­skom atentáte napísala, že bulharská tlač sa bojí zakročenia Spoločnosti národov, ktorá by ľahko zistila odpovědnost’ Bul­harska, ktoré viac rokov trpí revolučné or­ganizácie. Podľa mienky časopisu „Miru” nemožno vopred tvrdiť, že niŠský atentát bol dielom Makedoncov, za ktorých by malo byť odpovědným Bulharsko, ale čo sa týka ERVÍN MATYAŠ: Zmarený cieľ. Zas prešiel jeden hluchý deň a nastala noc večných otázok, ktorá nútila ho zapadnút do zastrčenej nočnej kaviarne, kde pach rozlia­tych liehovín a potiacich sa tiel miešal sa s tabakovým dymom a falošnými husľovými tónmi cigánskeho primáša v bezhlavý a špina­vý chaos vzdúvajúceho sa bahna. Ako odpudi­vé a hnusne pôsobilo na neho priečelie domu, kde bola kaviarňa, a koľko raz sa už zariekol, že viac do nej nevkročí. To však bolo za dňa, kedy všetko bolo čisté a biele; akonáhle ale nadišiel večer, čosi sa v ňom zlomilo a neodo­lal A tak rovnako dnes, ako mnoho predchádza iúcich večerov sedel na svojom mieste žovatke profanujúcich pohľadov a drzýc medzi prostitútkami a ich spoločníkmi sa nelíšiacich od seba. Ztrácal sa v ton štve všetkým a se>e najviac. Chcel ním. ačkoľvek ním opovrhoval. Acl skočiť tak medzi nich a jediným -t; hrdúsiť celú tú spp očidtiť tak svoju min šialenstvo — zaši farbených žien i>od.r nľuvať na ne, odikor bôľom v duši, zabi oplakať ztrátu nieč Pohľadom objal je žena,” preletelo tieto tu, s posme Žena. Áno, ale a1 ako Cirikova Zf vot, či Langre ako život? Pro ú

Next