Slovenský Východ, júl 1930 (XII/148-173)
1930-07-01 / No. 148
jiuuiimy uyui Botník XH. Cislo 148.___________V Kožlelgoft, v ntorok I.dla 1930.______________ Za 20 hi Železničné nešťastie pri Ružomberku. úr. Košice, 30. júna. fa prechode železničnej trati medzi stani- i Ružomberok a Ružomberok—Celulózke > zachytené vlečkovým vlakom nákladné •o Juliusa Medveckého z Ružomberka, obsalé tridsiatimi cestujúcimi. Pri srážke boh 'aja cestujúci ťažko poranení a dve osoby hko. Boly okamžite dopravené do nemocnice, e jedna z nich svojmu poraneniu podľahla, ikový stroj sa následkom srážky vyšinul, že trať bola do včerajšieho večera zatarai. Premávka bola udržovaná prestupov?ním. ťastie zavinil šofér, ktorý napriek výstražu znameniu n. nevodiča, snažil sa ešte tes •red vlakom p -ť. Bol zatknutý a dopia’ do väzenia. Marinkoiií v Bukarešti. Ö' 1. B ií a r e š ť, 30. júna. ’'o Bukarešti p ra večer juhoslovanninister zahl. jrinkovič. Na nádra"<tal rumta uister zahraničia Mi*«*ov vyslanec v Bukarešti frá. <y . yslanec Puaux a čevyslanec, 1. ..nzl-Jizerský. Vay na svobodu. MTI. Budapešť, 30. júna. úci sudca nariadil, aby bol z väzby ministerský radca dr. Kazimír Vay, zatknutý a suspendovaný pre rôzne v pri zadávaní stavieb ministerstvom a pvody, pre ktoré bolo zatknutie pre»čTťné, nd s’i vraj tak preukázateľné, aby zamutý msel byt’ držaný vo väzbe. Štátny záapca p‘iai proti tomuto rozhodnutiu odolanie Preli návratu irdlnantla Koburga. 5 o f i a, 30. júna. m, že bývalý bulharský cár Ferdinand ognito navštíviť Bulharsko, zaoberá sa ísopisov. Časopis „Mir” vyslovuje premie, že vláde i dvoru je cudzie každé slenie na návrat bývalého cára do Bula, hoci by šlo len o krátku návštevu, izfluje sa, že je nepochopiteľným a veľmi vným želaním bývalého cára vrátiť sa do narska po katastrofe, do ktorej bolo Bulsko uvrhnuté, najmä jeho vinou. Bývalému •ovi vraj sluší, aby zostal vzdialený Bulhara a aby nepôsobil nové ťažkosti Bulharsku svojmu synovi. Pápež chorľavie. ČTK. Rím, 30. júna V Ríme boly včera kanonizačné obrady, pri ktorých mnohé osobnosti z okolia pápežovho boly prekvapené unaveným vzozrením pápeža Pia XI. Tým je len potvrdzovaná rozšírená povesť časopisov, ktorá bola potom dementovaná, že zdravotný stav pápežov nie je dobrý. Vypovedali sovietskéhe úradníka. Reuter. Londýn, 30. júna. „Daily Telegraph” oznamuje z Tokia: Milý štvrtok bol na rozkaz ministerstva vnútra povedaný z Japonska účtovník sovietského :hodného zastupiteľstva v Tokiu, Krupentik elou rodinou. Krupentik bol vypovedaný z onska už raz v roku 1924. Vtedy prišiel do •e ako obchodník s hodinami. Strach z Tulankhamena. Reute.r. Londýn, 30. júna. ’oslanec Lees skryl v pivnici poslaneckej ■movne batožinu s pamiatkami, nájdenými '.ankhamenovej hrobke. Poslanec sa obával dných následkov, ktoré domr le vyvoláva dníctvo Tutänkhamenových pozostatkov a ■júc uchrániť svoju rodinu pred nehodami, tieto antikvity uschovať v parlamente. Výstava v Turnove. 11. Praha, 30. júna. Turnove je výstava pri* .yslu kameňáro. Včera ju navštívil 11, ster obchodu dr. •ušek v sprievode sekčného šéfa dra Benvrchného odborového radcu dra Preissa. ber vyslovil sa veľmi pochvalne o uspoí výstavy a ocenil jej národ ohospodár■ znam. Výstava potrvá do 14. júla t. r. SOKOLSKÝ SLET V BELEHRADE. české a juhoslovanské sokolské prápory pri slávnostných sokolských dňoch v Belehrade. Slávne sokolské dni v Beleire,d 50.000 Sokolov v sprievode. - Všetci pod práporom kráľavým. Za jednotu mysli a sŕdc. Nadšené ovácie Československu. Belehrad, 30. júna. — Tretí deň juhoslovanského sokolstva v Belehrade bol veľkolepou manifestáciou pre národnú jednotu sokolstva Juhoslávie. Bol usporiadaný veľký sprievod, ktorého sa zúčastnilo 50.000 Sokolov a Sokoliek, soraděných podľa krajov a prinášajúcich pozdrav Juhoslávii a hlavnému mestu. Sprievod trval od 9. do 12. hodiny a bol nadšene pozdravovaný prizerajúcimi obrovskými davmi ľudu. Pohľad na more pestrých sokolských krojov zostane všetkým účastníkom sletu nezapomenutelný. Československá, poľská, rumunská a ruská delegácia kráčaly na čele sprievodu a boly vítané s veľkým nadšením. Sprievod šiel cez boulevard kráľa Alexandra, kde na tribune bol prítomný kráľ, kráľovná, korunný princ, ministerský predseda, členovia vlády, generalita a diplomatický sbor. Po celú dobu sprievodu sotrval kráľ v postoji, súc pozdravovaný sokolskými prápormi. účastníci sprievodu nadšene prevolávali slávu kráľovi, sokolstvu a Juhoslávii. Po celý čas, po ktorý sprievod šiel belehradskými ulicami, krúžily nad ním juhoslovanské, československé a rumunské lietadlá. Druhý deň väesokolského sletu, ktorý splynul s národným sviatkom Vidovdanu, ma1 skvelý a nadšený priebeh. Na sletišti bolo v ypustených 600 poštových holubov, privezených z Československa, aby československému ľudu zaniesly pozdravy belehradského sokolského sletu. Uprostred sletišťa kňazi pravoslavní, katolícki a musulmanskí previedli potom náboženský obrad požehnaním nového práporu. Námestník stařešiny juhoslovanského Sokola Gangl poďakoval kráľovi za darovaný prápor, o ktorom kráľ vyhlásil, že je symbolom veľkej myšlienky Tyršovej. ktorá prebudila Slovanstvo k novému životu. Vyhlásil, že sokolstvo poche:.!’ životný s-nysel kráľových slov a men m juhoslovanských Sokolov za prítomnosti bratov a sestier československých, lužických Srbov, poľských a ruských prejavil želanie, aby ich — okrem smrti — neoddelilo od kráľovho práporu. Československý minister Národnej obrany dr. Viškovgký tlmočil pozdrav prezidenta republiky "f. G. Masaryka a odovzdal darom bronzový basrelief, predstavujúci postavu dra M irosla a Tyrša. Menom československého Stokolst' a námestník starostu čsl. Obce sokolskej, Mašek, pozdravil juhoslovanských Sokolov a ozdobil jehr prápoi stuhami v čsl. štátnych farbách. Meno ■ d jgácie poľskej prehovoril gróf Zamoyski, .nenom delegácie lužicko-srbskej Stajba a menom delegácie ruskej Vergul. Všetci odovzdali stuhy v národných farbách. Sokoli potom predviedli skvelý program prostných a rytmických cvikov. Predvedení« „Českej besedy” zavdalo podnet k neopísateľným prejavom pre Československo. Obecenstvo na tribunách povstalo, volalo „Nazdar!’ a „Nech žije Československo!” Tiež cvičenie skupín poľskej a rumunskej bolo odmenené búrlivým potleskom.. Včera odpoludnia sa odohraly posledné športové udalosti sokolského siel«. Československí Sokoli predviedli cvičenie, s palicami a prostné cvičenie. Boli búrlivé pozdravovaní. Hercegovskí sedliacki Sokoli predviedli prostné cvičenia, zn?/ -iiujúce poľné práce. Kráľ Alexander AtUjfh výkony s veľkým záujmov ; zélanie, aby boly opakované. Potom hoi výstup československých vojakov, ktorí ^cvičili s puškami dľa tému telesnej výchovy v československej náde. Boli am strhujúcim nadšením ich cvičenie sa všeobecne páčilo. Ďalej predviedla cvičenie skupina rumunských vojakov, ktorí pri ňom pozdravili prítomného kráľa. Kráľ Alexander pri tejto príležitosti dekoroval rádom sv. Sávy III. triedy prápory Sokolov juhoslovanských, československých, poľských a ruských. Belehradská mestská rada sa včera shromáždila k slávnostnému zasadnutiu na počesť zástupcov spriatelených štátov, ktorí navštívili Belehrad u príležitosti sokolského sletu. Hosťom poďakoval za návštevu starosta Nešič, ktorý zdôraznil, že ich návšteva dodala sletu obzvláštneho lesku. Za mesto Paríž odpovedal viceprezident municipálnej rady Laurent, za mesto Bukarešť Dobrescu a za hlavné mesto Prahu námestník starostu dr. štúla, ktorý v svojlom prejave vravel okrem iného, že Československo a Jugoslavia sú sokolskou myšlienkou spojené na život a na smrť. Slova sa ujal tiež zástupca francúzskej vlády Miorinaud, ktorý vyslovil potešenie nad pokrokom juhoslovanského hlavného mesta. Večer bol na štadióne veľký slávnostný koncert, pri ktorom koncertovalo 400 hudobníkov. Maďarské starosti s kráľovskou otázkou. I bývalého princa Danilu sa spytovali. - Shromaždenie v Soproni. - Kráľovstvo alebo repuTOa. Budapešť, 30. júna. — Maďarská kráľovská otázka stala sa sezónnou aktualitou a zaujíma v prvom rade jej pôvodcov. Hovoria o nej rôzni jednotlivci významní 1 menej významní, a v minulých dňoch ponáhľal sa radca a či tajomník lorda Rothermerea dr. Nándor Fodor zachytiť v Londýne bývalého černohorského princa Danilu a spýtať sa aj tohoto na jeho názor o kráľovskej veci maďarskej. Na otázku o sňatku Ottu Habsburgskéno s italskou princeznou Máriou, ktorá je Danilovou neterou, urobil Danilo o tejto niekoľko komplimentov, ale hovoriť o veci odmietol. Ide vraj o veci chúlostivé a Danielo vyhlásil, že nie je kompetentným, aby o nich hovoril. Mohol by vraj mnohé povedať, ale neprišiel ešte jeho čas. Maďari maiú teda o jednu senzáciu menej. Nedávno zaoberali sa kráľovskou otáz-Pokračovanie článku na druhej strane. Doma a za hranicami. y robotu odpoludnia bola v Bratislava slávnostne privítaná delegácia našich krajanov’z Maďarska, ktorá sa prišla zúčastniť odhalenia pomníka básnika Jána Hollého v Búrskom Sv. Mikuláši a svätovojtešských slávností. Stretnutie bolo prirodzene nekonečne srdečné, lebo je to prvý raz, čo výprava našich krajanov z Maďarska navštevuje Slovensko. Nie je veľká, číta len 14 čJer.ov, lebo maďarské úrady robily všetky imožné prekážky a viac účastníkov k nám nepustily, ačkoľvek nejde vôbec o cestu politického rázu. Podobne srdečne privítané boly výpravy z Rumunska, Bulharska, Rakúska a Ameriky, V Topoľčanoch pripravujú na august západoslovenskú hospodársko-priemyselnú a kultúrnu výstavu, ktorá bude v dňoch 15.—20. augusta. Podľa doterajších príprav a záujmu vystavovateľov, bude výstava významným podnikom a umožní zlepšenie styku s celým tamojším bohatým krajom. V Turč. Sv. Martine pripravujú zase zemskú slovenskú výstavu na rok 1933. Na poslednej schôdzke prípravného výboru bol dojednaný rozvrh deviatich hlavných expozícií. Bolo tiež usnesené vypísať súťaž na miesto tajomníka výstavy. Konferencia Malej dohody na Štrbe bola pochopiteľne sledovaná s mimoriadnou pozornosťou v Maďarsku, kde zvlášť šovinistické kruhy nijako neskrývaly obavy z tohoto významného medzinárodného útvaru. Zvlášť nemilo pôsobí v Maďarsku úzky vzťah Československa s Juhosláviou. Objavily sa opäť „návrhy”, aby Maďarsko sa pokusilo odlákať od Malej dohody Pumunsko, ale je práve len piane želanie, poneváč títo návrhov seľne zamlčujú jasné výroky rumunského ministra Mironescua, kiure vseiKy maaarské kombinácie od základu podvracajú. Po známom niekoľkonásobnom bombovom atentáte v Niši, došlo v Bulharsku k vyšetrovaniu, poneváč páchateľmi iste boli členovia teroristických tlúp makedonských z Bulharska. V okolí Kystundilu aj v samotnej Sofii bolo zatknutých viac ako 100 osôb. Bulharský zahraničný minister Buro^ vyhlásil, že od zatýkania nebude upustené. Sofijský časopis „Mir” polemizuje s Belehradskou „Politikou”, ktorá v článku o nišskom atentáte napísala, že bulharská tlač sa bojí zakročenia Spoločnosti národov, ktorá by ľahko zistila odpovědnost’ Bulharska, ktoré viac rokov trpí revolučné organizácie. Podľa mienky časopisu „Miru” nemožno vopred tvrdiť, že niŠský atentát bol dielom Makedoncov, za ktorých by malo byť odpovědným Bulharsko, ale čo sa týka ERVÍN MATYAŠ: Zmarený cieľ. Zas prešiel jeden hluchý deň a nastala noc večných otázok, ktorá nútila ho zapadnút do zastrčenej nočnej kaviarne, kde pach rozliatych liehovín a potiacich sa tiel miešal sa s tabakovým dymom a falošnými husľovými tónmi cigánskeho primáša v bezhlavý a špinavý chaos vzdúvajúceho sa bahna. Ako odpudivé a hnusne pôsobilo na neho priečelie domu, kde bola kaviarňa, a koľko raz sa už zariekol, že viac do nej nevkročí. To však bolo za dňa, kedy všetko bolo čisté a biele; akonáhle ale nadišiel večer, čosi sa v ňom zlomilo a neodolal A tak rovnako dnes, ako mnoho predchádza iúcich večerov sedel na svojom mieste žovatke profanujúcich pohľadov a drzýc medzi prostitútkami a ich spoločníkmi sa nelíšiacich od seba. Ztrácal sa v ton štve všetkým a se>e najviac. Chcel ním. ačkoľvek ním opovrhoval. Acl skočiť tak medzi nich a jediným -t; hrdúsiť celú tú spp očidtiť tak svoju min šialenstvo — zaši farbených žien i>od.r nľuvať na ne, odikor bôľom v duši, zabi oplakať ztrátu nieč Pohľadom objal je žena,” preletelo tieto tu, s posme Žena. Áno, ale a1 ako Cirikova Zf vot, či Langre ako život? Pro ú