Slovenský Východ, november 1930 (XII/251-275)

1930-11-01 / No. 251

SlovenskúVýchod ... iww ii-wm íl íl -ľ"» n>uwjm»iiiijMimM»!m»mJiw. ""»m n m n»iim>wiii.w»n.ii. '" 11111 .. j.umiiiiwi^ Rečník XII. CIslo 251. V Košiciach, v sobom 1. novembra 1930._____________Za 40 bal. BRAŇO JAMNICKÝ: Len jeden deň v roku. Len jeden deň v roku je mrtvým zasvätený. Slová soi viažu v trúchlivú sloku, tajomné prsty dotknú sa čela. V deň najsmutnejší tíško padá lístie na hroby a z hlasu zvonov prši tiché tkanie. Rodiny pohly sa na cmiter v Sade čiernom. Každý je sám a sám pri druhu vernom keď v žiare sviečok kríž Krista [vzplanie V pohľade dobroty odpustenie ziera, večné vykúpenie dá silná viera a mrtvá ruka ako by žehnala všetkých vospolok. Len jeden deň v roku, je vírivým zasvätený, tichý — a nemý Poraív hoswHlárskycii ministrov. 11. Praha, 31. októbra. Hospodárski ministri v svojich poradách ktoré trvajú ešte dnešného dňa, zaoberajú sa daňovými osnovami, z ktorých v niektorých boly urobené čiastočné zmeny. Rozhodnuté bolo, že predložená bude osnova o povinnom somielaní domácej a cudzej pšenice v pomere 75:25 a žita v pomere 95:5. Osnova o vývoz­ných úveroch bude daná do medziminister­­ského pojednávania. Politický komitét mini­­■strov jedná o ďalšom prosrame hospodárskom, najmä o návrhoch republikánskej strany. Pevodne a zátopy. II. Praha, 31. októbra. Veľmi prudké a dlhotrvajúce dážde v minu­lých dňoch zapříčinily zvlášť veľké povodne na Morave, kde voda vo väčšine riek vystú­pila veľmi vysoko nad normál. Povodne nado­­budly zvlášť veľkých rozmerov pri Mor. Ostra­ve. kde v niektorých miestach, ako na príklad v Mariánských Horách, boly zaplavené ulice a následkom toho aj pivničné a mnohé prízem­né priestory domov. Tiež v Olomúci vystúpila Morava štyri m^he nad normál. Pri povod­­ňách veľmi výdatne pomáha vojsko. Na trati Valašské Klobúky—Brumov je trať na nie­koľko miestach podomletá. Rieka Hana spô­sobila podobne značné škody a poškodila mo­sty a hradské. Neobyčajne veľké povodne bo­ly v pruskom Sliezsku, kde voda premenila celé kraje na veľké jazerá. Mesto Ratiboř bo­lo odrezané od sveta a ie v ňom nedostatok potravín. Podľa doterajších zpráv zahynuli traia ľudia. Na niektorých miestach sú lesy zaplavené vodou až po vrcholy stromov. I. nnvemljeNwnšíncion Matíovýcli v Maďarska? ta. Budapešť, 31. októbra. Polícia odhalila novú komunistickú organi­záciu. ktorá pripravovala v Budapešti a y iných mestách Maďarska^ hladové demonštrácie^ na deň 1. novembra t. r. Vodcovia teito organizá­cie, riaditeľ továrne na súkno v Csenelu FS1- desi a .vedúci úradník továrne na oleie tamtiez, František Rona a jeho manželka, ako aj asi 60 agitátorov tejto organizácie, bolo zatknutých ^ V Pešti bola nájdená tajná tlačiareň, v ktorej boly tlačené propagačné brožúrky. Cez to, že táto organizácia bola predčasne odhalená a jej vodcovia zatknutí, sú vážne obavy, že dojde 1. novembr-. li veľkej demonštrácii v Maďarsku a preto bola nariadená všeobecná pohotovosť policie ako i četnictva. Práce B!««*«! vlály. Berlín. 31. októbrm Ríšska vláda nemecká skončila vo^ včeraišei svoiej schôdzke všetky prípravné práce k pre­vedeniu hospodárskeho a finančného progra­mu. Predlôh v budú dané na program ríšskej rady v utorok- Filiálka Národnej banky československej v Mor. Ostrave Národná banka československá vybuduje y Mor. Ostrave nákladom 6,000.000 Kč neďaleko novej radnice palác pre svoju filiálku. So stavbou bolo už započaté. Príklad politickej raisony. Neexponujeme sa priveľmi v otázkach, týkajúcich sa nášho štátu až ▼ druhom alebo treťom rade. Naša tlač, najmä tlač pražská, ešte stále nevžila sa úplne a bez výnimky do nových po­merov, aké nastaly po prevate a ktoré vyplý­vajú z našej štátnej samostatnosti. Za starej monarchie bolo prirodzeným, že sme videli v oficielně j Budapešti a Viedni svojho najnebezpečnejšieho odporcu, takže sme stáli nielen proti vláde budapeš-tianskej a starorakúskej, ale menovite i proti spoločnej zahraničnej politike rakúsko-uhorskej mo­narchie. Nemali sme vtedy vlivu na otázky medzinárodného rázu a mohli sme najviac vy­sloviť svoje odchylné názory a svoje protesty v inštitúcii rakúsko-uhorskej delegácie alebo v spoločných schôdzkach delegátov zákono­darných sborov z oboch štátov dualistické­­ho mocnářstva. Celkom iné pomery ale za­vládly, keď sme sa stali suverénnym^ štátom s vlastnou reprezentáciou a s vlastným par­lamentom, ako aj s vlastnou politikou zahra­ničnou. Praha je dnes sídelným a hlavným mestom celého štátu československého, ako taká sústreďuje v svojich múroch diploma­tických zástupcov ako aj konzulátov skoro všetkých štátov európskych a tiež celého ra­du štátov zámorských. Pri tom ale zabúda sa, že prítomnosť reprezentantov cudziny nezvy­šuje len prospech Prahy a našej republiky, ale súčasne znamená najmä pre našu tlač — zvýšenú kontrolu! Niet snáď jediného vysla­nectva, kde by sa nečítaly veľmi bedlive vše­tky denné pražské noviny, ako aj väčšie a významnejšie časopisy mimopražské. Stará tradícia diplomatická tiež sama vyžaduje, aby o všetkých zjavoch a udalostiach, ako aj o náladách verejnej mienky bolo referované do­mácim vládam, takže nič nezostane utajené, čo sa u nás robí dobrého, ale i to, čo by nám nebolo práve príjemné. Napriek tejto skutočnosti treba ale konštatovať, že časť na­šej tlače neukladá si v mnohých ohľadoch po­trebnej zdržanlivosti a súdi, že svojej voľ­nosti môže použiť aj v smysle našej spoločnej veci, ako, sa práve ukázalo aj v poslednej do­be. Niektoré časopisy na príklad uveřejnily prehnané a skutočným udalostiam neodpove­dajúce zprávy o nedávnom terstskom procese • proti obžalovaným Slovincom, a tieto zprávy našej tí&če vyvolaly odpor v Itálii, ako aj ostré polemiky tamojšej tlače. Nie snáď k vôli mocnostiam menej nám priateľským, ale v prospech vlastného záujmu musíme zachová­vať určitú benevolenciu voči všetkým ofieiel­­ným zástupcom cudziny, ktorí sú u nás predsa len vlastne našimi hosťami. Tiež je príkazom politickej raisony, aby sme sa pri­veľmi neexponovali v otázkach, týkajúcich sa nášho štátu až druhom alebo treťom rade, keď najmä tie štáty, ktoré sú priamo intere­­sované, zachovávajú zrejmú rezervu práve v ohľade na svoje medzinárodné postavenie. Nie je ešte treba, aby sme pri všetkom pria­teľstve a útmmných symnatiách šli snáď ďa­lej, ako robia vlády a národy, ktorým patrí v obrane a ochrane primát! Najlepším učiteľom je iste praktický život a životná zkúsenosť. I naša tlač učí sa z praxe svojej a z jednotlivých príhod doby. Sme preto presvedčení, že sa neskoršie vymaní z prežitých tradic minulosti a že si bude vedomá všetkých povinností, ktoré jej ukladá samostatnosť náš­ho štátu, a že preto v budúcnosti zanechá vše­tkých odchyliek, ktoré by oprávňovaly snáď k výtke, že nie je dosť taktným, dosť preziera­vým a — hoci i bezďačne dosť opatrným, najmä tam, kde ide o záujmy a potreby celo­štátne a celonárodné. Zemské zastupiteľstvo slovenské. Celistvosť Slovenska. — Za techniku. — živnostenská rada. ta. Bratislava, 31. októbra. — Na za­čiatku dnešnej dopoludňajšej schôdzke krajin­ského zastupiteľstva slovenského vyžiadal si slovo dekan Buček, aby prehovoril o význame Martinskej deklarácie. Zdôraznil menovite ce­listvosť Siovenska, ktorého hranice nesmú byť zmenšené. Zastupiteľstvo previedlo potom voľ­bu 20členovej zemskej rady živnostenskej, načo sa prikročilo k vlastnému pojednávaniu denného poriadku. Do živnostenskej radv boli zvolení medzi inými: inž. B. Minářů z Košíc, A. Mašliar, kra i čír z Prešova, R. Drahovský, staviteľ zo Sp. Novej Vsi, Julius Holier, ča­lúnnik z Košíc. Krailnské zastupiteľstvo schválilo úpravu penzijných pôžitkov zemských starooenzistov v rovnakej miere, ako bola upravená pre sta­­ropenzistov štátnvoh, s platnosťou od 1. ja­nuára 1931 a jednomvseľne prijalo návrh krajinského výboru požiadať vládu, aby čo najskoršie predostrela Národnému shroma­­ždeniu návrh zákona, ktorým sa sriaďuie na Slovensku vysoká škola technická predbežne s 3 odbormi, a to odbor inžinierstva staviteľ­ského smeru konstruktivného a dopravného, odbor inžinierstva smeru vodohospodárskeho a kultúrneho a odbor inžinierstva zeměměři­ckého. Zastúpiť 'stvo sa ďalej pripojilo k memorandu bratislavského mestského zastu­piteľstva. ktorým sa žiada novelizácia zákona č. 97/1929 o výčape vína pod viechami, v tom smere, abv práva vinohradníkov boly rozšírené. Nakoľko ide o železničné celoročné lístky pre všetkých členov kraiinského zastu­piteľstva. bolo po dlhšej debate usnesené po­veriť krajinský vvhor. aby vyjednával ďaléj s ministerstvom železníc. Predsedajúci kraiinský viceprezident Or­­szágh potom konštatoval, že zasadnutiu nie je prítomný dostatočný počet členov zastupiteľ­ stva, takže toto nie je schopné usnášania, a schôdzku preto ukončil. Budúca schôdzka kra­jinského zastupiteľstva bude sa konať 6. no­vembra Pojubilejné úvahy. Košice, 31. októbra. Na celom Slovensku i v celej repu­blike bol tohoto roku dôstojne oslávený Deň svobody, 28. október. Ukázalo sa znova, že tento historický deň zakorenil sa svojím jedinečne veľkým významom už natoľko do duše všetkého českého a slovenského obyvateľstva nášho štátu i rozumnejšej časti národnostných men­šín, žijúcich v republike, že oslavy dňa svobôdy vymykajú sa ďaleko z rámca obvyklých „štátnych” sviatkov, teda sviatkov viac-menej predpísaných, na­­komandovaných. Deň svobody svätí ka­ždý povedomý Slovák i Cech ako najvý­znamnejší občiansky sviatok celého ro­ku. Zároveň jubilejný deň je vždy do­brý k tomu, aby sme zrekapitulovali, čo všetko sme vykonal! od prvého histori­ckého 28. a 30. októbra roku 1918, aby sme skúmali, či veci, ktoré sme urobili a kroky, ktoré sme podnikli, boly dobré, či nemáme prípadne hľadať nové cesty, ktoré by priniesly ďalšie zlepšenie vše­tkých našich verejných záležitostí i sú­kromného šťastia a blahobytu každého z nás. Jubilejné dni októbrové sú však vždy i dobrou príležitosťou, aby sme stanovili program do budúcnosti, určili ciele našich ďalšíeh ciest. Tak tomu bolo i pri tohoročných oslavách dňa svobody. Hlavné mesto re­publiky svorne s hlavnými mestami jed­notlivých zemí, práve tak ako posledné zapadlé dedinky s obyvateľstvom chu­dobným a čítajúcim sotva niekoľko de­siatok duší, spomenuli všetci v sláv­nostnej nálade významu dňa, ktorý pre národ slovenský a český priniesol vytú­ženú svobodu. So slovenského stanoviska musíme zvlášť zdôrazniť, že konečne už přestaly prázdne a nepotrebné spory okolo otáz­ky, či Slováci majú svätiť 28. či 30. októ­ber. 28. októbra roku 1918 bola v Prahe proklamovaná Československá republi­ka, teda nie štát len Cechov, ale i Slová- BOLESLAV PRUS: Stíny. Keď na nebi dohasína svetlo slnca, vynorí sa zo zeme súmrak. Súmrak — to je veľká armáda noci o tisícoch nevi­diteľných plukoch a miliardách vojakov. Mocná armáda, ktorá od nepamätných čias zápasí so svetlom, prchá každého rána, víťazí každého večera, panuje od západu do východu slnka a vo dne, roz­ptýlená, skrýva sa v úkrytoch a čaká. Čaká v horských priepastiach i v mestských pivniciach, v lesných húšti­nách i na dnách temných jazier. Čaká, ukrývajúc sa v pravekých jaskyniach, v baniach, v priekopách, v kútoch do­mov, vo fasádach stien. Je rozptýlená a nebadateľná a predsa vyplňuje všetky úkryty. Je v každej štrbine kôry stro­mov, v záhyboch šiat, leží pod najmen­ším zrnom piesku, přilepuje sa pod naj­menšiu pavučinovú niť a čaká. Vypla­šená z jednoho miesta v okamihu prchá na druhé, koristiac z každej príležitosti, aby sa vrátila tam, zkadiaľ bola vyhna­ná, votre sa na voľné miesta a zaplavuje zem. Keď hasne slnko, armáda súmraku v hustých šikoch plíži sa zo svojich úkry- Posledné dva dni výstavy dubrov. maliarov Východoslovenské muzeum. 1. a 2. novembra.Východoslovenské muzeum.

Next