Slovenský Východ, máj 1931 (XIII/101-124)
1931-05-01 / No. 101
Ročník «II. Číslo 101. V Košiciach, v piatok 1. máta 1931. Za 40 hal. ----- ---------- - - --- - ...................... ■ i li —mimiiiMiiii■imimi■m— nu Republikánsky 1. máj. Alojz Zbaviteľ. Prvý máj bol od dávnych čias ľudstvu symbolom nového života, symbolom víťaznej revolúcie v prírode, víťazstvom lásky, krásy a mladosti. Veď v celej prírode vidíme vzkriesenie života a mocnú túžbu žiť krásne a radostne. Pre utláčané vrstvy všetkých národov bol prvý máj manifestáciou pre spravodlivé požiadavky pracujúceho ľudu, pre národy nesvobodné mocným výkrikom vnútornej túžby po politickej svobodě. Práve prvého mája, ktorým Božia príroda hovorí k ľudským srdciam najvýmluvnejšie o prekonaní tvrdého ľadu zimy zlatými papršlekmi jarného slnka, o vystriedaní zimy teplom a tmy svetlom, niesol každý otrok tým bolestnejšie putá ujarmenosti a duša jeho priamo živelnou mocou túžila po svobodě. Otrokom, ktorému prvý máj prinášal len ťažké utrpenie z uvedomenia vlastnej spútnanosti, bol do nedávna celý náš národ. Pre Slovákov a vlastne pre celý československý národ je historicky neobyčajne pamätný prvý máj roku 1918, ktorý značí posledný prvý máj Slováka-otroka, ktorý vystriedaný bol od tých čias každoročným prvým májom republikánskym. Od zrodenia našej svobody je prvý máj štátnym sviatkom, je spoločnou manifestáciou nás všetkých, bez rozdielu za víťazstvo ďalších skvelých vlastností, na základe ktorých by bol každý politicky svobodný Slovák a Cech tiež mravne svobodný a spôsobilý byť verným a spoľahlivým strážcom mladej našej svobody a pevnou zárukou všeobecného víťazstva pokroku, demokracie a sociálnej spravodlivosti v našom štáte. Ak chceme májový náš štátny sviatok — republikánsky prvý máj — oslavovať dôstojne a užitočne, majme na zreteli stále posledný prvý máj z doby krutej poroby, aby sme nezabudli, čím sme boli, čo nám štátny prevrat priniesol a ktoré sú podmienky trvalej svobody národov. Prvý máj roku 1918 oslavovalo naše robotníctvo v Lipt. Sv. Mikuálši pod dojmom krvavých udalostí svetového zápasu, kedy na frontách tiekla krv a doma hynuly ženy, deti a starci núdzou a hladom. V tak ťažkých pomeroch odhodlalo sa slovenské robotníctvo, obklopené žandárskymi bajonetmi, k mužnému činu, ktorý mal ďalekosiahly vliv na gigantickú prácu našich osvoboditePov v zahraničí. Miesto prejavu loyality, pre ktorý chcela uhorská vláda získať Slovákov už v roku 1917, ■vyhlásená bola 1. mája 1918 v Lipt. Sv. Mikuláši rezolúcia, ktorá bola prvým revolučným prejavom na Slovensku a ktorá ako 2. bod obsahuje túto požiadavku: „Ako prirodzený následok uznanej svobody žiadame bezpodmienečne uznanie práva na samourčenie všetkých národov nielen za hranicami našej monarchie, ale aj národov Rakúsko-Uhorska, teda aj uhorskej vetvi československého kmeňa.” Mikulášska májová rezolúcia, ktorej autorom bol dr. Vavro Šrobár, ktorý bol tiež prvým rečníkom na manifestačnom shromáždění, vyvolala nielen veľké oduševnenie na Slovensku a neobyčajnú radosť v českých zemiach, ale prijatá bola s patričným ocenením tiež politickou našou emigráciou. Tak na príklad sám prezident Masaryk vyslovuje sa o veci vo „Svetovej revolúcii’ na str. 259: „.. a radostná pre mňa osobne bola zpráva o prvom odbojnom čine Slovákov v Lipt. Sv. Mikoláši pod vedením Šrobárovým.” Tiež minister dr. Beneš venuje jej čestnú zmienku v svojom diele „Světová válka a naše revoluce” na str. 165: „Za tejto situácie sme však s radosťou pozdravili prvý prejav slovenský v Lipt. Sv. Mikuláši z 1. mája 1918, konaný z podnetu dra. Šrobára a volajúci po uznaní princípu sebaurčenia národov »nielen za hranicami našej monarchie, ale aj národov Rakúsko-Uhorska, teda aj uhorskej vetvi československého kmeňa.« Uvádzali sme ho ako doklad, že aj Slováci idú s nami a že si prajú proti Maďarom československého sjednotenia.” Vďaka uvedomeniu najširších vrstiev ľudových a mravnej kvalite našich vodcov, ktorí svoje najlepšie sily dávali len do služieb pravdy, práva a spravodlivosti, vďaka vznešenej osvoboditeľskej našej trojici, reprezentovanej menami Masaryk, Štefánik a Beneš, ktorí boli skutočným vyvrcholením najpoctivejších mravných snáh, oslavujeme už teraz prvý máj ako symbol prekonania starého sveta svetom novým, starého ducha, násilia a aristokracie duchom práva a demokracie, otroctva svobodou a manifestujeme v prvom rade za všestranné a dôkladné zdemokratizovanie celého nášho Života a evolučné uplatňovanie zásad, ktoré obsahuje pamätná Masarykova deklarácia z 18. októbra 1918 — zásad mravného pokroku sociálnej spravodlivosti a demokracie. Spravodlivým rozborom súčasných pomerov •riašich vidíme ešte početné nedostatky nášho života a záleží na tom, aby sme nielen previedli správnu diagnózu terajších pomerov v našom štáte, ale aby sme trpezlivé, obetave a rozumne hľadali cesty k ďalšiemu zdokonaľovaniu. Republikánsky prvý máj bude predovšetkým pre každého inteligenta uvedomením mravnej povinnosti pracovať pre krajšiu budúcnosť národa a štátu. Práca javí sa nám ako najideálnejšia cesta k uskutočňovaniu národných, sociálnych a ľudských ideálov, práca uvedomelá, sústavná, kladná. Prvý máj buď preto aj ďalej oslavou a zbožňovaním práce! Moderným hrdinom nie je nám viac najmodernejšími zbraňami vyzbrojený vojak, ale človek, ktorý chce a vie pracovať užitočne a svojou prácou prospieva nielen sebe, ale aj druhým. Správne sa vyslovuje Masaryk: „Človeka skutočne moderného a pokrokového poznáš podľa pracovitosti. Človek moderný, to je pracovník. Robotník.” Práca je modlitba rúk, práca je najušľachtilejší prejav opravdovej lásky k bližnému, k národu, k štátu a k ľudstvu. Pravda, len tá práca je modlitbou, ktorou sa slúži všeobecnému dobru a ktorou sa uskutočňujú vysoké mravné ideály. Len prácou sa udržuje a bude udržovať svet; poctivou a svedomitou prácou filozofa, učenca, politika, štátnika, poctivou a svedomitou prácou robotníka, roľníka, remeselníka, učiteľa, kňaza, úradníka, ktorí všetci musia si uvedomiť svoj správny pomer k okoliu, k národu, k ľudstvu. Práca je nielen merítkom zásluh, z ktorých jedine má plynúť právo na život a jeho radosti, ale práca je aj meríťkom poctivosti našich citov. Okrem príkladného života je práca naša v bársktorom zamestnaní — a to predovšetkým tá najvšednejšia, bežná práca — merítkom nášho kresťanstva, nášho vlastenectva, humanizmu, socializmu a všetkého, čo voláme zásadami a presvedčením. Celý náš verejný život je a bude ešte hodne dlho v znamení budovania vlastného štátu. Narážame často na neobyčajné ťažkosti, poneváč väzíme často v bludoch, pre ktoré nevidíme jasne cieľ, daný nám našimi buditeľmi a zrevidovaný Masarykom. Nemôžeme sa často naučiť správne myslieť a správne jednať, ponosujúc sa na špatnosti iných. A v tom je práve najväčší blud! Keď nariekame na špatný svet, uvažujme pozorne, či nemáme sami aspoň malej účasti na škvrnách terajšieho verejného života. Neodporujeme často sami činne alebo trpne, nesprávnym smýšľaním, cítením a jednaním alebo netečnosťou a ľahostajnosťou špatnosť našich pomerov? Zpytujme každý vlastné svoje svedomie! Najkrajšie programy zostanú len popísaným papierom, kým nebudú ľudia lepší, mravnější, pravdivejší, poctivější, dokonalejší ... Nech je preto heslom republikánskeho prvého mája: Stvoriť — a to predovšetkým sám zo seba — nového človeka, opravdového republikána a demokrata, aby sa čím prv splnilo proroctvo Sv. Čecha: „Přijde čas, lidé v řádu kdy novém volni a rovni v pravdě, ne slovem zákony všechny nahradí láskou, odloží zbraué, stisknou si dlaně s radostným klidem.’' Všetko, čo je špatného na svete, je len plodom ľudskej činnosti. Nesprávna výchova, naučené bludy, egoizmus, nedostatok lozumového osvietenia a mravného zušľachtenia, nesprávne ponímanie práce — to sú príčiny zla. Príčiny v ľuďoch. Na to sa zabúda a náprava mylne hľadá v politických zápasoch, ktoré plodia nenávisť, nie v prevychovaní nás všetkých a v účinnej zmene celého nášho života. V prírode začína nový život: stromy odievajú sa novou zeleňou a zelené koberce našich lúk ozdobujú sa prvými k vetami, či nie je to všetko výzvou človekovi: Obroď sa tiež, začni žiť nový, krajší život! Každý republikán, každý verný syn slovenskej a českej matky, nezostane hluchým k volaniu prírody v prvý máj a uvedomí si povinnosť nastúpiť čo najpoctivejšie cestu Práce, Lásky, Dobra a Poctivosti, vedúcu ku krajšej budúcnosti národa a štátu. Delacrois; Svoboda, vedie národ. Dr. PR. KALÁČ: Zemská centralizácia. Bratislava, 30. apríla. Nová organizácia v zemskom sriadení znamená nielen decentralizáciu podľa zemí, avšak súčasne aj centralizáciu v zemiach samých, čo samozrejme má aj svoje nevýhody, najviac v zemiach najväčších, v Čechách a na Slovensku, tak na poli čisto administratívnom ako hospodárskom. Verejná správa svoje ťažkosti prekonáva službou dozornou aj posilňovaním pôsobnosti okresných úradov, ktoré, pravda, musia byť časom hlavne lepšie vybavené počtom osobníctva, aby nemuselo sa snáď predsa prikročiť k sriaďovaniu expozitúr zemského úradu, ako najviac žiadaly i Košice. A vôbec povedzme otvorene, že v dobrom obsadení a ▼ pohotovosti všetkých našich úradov a v komunikácií spočíva ten kľúč, ktorý premáha tie diaľkové vzdialenosti, najmä u nás veľmi často preceňované a zveličované: z Prahy do Užhorodu je ovšem temer tak ďaleko ako na príklad z Berlína až k hraniciam belgickým, francúzskym a rakúskym, avšak treba uvážiť, že i na samom Slovensku novými komunikáciami tie vzdialenosti sa prekonávajú a že hlavne tu nemáme tej rôznorodej štruktúry hospodárskej, ako v štátoch s vyspelejším priemyslom a s prevažnou mestskou civilizáciou, takže nám zemská samospráva nielen znamenite môže pomáhať pri sústreďovaní všetkých zemských složiek, ale hlavne aj pri odľahčovaní ústrednej správe pražskej. Obchod a priemysel na Slovensku má však svoje oprávnené sťažnosti tarifové, a zemědělstvo je stále utlačované tým, že pražská plodinová burza nie je smerodajná pre jeho produkty, ktoré vždy sú lacnejšie voči zemiam českým, a tak zemědělská kríza je tu ďaleko citeľnejšia. Tak sa aj rozhodne stala chyba, že pre tie zemedelské ochranné clá je rozhodná len pražská burza, lebo tým sa uzákonila menšia ochrana zemedelstva na Slovensku; a je samozrejmé, že táto nevýhoda je zhoršovaná čím bližšie k hraniciam maďarským. Z týchto uznávaných hospodárskych ťažkostí na Slovensku, rôznych podľa krajov, povstávajú nám tie takrečené „národohospodárske sbory”, ktoré majú celkom správne dovŕšiť svoju organizáciu a vyústiť všetku svoju prácu v Národohospodárskom (regionálnom) ústave pre Slovensko v Bratislave. Kde zaklopeme, všade vidno, že aspoň z veľkej väčšiny je v moci našich vedúcich činiteľov odstrániť všetky nepríjemnosti, vyplývajúce z nepriaznivej územnej rozlohy republiky a Slovenska, s Podkarpatskou Rusou na prvom mieste. Tej byrokratickej i politickej nezrelosti a vôbec malej, ťažkopádnej pohotovosti majú odpomáhať práve tie hospodárske sbory, rozčlenené podľa rôznych oborov, ktoré by dokonale zapôsobily na politickú moc serióznou prácou tak v zemi, ako v celej republike. A oproti tým rôznym krajovým steskom na centralizáciu zemskej správy na Slovensku (v autonómnej inak zemi!), možno už dnes postaviť očividomé prajné zjavy faktické, hlavne v stavbách všetkého druhu: ciest, nemocníc, regnlácií, odvodňovaní atď., kde všade pri župnom spravovaní nemohlo sa s miesta, župy boly príliš malým, tesným obvodom pre veľkorysejšie podnikanie a pre vztýčenie plánov z hľadiska celoslovenského (celej zeme), tým viac, že práve boly i hospodársky rôznorodé a preto aj ich rozpočty dokonale si nepodobné. Tak na príklad až 80% zo župných rozpočtov išlo na silnice, kde napriek tomu vykonalo sa málo, avšak dnes v zemi ten rozpočet klesol pod polovičku, a to pri väčšom a plánovitejšom pracovnom rozpätí. A čo zem ide vykonať v zemských nemocniciach za dva roky, to nebolo možné v župách previesť za 10 rokov! A tak to ide ďalej, vo všetkých oboroch, hoci zemská samospráva je len v začiatkoch. Potrebujeme teda len dobrú, zdatnú administratívu a múdru politiku, aby zemská centralizácia i na Slovensku samosprávnom vedela zvíťaziť nad neblahými vzdialenosťami a nad oprávnenými kiajovými požiadavkami a tak aj zavážiť v Prahe. Prudkou a odbornou iniciatívou podchytiť všetky tieto medzítka, to je ďalekosiahly úkol našich sborov národohospodárskych. 3. má hold prezidentovi- Osvoboditelovi, republike a svobodě v Prešove.