Slovenský Východ, máj 1931 (XIII/101-124)

1931-05-01 / No. 101

Ročník «II. Číslo 101. V Košiciach, v piatok 1. máta 1931. Za 40 hal. ----- ---------- - - --- - ...................... ■ i li —mimiiiMiiii■imimi■m— nu Republikánsky 1. máj. Alojz Zbaviteľ. Prvý máj bol od dávnych čias ľudstvu sym­bolom nového života, symbolom víťaznej revo­lúcie v prírode, víťazstvom lásky, krásy a mla­dosti. Veď v celej prírode vidíme vzkriesenie života a mocnú túžbu žiť krásne a radostne. Pre utláčané vrstvy všetkých národov bol prvý máj manifestáciou pre spravodlivé požiadavky pracujúceho ľudu, pre národy nesvobodné mocným výkrikom vnútornej túžby po politi­ckej svobodě. Práve prvého mája, ktorým Bo­žia príroda hovorí k ľudským srdciam najvý­­mluvnejšie o prekonaní tvrdého ľadu zimy zlatými papršlekmi jarného slnka, o vystrie­daní zimy teplom a tmy svetlom, niesol každý otrok tým bolestnejšie putá ujarmenosti a duša jeho priamo živelnou mocou túžila po svobodě. Otrokom, ktorému prvý máj prinášal len ťažké utrpenie z uvedomenia vlastnej spútnanosti, bol do nedávna celý náš národ. Pre Slovákov a vlastne pre celý českoslo­venský národ je historicky neobyčajne pamät­ný prvý máj roku 1918, ktorý značí posledný prvý máj Slováka-otroka, ktorý vystriedaný bol od tých čias každoročným prvým májom republikánskym. Od zrodenia našej svobody je prvý máj štát­nym sviatkom, je spoločnou manifestáciou nás všetkých, bez rozdielu za víťazstvo ďalších skvelých vlastností, na základe ktorých by bol každý politicky svobodný Slovák a Cech tiež mravne svobodný a spôsobilý byť verným a spoľahlivým strážcom mladej našej svobody a pevnou zárukou všeobecného víťazstva pokro­ku, demokracie a sociálnej spravodlivosti v našom štáte. Ak chceme májový náš štátny sviatok — republikánsky prvý máj — oslavovať dôstojne a užitočne, majme na zreteli stále posledný prvý máj z doby krutej poroby, aby sme neza­budli, čím sme boli, čo nám štátny prevrat pri­niesol a ktoré sú podmienky trvalej svobody národov. Prvý máj roku 1918 oslavovalo naše robot­níctvo v Lipt. Sv. Mikuálši pod dojmom krva­vých udalostí svetového zápasu, kedy na fron­tách tiekla krv a doma hynuly ženy, deti a starci núdzou a hladom. V tak ťažkých pome­roch odhodlalo sa slovenské robotníctvo, ob­klopené žandárskymi bajonetmi, k mužnému činu, ktorý mal ďalekosiahly vliv na giganti­­ckú prácu našich osvoboditePov v zahraničí. Miesto prejavu loyality, pre ktorý chcela uhor­ská vláda získať Slovákov už v roku 1917, ■vy­hlásená bola 1. mája 1918 v Lipt. Sv. Mikuláši rezolúcia, ktorá bola prvým revolučným pre­javom na Slovensku a ktorá ako 2. bod obsa­huje túto požiadavku: „Ako prirodzený násle­dok uznanej svobody žiadame bezpodmienečne uznanie práva na samourčenie všetkých náro­dov nielen za hranicami našej monarchie, ale aj národov Rakúsko-Uhorska, teda aj uhor­skej vetvi československého kmeňa.” Mikulášska májová rezolúcia, ktorej auto­rom bol dr. Vavro Šrobár, ktorý bol tiež prvým rečníkom na manifestačnom shromáždě­ní, vyvolala nielen veľké oduševnenie na Slo­vensku a neobyčajnú radosť v českých ze­miach, ale prijatá bola s patričným ocenením tiež politickou našou emigráciou. Tak na prí­klad sám prezident Masaryk vyslovuje sa o veci vo „Svetovej revolúcii’ na str. 259: „.. a radostná pre mňa osobne bola zpráva o prvom odbojnom čine Slovákov v Lipt. Sv. Mikoláši pod vedením Šrobárovým.” Tiež minister dr. Beneš venuje jej čestnú zmienku v svojom diele „Světová válka a naše revoluce” na str. 165: „Za tejto situácie sme však s radosťou pozdravili prvý prejav slovenský v Lipt. Sv. Mikuláši z 1. mája 1918, konaný z podnetu dra. Šrobára a volajúci po uznaní princípu sebaurčenia národov »nielen za hranicami na­šej monarchie, ale aj národov Rakúsko-Uhor­­ska, teda aj uhorskej vetvi československého kmeňa.« Uvádzali sme ho ako doklad, že aj Slováci idú s nami a že si prajú proti Maďa­rom československého sjednotenia.” Vďaka uvedomeniu najširších vrstiev ľudo­vých a mravnej kvalite našich vodcov, ktorí svoje najlepšie sily dávali len do služieb pra­vdy, práva a spravodlivosti, vďaka vznešenej osvoboditeľskej našej trojici, reprezentovanej menami Masaryk, Štefánik a Beneš, ktorí boli skutočným vyvrcholením najpoctivejších mrav­ných snáh, oslavujeme už teraz prvý máj ako symbol prekonania starého sveta svetom no­vým, starého ducha, násilia a aristokracie du­chom práva a demokracie, otroctva svobodou a manifestujeme v prvom rade za všestranné a dôkladné zdemokratizovanie celého nášho Života a evolučné uplatňovanie zásad, ktoré obsahuje pamätná Masarykova deklarácia z 18. októbra 1918 — zásad mravného pokroku sociálnej spravodlivosti a demokracie. Spravodlivým rozborom súčasných pomerov •riašich vidíme ešte početné nedostatky nášho života a záleží na tom, aby sme nielen pre­viedli správnu diagnózu terajších pomerov v našom štáte, ale aby sme trpezlivé, obetave a rozumne hľadali cesty k ďalšiemu zdokonaľo­vaniu. Republikánsky prvý máj bude predo­všetkým pre každého inteligenta uvedomením mravnej povinnosti pracovať pre krajšiu bu­dúcnosť národa a štátu. Práca javí sa nám ako najideálnejšia cesta k uskutočňovaniu ná­rodných, sociálnych a ľudských ideálov, práca uvedomelá, sústavná, kladná. Prvý máj buď preto aj ďalej oslavou a zbožňovaním práce! Moderným hrdinom nie je nám viac najmodernejšími zbraňami vyzbro­jený vojak, ale človek, ktorý chce a vie pra­covať užitočne a svojou prácou prospieva nie­len sebe, ale aj druhým. Správne sa vyslovuje Masaryk: „Človeka skutočne moderného a po­krokového poznáš podľa pracovitosti. Človek moderný, to je pracovník. Robotník.” Práca je modlitba rúk, práca je najušľachti­lejší prejav opravdovej lásky k bližnému, k národu, k štátu a k ľudstvu. Pravda, len tá práca je modlitbou, ktorou sa slúži všeobecné­mu dobru a ktorou sa uskutočňujú vysoké mravné ideály. Len prácou sa udržuje a bude udržovať svet; poctivou a svedomitou prácou filozofa, učenca, politika, štátnika, poctivou a svedomitou prácou robotníka, roľníka, reme­selníka, učiteľa, kňaza, úradníka, ktorí všetci musia si uvedomiť svoj správny pomer k oko­liu, k národu, k ľudstvu. Práca je nielen me­­rítkom zásluh, z ktorých jedine má plynúť právo na život a jeho radosti, ale práca je aj meríťkom poctivosti našich citov. Okrem prí­kladného života je práca naša v bársktorom zamestnaní — a to predovšetkým tá najvšed­nejšia, bežná práca — merítkom nášho kre­sťanstva, nášho vlastenectva, humanizmu, so­cializmu a všetkého, čo voláme zásadami a presvedčením. Celý náš verejný život je a bude ešte hodne dlho v znamení budovania vlastného štátu. Narážame často na neobyčajné ťažkosti, pone­­váč väzíme často v bludoch, pre ktoré nevidí­me jasne cieľ, daný nám našimi buditeľmi a zrevidovaný Masarykom. Nemôžeme sa často naučiť správne myslieť a správne jednať, po­nosujúc sa na špatnosti iných. A v tom je práve najväčší blud! Keď nariekame na špatný svet, uvažujme pozorne, či nemáme sami aspoň malej účasti na škvrnách terajšieho verejného života. Ne­odporujeme často sami činne alebo trpne, ne­správnym smýšľaním, cítením a jednaním ale­bo netečnosťou a ľahostajnosťou špatnosť na­šich pomerov? Zpytujme každý vlastné svoje svedomie! Najkrajšie programy zostanú len popísaným papierom, kým nebudú ľudia lepší, mravnější, pravdivejší, poctivější, dokonalejší ... Nech je preto heslom republikánskeho prvého mája: Stvoriť — a to predovšetkým sám zo seba — nového človeka, opravdového republikána a demokrata, aby sa čím prv splnilo proroctvo Sv. Čecha: „Přijde čas, lidé v řádu kdy novém volni a rovni v pravdě, ne slovem zákony všechny nahradí láskou, odloží zbraué, stisknou si dlaně s radostným klidem.’' Všetko, čo je špatného na svete, je len plo­dom ľudskej činnosti. Nesprávna výchova, na­učené bludy, egoizmus, nedostatok lozumového osvietenia a mravného zušľachtenia, nespráv­ne ponímanie práce — to sú príčiny zla. Prí­činy v ľuďoch. Na to sa zabúda a náprava mylne hľadá v politických zápasoch, ktoré plodia nenávisť, nie v prevychovaní nás vše­tkých a v účinnej zmene celého nášho života. V prírode začína nový život: stromy odievajú sa novou zeleňou a zelené koberce našich lúk ozdobujú sa prvými k vetami, či nie je to vše­tko výzvou človekovi: Obroď sa tiež, začni žiť nový, krajší život! Každý republikán, každý verný syn sloven­skej a českej matky, nezostane hluchým k vo­laniu prírody v prvý máj a uvedomí si povin­nosť nastúpiť čo najpoctivejšie cestu Práce, Lásky, Dobra a Poctivosti, vedúcu ku krajšej budúcnosti národa a štátu. Delacrois; Svoboda, vedie národ. Dr. PR. KALÁČ: Zemská centralizácia. Bratislava, 30. apríla. Nová organizácia v zemskom sriadení zna­mená nielen decentralizáciu podľa zemí, avšak súčasne aj centralizáciu v zemiach samých, čo samozrejme má aj svoje nevýhody, najviac v zemiach najväčších, v Čechách a na Sloven­sku, tak na poli čisto administratívnom ako hospodárskom. Verejná správa svoje ťažkosti prekonáva službou dozornou aj posilňovaním pôsobnosti okresných úradov, ktoré, pravda, musia byť časom hlavne lepšie vybavené po­čtom osobníctva, aby nemuselo sa snáď predsa prikročiť k sriaďovaniu expozitúr zemského úradu, ako najviac žiadaly i Košice. A vôbec povedzme otvorene, že v dobrom obsadení a ▼ pohotovosti všetkých našich úra­dov a v komunikácií spočíva ten kľúč, ktorý premáha tie diaľkové vzdialenosti, najmä u nás veľmi často preceňované a zveličované: z Prahy do Užhorodu je ovšem temer tak ďaleko ako na príklad z Berlína až k hraniciam belgi­ckým, francúzskym a rakúskym, avšak treba uvážiť, že i na samom Slovensku novými ko­munikáciami tie vzdialenosti sa prekonávajú a že hlavne tu nemáme tej rôznorodej štruktú­ry hospodárskej, ako v štátoch s vyspelejším priemyslom a s prevažnou mestskou civilizá­ciou, takže nám zemská samospráva nielen znamenite môže pomáhať pri sústreďovaní všetkých zemských složiek, ale hlavne aj pri odľahčovaní ústrednej správe pražskej. Obchod a priemysel na Slovensku má však svoje oprávnené sťažnosti tarifové, a země­dělstvo je stále utlačované tým, že pražská plodinová burza nie je smerodajná pre jeho produkty, ktoré vždy sú lacnejšie voči zemiam českým, a tak zemědělská kríza je tu ďaleko citeľnejšia. Tak sa aj rozhodne stala chyba, že pre tie zemedelské ochranné clá je rozhod­ná len pražská burza, lebo tým sa uzákonila menšia ochrana zemedelstva na Slovensku; a je samozrejmé, že táto nevýhoda je zhoršova­ná čím bližšie k hraniciam maďarským. Z tých­to uznávaných hospodárskych ťažkostí na Slo­vensku, rôznych podľa krajov, povstávajú nám tie takrečené „národohospodárske sbory”, kto­ré majú celkom správne dovŕšiť svoju organi­záciu a vyústiť všetku svoju prácu v Národo­hospodárskom (regionálnom) ústave pre Slo­vensko v Bratislave. Kde zaklopeme, všade vidno, že aspoň z veľkej väčšiny je v moci našich vedúcich čini­teľov odstrániť všetky nepríjemnosti, vyplý­vajúce z nepriaznivej územnej rozlohy republi­ky a Slovenska, s Podkarpatskou Rusou na prvom mieste. Tej byrokratickej i politickej nezrelosti a vôbec malej, ťažkopádnej pohoto­vosti majú odpomáhať práve tie hospodárske sbory, rozčlenené podľa rôznych oborov, ktoré by dokonale zapôsobily na politickú moc se­rióznou prácou tak v zemi, ako v celej repu­blike. A oproti tým rôznym krajovým steskom na centralizáciu zemskej správy na Slovensku (v autonómnej inak zemi!), možno už dnes postaviť očividomé prajné zjavy faktické, hlav­ne v stavbách všetkého druhu: ciest, nemocníc, regnlácií, odvodňovaní atď., kde všade pri župnom spravovaní nemohlo sa s miesta, župy boly príliš malým, tesným obvodom pre veľkorysejšie podnikanie a pre vztýčenie plá­nov z hľadiska celoslovenského (celej zeme), tým viac, že práve boly i hospodársky rôzno­rodé a preto aj ich rozpočty dokonale si ne­podobné. Tak na príklad až 80% zo župných rozpočtov išlo na silnice, kde napriek tomu vy­konalo sa málo, avšak dnes v zemi ten rozpo­čet klesol pod polovičku, a to pri väčšom a plá­­novitejšom pracovnom rozpätí. A čo zem ide vykonať v zemských nemocniciach za dva roky, to nebolo možné v župách previesť za 10 ro­kov! A tak to ide ďalej, vo všetkých oboroch, hoci zemská samospráva je len v začiatkoch. Potrebujeme teda len dobrú, zdatnú admini­stratívu a múdru politiku, aby zemská centra­lizácia i na Slovensku samosprávnom vedela zvíťaziť nad neblahými vzdialenosťami a nad oprávnenými kiajovými požiadavkami a tak aj zavážiť v Prahe. Prudkou a odbornou ini­ciatívou podchytiť všetky tieto medzítka, to je ďalekosiahly úkol našich sborov národohospo­dárskych. 3. má hold prezidentovi- Osvoboditelovi, republike a svobodě v Prešove.

Next