Slovenský Východ, júl 1931 (XIII/149-173)
1931-07-02 / No. 149
Ročník XIII. Číslo 149. ____ 9 Košiciach, vo štvrtok 2, júla 1931.__________________Za 20 híí. Cesta k poznaniu. Poválečné metódy stykov medzi štátmi a medzi jednotlivými skupinami národov upravujú sa ináč, ako do vojny. Neboly vtedy ani schôdzky ofícielných predstaviteľov tak hojné, ako teraz, a styky štátnikov a medzinárodných činiteľov boly už udalosťami významnými. Dnes vidíme často vedúcich štátnikov pri jednom stole v Ženeve, ale ä mimo Ženevu nie sú stretnutia medzi nimi zjavmi zriedkavými. Co sa kedysi obmedzovalo na funkcie vyslancov, dnes veľmi často pre jednajú zainteresovaní reprezentanti jednotlivých štátov osobne. Bolo by bývalo iste možné jednanie anglicko nemecké vybaviť diplomaticky, ale prednosť bola daná o~obnému styku, a tak objavili sa dr. Brüning a dr. Guitius v Chequerse osobne. Teraz sú pozvaní do Paríža k návšteve ozaj historickej, lebo posledný raz ibol v Paríži nemecký kancelár rokn 1871. Bol to Bismarck, ktorý tam vtedy prišiel diktovať povestný „víťazný” mier. Od toho •roku, ačkoľvek bol medzi Franciou a Nemeckom mier, predsa k osobnej návšteva odpovědného nemeckého štátnika v Paríži nedošlo. Až opäť teraz osobnému jednaniu je daná prednosť ^Návštevy vynikajúcich cudzincov v jednotil vých štátoch nemožno nijak podceňovať. Ne dávno bol v Prahe medzinárodný zemedelsk; kongres a jeho účastník, profesor Columbijske, univerzity z New Yorku, O. S. Morgan, povedal o svojom nozvaní z návštevy našej republiky toto: „Boli sme prekvapení organizáciou, : akou naša exkurzia bola prevedená. Obdivoval sme najmä spoluprácu a ochotu, s akou všetkj kruhy, zemědělstvu blízke i vzdialené, sa zúčastnily prevádzania exkurzií, a pečlivosť, kto. rú členom exkurzie věnovaly. Prijatie v Česko slovenskú urobilo na nás hlboký dojem. V mnohom opravili sme si názory, s ktorými sme <k republiky prišli.” Tieto významné slová úplnf zhodnocujú dôležitosť osobného poznania našich pomerov hosťami z cudziny, kde rôzne živly pracujú proti nám. Profesor Morgan svo jím úprimným prejavom nám urobil veľm dobrú službu, lebo dokázal, že len poznaniu treba korigovať rôzne informácie slovné alebc písomné. Ale nebol to len on sám. Francúz d< Vogiie píše o nás, že sa vyznačujeme všeobecnou snahou o pokrok intelektuálny, technický i morálny, ktorá snaha sa všeťkýcl hosťov veľmi priaznivé dotkla. Vynikajúc švajčiarsky nemecký učenec, prof. dr. Laur kojnS svoje spomienky na pobyt u nás týmite slovami: „Plní vďaky a plní obdivu ure mladú ale mocne vpred túžiacu republiku, opustil hostia Československo, túto nádhernú zem Dni v Prahe prežité budú všetkým účastníkon ešte dlho tkvieť v pamäiti a tvoriť zlatý list -y historii Medzinárodnej zemedelskej komisie.’ I bývalý rišskonemecký minister dr. A. Her mes bol spokojný, lebo píše: „V ohľade spoločenskom bol styk všetkých kongresistov veľm priateľský a na spoločenských priležitostiacl osvedčoval sa všade doch tradičnej československej srdečnosti.” Bol urobený kus dobrej práce a je potrebné aby sa v nej pokračovalo všad'e, za všetkýcl okolností. Osobný styk je zlatá brána k nájdeniu cesty dorozumenia a spolupráce. Všetkj kruhy majú možnosť tohoto nového „vynále zu” používať a tak pracovať k podporeniu veľkých cieľov, pre ktoré vedúci štátnici pracujú Len tak je možné paralyzovať rôzne intrigy í pomluvy, ktoré rozširujú nepriatelia dorozume nia, mieru a pokoja. Minister dr. Beneš o revmi ^ Potreba revízie podvrátená. Pre sjednotenú Európu. Viedeň, 1. júla. — Časopis „Neue Freie Presse” obrátil sa na významné politické osobnosti so žiadosťou, aby zaujaly stanovisko k úsiliu o revíziu mierových siplúv, ktorými bola ukončená svetová vojna, československý minister zahraničia dr. Ed. Beneš v svojom prejave pre tento časopis osvedčil sa takto: „Pre mňa má daná mi otázka ten smysel, aby som možnosť revízie mierových smlúv a najmä revíziu súčasného stavu hraníc jednotlivých štátov, týmito smluvami vytvorených, posudzoval zo stanoviska dnešnej medzinárodnej situácie a so zTeteľom na akutné politické a hospodárske problémy a na dnešné potreby. Argument zástancov revízie mierových smlúv, najmä v strednej Europe uplatňovaný proti európskej a medzinárodnej verejnej mienke znie, že územná revízia je vraj podmienkou pre konsolidáciu nového poválečného sveta a že bez takej revízie nemôže vraj byť politické a hospodárske zlo dneška odstránené. Podľa mojej mienky je toto tvrdenie falošné. Najvážnejší problém dneska je nájsť riešenie hospodárskej kríze. To je otázka racionalizácie výroby, otázka novej organizácie národného a medzinárodného hospodárstva, otázka nových ciest v obchodnej politike a súčinnosti europských štátov a sveta na širokom podklade. Pre riešenie tohoto problému nemá významu, či územie jednotlivého štátu je o niekoľko sto kilo-metrov zväčšené a či zmenšené. Ale dokonca ani politická konsolidácia nie je nijako závislá na územnej revízii. Problém politickej konsolidácie a mieru je problém demokracie vo vnútri štátov, je to problém správnej sociálnej politiky, spravodlivého zaobchádzania s menšinami v štátoch so smiešaným obyvateľstvom a predovšetkým problém dobrej vôle a želania po miere a medzinárodnej súčinnosti. V Europe, organizovanej pre zákon a mier, a v rovnako smýšľajúcom svete je naozaj vždy možnosť zmeniť smluvy, ktoré sa staly neprevediteľnými. Na to pamätá už tiež článok 19. mierových smlúv. Táto skutočnosť odpovedá presne stanovisku Spoločnosti Národov. V dnešnej situácii ide o organizáciu Európy a sveta a o zákonný poriadok. Verím v možnosť a nútnosť sjednotenej Európy. V takej sjednotenej Europe budú všetky otázky, týkajúce sa mierových smlúv, ako aj iných smluvných dohôd pre obidva tábory osvetlené celkom iným svetlom. Považujem sjednotenie Európy za správne a spravodlivé riešenie, ktoré so žiadnej strany nepovedie ku konfliktom. Z týchto dôvodov som poctivé, úprimne a bez predsudkov pre sjednotenú Európu.” Univerzita vo Viedni, ktorá bola na neurčitý čas zatvorená, poneváč v nej došlo k veľkým protižidovským výtržnostiam. K podobným nepokojom dochádza i n,- univerzite v Berlíne. Stanné právo nad Soluňou. Protižidovské výtržnosti. — Streľba v uliciach. Soluň, 1, júla. — Nepokoje, ktoré tu vznikly v minulom týždni medzi domácim a židovským obyvateľstvom, nadobúdajú veľkého rozsahu. Dochádza k neprestajným srážkám, z ktorých mnohé končia krvavo. Včera po 10. hod. napadol pobúrený židovský ľud vojenskú hliadku, ktorá prechádzala ulicami židovskej štvrti. S obidvoch strán sa strieľalo. V štvrti Kambel, ktorá pozostáva z drevených domkov, bol zločinnou rukou založený požiar, ktorý sa rýchlo rozšíril, takže viac ako 50 rodín sa ocitlo bez prístrešia. Vojsko bolo potom poslané v silných oddieloch do ulíc, kde sa mu ale postavilo na odpor azda 2000 výtržníkov, ktorí začali strieľať z revolverov. Vojsko bolo značnú dobu bezmocné a len keď došly ďalšie vojenské oddiele, podarilo sa po 2. hod. ráno obnoviť poriadok. Vojenský veliteľ vyhjásil nad Soluňou stanné právo. Prezident Hoover oznal stanovisko Francie. Hladanie kompromisu. - Nervozita v Nemecko. Berlín, 1. júla. — Odpoveď Francie Ame rike na Hooverov moratomý návrh, v ktorej Francia síce súhlasí s návrhom na finančné jednoročné poshovenie platov, ale stanoví svoje podmienky, vyvolala v Nemecku veľkú nervozitu. Nemecké časopisy, ktoré po známej rozhlasovej nabídke nemeckého kancelára Briininga na priateľskú schôdzku s Franciou len sa rozplývaly v priateľských článkoch o Francii, vrátily sa po francúzskej odpovedi Amerike k svojmu starému protifrancúzskemu tónu a nacionálne opozičné časopisy nemecké priamo otvorene útočia proti Francii, ktorej vytýkajú sebectvo a nesmieriteľnú nenávisť voči Nemecku. Dokonca aj nemecká tlač, ktorá dosiaľ bola naklonená dorozumeniu medzi Franciou a Nemeckom, stavia sa proti Francii, zdôrazňujúc, že francúzsky protinávrh proti Hooverovmu plánu je vraj so stanoviskom Ameriky neslučiteľný a že stanovisko Francie znemožní, aby Hooverovo moratorium bolo uskutočnené už od 1. júla. Dôkazom, že francúzska odpoveď znervóznila aj rozhodujúce kruhy berlínske, je prejav, ktorý ríšsky kancelár nemecký Brüning urobil k zástupcom nemeckých bánk. Varoval pred prílišným optimizmom v Nemecku na podklade Hooverovho plánu a varoval tiež banky, aby sa nepúšťaly do špekulácií s krátkodobými pôžičkami, pretože chvíľa pre tieto obchodné transakcie dosiaľ nenastala. Doporúča sa čo najväčšia opatrnosť a dlhodobé pôžičky s riadnymi, niekoľkonásobnými zárukami. Nemecké rozladenie ešte stupňuje zpráva, ktorá práve do Berlína došla z Ameriky, že prezident Hoover je ochotný dohodnúť sa s Franciou na kompromisnom návrhu, ktorý by čiastočne vyhovoval požiadavkám Francie. Najmä pokiaľ sa týka francúzskej podmienky, aby Nemecko bez ohľadu na moratorium zaplatilo v hotovosti nechránenú časť svojich reparačných povinností v sume 157 miliónov dolárov, ktorá suma by bola potom Nemecku vrátená ako bezúročná pôžička Banky pre medzinárodné platy, došla u prezidenta Hoovera sympatického prijatia. Hoover chce ale túto požiadavku Francie doplniť tým, aby Nemecko bez ohľadu na moratorium, zaplatilo nielen Francii jej reparačný podiel, ale aj 37 miliónov, ktoré je Nemecko povinné na reparáciách zaplatiť Bulharsku, Rumunsku a Juhoslávii. Tiež tieto štáty by potom túto čiastku poskytly Nemecku ako pôžičku na hospodárske zlepšenie Nemecka. Rovnako súhlasí Hoover s požiadavkou Francie, aby Nemecko aj v moratornom roku pokračovalo vo vecných dodávkach, ktorými platí Nemecko Francii časť reparačného svojho dlhu. Ide menovite o vecné dodávky strojov, na ktorých už továrne v Nemecku začaly pracovať. Nakoľko americký finančný minister Mellon, ktorý teraz v Paríži vyjednáva s francúzskou vládou o kompromis medzi stanoviskom Francie a Ameriky, sa vyslovil o priebehu týchto Vyjednávaní veľmi optimisticky, ktorého názoru je aj americký zahraničný minister Stimson, ako oznamujú new-yorkské zprávy, má naozaj Nemecko hodne príčin k nervozite. Jednanie o úsporách^ v našom štátnom rozpočte. Praha, 1. júla. — Na včerajšok stanovená porada hospodárskych ministrov čs. bola v ostatnej chvíli odrieknutá a odložená na dnešok, kedy sa sišla n pol 10. hod. Pojednávalo sa v nej o hospodárskych zákonných osn&vách a o úsporách, ktoré v štátnom rozpočte navrhuje minister financií dr. Trápi. Niektoré strany stavajú sa zásadne proti týmto rozpočtovým úsporám. Výtržnosti na univerzitách v Nemecku. B erlín, 1. júla. — Výtržnosti študentov na univerzite sa opakovaly. Došlo ku krvavým srážkám, keď národní socialisti rozdávali letáky proti komunistom. Musela zakročiť polícia, ktorá vnikla do univerzitnej budovy a obsadila ju. Tiež v Mnichove došlo k veľkým výtržnostiam na tamojšej univerzite a tiež tu musela polícia obsadiť budovu. Tak v Berlíne, ako aj v Mnichove bol značný počet študentov zatknutý pre násilnosti proti policii. Rozsudok nad Schleglovými vrahmi. Záhreb, 1. júla. — V procese pre zavraždenie riaditeľa časopisu, Sehlegela, boli hlavni obžalovaní Horváti, Hranilovič a Solím, odsúdení k smrti povrazom. Iní dvaja dostali 20 rokov žalára, dvaja 18 rokov, dvaja 15 rokov, šesťnásť ostatných obžalovaných bolo odsúdených do žalára od 1—5 rokov. Sestra hlavného odsúdeného Hraniloviča dostala rok žalára. Banket pre 22.695 osôb. Francia patri ešte aj dnes k niekoľko málo šťastným zemiam, ktoré si môžu dovoliť slávnosti veľkého štýlu. V Goudone bol v minulých dňoch veľkou Briandovou rečou charakterizovaný politický banket, ktorého sa zúčastnilo na 5000 osôb. Pri tejto príležitosti zjedlo sa za 200 libier sardiniek, pol tuny pstruhov, 1.6 tuny teľacej pečienky, 1.5 tuny hrachu, 900 kurčiat a 1500 hlávok šalátu, a vypilo sa 6000 litrov vína. Tieto impozantné číslice sú ale nepatrné voči tomu, čo vraj bolo zjedené na najväčšom bankete všetkých dôb, ku ktorému dalo podnet otvorenie parížskej svetovej výstavy v roku 1900. Tohoto banketu zúčastnilo sa 22.695 osôb. Tomuto obrovskému počtu účastníkov bola usporiadaná hostina o desiatich chodoch. Obsluha bola ale tak výborne organizovaná, že celá hostina trvala len jednu hodinu a dvadsaťpäť minút. Pravda, k obsluhe bolo zmobilizovaných 3000 slúžiacich, z ktorých 2150 tvorili čiašnici z povolania. Okrem jedál bolo hosťom daných k dispozícii 44.000 fliaš vína. Celková dĺžka stolov, u ktorých hostia sedeli, merala vyše 11 km. Pre úpravu jedál bolo použitých ďalších 1100 stolov. Celková dĺžka použitých obrusov a obrúskov činila viac ako 40 km. Pri hostine bolo použitých 95.000 tanierov, 30.000 tanieriekov dezertných, 100.000 pohárov, 60.000 nožov, 55.000 vidličiek a práve toľko lyžíc, a 2000 balíčkov parátok. Okrem vlastných hostí banketu, bolo predkladané jedlo 3500 umelcom a hudobníkom, ktorí pečovali o zpríjemnenie í chvíľ účastníkov banketu. Okrem toho zostalo