Slovenský Východ, január 1932 (XIV/1-25)

1932-01-01 / No. 1

1. januára 1932._____________ Stredoveká perzekúcia slovenských roľníkov v Zemplíne v roku 1918. teror občianske? stráže. — Hovorí sa zase o Weissbergcrovi xz. Michalovce, 31. decembra. Vyšetrovanie zastrelenia roľníkov Kučíka a Jurčuvo Žbincoch v novembri roku 1918, vyvolalo spomienky na pohnuté převratové doby, ktorých vedelo využit niekoľko jednotlivcov k uplatňovaniu teroru. Dozvedáme sa novú podrobnosť, ktorá charakterizuje celý pohon proti slovenskému obyvateľstvu, podnikaný michalovskou „občianskou strážou”, v ktorej účinkoval aj Weissberger. V dobe, kedy vystrájala v Michalovciach „občianska stráž” (nemzetórség) pod velením samozvaného komandanta, maďarského žida, a teraz zo zastrelenia dvoch žbineckých roľníkov podozrivého Samuela Weissbergera michalovského milionára, pocítily tiež^ občania podhorskej slovenskej dediny Ubrež (okres Sobrance) tvrdú a neúprosnú päsť tohoto samozvaného exekučného komitétu. Jedného novembrového dňa prišlo k _ obci Ubrež auto, obsadené niekoľkými osobami občianskej stráže z Michaloviec. Pred dedinou vystrelili účastníci výpravy zo strojnej pušky niekoľko r In (tak ako v Krásnoviciach a Žbincoch pred zastrelením roľníkov Kučíka a Jurču), na čo vošlo auto do obce. Tam členovia „nemzetôrségu” pochytali niekoľko roľníkov, a každý z nich dostal dvacaťpäť rán palicou. Me izi takto stýranými roľníkmi bol aj istý roľník Michal Figlér. Týranie týchto roľníkom bolo údajne prevedené ako odveta za rabovanie ktorého sa občania z Ubreže mali zúčastniť Michalovciach. Po prevedení tejto exekúcie, od išlo auto opäť smerom k Michalovciam. Toto j< jeden zlomok alebo článok reťazi neblahej činnosti Samuela Weissbergera a jeho spoločníkov Samuel Weissberger bol roku 1918 účastníkom trestných výprav do obcí, ktoré beztrestne vraždily a neľudským spôsobom týraly dedinčanov. Dedinčania rozprávajú, že vtedajšia michalovská občianska stráž konala podobné výpravy do rôznych obcí, a že ich členovia jednali s občanmi veľmi neľudsky Trestné tieto vvpravy konaly sa pod rúškou o odvetu za domnelé rabovanie, prevedené údajne dňa 1.—2. novembra v Michalovciach. Skutočnosť ale nasvedčuje, že výpravami sledovaný bol nanrosto iný cieľ, než odveta za rabovanie. Pravdou je, že v uvedených dňoch bezvládia vyrabovalo alebo lepšie povedané vykradlo v Michalovciach niekoľko neznámych indivíduí tri obchody, z ktorých jeden bol obchod s cukrovinkami (Stern), druhý obchod s odevmi, a tretí s kráti, m tovarom. Je ale logické, že krádeže v týchto obchodoch nezúčastnili sa dedinčania okresu michalovského, alebo dokonca okresov vzdialených. Ďalej koľujú v Michalovciach povesti veľmi .pravdepodobné, že istí neslovenskí občania, členovia občianskej stráže, obsadili príchody do mesta a strieľali na ľudí, idúcich do mesta, ako po zveri. Shodou okolností, alebo snáď hrou osudu, zúčastnili sa týchto násilnosti a protizákonného jednania mnohí z tých, ktorí aj v roku 1919 (medzi nimi aj Weissberger) zúčastnili sa zjavného odboja proti československému vojsku. Bolo by záhodné. abv dedinský ľud udal na patričných miestach (četnictvu, starostovi obce, alebo notárovi) všetko, čo súvisí s neblahou činnosťou povestnej občianske) stráže v Michalovciach roku 1918. Tým uľahči vyšetrovanie vo veci tých, ktorí zneužili mimoriadneho stavu bezvládia a robili príkorie pokojnému obyvateľstvu slovenskému. Reparačná konferencia svolaná. Londýn, 31. decembra — Anglická vláda zaslala vláde francúzskej, československej, juhoslovanskej, rumunskej, poľskej, belgickej, gréckej a portugalskej návrh, aby konferencia, ktorá má pojednať o nemeckých reparačných platoch, bola svolaná do Lausanne. Švajčiarsko na 18. januára. Lausanne bol v Anglii za miesto tejto konferencie zvolený pre svoju blízkosť Ženeve, kde v tej istej dobe zasadá rada Spoločnosti Národov. Amerika k tejto reparačnej konferencii pozvaná nebude, lebo ide o vec čisto europskú.. Rumunsko vyiednáva s Ruskom o neútočení; Bukarest’, 31. decembra. — Ministerstvo zahraničných vecí oznamuje, že vláda rumunská a vláda sovjetského Ruska študujú možnosti, ip akých by mohly byť zahájené porady e uzavretí vzájomného paktu o neútočení medz Rumunskom a Ruskom v smysle podobného paktu, dojednaného už medzi Ruskom a Franciou. Pekelné stroje pre italských konzulov v Amerike, New Y o r k, 31. decembra. — Na poštový úrad v Eustone, Pensylvánia, priniesli dvaja mužovia sedem balíkov, adresovaných rôznym italským konzulom v Amerike a americkým italským časopisom. Pri odnášaní balíkov dva vybuchly. Jedon poštový zriadenec bol zabitý a štyria ťažko zranení. Polícia prenasledovala potom mužov, ktorí balíky na poštu doniesli a zatkla ich. Sú to dvaja Italovia, Nekolný porazený. New York, 31. decembra. Pri včerajšou stretnutí s poľským boxerom Eduardom Ran nom v New Yorku bol porazený čs. boxer F Nekolný na hody. Je dosť značným úspechoir pre Nekolného, že nebol porazený knock-outorr a svedčí o jeho vyspelej technike, že jeho súperovi podarilo sa zvíťaziť len na body Vlci pri Medzilaborciach. zb. Humenné, 31. decembra. — Nedávno objavily sa v Karpátoch prvé smečky vlkov, Poneváč teraz v pohraničí napadlo už na 2 m snehu, vlci sišli nižej a priblížili sa tesne k dedinám. Návštevou smečky podesená bola obec Krásny Brod. Vlci sa potulujú s miesta na miesto a spôsobujú škody najmä na dobytka. V týchto dňoch podarilo sa nájomcovi Minskému pri Monastýre, neďaleko Medzilaboriec, zastreliť 40 kg ťažkého vlka. jV-.l - SLOVENSKY VÝCHOT1_____ ______ —^ František lebo si mi bol po dlhé roky spoľahlivým pomocníkom, ktorý ma zbavil námahy a útrap pri praní prádla! Inzercia - plný úspeclf Továrna predalňa KŘE NEKasynovia mechanické tkáčovne, bělidlo, úpravňa, barviareň a továreň na bielizeň, vo Frenštáte p. R., už od 16. decembra 1931 otvorená v Košiciach, Úžasne lacné ceny ľ Hlavná ul. 4. Prvotriedne výrobky! ^ifebe zostanem verná i* / 4138i VČínsky ústup za veľký múr. Paríž, 31. decembra. — Na rozkaz čínskej vlády odišlo z okolia Kinčau osem vlakov s 24.000 vojakov smerom k veľkému čínskemu múra. Japonské lietadlá shadzovaly pozdĺž železničnej trati bomby. Japonské vojsko v počte asi 60.000 nastupuje do pozícií, opustených čínskymi oddielmi a očakáva sa, že čoskoro obsadí íinčau. Londýn, 31. decembra. — Severne od Kinčau střetly sa čínske a japonské vojská v prudkom boji, do ktorého na obidvoch stranách zasiahly pancierové vlaky, delostrelectvá a lietadlá. Z Nankinu boly poslané na bojiště posily. Baťova filiálka v Paríži. Paríž, 31. decembra. — Včera bola otvorená na Richelieuovej triede v Paríži hlavná predajňa Baťových závodov. Baťova obuv predáva sa tu pod značkou „Pilot”. Hneď v prvých hodinách po otvorení bol obchodný dom Baťov navštívený veľkým počtom kupujúcich. nič. Od tej chvíle sa zahalilo moje vedomie hmlou a ja som si absolútne nepamätal, koho som objímal a bozkal, kedy opäť rozsvietili svetlo, ba áno — ako som sa vôbec dostal domov. Pán kontrolór urobil prestávku, ktorej všetci použili k dôkladnému zavlaženiu hrdla. Pan: kontrolórova sa dívala pred seba s podivuhodným výrazom vyprchávajúceho rozhorčenia a nežnosti, ktorá nadobúdala prevahy. Pánovia načúvali s pochopením a dámy si myslely: Jeden je ako druhý... Pán kontrolór vyprával ďalej: Až do novoročného poludnia som vyspával túto divokú noc. Budíček ma prebudil presne o dvanástej, veľmi „vyčerpaného” a s rozlámanými kosťami. Pamätám sa dodnes, s akou námahou som sa usiloval vtedy obnoviť si v myšlienkach súvislosť uplynulej noch Márna sláva, neišlo to, udalosti po polnoci zostaly zastreté závojom hmly. Len jedno, vravím, jedno však sa mi vždy vtieralo do mysle: totiž, že som sa dopustil akejsi nejasnej hlúposti. Voľáke somárstvo, ktoré som spáchal v tom nekontrolovateľnom stave, mňa bez prestania sužovalo, a ja som sa nemohol toho dojmu nijako zbaviť. Ale čo, čo len to bolo?! Práve som sa chcel ustrojiť, keď niekto zaklopkal na moje dvere. Pýtam sa, že kto je to. — Ale ja, Peter, som to, Marienka, otvor len! — Któóó? — Marienka, nečuješ? či mňa nepoznáš? Marienka! Rany božie — aká Marienka? Marienka, to bolo meno dievčaťa po mojom bokt v silvestrovskej noci! — Co si prajete, slečna Marienka, pre Krists pána “ — Dovoľ, snáď nechceš so mnou hovoriť cez dvere ? So svojou snúbenicou ? Hneď otvor koho tam máš! Akoby ma trafil šľak, tupo a s hasnúcim: očami, otvoril som dvere, na všetko pripravený Nie, ničomu nerozumiem, hučal som sám k sebe Vbehla do i*?iy ani policajt, a keď sa presvedčila, že i naozaj sám, podívala sa ní mňa. Ale hneď vypukla v smieche a obrátili sa. Stál son v spodnej bielizni tak, ako son vyskočil s postele. Skočil som do županu a tal som stál pni božie umučenie, nevediac čo robiť ani čo ho voriť. — No tak, čo je s tebou, Peter? Sľúbil si, že bude -, v poludnie pripravený, a že poidenu hneď k mojim rodičom a oslávime zasnúbenie Je už toľko hodin!— iía — snúbenie! Kedy sme sa zasnúbili pre b oha, pre všetko na svete, veľmi vás prosím! — zaúpěl som. — - Ty nevieš ? Včera preca, o polnoci na roz hra pi starého a nového roku ... Ale nerob žarty, Peter, som tak šťastná... A je už toľko hodín., mamička a otecko čakajú 8 obedom na nás, cibliekaj sa chytro! Nar az som sa spamätal, išlo do tuhého. A spusti) som, neovládajúc sa vôbec: — T äk vy teda tak! Vtáčka ste chceli lapiť — por-ialy! A to sa nehanbíte, vy, dievča, vraziť m i do bytu a pohádky mi tu rozprávať o voľákom zasnúbení, o ktorom ja, „snúbenec”, nemám ani tušenia? Hoho! To tak, to mi ešte chýbalo! Znamenité, zna-me-ni-té! Len čo je pravda, ste chytrí, tá vaša rodina. Veď to je drzosť, to je útok na mňa, hanobný komplot! Ale ja sa budem brániť, nebojte sa, a urobím tomu koniec! Zvrátil som sa na pelesť postele, lapajúc sduch. To dievča stálo ako přikované a na smrť bledé a hľadelo na mňa s ústami na poly otvorenými. Zdalo sa, že nemôže prehovoriť slova, a tak sme sa pozerali na seba nemo, jeden v nekonečnom úžase, a druhý v nesmiernom vzteku. Preca sa jej akosi potom podarilo odpútať sa od podlahy; popošla, usedla na kúštik židle Prepukla v plač. V tichý, hlboký plač. Neprehovoril som slova. Neviem, ako dlho trvala táto dojemná scéna Akiste veľmi dlho, lebo ja už som kľudne dýchal a Marienka už neplakala, keď sa obrátila ku mne s červenými oč^mi a vravela: — Pán Peter, na urážky, ktoré ste mi vinietol v tvár, nebudem vám odpovedať. Boly řečené v rozčúlení. Nevedela som včera, že str natoľko opitý, a ž° si vôbec neuvedomujete, č hovoríte a robíte. Clv-pm vám. veriť, že sni dneneviete o ničom, čo bolo včera ... Teda vám t<: poviem. Najprv ste ma obohnal a bozkal, keď zahasil5 svetlo. Potom — veľmi, veľmi dlho ste mi w znával svoju lásku, tvrdiac, že ju nosíte v sebe už dlhý čas. Hovoril ste rozumne a súvisle, teda hovorí... Ponúkol ste mi zasnúbenie a donútil som nepoznala, bohužiaľ, čo z vás vlastne len ma, aby som svolila k jeho okamžitému a verejnému vyhláseniu. Vyhlásil ste naše zasnúbenie predo všetkými, všetci to počuli. A potom ... nie, nemá to už smyslu ... viete všetko ... a — nebojte sa, to zasnúbenie neplatí... Odišla so vzl kom. Chcel som wbehnúť za ňou, ale zaplietol som sa do svojho županu. Hrešiac všetkému na svete, strhol som ho zo seba a v minúte som bol oblečený. Vybehol som von a letel ulicami ani blázon, ani zúrivec, ani trestance, uprchlý na svobodu. Dostihol som ju, vliekla sa ulicou ani bolesť sama. Chytil som ju za rukv a bozkal som ich, -rosiac za odpustenie. Snáď by som bol aj na zem kľakol, ale bolo mnoho blata. — MarievVa, — koktal som ustavične, — som n °’väčší hlupák pod slnkom, viem to, chceš odpustiť ? — A koniec? Veľmi hladní, dali sme sa skoro potom do obeda, kt-rý tej maminka uvarila na osláv-- nášho z -T-óV.on-' ! Spoločnosť okolo stola pozdvihla st-lenice, povstala a s hlnčpthn natV-pím prevo'ávala slávu pánu kontrolórovi a jeho manželke, panej Marienke. Pápov'a vmiíiali do dna. dámam slzriy oči, a pani kont-o^-ová slz-’sc rovr-ko. vravela s červen-'m- ruž-^—mi na obidvoch tvárach: — Tu to máte! Toľko sa hsnMrn vždv. keď t--to hlúpe " r07rráyp Ale vx,,v si m-slfm, ako mu v t«, v ten jeho župan pekne svedčil!