Slovenský Východ, apríl 1932 (XIV/76-101)

1932-04-01 / No. 76

Slouenskýlfýchod Ročník XIV. Číslo 76. V Košiciach v piatok 1. apríla 1932. Za 20 hal. Postup prác na železnici červená Skala—Margecany. Červená S k a 1 a, 31. marca. — Na stavbe železnice Červená Skala—Margecany preraze­ním tunelu medzi Telgártom a Vernárom, 1236 m dlhého, bola vykonaná najťažšia práca na tejto dráhe, ktorá bude mať 94 km dĺžky. Stav­ba tohoto tunelu bola veľmi obťažná nielen pre­to, že bolo tu treba prekonať značné stúpanie, ale aj preto, že tunel musel byť stavaný vo for­me zákrutu. Okrem toho bola stavba ohrozená sosypaním sa piesku, ako sa stalo minulého leta, kedy pre túto príčinu muselo dôjsť k dlhšiemu prerušem'u stavby na tejto železnici. Na tratí červená Skala—Margecany budú inu­­seť byť prevŕtané ešte dva ďalšie tunele, jeden v dižke 255 m, druhý bude 850 m dlhý a bude museť byť vedený skoro vo výške 1000 m n. m. Hakenkreuzlerský útok na ríšskeho kancelára. Berlín, 31. marca. — Vo Freiburgu o 3. hodine v noci bola hodená raketa na fasádu ho­telu neznámymi páchateľmi, ktorá vybúchla a rozbila mnoho okien. Je mienka, že ide o útok výstredných hakenkreuzlerských živlov proti ríšskemu kancelárovi Brüningoví, ktorý mal sa ubytovať v tomto hoteli, ale v poslednej chvíli bol program jeho cesty zmenený, a kancelár bo! ubytovaný v inom hoteli. Tardleu v nedeľu do Londýna. P a r í ž, 31. marca. — Vláda rozhodla, aby sa ministerský predseda Tardieu odobral do Lon­dýna k porade s anglickým premiérom v nedeľu dopoludnia. Ešte v nedeľu bude mať v angli­ckom zahraničnom ministerstve predporadu s MacDonaldora, vlastná porada bude však až v pondelok. Tardieua bude sprevádzať šéf jeho kabinetu a dvaja riaditelia z francúzskeho za­hraničného úradu. Spolu s Tardieuom odoberie sa do Londýna tiež francúzsky finančný mini­ster Flandin, sprevádzaný dvoma úradníkmi finančného ministerstva. Tardieu vráti sa už t utorok ráno do Paríža. Francia vypovedá ďalšie svoje pohľadávky v Amerike. Londýn, 31. marca. — Francúzska národ­ná banka sa rozhodla, že vyDovie postupne ďal­šie svoje pohľadávky v Amerike, ktorých tam má ešte za 750 miliónov dolárov (22 a pol mi­liárd Kč). Francúzska banka chce tieto pohľa­­dávk premeniť tentoraz ,.ie na francúzske franky, ale na anglickú šterlingovú menu. vrchný policajný radca, policajný riaditeľ užho­­rodský, ktorý zomrel 27. marca v Košiciach. Policajným riaditeľom užhorodským bol vyme­novaný 25. marca 1925. V r. 1925 dostal rumunský rád „Stella Romana” Srážka na Ostravsku. Mor. Ostrava, 31. marca. — Stávkujúci baníci z obec Hornej Suchej v okrese fryštát­­skom napadli včera dopoludnia policiu käme­­ňami a streľbou z revolverov, pri čom bolo zranených 6 policistov a 4 demonštranti. K srážke došlo takto: V brezovom lese pii Hornej Suchej shromáždili sa po 9. hodine stávkujúci baníci v počte azda 2000 osôb, aby usporiadali nezákonné shromaždenie ľudu pod šírym nebom namiesto zakázanej schôdzky v miestnom ro­botníckom dome. Demonštranti tiahli do lesa v skupinách po 20 až 50 mužoch. Keď ich polí­cia vytlačovala, začali demonštranti na ňu hádzať kameňami. Mladí demonštranti útočili na policiu v skupinách až po 50 osôb s drúkmi z plotov. Policia použila na svoju obranu gu­mových obuškov Z radov demonštrantov bolo proti policii vystrelené niekoľko ráz z revolverov. Jed­ným z týchto výstrelov bol ťažko zraněn j nadstrážnik Pokorný do pľúc. Potom vrhol sa dav azda 500 demonštrantov na policiu, postupujúcu v dvoch skupinách. Tažkc zranený nadstrážnik Pokorný, ktorý bol v pra­vej skupine, použil v samoobrane streľnej zbra­ne. Tiež v ľavej skupine použili policisti v sa­moobrane streľnej zbrane. Demonštrantami bol okrem nadstrážm’ka Pokorného ťažko zranený na hlave tiež obvodným policajný inšpektor Via­ žánek. Obaja museli byť dopravení do nemoc nice. Demonštranti boli rozptýlení vtedy, ked na miesto došla policajná a četnícka posila. Na mieste srážky bola nájdená vystrelení patrona z browningu ráže 6.35, kým policajne revolvery majú patrony väčšie. Je teda doká zané, že nájdená patrona bola vystrelená niekým z demonštrantov proti policii Plané povesti o výnimočnom stave. Praha, 31. marca. — Jeden z pražských ve­černíkov priniesol zprávu, že v stávkovom úze. mí v Chomútove v Čechách bol vyhlásený výni­močný stav. Čs. tlačová kancelária konštatuje úradne, že táto zpráva nezodpovedá pravde Ani v Chomútove, ani nikde inde v Československu výnimočný stav vyhlásený nebol, pretože toho nie je treba, Nezdarená komunistická stávka < na Kladne. . i Praha, 31. marca. — Stávková agitácia na Kladne, ktorá vydala výzvu ku generálnej stáv­ke, zlyhala. Stávka bola zahájená len na troch baniach, všade inde sa pracuje. Komunistickí schôdzka, ktorej sa zúčastnilo len azda 300 osôb, bola policajne rozpustená. Ohlas stávkového hnutia v parlamente. Praha, 31. marca. — Včerajšia odpoludňaj­šia schôdzka čs. parlamentu, ktorá tvorila vstup do jarného zasadnutia Národného shromažde­­nia, bola pod dojmom udalostí, súvisiacich s baníckou stávkou v Čechách a na Morave. Ko­munisti pokúšali sa využiť udalostí v stávko­vom území k svojej agitácii. Snemovňa prejed­návala dodatky k obchodným úmluvám so Švaj­čiarskom a Franciou, rečníci však sa v rozpra­ve nezaoberali príliš týmito otázkami, ale ho­vorili o udalostiach v baníckej stávke. Podobná situácia bola tiež v senáte, ktorý prejednával dodatkovú úmluvu k čs.-nemeckej hospodárskej dohode z r. 1930 Vládne zakročenie na ochranu baníkov. P r a h a, 31. marca, — Vo večerných hodinári dostavil sa minister verejných prác inž. Dostálel do parlamentu a predniesol tu v pléne snemovni vyhlásenie, v ktorom konštatoval, že minister stvo verejných prác vydalo výnos, ktorým si nakazuje Uhoľnej spoločnosti v Moste a Seve ročeským uhoľným závodom, že výpovedi, ktoré tieto podniky daly baníkom na baniach „Rumboldt” a „Nelson”, musia byť okamžite odvolané Centrálne riaditeľstvo menovaných podnikov ui ministerstvu oznámilo, že sa tomuto úradnémi rozkazu podrobuje a výpovedi baníkom odvolá' va. Minister inž. Dostálek oznámil potom par lamentu, že podľa jeho presvedčenia je opráv­nená nádej pre skoré skončenie baníckej stávky. Min;sterstvo verejných prác zasiahne iniciatívne aj do sporu medzi baníkmi a majiteľmi baní ne Ostravsku. Vo štvrtok bude jednať ministerstva s baníkmi, v piatok s majiteľmi bani, a hneď po­tom svolá spoločnú smierčiu konferenciu baní­kov aj ich zamestnávateľov. Minister inž. Do- Btálek vyhlásil, že bude usilovať, aby došlo čo­skoro k dohode, prijateľnej pre obe strany Pokiaľ bude trvať jednanie medzi baníkmi a ich zamestnávateľmi, nesmie byť dávaná baníkom výpoveď z práce. Toto ustanovenie platí tiež pre severočeské stávkové územie. Ministerstvo je odhodlané, urobiť v medziact svoVj právomoci všetko, aby kľudná práca « uhoľných revíroch bola zabezpečená a aby ba­níci nebo’i so žiadnej strany zbytočne znepoko­jovaní. Stávka na Ostravsku je výhradne ler stávkou komunistov. Všetky druhé odborov« organizácie banícke vyslovily sa proti tejt< stávke. Tiež v severočeskej uhoľnej pánvi vy­užili komunisti nesnnkojnosti baníkov a vynu covali zastavenie práce. Podobné vyhlásenie predniesol minister inž Dostálek potom tiež v plenárnom zasadnutí se nátu. Zásobovanie uhlím zaistené Praha, 31. marca. — Z priemyselných a veľkoobchodných kruhov sa oznamuje, že stáv­ka baníkov, ktorá na Mostecku a v revíre mo­­ravsko-ostravskom v posledných dňoch na nie­ktorých jamách bola zahájená, nebude mať za- Stávkujúci baníci strieľali na policiu. Šesf policistov a štyria demonštranti zranení.-Zase komunistická práca. - Prejav min. inž. Dostálka. Václav Vohlidal. Francúzsky letec a vynálezca Albert Sauvan (v rohu) urobil vo francúzskych Alpách ozaj príšerný pokus. Skonštruoval si zvláštnu lieta júcu kabínu a s touto zrútil sa s výšky 200 m na skalnatý terén. Motor a krídla boly pred pádom odstránené, takže dolu sa rútila absolútne bezmocná hmota. Povrch kabiny bol prirodzen e poškodený, ale v samotnej kabině, ktorá mala dve steny, zostal Sauvan b ez akéhokoľvek zranenia. Voľby v Košiciach vypísané. Jednotlivé termíny ustanovené. Bratislava, 31. marca. — „Slov. Vychoď’ už oznámil, že voľby v Košiciach budú 24. apríla. Zpráva táto sa potvrdzu­je. Krajinský úrad rozhodol, že voľby majú sa vypísať 2. apríla a že sa budú od­bývat’ v nedeľu 24. apríla. Voliť sa bude 48 členov mestského zastupiteľstva. Vo­ličské soznamy budú vyložené k verejné­mu nahliadnutiu od dňa vypísania volieb, t. j. od 2. apríla, na dobu 14 dní. Kandidát­ky musia byť podané do 10. apríla 12. hod. Patričné volebné vyhlášky došly už do Košíc, kde sú pripravené, aby boly 2. apríla vylepené. Odbudú sa teda košické voľby v najkratšom termíne Pred zmenou v diktatúre sovietskeho Ruska? Stalin stráca pamäť. — Zahraniční lekári povolaní do Moskvy. Košice, 31. marca. — „Slovenský Východ’ priniesol pred niekoľkými dňami zprávu, že dik­tátor sovjetského Ruska, Stalin, v poslednej dobe nervove ochorel, že jeho podráždenosť mysli stále rastie, a že je blízky nervovému zrúteniu. Túto zprávu potvrdzujú ďalšie zahra­ničné telegramy, ktoré oznamujú, že choroba Stalinova je ťažká. Sovjetská vláda síce o nej zachováva mlčanie, ale povolala z Berlína pro­fesora dra Zondeka do Moskvy, aby Stalina ošetroval. Profesor prišiel, Stalina lieči, ale za­hraničným zpravodajcom, ktorí sa ho dopyto­­vali, ako so Stalinom je, múdro diplomaticky odpovedá, že ako lekár je viazaný zachovávať tajomstvo o chorobe svojich pacientov. Pravá podstata mlčanlivosti tohoto berlínskeho lekár­skeho špecialistu je samozrejme zákaz soviet­skej vlády, aby profesor niečo o chorobe Stali­novej vyzradil. O veci došly tieto ďalšie zprávy: Berlín, 31. marca. — Podľa vierohodných zpráv ochorel Stalin zápalom istej modzgovej žlázy, ktorý vedie k zrejmému nervovému roz­vráteniu, ktoré bolo v poslednom čase na Stali­novi badať. Stalin v posledných dňoch už ocha­boval v svojej duševnej činnosti a jeho okolie sa obáva, že Stalin stratí úplne pamäť. Do Mo­skvy boli povolaní okrem berlínskeho profesora tiež dvaja poľskí lekárski odborníci. Lekárske konsilium odporúča, aby Stalin najmenej na dva mesiace uchýlil sa z Moskvy na vidiek do úplné­ho kľudu, a zakazuje akúkoľvek účasť Stalino­vu na štátnej správe v tejto dobe. Alexander Roda. známy pod menom Roda-Roda, rakúsky humo­ristický spisovateľ, dožíva sa 13. apríla 60 rokov Roda študoval na nemeckom gymnáziu v Kro rneríži. Je autorom známej hry „Na veliteľskom pahorku”, ktorá bola hraná s úspechom i u nás Sám Roda-Roda vystupoval v známom f:lm< „C. k. poľný maršalek”, ktorý sa hral i v našich kinách.

Next