Slovenský Východ, júl 1932 (XIV/150-174)
1932-07-01 / No. 150
|ÉP^ || fij JjĚĚ )|| 1 Dokonalé A> | Slovenský Východ &§ki _____________ " " sport //M\% ---------------------------------------------—------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------má: Ročník XIV. Číslo 150. V Košiciach v piatok 1. júla 1932. Za 20 hal. AU ...................... 1 ’ ■ ■-......... —------------------------- ------------------ -------------- I Košice, Tinódyho ul. 3. Prof. Magda Remmelgasová, rišla na sokolský slet do Prahy s výpravou estonských učiteľov telocviku. 'hoslovanská delegácia v Bratislave. lava, 30. júna. — Juhoslovanským pricestovala včera dopoludnia do laičlenová civilná a vojenská dele)s. Jvanskej vlády na IX. všesokolský j pravé dostalo sa veľmi srdečného prij ..a so strany úradov aj obecenstva. Odpoludnia si prehliadli členovia delegácie, -ktorá je hosťom zeme slovenskej, mesta Bratislavy a sokolskej jednoty bratislavskej, mesto Bratitislavu a hrad Devín. Dnes vo štvrtok pricestovala delegácia do Prahy. PežHvosf o nezamestnaných krajanov v cudzine. č. Košice, 30. júna. — V cudzine žije podľa štatistiky 680.985 našich príslušníkov, najviac v Nemecku. Rakúsku, Spojených štátoch severoamerických, Francii a Kanade. Vo väčšine týchto štátov je práve taká nezamestnanosť, aké u nás, a postihuje silne našich krajanov tam usadených. Pri tom naši krajania sú často v nevýhode proti domácim nezamestnaným, lebo nenožívaiú rôzne výhody a ochranu. Je nutné, abv sme sa starali nielen o našich nezamestnaných doma. ale aj v cudzine. V rozpočte na podporu čs. príslušníkov v cudzine je určené len 1 a pol mil. Kč. Ministerstvo sociálnej pečlivosti v Prahe povolilo teraz ďalšie 3 mil. Kč, ktoré maiú byť použité na zmiernenie biedy našich vysťahovalcov. Okrem toho bude vyjednávané s vládami cudzích štátov, o vzájomnej pečlivosti o nezamestnaných cudzincov. Kongres menšín vo Viedni. Viedeň, 30. júna. — V budove dolnorakúskeho zemského snemu bol včera zahájený VIII. kongres europských menšín za predsedníctva Slovinca dr. Vilfmana. S výnimkou poľskej menšiny v Kemecku, ako aj lužických Srbov a slovenskej menšiny v Maďarsku,^zúčastnily sa kongresu všetky europské menšiny. Slovákov z Maďarska zastupuje slovenský emigrant z Maďarska, prof. dr. Hrdlička,^ žijúci v Bratislave, a za slovenskú odbočku českej národnej rady tajomník Anton Granatier. * . pu L 3 \ I ^ ____________ Praha Jasala nad našim sokolským dorastom. Praha, 30. júna. — Slet sokolského dorastu vyvrcholil včera sprievodom hlavnými ulicami Prahy s bohato ozdobenými zástavami a kvetinami a hustými špaliermi obecenstva, ktoré zdravilo pochodujúci dorast zo všetkých končín republiky neutuchajúcim nadšeným volaním a mávaním zástavami a vreckovkami. O 9. hodine bol očakávaný sprievod dorastu na Staromestskom námestí oficiálnymi hosťami s ministerským predsedom Udržalom na čele. Prítomní boli ministri dr. Slávik, Bechyně, dr. Franke, inž. Húla, členovia diplomatických sborov, mnohí poslanci a senátori, pražský primátor dr. Baxa. Sprievod defiloval pred hosťami a z radov dorastencov ozývaly sa nadšené zdravice. Odpoludnia bolo na strahovskom sletišti pred 100.000 divákmi cvičenie dorastu, ktoré bolo opakovaním programu z minulej nedele. Cvičenie zahájilo 156 juhoslovanských dorastencov, a dorasteniek, a potom 12.112 dorastencov a 11.28C dorasteniek. Verejné vystúpenie dorastu ukončené bolo scénou „Tyršov sen”. Cvičiacim chlapcom a dievčatám dostalo sa, tak ako minulú nedeľu, nadšeného dlhotrvajúceho potlesku. O pol 13. hodine dostavil sa na sletište prezident republiky T. G. Masaryk s ministerským predsedám Udržalom. Prezident sotrval na sletišti až do 17. hod. Pri príchode, i keď odchádzal, pripravilo mu nadšené obecenstvo búrlivé ovácie. Včerajšiemu cvičeniu bolo v lóžach na hlavnej tribúne prítomných mnoho vynikajúcich osobností domácich i zahraničných '’ŽV 5 * vs!íä| Anglia zachraňuje reparačnú konferenciu. Tajné jednanie. — »Konferencia sa nesmie rozbiť!« — Úsilie o jej permanenciu. Lausanne, 30. júna. — Na reparačnej konferencii lausanskej došlo opäť ku kritickej situácii. Zavinila ju nemecká delegácia, ktorá, pravdepodobne pod nátlakom radikálnej politickej verejnosti v Nemecku, nečakane zmenila svoju taktiku v Lausanne a upustila od svojej nabídky, vyhlásenej minulý týždeň niekoľko ráz samým nemeckým kancelárom Papenom, že Nemecko je ochotné k rozsiahlym hospodárskym ústupkom voči Francii, aby ju tak odškodnilo za finančné straty, ktoré by pre Franciu nastaly úplným škrtnutím reparácií. Malo ísť najmä tiež o veľmi značné colné úlevy pri doprave francúzskeho tovaru do Nemecka. Keď však sa v Nemecku proti tejto ústupčivej politike zdvihol odpor, živený najmä hitlerovskými radikálmi, nemecká delegácia upustila v Lausanne od svojej nabídky hospodárskych kompenzácií a prejavila už len ochotu, že by sa Nemecko v odmene za škrtnutie všetkých reparácií zúčastnilo spolupráce na znovavybudovaní zdravších europských hospodárskych pomerov. Tento nečakaný obrat vyvolal v kruhoch reparačnej konferencie lausanskej veľké rozladenie, menovite medzi francúzskou delegáciou. Nemecká tlač, aby toto rozladenie dovŕšila, ponáhľa sa ešte rozširovať zprávy, že ministerský predseda Herriot vraj v podstate nie je v svojej nesmieriteľnej reparačnej politike proti Nemecku podporovaný ani svojou vlastnou stranou, lebo vraj najmenej polovica, až dve tretiny poslancov radikálnej strany Herriotovej je pre úplné škrtnutie nemeckých reparácií, a dokonca toto svoje stanovisko títo nespokojenci aj zdôraznili vo zvláštnom zasadnutí radikálneho poslaneckého klubu v Paríži. Táto skupina Herriotovej strany stotožňuje sa vraj so stanoviskom socialistickej strany francúzskej, ktorá žiada bezpodmienečné škrtnutie nemeckých reparácií, ako vraj jediného možného prostriedku k docieleniu hospodárskeho ozdravenia Európy. Lausanne, 30. júna. — Anglia rozhodla sa pokračovať v dôverných súkromných poradách svojich štátnikov s francúzskymi a nemeckými delegátmi reparačnej konferencie v Lausanne. Porady sú prísne tajné a zatiaľ ss o nich verejnosti nič bližšieho neoznamuje. Vií sa len toľko, že Anglia robí energické pokusy aby umožnila nerušený chod ďalších reparačných porád, a aby v tajných poradách obrúsilj sa ostré protivy medzi nemeckým a francúzskym reparačným stanoviskom tak aby do veverejných plenárnych zasadnutí reparačnej konferencie neboly zaťahované rozpory, ktoré by mohly narušiť hladký priebeh jednania. V anglických diplomatických kruhoch sa okrem toho uvažuje o rôznych plánoch, ktorými by v prípade úplného stroskotania hore uvedených súkromných nemecko-francúzskych porád mohlc byť zabránené oficiálnepiu prerušeniu a rozbitiu lausanskej konferencie. Anglická delegácia zdôrazňuje, že v záujme Európy treba dbať na to, aby v najhoršom prípade na reparačnej konferencii lausanskej došlo len k dočasnému prerušeniu vyjednávaní, že však za žiadnych okolností nie je možné dopustiť, aby lausanská konferencia skončila úplne bezvýsledne, pretože by v tomto prípade moratorium, ktoré veľmoci vyhlásily na nemecké reparačné platy, stalo sa neplatným a bolo by treba prikročiť k’ moratóriu inej formy. Anglia má preto v úmysle docieliť, aby lausanská reparačná konferencia bola vyhlásená za permanentnú, a aby v prípade nezdaru reparačného vyjednávania bol reparačný problém z jednania lausanskej konferencie odsunutý, a aby sa táto konferencia zaoberala potom europskými hospodárskymi otázkami, alebo aby boly z jej stredu zvolené 2 výbory, ktoré by reparačné vyjednávania prinravily pre novú konferenciu, ktorá by bola svolaná v jeseni. Tieto výbory tvořily by prechod k novej reparačnej konferencii. Stavba železnice Červená Skala—Margecany. Vypísanŕe súťaže Praha, 30. júna. — Ministerstvo železníc, ústredná stavebná správa v Prahe vypisuje pre rok 1932 niektoré menšie práce zemné a murárske na stavbe tretieho oddielu železnice Červená Skala—Margecany, v úseku od Mníška do Gelnice. Ofertné pomôcky možno zakúpiť'od 7. júla u stavebnej správy v Gelnici, kde možno Hež nabliadnúť do zadávacích pomôciek. Nabídka do 21. júla, 12. hod., u ministerstva železníc. Nový spôsob budovania ciest. Praha, 30. júna. — Ministerstvo verejných prác vypracovalo návrh zákona o verejných cestách, ktorý poslalo úradom, korporáciám a zainteresovaným sväzom. Podľa tohoto návrhu má byť vybudovaných podľa dôležitosti a dopravnetechnických okolností šesť typov ciest v šírke od. 5—9 a pol m. Teraz je v Československu 77.748 km rôznych ciest, z toho na Slovensku a Podkarpatskej Rusi 14.847 km- Sijazd našich krajanov. Praha, 30. júna. — I. sjazd zahraničných Cechov a Slovákov bude zahájený v piatok 1. júla o pol 10. hodine v mestskom divadle na Kr. Vinohradoch. Protektorát sjazdu prevzal ministerský predseda Udržal. Na obrázku ni> ska noc”, alebí 7,r?' vených je - ktc vyšli več sticky, poneváč znázornená žiadna „benát 'oká večerná slávnosť, ale 'oľko havajskveh obyvateľov, - lov rýb. V rá to fantam chytajú rvoy pri fakláife Neďaleko New jersey bol postavený veľký koľajnicový kanón, údajne k ochrane New Yorku Na Hava' ' ých ostrovoch, Pôžičky Spoločnosti Národov. Rub medzinárodnej solidarity. Paríž, 30. júna. — Časopis „U Avenir” píše ~í pôžičkách, ktoré jednotlivým štátom dosiaľ o o skytla Spoločnosť Národov. Keď finančný výoor S. N. povolil 10 pôžičiek v sume 90 miliónov libier šterlingov, a uverejnil v septembri 1930 výkaz o svojej práci, myslel, že eventualita ďalšej pôžičky sa už neprejaví. Zatiaľ však celý rad ďalších klientov oblieha dvere Ženevy. Dokonca sa tvoria kategorie stálych dlžiteľov. Rakúsko, bohaté zaopatrené v r. 1923, požaduje novú pôžičku od r. 1930. Maďarsko, ktoré dostalo 14 mil. libier v r. 1924, ďalej 300 mijionov frankov od Francie roku 1931, volá ústami svojho finančného ministra o naliehavú pomoc. Bulharsko, ktoré dostalo dve pôžičky v dvoch rokoch (1926—1928) a to najväčšiu čiastku ooroti iným štátom, ak sa uvedie v pomer k jej obyvateľstvu, je rovnako na suchu a zastavuje postupne platenie zahraničných dlžôb. Grécko, ktoré dostalo v dvoch dávkach (1924—1928) 20 mil, libier očakáva túžobne ďalšiu výpomoc. Veriteľské štáty dnes váhajú. Anglia, ktorá tvrdí, že poskytla zálohu na 48% čiastok požičaných Spoločnosťou Národov, prenechala by rada svoju funkciu inému štátu. Tiež Spojené štáty severoamerické, starajúc sa o svoje vlastné ťažkosti, chovajú sa veľmi opatrne. Francia, ktorá požičiavala nielen prostredníctvom Spoločnosti Národov, ale aj sama požičala pod rôznou formou viac ako 13 miliard frankov cudzím vládam od roku 1919, je ochotná k ďalším peňažným operáciám len za predbežných záruk. Ak váhajú tieto tri veľmoci, tým viac menšie štáty. Každý si je vedomý, že takéto požičiavanie ■ žiadateľom, ak nie je sprevádzané opatrením, aby ďalších pôžičiek nebolo už treba, je nielen máme, ale aj skazonosné. Požičiavanie predpokladá dôveru, ktorej dnes niet. O tom svedčí kurz pôžičiek, vydaných Spoločnosťou Národov. Niektoré javia veľmi citeľný pokles, ako to ukazujú tieto číslice (prvá číslica za slovom kurz značí v % kurz pri emisii, druhá a tretia značí kurz v júni 1932 % v Londýne a v Netv Yorku): rakúska pôžička 1923 emis. kurz 90 (v Londýne 80, v New Yorku 72), maďarská 1924: 88 (33, 22), grécka 1924: 88 (31, 21), bulharská 1926: 93 (19, 19), bulharská 1928: 97 (18), grécka 1928: 91 (25, 14%), rakúska 1930: 95 (32, 31). V celku teda stratily tieto pôž::čky štyri pätiny svojej emisnej hodnoty, a to je málo povzbudzujúca skutočnosť. Z toho vyplýva poučenie, že je najprv treba pozdvihnúť mravnú výšku medzinárodných smlúv. Je to znak doby, ak siahajú dlžníčke štáty, nerešpektujúce svojich záväzkov, k najpohodlnejšiemu riešeniu: stavia veriteľov pred nútnosť dohodnúť sa. Časopis končí konštatovaním, že musí byť pri povoľovaní pôžičiek väčšia prísnosť v Spoločnosti Národov, ináč by veční klienti ochudily veriteľské štáty. Solidarita je pekná vec, ale takto by viedla k všeobecnej skaze.