Slovenský Východ, január 1933 (XV/1-25)

1933-01-01 / No. 1

.iUník XV. Číslo 1. VIKTOR JUNGER: Nebojme sa! Nový rok... Bolíme sa Nebojme sa, keď nám aj chabnú údy. nebojme sa, keď nás aj zasypáva lavina núdze a biedy, nebojme sa, keď nám aj hynie viera v lepšiu budúcnosť, nebojme sa, keď nám aj vyhráža Zlosť a Zúfa­losť, nebojme sa, keď nás aj straší my­šlienka myšlienok, nejasná nejasnosť, otázka otázok, čo bude zajtra?! Večný beh života je pravidelný, ne­pozná skokov, nepozná výnimok, nepo­zná, vyvolených, ani na veky odsúde­ných! Beh života, nepozná prehraných bojov, nepozná, ani prirodzených, ani umelých pt.'^ážok, nepozná úpadku, ne­pozná Ko iec, nepozná Začiatok, nepozná Starý rok, nepozná Nový rok! Beh veľ­kého života — čím sme my proti nemu nepozná žiadnych prestávok, nemá žiadnych medzí, nikde sa nekončí, nikde sa nezačína! Život je večný s večnou silou! A tá Vecná sila večne udržuje všetko, čo Ži­vot potrebuje k životu. Život niči, búra, láme, pochováva, ale súčasne aj buduje, hromadí, spája a kriesi. Život rdveluje, vyrovnáva. Vyrovnáva nesrovnalosti, vyplňuje priepasti, znemožňuje výtržno­sti, rozsekává nemožnosti, prekonáva ‘užkosti. Večný život víťazí nad pre­­otom, večná sila nad silou ýný človek nad človekom éka, zajtrajška! Padnúť dneška, zvíťaziť musí ekovl 'V, >e učme sa žiť večnou Učme sa pracovať kalu1. P* éc s pe&aiiv­­ilstvom, preč so slza­­s nimi! — a viac, čím 'm viac nádeje, čím smevu, čím viac nikdy: „Ukrižuj!”... ,, čím viac máme, tým ne, čím viac šetrime; tým ,a.jme, čím viac hrešíme!! nebojme sa! Nebude na svete ■'■h, strádajúcich a plačúcich, ševných zrúcanín, mravných dálných nerovností — len 'ne kalkulovať, správne žiť povaď. Sila udržuje život, V d žiadnymi novými úko­­'ávne, stejné, večné, iba nené, obnovené. Je zby­­’ a určovať úkoly, má- i dávno. Je zbytočná teraz?, lebo správne životný úkol nemôže sa meniť spôsob, ie sú na svete no­­pravdy v novom Y Košiciach v nedeľu 1. Čo by ste želat. Praha, 31. decembra. — Požiadali sme predsedov Národného shromaždania a ministra .dr. Hodžu za odpoveď na otázku, čo želajú Slovensku v novem roku, a dostali sme tieto vyhlásenia: Predseda poslaneckej snemovne dr. Frant Staněk: »Želám Slovensku a Podkarpatskej Rusi za poslaneckú snemovňu Národného shromážděni*. aby týchto dajú. Žel&ia oživený hospodársk ruch, aby vo všetkou život, z ktorého by &>. Rus mohly čerpať ozdrav, sku a Podkarpatskej Rusi Ptávtj v posledný deň starého roku napadol na východnom Slovensku prvý tohoročný opra­vdový sneh. Povaľujeme ho za dobi ú predzvesť do Nového roku, v ktorom prajeme všetkým našim čitateľom, odberateľom, inzerentom a priateľom všetko najlepšie. •i Kanesne sneh. INŽ. JOZEF ROTNÄGL, predseda Československej jednoty (Praha); Dnešné poslanie Československej Jednoty pp. Praha, 81. decembra. — Spýtali sme ea inž. Rotnáirla, predsedu Ceskoslo­­venskej jednoty, na dnešné poslanie Československej jednoty, organizácie, ktorá za dlhé roky pracuje prakdeky k sblíženiu Cechov a Slovákov. Bolo nám odpove­dané týmto prejavom: Naša Československá jednota zostala vernou svojmu cieľu, programu i tradícii. Jej cieľom je jednota Cechov a Slovikov—jednota, ktorá pri rešpektovaní dobrých strá­nok kmeňovej odlišnosti uplatní vedome tej najužšej spolupatričnosti. ktorá jedine bude v našich osudových chvíľach zárukou apobčnej v ôle a vernosti schopnej tých najťažších vzájom­ných obetí. ' I Hlavným J-lánkom jej programu zoááva snaha pre prehĺbenie oíbapälneho poznávania sa Čechov a Slovákov. O tom svedčí usperiadani e výstavy slovenskej knihy a slovenského vý­tvarného umenia i slovenského koncerta, usporiadanie sto a sto výprav tisícich slovenslccl žiakov do Prahy, podporovanie chudobných slovenských študentov na tunajších vysokých t odborných školách, založenie mnoho stotisíc knižníc, rozširovanie českej knihy na Slovensku a slovenskej v zemiach českých, napomáianie t uristiky a odporúčanie letovísk na Slovensku atď„ atď. Niektoré z týchto akcií vyžiadaly si samy nákladu mnoho stotisíc korún. O ich po­drobnostiach sa tu zmieňovať nebudem. O všetkej dosavádnej, skoro už štyiicafročnej činnosti Československej jednoty dovolím si nakonec podotknúť, že bola a je predchtutá láskou k Slovensku. Takou zostane aj v bu­dúcnosti! Bojíme sa! Bojíme sa zdvihnúť hlavu a obzreť sa okolo seba, bojíme sa otvoriť uši a isť za volajúcim Hlasom, bojíme, ozbrojiť a pustiť sa do boja, bojíme sa ajciarsky pu­­ivahu o kon­­<azuje v nej, ichu ďaleká inedozerné cností vy- Národov íť svo­­írodov. An­medzOa v tomto konflikte len na úlohu spro­stredkovateľa. Sprostredkovanie ale predpokla­dá — podľa názoru veľmocí — nestrannosť. Ak teda Spoločnosť Národov chce v čfnsko­­japonskom konflikte sprostredkovať, nesmie predovšetkým vysloviť žiadny rozsudok nad jednou či druhou zo sporných strán, ale musí zachovať medzi Čínou a Japonskom absolútnu neutralitu. Zástupci veľm,ocí Spoločnosti Náro­dov nakoPec vyslovili sa kategoricky proti po­stupu, žiadanému vo východnom konflikte malý* mi mocnosťami, a tieto malé štáty boly konečne nútené prispôsobiť svoj poäadavok k stanovisku veľmoci Konflikt čínsko-japonský zostal preto dosiaľ v Spoločnosti Národov nerozriešený a hol odsu­nutý. Martin konštatuje, Se podľa dnešnej si­­'tuácie treba sledovať vývoj východoazijského konfliktu s najväčšími obavami, lebo, keď Ja­ponsko, nespokojné s konečným rozhodnutím Spoločnosti Národov v otázke mandžuskej, pod­nikne nový vpád do čínskeho územia. nadazí na ozbrojený odpor Činy, spojtenlei teraz s dohodou a vzájomnej ponuoci s Ruskom, a na odpor Spojených stáriov severoamejrfakých, ktoré sú už teraz roz­hodnuté brániť svoje záujmy na Ďalekom východe pilctti Japonsku so zbraňou v ruke. Už teraz je vraj jasné a nesporné, že ak nebude So strany Spoločnosti Národov východoazijský •ipor zavčasu a správne rozriešený, povedie to k válečnému nebezpečí celý sví*. modliť a úfať, bojíme sa prestať plakať a nádejne sa usmievať, bojíme sa pre­stať križovať a po vzkriesení volať/ Nebojme sa! iý konflikt válečným nebezpečím pre celý svet. opäť ba tiež urobiť d vensku f mb robotník a roi. jich slu ibníkov a Vstui ijeme do roku jubilea trvania českoslovens si tu pi vinní uvedomiť, čo s rokov vykonali a čo sme zanedfc Slovensko je pokladom k y. Celý československý štát je jet krajších štátov Európy, najkrajším bouamv<Áj svojej prírody a pracovitosťou, a vzdelaní n svojho ľudu. Česi a Slováci, spojení r ú pri mu ! spolupráci, budú žiť na veky. Českoslovens s preto čaká is'te skvelá budúcnosť. Pričiňme u všetci vospolok, Česi aj Slováci, aby sme znei i teľne prekonali všetky hrúzy dnešnej krízy dožili sa skoro doby, kedy u nás bude zase lef život a náš štát bude stáť v prvom rade n: kultúrnejších a hospodársky najzdatnejších št tov nielen v Europe, ale aj v celom svete Minister zemedelst va dr. M i 1 a n Hodžu odpovedal; „Predovšetkým veľmi dobré nervy, Náš celý národ bude museť v budúcom rol o dokázať, že i v najhoršej hospodárskej núdzi udrží výrobu, poriadok a sociálnu rovnováhe zo svojich vlastných síl. Možno, že sa podarí svetovým hospodárskym konferenciám usporiadať medzinárodné dlhy to by bol začiatok značnej úlevy vo svetovej kríze. Keby sme nemali v poriadku domácu a medzinárodnú hospodársku politiku, nedoniesis by nám táto úleva vo svetovej kríze nijakého úžitku. Keď obhájime rovnováhu v štátnych vydaniach a príjmoch, keď snižime úrokomet vkladový a pôžičkový, dúfam, že rok prekonáme šťastne a dôsledkom toho že budeme účastni toho hospodárskeho zlepšenia, ktoré sa očakáva na rok 1934. Na toto všetko treba, ako hovorím, dobré nervy, cieľavedomý postup, pevnú vôľu a tvrdú vytrvalosť až do konca. v r Cs. vyslanec u pápeža. R í m, 31. decembra. — Pápež prijal včera čs vyslanca vo Vatikáne dr. Radinského. Po non; prijal pápež aj pápežského nuncia v Prahe, Čí­riaceho, ktorý sa z Ríma vrada práve do Prahy*. Inž. Jozef Rotnágl, predseda Československej jednota

Next