Slovenský Východ, december 1933 (XV/274-297)

1933-12-01 / No. 274

JcdFný politicky nestranný deník na Slovensku Vytli 4 dra denn*. BRATISLAVA ^jgRWl HB _ Ä mm <pa Viedniho dňa 30 hal.. ~ Slovensky Východ s~ Telefon 51.8**. Jgjjř |||ř 400.5(52. — Ponžiranie KOSICE “ —------------------------------------------------------------------------— ------------------------------------------ 32.1880V.-19KI. Tlaít 52573° Roc. XV. Čís. 274. V piatok 1. decembra 1933. Za 30 hal. ^i^Któie.iacli. Minister dr. Milan HODŽA, predseda Československo-juhoslovanské j ligy: K štátnemu sviatku bratskej Juhoslávie. Až do roku 1917 opieraly sa všetky rozvrh;, slovanskej spolupráce na silné národné Rusko Teraz, čím dlhšie budé národné Rusko vylúčené z medzinárodnej súčinnosti, tým ťažšia zodpo­vednosť padá na nás, Slovanov západných t južných. Nebuďme, pravda, Slovanmi len podľa hesla alebo zo sentimentality, nech nám je slo­vanstvo vo všetkých snahách. o novú civilizácii: a politiku programom konkrétnym a akčným To znamená dôsledné odstraňovanie všetkých rôznic psychologických a hospodárskych, ktoré uám dnes ešte hatia tesnú a sústavnú našu spoluprácu s Juhosláviou, Poľskom a Bul­harskom, Na prvom mieste spomínam Juhosláviu nie­len preto, že sme s ňou v Malej Dohode orga­nizovaní do jednotného politického a za chvíľ® aj hospodárskeho bloku. Vedľa našej bezpod­mienečnej solidarity a srdečného bratstva spá­ja nás s Juhoslovanmi celý úsek novodobej tra­dície juhoslovanskej a československej To je jednak naše politické súručenstvo i posledného desaťročia pred vojnou, súručen­stvo vo vždy nerovnom, ale vždy rovnako hú­ževnatom spoločnom našom boji o vlastnú svo­bodu proti cudzím. Ale nadovšetko je to spo­ločne prelievaná krv vo svetovej vojne. Z voj­ny zostane dejinám celý rad legendárnych zja­vov hrdinstva. Ale akokoľvek dlhý bude teňte rad, na prvých miestach v ňom sotrvá srbský vojak, ktorý premáhal desaťnásobnú presilu ktorý zachraňoval armádu pochodom albán­skym, a ktorý sa vrátil rnstiť sa a víťaziť v septembri 1918 na balkánskej fronte. A dô­stojne sa družil k hrdinovi srbskému českoslo­venský legionár, ktorý s Milanom Štefánikom z väzenských táborov tvorí odbojnú armádu, ktorá v Srbsku a po celej Europe kriesi z mrtvých samostatnosť národa, ktorá si od stu­deného realistu, Angličana Lloyda Georgea, vynucuje obdiv a nadšenie, ktorá tak, ako ke­dysi Cavourových 10.000 Piemonťanov, dáva svojmu národu aktívnu legitimáciu na rovno­cenné miesto medzi víťaznými národmi sveta. Priatelia, Slováci a Česi a Juhoslovania, toto je neskonale viac, než súručenstvo zbraní, než súručenstvo v záujmoch, neskonale viac, než všetky písané úmluvy a pakty. To je ešte viac, než spoločné pohnutie duší nad hrobmi srbský­mi u nás a nad hrobmi slovenskými a českými na pôde srbskej. Viac preto, že sa v ňom spája v jednu neslýchané mohutnú mravnú hybnú silu tragika s víťazstvom, národné poníženie s ná­rodným vzkriesením. Veľká časť nášho národa odovzdávala sa pc svetovej vojne svojho rodu duchovnej pohodlno­sti, v domnienke, že po vyvrcholení bojovnéhc telánu vo svetovej vojne mimovoľne vstupuje­me do doby pacifizmu. Z tejto ospalosti bru­tálne zobudil aj našich pacifistov a indiferen­­tov znovuzrodivši sa válečný povyk u našich veľkých súsedov. Vďaka tomuto rinčaniu šab-ľami vracia sa nášmu národu ako jednotnému morálnemu celku pevné odhodlanie oživiť ducha československej žižkovskej a legionárskej bran­nosti. Sme národom vysokých mravných tradí­cií a vieme, že poslúžime mieru svojmu a sve­tovému najlepšie, keď budeme tak'silní, že i najvýbojnejgí náš súsed bude pociťovať pre seba, vážne nebezpečie v každom pokuse do­tknúť sa nás, našich hranič, našej štátnej bez nečnostl Pätnásty juhoslovanský národný sviatok oslávime najdôstojnejšie, keď si pripomenieme, že nielen na našej spoločnej práci, ale aj na našich spoločných zbraniach spočíva to, čo je i nám i Juhoslovanom najdrahšie, naša krvavo vykúpená národná svoboda. DOGOLJUB JEVT'Č juhoslovanský minister zahraničia JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ ALEXANDER I. A KRÁĽOVNÁ MARIA Univ. prof. dr. M. MURKO, predseda Slovanského ústavu v Prahe: Tradícia stykov slovensko-juhoslovanských. Prvý december je sviatkom sjednotenia Slo­vincov (bohužiaľ, len väčšej časti), Chorvá­tov a Srbov bývalej Rakúsko-uhorskej mo­narchie so Srbskom a čiernou Horou v jedno kráľovstvo, ktoré v r. 1929 dostalo i úradne meno Jugoslavia, takže bola na slovanskom juhu uskutočnená aspoň časť Slávie sloven­ských básnikov, hlavne Jána KoV.ára. Tento pamätný den moze byť opravdovým sviatkom i všetkých Čechov a Slovákov, ktorí s Juhoslo­vanmi bojovali počas svetovej vojny za spo­ločné ciele a vytvorili si svoje štáty, ktoré sa staly i prvými spojencami. Bolo to v duchu starých stykov a tradícií, v ktorých i Slovensko hralo dôležitú úlohu. Bude úlohou historikov ukázať, čo všetko spájalo Slovákov s Juhoslovanmi v minulých storočiach, a najmä v XIX. a XX. veku. Tak sa v Trnave v protireformačnej doba tlačily knihy pre časť Chorvátov, pravoslávni uhorskí Srbi študovali na evanjelických lýceách na Slovensku, iä v Bratislave, Pavel Jozef Šafárik zdarné pô­sobil na srbskom gymnáziu v Novom Sade a pripravoval sa tam na svoju všeslovanskú ve­deckú činnosť v Prahe, Ján Kollár hlásal evan­jelium slovanstva i osobne Srbom i Chorvátom v Budapešti, Ľudovít Štúr ich okúzľoval v Bra­tislave a mal písomné styky aj so Slovincami, mladí slovenskí vlastenci hľadali pomoc a nad­šenie v stykoch s ablegátmi Chorvátska a Sla­vonic na uhorskom sneme a s napätím sledo­vali boje Chorvátov o ich práva atď. Po dobytí samostatnosti československej a juhoslovanskej sa rôzne tieto sväzky uvoľnily alebo celkom přerušily. Preto je dnes nalieha­vou úlohou putovať najužšie vzájomné styky medzi Československom a Juhosláviou nielen na poli kultá^eira- a politickom, ale aj na poli ho-podárskom. Daj Boh. aby po ťažkých a zodpovedných všedných prácach boly národné sviatky česko­slovenské a juhoslovanské každým rokom ra­dostnejšie. Prezident T. G. Masaryk o Juhoslovanoch a o nás. Proti Srbsku sa štvalo a najmä viedlo sa to štvanie sústavne záhrebským pro­cesom. Ako v Nemecku pomery koncom decembra (1908) sa posudzovaly, vidno dobre z debaty v berlínskom ríšskom sneme; rečník (dna 11. decembra) vidí v rakúskom zbrojení dôkaz, že Rakúsko- Uhorsko chce ísť proti Srbsku. Záhreb­ským procesom mal byť poskytnutý dô­kaz, že v Srbsku je stredisko veľkosrb­­skej a revolučnej propagandy protira­­kúskej, anexia mala byť ospravedlnená ako nutný akt sebaobrany. Dnes vie celá politická verejnosť, možno povedať európska, že podklad zá­hrebského procesu bol falošný — to do­kázalo vedenie procesu samého, to doká­zal proces Friedjungov, na ktorom ob­vinenia, ktoré sa uvádzaly tiež v žalobe záhrebskej, boly preukázané za hrubý podvod. Proces záhrebský končil škare­dým fiaskom protisrbskej štvanice, rov­nako jako proces Friedjungov. (Reč v pléne rakúskej delegácie vo Viedni 8. novembra 1910.) Súvislosť dôležitej otázky juhoslovan­skej s československou a poľskou je da­ná spoločným nebezpečím, plynúcim z pangermánskeho plánu centrálnej Eu­rópy, smerujúcej nielen k zachovaniu Rakúsko-Uhorska, ale aj Turecka. Juhoslovania na juhu sú čo Čechoslo­váci a Poliaci na severe — hrádzou proti nemeokej a maďarskej agresii. S Juho­slovanmi Slováci teraz nesúsedia, ale Slováci kedysi susedili priamo, až vpád Maďarov do bývalej panonie oddelil oba národy; teraz len slovenské oázy siahajú až k Srbom a sú české kolonie v Chor­vátsku Napriek tomu, že Česi a Slováci nie sú súsedmi Juhoslovanov, ich politická a kultúrna, v poslednej dobe tiež hospo­dárska vzájomnosť je veľmi živá; vzá­jomnosť literárna je intímna, politická súčinnosť bola daná spoločným parla­mentom. Juhoslovania dobre pochopili, že sa­mostatný československý štát je i pre nich životnou otázkou; lebo Nemci a Maďari sa tlačia proti nim so severu v spojenom šiku, usilujúc o panstvo na. Balkáne a na Adrii. (Nová Evropa, 1920, str. 180—181.) Naše priatelenie s Juhoslovanmi, za­čaté dávno pred vojnou a utvrdené Ma­lou Dohodou, odpovedá vzájomnej po­trebe; sme odkázaní na východ a juh, k moru... Keďže Bismarck povedal, že pánom Európy je, kto ovláda Čechy, po­strehol so svojho imperialistického a pan­germánskeho stanoviska svetové polože­nie nášho národa a štátu uprostred kon- BELEHRAD — KRÁĽOVSKÝ ZÁMOK, DR. PF Y P-LAV GRISOGONO, juhoslovanský vyslanec v Prahe.

Next