Slovenský Východ, apríl 1934 (XVI/76-99)

1934-04-01 / No. 76

mm, . «feM* Jediný politicky nestranný deník na Slovenské BRATISLAVA m n ^ H. _t# Bi­H *•“ ^ ** ^ -& Slovensky Východ i Tolaton 51-1M.­­00.5*2. — PonlíTanln I——, n— .h»iiiiii—ml IBM m—lil mi mm m lil iiirnw hwiiim nu lift—TUT norl­oTíoh známok1/nrl­r mammntmaKKSIS: -čgy ffďffllzi'TwoTolené nod ŕielora Iwilvi -----------------------------------­—­­­­­ ......................................................................................................................................................................................................................... 32188/IV.—1332. TI»« 'BBr-»Aa Roí. XVI. Cis. 76. V nedeľu 1. apríla 1934. Za50hal. •“rOSSr* Vytrvajme v práci, v snahe, v túžbe neskonalej, ďalej, vecne ďalej. Praha, 31. marca. — V pražskom paria meňte bola dnes v sobotu dopoludnia usporia­daná za prítomnosti prezidenta republiky T. G. Masaryka, členov diplomatického sboru, po­slancov a senátorov, zástupcov národných a kultúrnych korporácií, a početného obecen­stva mohutná manifestácia za svetový mier. Začala o 10.45 hod. štátnou hymnou, po kto­rej prehovoril predseda poslaneckej snemovne dr. Staněk, ktorý v svojom prejave spomenul, že našou ideou je a musí zostať vlasť. Z par­lamentného rečrtišťa počujete prejavy všetkých smerov a strán, a tu nielen pravica a stred, ale aj najkrajnejšia lavica, všetci znajú a cítia význam a silu pojmu vlasť, ktorý nevymiznul zo slovníka ľudskej rečí. Znamená pôdu a pro­stredie, z ktorých sme každý z nás národne, sociálne a kultúrne vyrástol, znamená teda súvislosť života s hmotou a prostredím, ale vyjadruje súčasne aj solidaritu, smerujúcu k povzneseniu všetkých od hmotného k ideové­mu. Nech je na poli hmotnom či abstraktnom vždy stredom a vodítkom myslenia aj činu, srdce, zdravý cit a humanita Za Cs. Červený kríž prehovoril potom člen jeho hlavného stanu, poslanec Fedor Ruppeldt zo Žiliny. Zdôraznil, že treba hlásať mier pre ľudské duše, ktoré práve v tieto časy a v na­šom pokolení sú tak zmietané prevratmi, ne­vyriešenými otázkami doby, neresťami teles­nými a duševnými, neistotou pomerov, nedo­statkom práce, bojom o chlieb a problémami generácii. Československá republika hlása mier k premysleniu a prehĺbeniu v našej verejnosti práve tých zásad, v mene ktorých treba pra­covať za právo, spravedlivost a blaho jednot­livcov v národe a štáte. Hlásame ale aj my­šlienku mieru svetového, ktorý jedine môže zaistiť pokojné riešenie ťažkých otázok národ­ných, sociálnych a mravných v smere vyššej spravedlivosti. Náš svet potrebuje kladnej a tvorivej sily, ktorá je veľkou pohnutkou pre optimizmus k životu a práci. Náš národ má optimizmu v hĺbke svojej duše bohato. Zo sú­citu nad biedou a z túžby za krásou musí po­vstať optimistická pomocná práca, aby trpiaci bližní boli vedení k radosti, povznášajúcej nad ponižujúce surové vášne alebo pusté rozkoš­­níctvo. Dúfajme, že v dušiach pripravuje sa nové a hlbšie pochopenie mieru svetového, aj keď cesta k nemu je posiata ešte mnohým tŕnim zloby a neporozumením. Vytrvajme po­dľa slov veľkého slovenského básnika, ktoré zazněly v osudových chvíľach aj v Prahe: Vytrvajme v práci, v snahe, túžbe nesko­nalej, ďalej, ďalej, večne ďalej.” Minister dr. Krčmář v svojom prejave, pred­nesenom v mene vlády, zdôraznil význam toho­ročného hesla Cs. Červeného kríža, ktoré zna­mená, že máme nájsť k svojej vlasti cestu srdcom, k vlasti, ktorá je podľa slov básnika živá v svojich živých, synoch, tpda cestu k živým, reálnym ľuďom. To znamená chápať ich, porozumět’ ich práci a potrebám, milovať ich, odpúšťať im a viesť ich k vyšším formám života. To znamená živý smysel sociálny, druž­nosť, priateľstvo. Cs. Červený kríž pripomína rok čo rok všetkým ľuďom obeti hroznej voj­ny, uvádza im aspoň raz do roka žive na pa­mäť, kde vedie nenávisť, panovačnosť, spup­nosť, násilie, a jako draho ich ľudstvo platí. Medzi národmi niet od prírody vrodenej ne­návisti proti ľuďom iného národa, ani nená­visti plemennej. Vojna nie je osudom, ktoré­mu sa nevyhneš, je to občasná choroba. Cs. Červený kríž pracuje všetkými silami proti vojne už v mieru a nie nadarmo zvolil si pre svoj mierový prejav deň, kedy vstal z hrobu ten, ktorý vedel spojovať a nie rozlučovať, a ktorý so svojimi milými stretával so slovami: „Pokoj vám!” — V mene vlády republiky Če­skoslovenskej prajem Cs. Červenému krížu víťazstvo v jeho požehnanej činnosti a po­zdravujem jeho dielo. i Keď Česká filharmónia zahrala Smetanovu „Vltavu”, vyhlásil. predseda poslaneckej sne­movne dr. Staněk veľkonočný mier za zahá­jený O 11.56 hod. odobrali sk účastníci manifestá­cie pred budovu snemovne, kde .vojenská hu­dobná škola zahrala Obertorovo „Andante re­­ligioso”, načo o 11.58 hod. bol výstrelom z ka­nóna ohlásený začiatok dvoch minút ticha. Keď novým výstrelom z kanónu bol ohlásený konec týchto dvoch minút, zaspieval pred parlamen­tom sbor tisíc deti dorastu Cs. Červeného kríža a slávnosť zakončil. VESELÚ VEĽKÚ NOC! IVAN BUJNÁ, ev. a. v. farár v Naďlaku, vynikajúci vodca Slovákov v Rumunsku, majiteľ rádu Bieleho ľva, rytier rádu Rumunskej koruny a dôstojník rádu Rumunskej hviezdy, oslávil niekoľko íubi­­leä svojej blahodarnej a úctyhodnej činnosti, o tforej píšeme na i»om mieste. Zájazd juhoslovanských akademikov do Košíc. Košice, 81. marca. — Pod protektorátom juhoslovanského vyslanca v Prahe dr. Griso­gona uskutočnený bude zájazd juhoslovanských akademikov do Košíc. Výpravu štrnástich osôb povedie atašé Miajcé, ktorý bol v decembri v Košiciach veľmi srdečne privítaný. Juhoslovan­skí akademici prídu do Košíc 8. apríla o 9.16 hod, pražským rýchlikom. Odpoludnia navštívia Domicu. V pondelok 9. apríla bude v mestskom divadle juhoslovanský večer, na ktorom bude spoluúčinkovať operný spevák Markovič, diva­delná družina akademikov, ktorá v režii reži­séra pražského Národného divadla zahraje v originále Golarovu veselohru „Vdova Rošlin­­ka”, ktorej predvedenie v Prahe malo mimo­riadny úspech, a spevokol Foerster. Vzácni hostia, ktorí budú u nás iste srdečne a okázalé privítaní, odcestujú z Košíc v utorok 10. aprí­la o 12.18 hod. Sú to Košice, ktoré opäť prvé dávajú podnet a poskytujú milým Juhoslova­nom možnosť, že vedomie a pocit bratstva sú pevne zakorenené a úprimne cítené i na vý­chode republiky. Herriot predsedom čs.-francúzskej spoločnosti. P a r í ž, 31, marca. — Na valnom shromáždě­ní Francúzskej spoločnosti priateľov. Českoslo­venska bol za predsedu tejto inštitúcie miesto ministra Painlevého zvolený minister Eduard Herriot, predseda francúzskej radikálne-socia­listickej strany, starosta mesta Lyonu. Za pod­predsedov výboru spisovateľ Paul Valet, posla­nec Franklin-Boullion a univ. prof. dr. Louis Eisenman, .za generálneho po k! \uka bývalý francúzsky vyslanec v Prahe, Couget, za ge­nerálneho tajomníka Charles Henry. Shroma­­ždenie poslalo pozdravný telegram prezidentovi T. G. Masarykovi. Na Veikú noc. J. G. S. Boly to vždy podivné, jedinečné dm, tie predveľkonočné, po ktorých tebply oči prekvapené mystériom nemého, ži­votného prevratu. Po pláňach hnal sa nový vietor ako neviditeľný silák, bil­eto tela a obchvacoval ho, nie zlobné, len s náruživosťou revolučného hlásateľa, chcejúceho prebúdzať a volať k sláv­nostnému vítaniu onoho niečoho, čo Je na ceste a sľubuje byť zázrakom. Zdalo sa, že čosi všetky cévy ohmatáva, naťa­huje a plní novou krvou., že čosi dáva. očia.m videť a učí i póry dýchať to, mm predveľkonoČný čas opája, čim. vydxaž­­ďuje človeka. priam k ohmatávaniu hod» noty a krásy podivnosti života, najvý­raznejšej práve vo chvíľach preporo­­ďovaniu sa, v zápase Zániku a zachová vemia. Na hlbinách tohoto tajomstva blúdila duša človeka v dumách a rozkvi­tla baladou. Skutočne baladické obdo­bie. Dej presunul sa aspoň na niekoľko dní so zeme nad ňu, do končín bez kon­ca, kde sa premietlo urazené a ponížené človečstvo, bezradné a. roztúžené po do­bre a v bolesti utrpenia. Cosi ťaží a čosi sa láme v pútnikovi, idúcom veľkonoč­ným pred jarím. Ide neznámy neznámom a preca všetko je známe: i doškové stre­chy a, filigránska, vežička, i lány v pre­budení, i sviatočná ulica s honosnou vežou a melancholia pašijí, ktorá sa, oko­lo nich vznáša ako pohyby rúk, Idoré sa musia,, ale nechcú rozlúčiť. Dakde v spomienke ozvala sa, trúchlivá, rezonan­cie Handlových „Siedmich slov”, ale zfír­­nikla v ozvene davu hodeného hlasu: Žiadnej viny nenachádzam na tomto človekovi” a zavyla zběsilým „Ukrižuj!” — Pútnik ide a. premýšľa. Síre oblaky pohó,ňa hlboké kajanie sa, ale ľudské a teda ešte vždy silne krehké. Máte prav­du, Milo Urbane, keď píšete: „O tom,, či mi stačí kresťanská morálka, rozmýšľal som zas v erdútskom kostole medzi se­dliakmi na. kruchtě. Prišiel som na to, že by som nebol vôbec človekom, keby mi stačila, tak, ako stačí mnohým našim kresťanom: vtěsněná pekne do knih a odložená, „ad acta”. — Lebo o kresťan­skej morálke nestačí hovoriť! ... Keď už je, tak podľa nej treba žiť a nie pou­žívať ju ako obuch — na zabíjanie vše­tkého, čo sa snaží čestne a svědomitě ďalej. Alebo i my máme klamať ? Mámo stavať potemkinovské dediny? Nn-. Kresťanská morálka nemôže žiadať oa nás takú nemorálnu vec. Keď si nečistý, chod? a volaj: „Som nečistý!” — aby .r* nenakazil čistého. Keď máš ranu, rež ju hneď, aby si od nej nezhnil. A my, žiaľ, sme všetci na polovicu farizeji, a ného mieru v Praha, DR. JÁN KRČMÁŘ, minister školstva a národnej osvety, urobil v mene vlády prejav na slávnosti veľkonoč­

Next