Slovenský Východ, apríl 1934 (XVI/76-99)
1934-04-01 / No. 76
mm, . «feM* Jediný politicky nestranný deník na Slovenské BRATISLAVA m n ^ H. _t# BiH *•“ ^ ** ^ -& Slovensky Východ i Tolaton 51-1M.00.5*2. — PonlíTanln I——, n— .h»iiiiii—ml IBM m—lil mi mm m lil iiirnw hwiiim nu lift—TUT norloTíoh známok1/nrlr mammntmaKKSIS: -čgy ffďffllzi'TwoTolené nod ŕielora Iwilvi -----------------------------------— ......................................................................................................................................................................................................................... 32188/IV.—1332. TI»« 'BBr-»Aa Roí. XVI. Cis. 76. V nedeľu 1. apríla 1934. Za50hal. •“rOSSr* Vytrvajme v práci, v snahe, v túžbe neskonalej, ďalej, vecne ďalej. Praha, 31. marca. — V pražskom paria meňte bola dnes v sobotu dopoludnia usporiadaná za prítomnosti prezidenta republiky T. G. Masaryka, členov diplomatického sboru, poslancov a senátorov, zástupcov národných a kultúrnych korporácií, a početného obecenstva mohutná manifestácia za svetový mier. Začala o 10.45 hod. štátnou hymnou, po ktorej prehovoril predseda poslaneckej snemovne dr. Staněk, ktorý v svojom prejave spomenul, že našou ideou je a musí zostať vlasť. Z parlamentného rečrtišťa počujete prejavy všetkých smerov a strán, a tu nielen pravica a stred, ale aj najkrajnejšia lavica, všetci znajú a cítia význam a silu pojmu vlasť, ktorý nevymiznul zo slovníka ľudskej rečí. Znamená pôdu a prostredie, z ktorých sme každý z nás národne, sociálne a kultúrne vyrástol, znamená teda súvislosť života s hmotou a prostredím, ale vyjadruje súčasne aj solidaritu, smerujúcu k povzneseniu všetkých od hmotného k ideovému. Nech je na poli hmotnom či abstraktnom vždy stredom a vodítkom myslenia aj činu, srdce, zdravý cit a humanita Za Cs. Červený kríž prehovoril potom člen jeho hlavného stanu, poslanec Fedor Ruppeldt zo Žiliny. Zdôraznil, že treba hlásať mier pre ľudské duše, ktoré práve v tieto časy a v našom pokolení sú tak zmietané prevratmi, nevyriešenými otázkami doby, neresťami telesnými a duševnými, neistotou pomerov, nedostatkom práce, bojom o chlieb a problémami generácii. Československá republika hlása mier k premysleniu a prehĺbeniu v našej verejnosti práve tých zásad, v mene ktorých treba pracovať za právo, spravedlivost a blaho jednotlivcov v národe a štáte. Hlásame ale aj myšlienku mieru svetového, ktorý jedine môže zaistiť pokojné riešenie ťažkých otázok národných, sociálnych a mravných v smere vyššej spravedlivosti. Náš svet potrebuje kladnej a tvorivej sily, ktorá je veľkou pohnutkou pre optimizmus k životu a práci. Náš národ má optimizmu v hĺbke svojej duše bohato. Zo súcitu nad biedou a z túžby za krásou musí povstať optimistická pomocná práca, aby trpiaci bližní boli vedení k radosti, povznášajúcej nad ponižujúce surové vášne alebo pusté rozkošníctvo. Dúfajme, že v dušiach pripravuje sa nové a hlbšie pochopenie mieru svetového, aj keď cesta k nemu je posiata ešte mnohým tŕnim zloby a neporozumením. Vytrvajme podľa slov veľkého slovenského básnika, ktoré zazněly v osudových chvíľach aj v Prahe: Vytrvajme v práci, v snahe, túžbe neskonalej, ďalej, ďalej, večne ďalej.” Minister dr. Krčmář v svojom prejave, prednesenom v mene vlády, zdôraznil význam tohoročného hesla Cs. Červeného kríža, ktoré znamená, že máme nájsť k svojej vlasti cestu srdcom, k vlasti, ktorá je podľa slov básnika živá v svojich živých, synoch, tpda cestu k živým, reálnym ľuďom. To znamená chápať ich, porozumět’ ich práci a potrebám, milovať ich, odpúšťať im a viesť ich k vyšším formám života. To znamená živý smysel sociálny, družnosť, priateľstvo. Cs. Červený kríž pripomína rok čo rok všetkým ľuďom obeti hroznej vojny, uvádza im aspoň raz do roka žive na pamäť, kde vedie nenávisť, panovačnosť, spupnosť, násilie, a jako draho ich ľudstvo platí. Medzi národmi niet od prírody vrodenej nenávisti proti ľuďom iného národa, ani nenávisti plemennej. Vojna nie je osudom, ktorému sa nevyhneš, je to občasná choroba. Cs. Červený kríž pracuje všetkými silami proti vojne už v mieru a nie nadarmo zvolil si pre svoj mierový prejav deň, kedy vstal z hrobu ten, ktorý vedel spojovať a nie rozlučovať, a ktorý so svojimi milými stretával so slovami: „Pokoj vám!” — V mene vlády republiky Československej prajem Cs. Červenému krížu víťazstvo v jeho požehnanej činnosti a pozdravujem jeho dielo. i Keď Česká filharmónia zahrala Smetanovu „Vltavu”, vyhlásil. predseda poslaneckej snemovne dr. Staněk veľkonočný mier za zahájený O 11.56 hod. odobrali sk účastníci manifestácie pred budovu snemovne, kde .vojenská hudobná škola zahrala Obertorovo „Andante religioso”, načo o 11.58 hod. bol výstrelom z kanóna ohlásený začiatok dvoch minút ticha. Keď novým výstrelom z kanónu bol ohlásený konec týchto dvoch minút, zaspieval pred parlamentom sbor tisíc deti dorastu Cs. Červeného kríža a slávnosť zakončil. VESELÚ VEĽKÚ NOC! IVAN BUJNÁ, ev. a. v. farár v Naďlaku, vynikajúci vodca Slovákov v Rumunsku, majiteľ rádu Bieleho ľva, rytier rádu Rumunskej koruny a dôstojník rádu Rumunskej hviezdy, oslávil niekoľko íubileä svojej blahodarnej a úctyhodnej činnosti, o tforej píšeme na i»om mieste. Zájazd juhoslovanských akademikov do Košíc. Košice, 81. marca. — Pod protektorátom juhoslovanského vyslanca v Prahe dr. Grisogona uskutočnený bude zájazd juhoslovanských akademikov do Košíc. Výpravu štrnástich osôb povedie atašé Miajcé, ktorý bol v decembri v Košiciach veľmi srdečne privítaný. Juhoslovanskí akademici prídu do Košíc 8. apríla o 9.16 hod, pražským rýchlikom. Odpoludnia navštívia Domicu. V pondelok 9. apríla bude v mestskom divadle juhoslovanský večer, na ktorom bude spoluúčinkovať operný spevák Markovič, divadelná družina akademikov, ktorá v režii režiséra pražského Národného divadla zahraje v originále Golarovu veselohru „Vdova Rošlinka”, ktorej predvedenie v Prahe malo mimoriadny úspech, a spevokol Foerster. Vzácni hostia, ktorí budú u nás iste srdečne a okázalé privítaní, odcestujú z Košíc v utorok 10. apríla o 12.18 hod. Sú to Košice, ktoré opäť prvé dávajú podnet a poskytujú milým Juhoslovanom možnosť, že vedomie a pocit bratstva sú pevne zakorenené a úprimne cítené i na východe republiky. Herriot predsedom čs.-francúzskej spoločnosti. P a r í ž, 31, marca. — Na valnom shromáždění Francúzskej spoločnosti priateľov. Československa bol za predsedu tejto inštitúcie miesto ministra Painlevého zvolený minister Eduard Herriot, predseda francúzskej radikálne-socialistickej strany, starosta mesta Lyonu. Za podpredsedov výboru spisovateľ Paul Valet, poslanec Franklin-Boullion a univ. prof. dr. Louis Eisenman, .za generálneho po k! \uka bývalý francúzsky vyslanec v Prahe, Couget, za generálneho tajomníka Charles Henry. Shromaždenie poslalo pozdravný telegram prezidentovi T. G. Masarykovi. Na Veikú noc. J. G. S. Boly to vždy podivné, jedinečné dm, tie predveľkonočné, po ktorých tebply oči prekvapené mystériom nemého, životného prevratu. Po pláňach hnal sa nový vietor ako neviditeľný silák, bileto tela a obchvacoval ho, nie zlobné, len s náruživosťou revolučného hlásateľa, chcejúceho prebúdzať a volať k slávnostnému vítaniu onoho niečoho, čo Je na ceste a sľubuje byť zázrakom. Zdalo sa, že čosi všetky cévy ohmatáva, naťahuje a plní novou krvou., že čosi dáva. očia.m videť a učí i póry dýchať to, mm predveľkonoČný čas opája, čim. vydxažďuje človeka. priam k ohmatávaniu hod» noty a krásy podivnosti života, najvýraznejšej práve vo chvíľach preporoďovaniu sa, v zápase Zániku a zachová vemia. Na hlbinách tohoto tajomstva blúdila duša človeka v dumách a rozkvitla baladou. Skutočne baladické obdobie. Dej presunul sa aspoň na niekoľko dní so zeme nad ňu, do končín bez konca, kde sa premietlo urazené a ponížené človečstvo, bezradné a. roztúžené po dobre a v bolesti utrpenia. Cosi ťaží a čosi sa láme v pútnikovi, idúcom veľkonočným pred jarím. Ide neznámy neznámom a preca všetko je známe: i doškové strechy a, filigránska, vežička, i lány v prebudení, i sviatočná ulica s honosnou vežou a melancholia pašijí, ktorá sa, okolo nich vznáša ako pohyby rúk, Idoré sa musia,, ale nechcú rozlúčiť. Dakde v spomienke ozvala sa, trúchlivá, rezonancie Handlových „Siedmich slov”, ale zfírnikla v ozvene davu hodeného hlasu: Žiadnej viny nenachádzam na tomto človekovi” a zavyla zběsilým „Ukrižuj!” — Pútnik ide a. premýšľa. Síre oblaky pohó,ňa hlboké kajanie sa, ale ľudské a teda ešte vždy silne krehké. Máte pravdu, Milo Urbane, keď píšete: „O tom,, či mi stačí kresťanská morálka, rozmýšľal som zas v erdútskom kostole medzi sedliakmi na. kruchtě. Prišiel som na to, že by som nebol vôbec človekom, keby mi stačila, tak, ako stačí mnohým našim kresťanom: vtěsněná pekne do knih a odložená, „ad acta”. — Lebo o kresťanskej morálke nestačí hovoriť! ... Keď už je, tak podľa nej treba žiť a nie používať ju ako obuch — na zabíjanie všetkého, čo sa snaží čestne a svědomitě ďalej. Alebo i my máme klamať ? Mámo stavať potemkinovské dediny? Nn-. Kresťanská morálka nemôže žiadať oa nás takú nemorálnu vec. Keď si nečistý, chod? a volaj: „Som nečistý!” — aby .r* nenakazil čistého. Keď máš ranu, rež ju hneď, aby si od nej nezhnil. A my, žiaľ, sme všetci na polovicu farizeji, a ného mieru v Praha, DR. JÁN KRČMÁŘ, minister školstva a národnej osvety, urobil v mene vlády prejav na slávnosti veľkonoč