Slovenský Východ, júl 1934 (XVI/148-171)
1934-07-01 / No. 148
íRAtIslaVA Jediný politicky nestranný deník na Slovenska *»*«««<« i Slovenský Východ s I _____ nov inor^eh *n: OSICE wlw,iťTCW?ny1'1 'IHltFTFimWWV1 l,ľ*lľ|gffHlil povolené riad. p ------ ■ ■ / "tel. v Košiciach i o>o ul. «*.10, • _ p yj f, lp\ *-l 25.876/1 V.—19Ä4. “ “” ‘ ”" he XVI. Cis. 148. b£t /JU^~ v nederu 1. júla 1934. „ Za 50 hal. *“‘;V.a2S . . _____ / J-t -a- Konce italského vlivu v Albánii. Neúspech výletu válecnej eskadry do Drača. Geneva, 29, júna.— Je to skutočne ponáhoda, že práve v okamihu, kedy pri- 1 francúzsky minister zahraničných vecí a do Belehradu, dostala eskadra italských ich lodí, dovedna 22 krížnikov a torpedorozkaz, navštíviť albánsky prístav Podivná náhoda je tiež okolnosť, že asi lobe italská tlač burácala útokmi proti »kej mierovej politike, proti paktom o nej pomoci a proti zásahu Ruska do ;ej mierovej politiky. Takých podivných má ale medzinárodná verejnosť práve chce mať jasno, ivka italských krížnikov, ktoré neboly rvané, ani dlho trpené v prístave „spria-0 štátu”, spôsobila vo svete väčší krik .lovia predpokladali. V Ríme sa domniebude dobre dať Juhoslávii, tým aj Maíode a Francii na srozuměnu, že Itália ič na mierovú politiku paktov a že spoajmä na svoje morské obmence. A opäť )u náhodou stalo sa to tiež v dobe, kedy cý výbor pre bezpečnosť dal Francii a Dohode vysvedčenie slušného chovania v paktov bezpečnosti. Máme teda pred see metody prevádzania politiky. Francia svojho ministra zahraničných vecí, aby a priateľstvo Francie k iným štátom, ■ysiela svoje krížniky, ktoré sú, pravda, opustiť o zlomkrky cudzí prístav, pone-1 nepoži adaly o dovolenie vplávať do ani priateľstvo medzi Albániou nie je >oké, aby tejto malej zeme Ttália smela »ť k válečným demonštráciám. Medzináverejnosť už dnes dobre robí rozdiel 7-týmto dvojakým spôsobom európskej 0 z hľadiska celoeuropského. Je to vážny návťatu k starej diplomácii a bude podľa odsúdený, nehľadiac k tomu, že asi už opakovaný, vzhľadom k zlu, ktoré spôíráve Itálii. Aféra italských válečných hla ale aj zvláštne a pravdivé svetlo na Itálie k Balkánu. Itália bola proste a jedto vyhostená z Balkánu tým, že balkánáty, s výnimkou Bulharska, podpísaly skn dohodu. Všetky veľmoci a na prvom Itália, dostaly za vyučenú v balkánskych 1 a ich politika vmiešovania sa do záleštátov „balkanizujúcich” európske poje u konca. Italský vliv ostal domnele v Albánii, takmer v srdci Juhoslávie. Ale o vliv je len papierový. Dráč to najlepšie 1. Verejná mienka s údivom sa dozvedeilbánske vojenské oddiely boly pripravené iť sa na odpor italským námorníkom, [to chceli vystúpiť na balkánske pobrežie ■volenia. To znamená, že aj italský vliv ický vojenský letec kapitán A. W. Stevens o) a major W. Hepner pripravili sa k letu ratosféry, ktorý podniknú v najbližších dňoch. Albánii prestal náhle existovať. Prečo tento obrat, keď Itália do nedávnej doby verne platila kráľovi Zoguovi svoje príspevky na povolenie „pásma vlivu” v Albánii ? Aj Albánci totiž chápu obťať v európskej politike a dávajú italskej vláde najavo, že je konec poručníctva veľkých štátov nad malými, 25a také poučenie stála príhoda v Dráči. PRED AMERICKÝM LETOM DO STRATOSFÉRY. Minister Barthou pozvaný do Ríma. Paríž, 30. júna. — Zprávy, že francúzsky zahraničný minister Barthou bude po Skončení svojej balkánskej cesty pozvaný do Ríma ku konferenciám, sa potvrdily. Štátny podtajomnik italského zahraničného ministerstva Suvich navštívil včera v Ríme francúzskeho veľvyslanca a tlmočil mu v mene Mussoliniho pozvanie pre ministra Barthoua k návšteve Ríma. Minister Barthou už odpovedal, že pozvanie prijíma. Parížska tlač píše o tomto kroku (Mussoliniho sympaticky. Návšteva táto je ďalšou etapou úspešnej organizácie mieru, ktorú minister Barthou prevádza s jedinečným zdarom. PRVÝ DEŇ PRÁZDNIN. Styky medzi národmi Malej Dohody sa prehlbujú. K o š i c e, 30. júna. — Včera precestovala Košicami 200členová výprava legionárov a priateľov Malej Dohody, ktorá cestuje do rumunských kúpeľov Carmen Sylva pri Constanci na celomesačný pobyt. Z Košíc zúčastní sa tejto výpravy, usporiadanej čs. Obcou legionárov, 15 osôb. Táto výprava je prvým krokom k vzájomnému prehĺbeniu stykov medzi turistami malodohodových štátov. Od nás pôjdu ešte tri podobné výpravy, a to 12. júla, 1. augusta a 13. augusta. Výdavky za celomesačný pobyt i cestu činia iba 910 Kč, lebo rumunské železnice poskytly .značnú slevu. Naproti tomu z Rumunska príde výprava k nám do Tatier v polovici júla; ďalšie výpravy chystajú sa od nás do Juhoslávie, naopak, aj medzi Rumunskom a Juhosláviou. Táto cesta praktického poznávania a vzájomných návštev iste splní svoj úkol, utužiť styky medzi spriatelenými národmi Malej Dohody. Vláda proti špekulácii s cenami. Praha, 30. júna. — Vláda sa rozhodla, že bude všetkými prostriedkami čeliť neoprávnenému zvyšovaniu den životných potrieb, najmä potravín. Ceny potravín nesmie určovať špekulácia, ale spravedlivé vyrovnávanie záujmov medzi zemedelcami a spotrebiteľmi. Platí to najmä o cenách múky a chleba. Veľká výprava dôstojníkov na Slovensko Praha, 30. júna. — Sväz čs. dôstojníctva usporiada od 24. augusta do 2. septembra zájazd, na Slovensko na pamäť 15. výročia osvobodzovacích bojov o Slovensko. 24. augusta večer príde výprava do Bratislavy a postupne navštívi: Piešťany, Trenč. Teplice, Žilinu, Turč. Sv. Martin, Dolný Kubíii, Ružomberok, Demänovské jaskyne, Lipt. Sv. Mikuláš, Tatry, Kežmarok, Levoču, Spisske Podhradie, Košické Hámry, kde neďaleko na Železnom vrchu je pomník padlým, Košice, Rožňavu, Dobšinú, Muráň, Tisovec, Rim. Sobotu, Fiľakovo, Lučenec, Detvu, Zvolen, Sliač, Ban. Bystricu, Stub. Teplice, Kremnicu, Ban. Štiavnicu, Levice, Nitru, Nové Zámky, Komárno, Dunajskú Stredu a odtiaľ sa vrátia do Prahy. Celá cesta po Slovensku má byť vykonaná v autokaroch. Spálený Barthou. B. Beneš. Maďarskí páni v Budapešti lo-, rukami. Stalo sa niečo hrozného, si sa krátko povedané niečo kapitálu/ •Maďarská verejná mienka, tá. zná krotká a usmernená verejná mienh ktorou rôzne budapeštianske» vlády ľahko počítaly, ktorú tak ľahko tvor {formovaly a niekedy aj do kriminál pozavieraly, tá verejná mienka pre ' tvorila* Áno, svobodné a bez prinúte vykríkla do sveta, ako to vlastne t ďarskí priatelia myslia a — Franci I Ach, áno. To je tá medzinárodná os da (o jednu viac alebo menej, 'na t nezáleží), ktorá bude stáť maďars vládu mnoho. Spálili v budapeštu skych uliciach francúzskeho minist zahraničných vecí. Upálili ho ako ča/i' dejnieu Vodili ho obeseného po Bud pešti za kriku maďarských, politici vyspelých mládencov a dievčat ..V jžije Mussolini, zhyň Barthou!” j Len tak náhodou sa nestalo, zc to-.; maďarskému karnevalu neprizerá Francúzi, francúzski novinári a posla) jci, ktorí za krásne pengo maďarskí Vlády opustili Paríž, aby za vášnivé, mystickej a svodnej cigánskej kudb naslúchali v spoločnosti zvlášť k tom Účelu vyvolených budapeštianskych krá sok šeptaniu — o revízii mierovýc smlilv. Ešte to sa im malo podariť, ž budapeštiansky škandál s panákom, ne Súcim, nápis „Barthou”, sa. mal odohrá, 'za prítomnosti pozvaných Francúzov Potom už mohla celá, budapeštianski vláda s Gömbösom na čele skočiť d( Dunaja aj s mapou Veľkého Maďarska Tomu sa, pánovia, hovorí smola najčiernejšia. Stojí to, safra, peniaze, nahovoriť ľuďom na európskom západe, akái vlastne je tá maďarská spravedlivost'; a potom príde tci skromná, umlátená, žandárom ukričaná verejná mienka, vletí do ulic a spôsobí škandál, kap tálny škandál, s. ktorým oficiálne M ďarsko preca vôbec napočítalo. Mán je chytať sa dnes za hlavu. Neskoro b de omlúvať sa v Paríži. Situácia zosta nesmierne dlho tak, ako by obesený upálený Barthou visel v Budapešti pri mo na najkrajšom nábreží. Cesta Francii zostane teraz pánom revizioi Emir z Transjordanie, ktorý je práve na návšt ve v Anglii, dal na brooklandskej závodnej dri he štartové znamenie k automobilovým závode' ARABSKÝ KNIEŽA ŠTARTÉROM.