Slovenský Východ, november 1934 (XVI/249-273)
1934-11-01 / No. 249
Jediný politicky nestranný denlk na Slovensku Slovenská Východ Roc. XVI. Cis. 249.________ Vo štvrtok 1. novembra 1934..______________Za 50 hal. Redakcia RPATK! AVA Telefón či«. 3591. 711 IKJ A Telefon či*. 341. CD A U A II Telefon «1«. S875S. KOČÍCE T«'«»»" «'«• **77 « ,**”• a ad m niitrácie : D l\A 11JLA T A, Ho«omest«kä SA. tlLinfl, Maiarykova 18. rHMlIM II., Laiiowova ulica I.________fWJISU, Romanovo ulica tislo 10. Gömbösov nezdar vo Varšave. Poľsko; nedôverivý priateľ Maďarska. (Od nášho ženevského zpravodajcu.) bš. Z e n e v a, 30. októbra. — Oplatí sa, vrátiť sa trocha k maďarským námluvám vo Varšave. Príčinu k tomu nachádzame v ohlase, ktorý táto návšteva mala vo svetovej tlači, a na ktorý nebude maďarská vláda príliš pyšná. Stalo sa totiž, že politické intrigánstvo maďarskej vlády nenašlo vo Varšave sympatie, ktoré Gömbös predčasne predpokladal. Postačí, ak podáme verne krátke výňatky svetovej tlače o tom, čo kto súdi o význame Gömbösovej cesty do Varšavy, aby neúspech maďarského ministerského predsedu bol dostatočne zrajmý: Známy francúzsky novinár Saint- Brice píše v parížskom „Journale”: „Nemusíme ľutovať, že šéf maďarskej vlády si dovolil ísť do Varšavy. Poľský ľud svojím ľadové chladným prijatím maďarského ministerského predsedu na seba vzal pomstu za túto konvenčnú návštevu.” Havasova tlačová kancelária hlásila z Varšavy: „Politický význam tejto návštevy sa obmedzil na obapólne konštatovanie blahovoľného ocenenia vzájomných ašpirácií.” Poľský časopis „ABC” súdi, že „návšteva gen. Gömbösa vo Varšave vyvolala svojím charakterom nevhodnosti v poľskej i zahraničnej tlači príslušné komentáre..Belehradský časopis „Vreme” píše: „Tým, že Varšava prijala návštevu generála Gömbösa, preukázala neoceniteľnú službu Maďarsku, ktoré je v bolestnej, ale zaslúženej situácii. Maďarsko bude za to Varšave vďačné a my rovnako, poneváč takto vidíme, akou cestou a akými prostriedkami na akú eventualitu a k akým možnostiam sa Poľsko pripravuje a zaisťuje...” Moskevská „Pravda” upozorňuje na okolnosť, že pred zájazdom generála Gömbösa bol akoby náhodou bývalý ríšsky kancelár von Papen na poľovačkách v Maďarsku, či skoršie priamo v Budapešti. Ruský časopis súdi z toho na možnosť spoločného postupu Berlína, Varšavy a Budapešti. „Pester Lloyd” konštatuje z Varšavy (zvláštny dopisovateľ), že „vlády poľská a maďarská shľadaly výbornú shodu v názoroch na otázky, dotýkajúce sa európskej situácie a vzťahov maďarsko-poľských.” Novinár Harmel od parížskeho „Peuple” píše: „Ocitli sme sa ďaleko od nádejí, živených v Budapešti. V okamihu, kedy bola maďarská cesta zahájená, maďarská vláda sa netajila s cieľom, ktorý sledovala a na ktorý malo v rámci dohody maďarsko-poľskej doplatiť Československo. Napätie v poľsko-čs. stykoch sa mohlo zdať bielemu Maďarsku vhodnou príležitosťou. Nie je ostatne pochybnosti o tom, že istí poľskí politikovia včetne megalomana Pilsudského by radi videli, aby medzi Poľskom a Maďarskom nastala spoločná hranica.” Potiaľ europská medzinárodná tlač, včetne maďarského ,J?ester Lloydu”. Nemožno tvrdiť, že maďarská vláda by mala príčinu k radovánkam, poneváč súdiaca medzinárodná verejnosť jasne potvrdzuje, ako Maďari boli vo Varšave sklamaní. Nemožno preto usnúť bez pozornosti k týmto námluvám, ktorá sa budú s naprostou istotou opakovať vo vhodnejšej chvíli, než aká nastala pre Maďarsko po marseilleskom atentáte. Třebaže je úplná nedôvera k Budapešti, Poľsko zostáva priateľom deštruktívnych sklonov niektorých Maďarov. DR. EDUARD TIIRATľSKAS. nový litevský vyslanec v Prahe. PAMIATKA MRTVÝCH. PETER BICKOS, Kráľ. Chlumec: Na dušičky. Smutná, sychravá jeseň je bližšia žiaľu, ako usmiate leto. Žiaľ je ťažký a pod jeho bremenom každý kloní hlavu na prsia. Do učú usadá smútok a do úst vrúcne šepkanie modlitby. Taký je žiaľ, a taká je jeseň. A taký je i deň dušičiek. I keď slnko sa usmeje, cítime, že je to nútený smiech plačúcej duše. Na dušičky spomíname mrtvých. A preto sme smutní, lebo spomíname na osoby a chvíle, ktoré sa už nikdy, nikdy nevrátia Cintoríny premenia sa v hviezdnaté nebo. U malých blikajúcich sviečičiek pár, i niekoľko párov kolien a niekoľko perlistých slz v uschýňajúcej tráve. Prechádzam cestou popri hroboch a počúvam: ... Syn môj drahý! Mrtvé nádeje ... šepkajú rty vychudlej babičky. Objíma kríž u hlavy svojho syna, ktorý mal doniesť papršlek radosti do vlhkej pivnice A s inej strany: -----Drahí rodičia ... Tri urastené dievčatá. Jedna smutnejšia ako druhá, kladú yeorpíny na dvojicu hrobov. ... Mužičku môj .. . Čerstvá mohyla. Biele nafialovělé pokúšané rty. Štyriročný chlapček vedľa. ... Neplač, mamička. Ja ti zapálim sviečičku ... A kedy príde otecko? Príde Chudáčik malý! Ty naveky budeš sirotou. Kým pochopíš, čo je to smrť. vyrastieš a všetok žiaľ prežije za teba tvom drahá mamička. Nemohol som viac počúvať. Bolela ma duša. Do očú sa mi tlačily slzy a najradšej by som bol zob jímal niektorý kríž a do sýta sa vyplakal. Každý však bol strážený, lebo na nešťastie šiel som úsekom nových hrobov ... mladých žiaľov. Kúsal som rty, stískal pästi a zavieral oči. Došiel som do opustenej časti cmitera, kde len ojedinele bolo videť čiernu postavu. Tu kľakol som k najbližšiemu hrobu a plakal som bez hanby až som pocítil uľahčenie na duši. Hrob, pri ktorom som kľačal, bol... vojenský. S prázdnou zelenou tabličkou ... bez mena. Neznámy vojak! Nie! Hrob sa zrazu otvoril, a ja som videl svojho mrtvého brata. Uprel na mňa svoje oči, ústa sa mu otvorily a ja som počúval: ... Brat, môj drahý! Tu ležím ja mrtvý vojak. Môj hrob je bez označenia, nevedeli kto som. Mnoho bratov leží po svete i bez označenia. Tam na ruských, talianskych a nemeckých frontách, kde nikto im nezažne ani len tú sviečičku. Vojna je hrozná! To vieme my mrtví bojovníci, ktorí sme po dlhé dni umierali. I dnes krvismädní mocnári chystajú krvavú jatku. Ja ťa snažné prosím v mene všetkých nešťastných kamarátov: id! a sbratruj ľudí, aby sa vyhli tejto hroznej príšere ... Nepočúval som! Zaťal som pästi v tvrdé železá a ešte i vtedy, keď som minul veľkú reťaz žobrákov, prosiacich u vrát cintorína, hovoril som si: ... Ľudia musia byť veľká rodina ... DRAMATICKÉ SPISY KVĚTOSLAVA F. URBANOVICA: „Večná mladosť,“ symbolická komédia, vo 4 dejstvách. (Pre 30 osôb.) Cena 6 Kč. „Zlatý močiar,“ drama vo 4 dejstvách. (Pre 18 osôb.) Cena 8 Kč. „Poklesky,“ činohra zo života vo 4 dejstvách. (Pre 16 osôb.) Cena 6 Kč. Vydal JULIUS K U STRA, kníhkupec v Košiciach, Štefánikova 99. R. O. KOTERS, Košice. Na železnom vrchu, Na Železnom vrchu zvädlé lístie padá, vetry v mrakoch clivo vzlykajú. Nad mohylou zo žuly pohádka sa spriada: mrtví so živými sa stýkajú K nebu dym sa vznáša z plápolanej vatry, vďačné ruky zdobia poľný roc. Spomienky sem letia cez mohutné Tatry od neznámych sŕdc a domovov Pochmurné sú jamy zákopových poli, posledný v nich utkvel rekov hias: Tu odpočívame znavení sme boli. Keby vlasť volala — vzbuď ti Pomôžte! Aká je to otrepaná fráza. Mládež jc budúcnosťou naňho národa. Niet iste nikoho, kto by si toho nebol vedomý, a pozrite sa na tú našu mládež. Pravda, máme deti krásne vychovávané podľa najmodernejších lekárskych poznatkov, červenolíce, veselé a zdravé, ale vedľa nich máme rovnaký počet deti slabých, náchylných k chorobám, trpiacintfypodvýživou, ba. často aj hladom. Tie 'deti majú rovnaké právo na život a chcú mať z neho rovnakú, radosť, ako ich kamaráti a kamarátky, ktorým osud doprial lepšej mladosti. Nie je to vinou ich rodičov, že im nemôžu radostnej a bezstarostnej mladosti dopriať. Stojíme pred novou zimou. Ak máme veriť predpovediam a ľudovej pranostike, bude to zima zlá. Ale aj tak je zima najhorším nepriateľom hladujúceho. Štát a verejní činitelia poskytnú zo svojich prostriedkov všetko, Čo im bude možné, ale viete sami, ako sú tie prostriedky obmedzené a aké ťažkopádne je milosrdenstvo takého aparátu. Obraciam sa preto na vás, panie, a apelujem na vaše srdce. Obzrite so: po svojom najbližšom okolí, snáď samy poznáte nejakého hladovca, ktorý by sa u vás mohol nasýtiť, bez toho, že by ste to pociťovaly. Vaše deti privedú vám niektorého svojho spolužiaka alebo spolužiačku, ak nemáte deti, zájdite si do niektorej školy. Tam vás iste s radosťou uvítajú a niekoho vám odporúčia. Pomôžte! Smutné oči hladových a nedojedených detí vás o to prosia. Však, že ich neoslyšite ? Budete mať za to hrejivú radosť, že ste zachránili jedného zo svoiich spoluobčanov pred chorobou a smrťou, a že ste pomáhali napravovať, čo príroda a spoločnosť nevedela sama spravedlivé upraviť. ma. Hroby padlých vojakov v okolí Košíc. čs. vojaci, padlí pri obrane Košická proti vpádu maďarských boľševikov, majú ústredný hrobitov v Košickej Belej. Vojenská správa postarala sa na tomto hrobitove tohoto roku o úpravu hrobu a k ucteniu pamiatky padlých vyšle na miesto oficiálne vojenskú formáciu. Úcta k pamiatke týchto našich padlých vžíva sa i v obyvateľstve z okolných obcí, ktoré vysielajú k ich hrobom deputácie s vencami a kytica»«»