Slovenský Východ, november 1934 (XVI/249-273)

1934-11-01 / No. 249

Jediný politicky nestranný denlk na Slovensku Slovenská Východ Roc. XVI. Cis. 249.________ Vo štvrtok 1. novembra 1934..______________Za 50 hal. Redakcia RPATK! AVA Telefón či«. 3591. 711 IKJ A Telefon či*. 341. CD A U A II Telefon «1«. S875S. KOČÍCE T«'«»»" «'«• **77 « ,**”• a ad m niitrácie : D l\A 11JLA T A, Ho«omest«kä SA. tlLinfl, Maiarykova 18. rHMlIM II., Laiiowova ulica I.________fWJISU, Romanovo ulica tislo 10. Gömbösov nezdar vo Varšave. Poľsko; nedôverivý priateľ Maďarska. (Od nášho ženevského zpravodajcu.) bš. Z e n e v a, 30. októbra. — Oplatí sa, vrátiť sa trocha k maďarským ná­mluvám vo Varšave. Príčinu k tomu na­chádzame v ohlase, ktorý táto návšteva mala vo svetovej tlači, a na ktorý nebu­de maďarská vláda príliš pyšná. Stalo sa totiž, že politické intrigánstvo maďar­skej vlády nenašlo vo Varšave sympa­tie, ktoré Gömbös predčasne predpokla­dal. Postačí, ak podáme verne krátke vý­ňatky svetovej tlače o tom, čo kto súdi o význame Gömbösovej cesty do Varša­vy, aby neúspech maďarského minister­ského predsedu bol dostatočne zrajmý: Známy francúzsky novinár Saint- Brice píše v parížskom „Journale”: „Nemusíme ľutovať, že šéf maďarskej vlády si dovolil ísť do Varšavy. Poľský ľud svojím ľadové chladným prijatím maďarského ministerského predsedu na seba vzal pomstu za túto konvenčnú ná­vštevu.” Havasova tlačová kancelária hlásila z Varšavy: „Politický význam tejto návštevy sa obmedzil na obapólne konštatovanie blahovoľného ocenenia vzájomných ašpirácií.” Poľský časopis „ABC” súdi, že „návšteva gen. Gömbösa vo Varšave vyvolala svojím charakte­rom nevhodnosti v poľskej i zahraničnej tlači príslušné komentáre..Belehrad­ský časopis „Vreme” píše: „Tým, že Varšava prijala návštevu generála Göm­bösa, preukázala neoceniteľnú službu Maďarsku, ktoré je v bolestnej, ale za­slúženej situácii. Maďarsko bude za to Varšave vďačné a my rovnako, poneváč takto vidíme, akou cestou a akými pro­striedkami na akú eventualitu a k akým možnostiam sa Poľsko pripravuje a za­isťuje...” Moskevská „Pravda” upozor­ňuje na okolnosť, že pred zájazdom ge­nerála Gömbösa bol akoby náhodou bý­valý ríšsky kancelár von Papen na poľo­vačkách v Maďarsku, či skoršie priamo v Budapešti. Ruský časopis súdi z toho na možnosť spoločného postupu Berlína, Varšavy a Budapešti. „Pester Lloyd” konštatuje z Varšavy (zvláštny dopiso­vateľ), že „vlády poľská a maďarská shľadaly výbornú shodu v názoroch na otázky, dotýkajúce sa európskej situácie a vzťahov maďarsko-poľských.” Novinár Harmel od parížskeho „Peup­­le” píše: „Ocitli sme sa ďaleko od nádejí, živených v Budapešti. V okamihu, kedy bola maďarská cesta zahájená, maďar­ská vláda sa netajila s cieľom, ktorý sle­dovala a na ktorý malo v rámci dohody maďarsko-poľskej doplatiť Českosloven­sko. Napätie v poľsko-čs. stykoch sa mohlo zdať bielemu Maďarsku vhodnou príležitosťou. Nie je ostatne pochybnosti o tom, že istí poľskí politikovia včetne megalomana Pilsudského by radi videli, aby medzi Poľskom a Maďarskom na­stala spoločná hranica.” Potiaľ europská medzinárodná tlač, včetne maďarského ,J?ester Lloydu”. Nemožno tvrdiť, že maďarská vláda by mala príčinu k radovánkam, poneváč súdiaca medzinárodná verejnosť jasne potvrdzuje, ako Maďari boli vo Varšave sklamaní. Nemožno preto usnúť bez pozornosti k týmto námluvám, ktorá sa budú s naprostou istotou opakovať vo vhodnejšej chvíli, než aká nastala pre Maďarsko po marseilleskom atentáte. Třebaže je úplná nedôvera k Budapešti, Poľsko zostáva priateľom deštruktív­nych sklonov niektorých Maďarov. DR. EDUARD TIIRATľSKAS. nový litevský vyslanec v Prahe. PAMIATKA MRTVÝCH. PETER BICKOS, Kráľ. Chlumec: Na dušičky. Smutná, sychravá jeseň je bližšia žiaľu, ako usmiate leto. Žiaľ je ťažký a pod jeho bremenom každý kloní hlavu na prsia. Do učú usadá smútok a do úst vrúcne šepkanie modlitby. Taký je žiaľ, a taká je jeseň. A taký je i deň duši­čiek. I keď slnko sa usmeje, cítime, že je to nútený smiech plačúcej duše. Na dušičky spomíname mrtvých. A preto sme smutní, lebo spomíname na osoby a chvíle, ktoré sa už nikdy, nikdy ne­vrátia Cintoríny premenia sa v hviezdnaté nebo. U malých blikajúcich sviečičiek pár, i niekoľko párov kolien a niekoľko perlistých slz v uschýňajúcej tráve. Prechádzam cestou popri hroboch a počúvam: ... Syn môj drahý! Mrtvé nádeje ... šepkajú rty vychudlej babičky. Objíma kríž u hlavy svojho syna, ktorý mal do­niesť papršlek radosti do vlhkej piv­nice A s inej strany: -----Drahí rodičia ... Tri urastené dievčatá. Jedna smutnejšia ako druhá, kladú yeorpíny na dvojicu hrobov. ... Mužičku môj .. . Čerstvá mohyla. Biele nafialovělé pokúšané rty. Štyri­­ročný chlapček vedľa. ... Neplač, mamička. Ja ti zapálim sviečičku ... A kedy príde otecko? Príde Chudáčik malý! Ty naveky budeš si­rotou. Kým pochopíš, čo je to smrť. vy­rastieš a všetok žiaľ prežije za teba tvom drahá mamička. Nemohol som viac počúvať. Bolela ma duša. Do očú sa mi tlačily slzy a naj­radšej by som bol zob jímal niektorý kríž a do sýta sa vyplakal. Každý však bol strážený, lebo na nešťastie šiel som úsekom nových hrobov ... mladých žiaľov. Kúsal som rty, stískal pästi a zavieral oči. Došiel som do opustenej časti cmitera, kde len ojedinele bolo videť čiernu postavu. Tu kľakol som k najbližšiemu hrobu a plakal som bez hanby až som pocítil uľahčenie na duši. Hrob, pri ktorom som kľačal, bol... vojenský. S prázdnou zelenou tablič­­kou ... bez mena. Neznámy vojak! Nie! Hrob sa zrazu otvoril, a ja som videl svojho mrtvého brata. Uprel na mňa svoje oči, ústa sa mu otvorily a ja som počúval: ... Brat, môj drahý! Tu ležím ja mrtvý vojak. Môj hrob je bez označe­nia, nevedeli kto som. Mnoho bratov leží po svete i bez označenia. Tam na ruských, talianskych a nemeckých fron­tách, kde nikto im nezažne ani len tú sviečičku. Vojna je hrozná! To vieme my mrtví bojovníci, ktorí sme po dlhé dni umierali. I dnes krvismädní mocnári chystajú krvavú jatku. Ja ťa snažné prosím v mene všetkých nešťastných kamarátov: id! a sbratruj ľudí, aby sa vyhli tejto hroznej príšere ... Nepočúval som! Zaťal som pästi v tvrdé železá a ešte i vtedy, keď som minul veľkú reťaz žobrákov, prosiacich u vrát cintorína, hovoril som si: ... Ľudia musia byť veľká rodina ... DRAMATICKÉ SPISY KVĚTOSLAVA F. URBANOVICA: „Večná mladosť,“ symbolická komédia, vo 4 dejstvách. (Pre 30 osôb.) Cena 6 Kč. „Zlatý močiar,“ drama vo 4 dejstvách. (Pre 18 osôb.) Cena 8 Kč. „Poklesky,“ činohra zo života vo 4 dej­stvách. (Pre 16 osôb.) Cena 6 Kč. Vydal JULIUS K U STRA, kníhkupec v Košiciach, Štefánikova 99. R. O. KOTERS, Košice. Na železnom vrchu, Na Železnom vrchu zvädlé lístie padá, vetry v mrakoch clivo vzlykajú. Nad mohylou zo žuly pohádka sa spriada: mrtví so živými sa stýkajú K nebu dym sa vznáša z plápolanej vatry, vďačné ruky zdobia poľný roc. Spomienky sem letia cez mohutné Tatry od neznámych sŕdc a domovov Pochmurné sú jamy zákopových poli, posledný v nich utkvel rekov hias: Tu odpočívame znavení sme boli. Keby vlasť volala — vzbuď ti Pomôžte! Aká je to otrepaná fráza. Mládež jc budúcnosťou naňho národa. Niet iste nikoho, kto by si toho nebol vedomý, a pozrite sa na tú našu mládež. Pravda, máme deti krásne vychovávané podľa najmodernejších lekárskych poznatkov, červenolíce, veselé a zdravé, ale vedľa nich máme rovnaký počet deti slabých, náchylných k chorobám, trpiacintfypod­­výživou, ba. často aj hladom. Tie 'deti majú rovnaké právo na život a chcú mať z neho rovnakú, radosť, ako ich kama­ráti a kamarátky, ktorým osud doprial lepšej mladosti. Nie je to vinou ich ro­dičov, že im nemôžu radostnej a bez­starostnej mladosti dopriať. Stojíme pred novou zimou. Ak máme veriť predpovediam a ľudovej pranosti­ke, bude to zima zlá. Ale aj tak je zima najhorším nepriateľom hladujúceho. Štát a verejní činitelia poskytnú zo svo­jich prostriedkov všetko, Čo im bude možné, ale viete sami, ako sú tie pro­striedky obmedzené a aké ťažkopádne je milosrdenstvo takého aparátu. Obra­­ciam sa preto na vás, panie, a apelujem na vaše srdce. Obzrite so: po svojom najbližšom okolí, snáď samy poznáte nejakého hladovca, ktorý by sa u vás mohol nasýtiť, bez toho, že by ste to po­ciťovaly. Vaše deti privedú vám niekto­rého svojho spolužiaka alebo spolu­žiačku, ak nemáte deti, zájdite si do nie­ktorej školy. Tam vás iste s radosťou uvítajú a niekoho vám odporúčia. Pomôžte! Smutné oči hladových a ne­dojedených detí vás o to prosia. Však, že ich neoslyšite ? Budete mať za to hre­jivú radosť, že ste zachránili jedného zo svoiich spoluobčanov pred chorobou a smrťou, a že ste pomáhali napravo­vať, čo príroda a spoločnosť nevedela sama spravedlivé upraviť. ma. Hroby padlých vojakov v okolí Košíc. čs. vojaci, padlí pri obrane Košická proti vpádu maďarských boľševikov, majú ústredný hrobitov v Košickej Be­lej. Vojenská správa postarala sa na tomto hrobitove tohoto roku o úpravu hrobu a k ucteniu pamiatky padlých vyšle na miesto oficiálne vojenskú for­máciu. Úcta k pamiatke týchto našich padlých vžíva sa i v obyvateľstve z okol­­ných obcí, ktoré vysielajú k ich hrobom deputácie s vencami a kytica»«»

Next