Slovenský Východ, december 1934 (XVI/274-296)

1934-12-01 / No. 274

Jediný politicky nestranný denik na Slovensku Slovenskí východ Redakcie RPATKI AVA Telefon iit. 3591. Til ||JA Telefon iif. 341. PRAM A II Telefon čis. *8755. IfAČIfF Telefon iís. «77 a 2578 a administrácie: DiiAllJLMf Mř Novomestská 2A. AlLIllMj Masarykova 28. »HAsiM II *| Lätzowova ulica 5. ixwjIVt^ Rumannova ulica číslo 10 Roč. XVI. Cís. 274. V sobotu 1. decembra 1934. Za 30 hal. Súmrak maďarského revizionizmu. (Od nášhtf ženevského zpravodajcu.) bš. Ženeva, 29. novembra. — Do­kument, ktorým juhoslovanská vláda dokázala svoje tvrdenia o účasti ma­ďarských úradov na príprave marseille­­iského atentátu, má historickú cenu. Bu­de slúžiť nestranným historikom bu­dúcnosti k posúdeniu, až kde Maďari zašli v používaní nelegálnych prostried­kov k príprave revízie mierových smlúv z r. 1919 a prečo vlastne maďarský trevizionizmus stroskotal o ženevský pakt. Marseilleská tragédia je akýmsi medzníkom v dejinách maďarského, 16 rokov trvajúceho štvania celého sveta proti štátom Malej Dohody, je zlomom samého revizionizmu, ktorý sa už nikdy nedostane na výšku, výšku podivnej a pochybnej hodnoty, kde bol vynesený aférami falošných frankov, Stavického podvodov za ma­ďarskej účasti a teroristickými činmi. Naďalej, menovite po dokončení že­nevského procesu s maďarskými terori­stami, až sa Juhoslávii a celej Malej Dohode dostane záruk, že Marseille sa už nebude opakovať, keď nemá byť vin­ník potrestaný vojnou, revizionizmus sa dostane do inej formy. Maďarsko sa o túto formu pokúsilo na tohoročnom zasadnutí shromaždenia Spoločnosti Ná­rodov. Opustiac, ako vyhlásilo — divné, veru, veľmi divné — krátko pred mar­­šeilleským atentátom, neúspešnú formu propagandy revízie mierových smlúv, oznámilo, že naďalej sa spokojí so spracovávaním maďarských menšín v štátoch Malej Dohody. Toto rozhodnutie vtedy nikoho nezne­­pokojilo, poneváč nikto netušil, že ofi­ciálna maďarská politika chce mať alibi, že už pred atentátom sa vzdala býva­lých. teroristických a štvavých pro­striedkov k docieleniu revízie mierových smlúv. Napriek tomu ale možno zistiť, akonáhle zmenilo Maďarsko svoju poli­tiku, čakajúc s istotou, že sa stane nie­čo, do čoho by mohlo byť zapletené. To, čo sa stalo, bol marseilleský zločin. Nikto, okrem Maďarska a nepriamo niekoľkých jeho priateľov, nemohol mať záujem na odstránení kráľa Alexandra a ministra Barthoua. Obidvaja sa snažili dokončiť plán stre­­doeuropského sblíženia pomocou italsko­­francúzskeho a italsko-juhoslovanského usmierenia. Nikto nebol poškodený na svojich plánoch týmito snahami, okrem samého Maďarska. Len Maďarsko, do­konale osamotené na tohoročnom shro­máždění Spoločnosti Národov, pozeralo nekľudne na pacifický vývoj európskej politiky a stalo sa nečinným svedkom súmraku svojho revizionizmu. Preto už sledovanie tohoto vývoja postačí k plnému dôkazu, že Maďarsko malo záujem na mdrseilleskom atentáte a že strpelo, keď nie podporovalo čin­nosť teroristov v tábore Janka Puszta, Tieto faktá, opreté o obsiahle doku­menty, budú v Ženeve vystavené v rade Spoločnosti Národov na medzinárodnom pranicri, usved­­čujúcim Maďarsko z činov, ktoré ne-dovoľuje pakt Spoločnosti Národov. Nikto nechce zničiť Maďarsko, Malá Dohoda nič nežiada od Maďarska. Ale za dnešnej pohnutej doby, kedy politi­cký vývoj aj bez zásahu Maďarska sky­tá nebezpečné fázy a mrtvé body, musí byť potlačený medzinárodný teror skutočne medzinárodnými prostriedkami. Ktokol’vek sa tohoto teroru a jeho vy­konávateľov ujme, obviní sám seba zo spoluviny. To, čo sa bude v najbližších dňoch diať v Ženeve, nemožno nazvať ináč, ako konce, k akým dospel maďarský re­vizionizmus. Revizionizmus deštruktív­ny, zasievajúci, nenávisť medzi národy. Ale to, čo sa bude diať v Ženeve, bude tiež neklamným dôkazom súmraku to­hoto maďarského revizionizmu. To ženevských konferencii: Prancflzslcy zahra­ničný minister Laval (vľavo) v dôležitom roz­hovore s anglickým ministrom Edenom. Kostol yo westminsterskom opátstve v Londýne; kde sa včera konala svadba anglického princa Juraja s gréckou princeznou Marinou. Revolúcia v Bolívii? Santiago de C h i 11 e, 30. no­vembra. — Situácia v Bolívii je zmäte­ná. Časopisy z La Pažu oznamujú, že vznikly povesti o úplnej vojenskej po­hrome a politickom napätí. Bolivijské hranice sú vraj uzavreté a tlač prísne cenzurovaná. V La Paže a iných me­stách boly manifestácie proti vojne. Situácia je zhoršená tým, že vznikla veľká nespokojnosť armády so slože­ním Salamancovej vlády. Paraguayské vojsko vraj prelomilo bolívijskú frontu a snaží sa obkľúčiť hlavnú časť bolívij­skej armády. Rio de Janeiro, 30. novembra. Z La Pažu sa oznamuje, že prezident Salamanca prevzal vrchné velenie bo­lívijskej armády a predsedníctvo vlády prenechal viceprezidentovi Tejagovi. Iná zpráva vraví, že bolivijský štát­ny prezident Salamanca bol zajatý v území Gran Chaco vojskom, keď tam prišiel urobiť zmenu v hlavnom veliteľ­stve bolivijského vojska. Pán prezident sa už uzdravil» „Pán prezident republiky, ktorého uzdravovanie prebehalo od poslednej zprávy ďalej celkom nerušene, je zota­­vený. Môže- byť preto od podávania ďalších zpráv upustenéď Táto zpráva, podpísaná lekármi, ktorí pána prezidenta ošetrovali, teda, činiteľmi najkompetentnejšími, zname­ná, že prezident Masaryk je už zase úplne zdravý. Je to zpráva radostná! Dnes tiž si môžeme priznať i verejne a nahlas, ako zle nám bolo, keď sa začaly šíriť zprávy, že prezident Masaryk onemocnel a že sa jedná o nemoc vážnu. Üradria zpráva varovala pred preháňa­ním, ale robila to tak opatrne, že sme y nej nenachádzali to, čo sme najviac dú­fali, čakali a chceli nájsť: konštatova­nie, že pán prezident je zdravý. Na­opak: i „úradne” bolo potvrdené, že pán prezident je skutočne nemocný. Potom nastalo dlhé a netrpezlivé čaka­nie, vyplnené rovnako obavami ako ná­dejou. Každá zlá zpráva nás bolela, každái zpráva o zlepšení spôsobila nám radosť. Ale vždy sme pevne verili a dú­fali, že to skončí preca len dobre, že ten náš veľký a slávny' starec, ten veľký víťaz zvíťazí i teraz. Vedeli sme, že ne­moc trápi len jeho telo. Jeho duch bol stále zdravý, jasný a svieži, a obdivo­vali sme ho, ako i v nemoci myslel stále na záujem a prospech štátu. Bol to naj­­krásnější dôkaz, že duch môže byť zdravý i keď je telo nemocné, že duch je niečo viac ako telo. Ale priznajme sa úprimne, ako sme si želali, aby nielen Masarykov duch, ale i fyzická složka jeho bytosti bola zase zdravá. Aby nám Masaryk ešte a dlho zostal na žive! Masarykov duch, veríme, nikdy u nás nezanikne a bude žiť opravdu večne, ale — a je to rovnako prejav lásky k jeho osobe, úcty k jeho dielu ako pre­svedčenia, že všetci máme z toho pro­spech, že nám ešte žije a riadi náš štát — chceli by sme. aby medzi nami zostal dobu čo najdlhšiu ešte i živý Masáryk­­človek. Báli sme sa, aby táto naša úprimná túžba nebola sklamaná. Ale pomaly prichádzaly zprávy lepšie a stále lepšie: zdravotný stav preziden­ta Masaryka sa zlepšoval. Silný duch a silná vôľa akoby zázrakom překonáva­ly ťažkú nemoc a víťazily nad ňou. Ale chceli sme mať istotu: s napätím -sme očakávali film, ktorý bol natočený len preto, že bolo mnoho a mnoho ľudí v celom našom národe i štáte, ba. v celom ísvete, ktorí sa spolu s nami báli a spolu !s nami dúfali. Na vlastné oči sme mohli videť, že lepšia zpráva lekárov odpove­dá pravde: pán prezident už chodil v kočiari na pravidelné prechádzky. A potom prišiel 28. október a naša re­publika ku sviatku svojej svobody a samostatnosti dosiala, dar najkrajší u najväčší: pána prezidenta uzdraveného natoľko, že už zase môže vykonávať svoj vysoký, ale i. ťažký úrad. A videli, sme obrázky, ako prijíma gratulácie zástupcov našej vlády, Národného shromaždenia, armády i diplomatických zástupcov cudzích štátov. Bolo to blaho­želanie republike, bolo to však úprimné a radostné blahoželanie uzdravenému prezidentovi, zase přejímal riadenie kormidlá republiky. Od tej doby sme boli už spokojnejší. Vedeli sme, že v čele nášho štátu je zase: muž najlepší a najspoľahlivejší, a vzrástol ešte viac pocit našej českoslo­venskej istoty a bezpečnosti v dobo dnešných zmätkov a rozvratov. A teraz prišla zpráva, že pán prezident je už. úplne zdravý. Je to zpráva najradost­nejšia, veď práve za jeho nemoci sme cítili, najviac, ako veľmi ešte potrebu­jeme nášho pána prezidenta, T. G. Masaryka. VÝSTAVA CS. KERAMIKY Denne od 9.-12. a od 14.-18. hodinv \\mmm vstupne 2 kč KOŠÍCE - MUZEUM

Next