Slovenský Východ, január 1935 (XVII/1-26)
1935-01-01 / No. 1
«: Ji Jediný politicky nestranný deník na Slovensku BRATISLAVA, BSttMfc 711 fU A Telefon tí*. 341. PP AU A II Telefon cis. 28755. £.11.111 A, Masarykovo 28. ri\Mn/l 11 ■/ Lätzowova ulica 5. IfOČIŕF Telefon čis. 2577 a 2578 Rumannova ulica íisio 10 II. Čís. 1. í Y utorok 1. januára 1935. ■ ľ»*—. Za 50 hal. ÍTIŠEK STANEK, pr* (i,ida poslaneckej snemovne čs. Národného shromaždenia. Na prahu nového roku. ,>k l934. Bol to rok plný ráJ-iiůa. Ale nebol to rok sKio. Znamenal obrat v t celého :-veta, i keď nie náróv přeri piatimi rokmi. Světí torý a zlal byť ohrožený, ý, a naj ä dve udalosti pre- T^tf*P«-'?3Íistíc-.ii nre kFud sail-i;® 1 maďarský nttA. Otázka pi . bude riešená jesto'i otáfe.a u. ohá bola za^šKjioh výbojných pozic do poř ba. Marseilleské ’vraždy •v-'obobou sarajevského atenj^iaíom novej vojny. To sú paliva zahraničnej politiky nh’(U. Ale neznamenajú ešte, e švový nuer úplne zaistený, jgo náš zahraničný minister vaslaneckej snemovni: Rok ú<, rok 1935, rozhodne o 40 j ne. ;>k znamenal posledný bod hospodárskom poklese. fiilom roku sa pokles snáď iíázaly sa nepatrné známky , lepšiemu. Nezamestnanosť až k bodu z r. 1933, ale ubus vývoz sa ukázal v r. 1934 1 1933 aKtívnejším. I hocivámí, ktorá predtým stála, /a pracovať, trebárs ešte v ;h rozmeroch. Naše zemedel- Me ďaleko neopustilo svoje stavenie, ale preca prejavilo 'sávedenia obilného monopolu ’nein . prráme-politických opatrení lepšiemu. Našim štátnym stnajum sa už viac oproti r. 1933 pm nesrážalo a začalo sa vážídnať) postupnom snižovaní platosľáža. Dane neboly už zvyšované, lo pi ich výške ako r. 1933 a poa sar.a ich pomalé zmenšovanie, ay r.zpočet na rok 1935 sľubuje v romováhe a deficit r. 1934 nesafr 1935 opakovať. Naše školstvo hltún.e ústavy už nie sú v svotíchej práci znepokojované strachom /aličh úsporných opatrení. Skitka kríza sa zastavuje a javia sa známky k lepšiemu, iúfajie, že trvalému. MUm konštatovať, že tejto hroznej íároohospodárskej situácii všetci príslušnú nášho štátu prinášali rovnaké obeti. Nebolo zvláštnych daní pre Čecha, loravana, Slováka, Slezana, Nemsa, Pliaka, Maďara, všetci sme boli poitihnití bernými predpismi, spočívajúimi ía rovnakých berných základoch, 'ovn.ko štátne hospodárstvo šetrilo na šetkjeh miestach. Nebolo zvláštnych úsporných opatrení pre Slovensko a pre historické zeme. Podľa jedných a tých istých zásad, podľa jednej a tej istej praxe úspornými opatreniami boli postihnutí Slovák i Cech. Kráčame do nového roku síce zase s ťažkými starosťami, ale bez pesimizmu, s opravdivými nádejami. Čakáme, že rok 1935 rozhodne o mieru. Tým bude len zjednaný pevný základ pre odstránenie ťažkej národohospodárskej krízy. Rozmach svetového obchodu, vzrast nášho vývozu je podmienený kľudom Európy a sveta. Bez neho by nedošlo k zažehnaniu krízy, poneváč sotva by kto chcel vyvážať za pomerov, ktoré by mohly znamenať vypuknutím vojny stratu vynaloženej práce a veľkých nákladov. Vzrast nášho vývozu bude znamenať oživenie výroby doma. Oživenie výroby doma bude znamenať zmenšenie nezamestnanosti. Potom sa už ľahšie ako teraz najde nutné riešenie medzi pracovnou dobou a medzi dôsledkami racionalizácie. Zemedelec, živnostník, zamestnanec a robotník stanú sa omnoho schopnejšími konzumu a prispejú svojou väčšou konzumentskou zdatnosťou k vzrastu nášho ochromeného obchodu. Ale všetky tieto nádeje nedajú sa splniť odrazu, cez noc, ale krok za krokom, pomaly, pri veľmi solídnej spolupráci. Naša snaha, udržať v roku 1935 mier, musí sa zračiť aj v našej vnútornej politike. Všetci príslušníci nášho štátu musia si uvedomiť, že sú jeden politický celok, ktorý v záujme zdaru nesmie sa trieštiť. Slovák a Cech musí si viac ako dosiaľ uvedomiť, že sú jedna krv, jedna kultúra, jeden národ a musia v duchu tohoto vyznania energicky postupovať v svojej práci. Nesmie byť v našej republike ani jedného štátneho občana, ktorý by lepšie svojho národa hľadal za hranicami nášho štátu. Československá republika je štát, ktorý plne pochopil a prevádza národnú spravedlivost’ a nikto tu nemá príčiny sťažovať si, že by sa mu národne ubližovalo. A preto ako národnostne, podobne aj nábožensky a cirkevne musím aj v nadchádzajúcom roku stáť na zásade i praxi, že každé náboženské presvedčenie a cirkevná príslušnosť zasluhujú si rovnakej úcty, a že štát ku všetkým vyznaniam musi byť rovnako spravedlivý. Nesmieme trpeť nespravedlivost’ na poli sociálnom. Naše zemedelstvo a náš priemysel musia byť považované za rovnako oprávnené sestry jedného sociálneho celku a náš robotník a zamestnanec musí byť uznávaný za rovnako oprávnenú složku, ako zamestnávateľ a podnikateľ. Museli sme v minulom roku šetriť. Na tejto ceste budeme museť potrvať aj v budúcom roku. Je dnes lepšie ako v roku minulom, ale ešte nie je tak dobre, aby sme mohli žiť bez rozumných a náš hospodársky život ohrozujúcich úspor. Ešte nenastal čas, aby sme mohli odložiť najprísnejšiu a účelnú spořivost’. Ale šetriť neznamená žiť z hotového a nič nerobiť. To by bola politika mylná a vražedná. Každý, kto len trocha môže, musí pracovať, musí sa snažiť, musí podnikať. Dnes nikto nemôže počítať pri svojej práci s veľkým ziskom, ale každý, kto bude pracovať a podnikať, musí si byť vedomý, že tým prospieva k potlačeniu národohospodárskej krízy a k lepšej budúcnosti nášho štátu. Ale treba aj toho, aby vrstvy bohaté prinášaly účinnejšiu pomoc vrstvám chudobným, aby tiež všetci tí, ktorí žijú v bohatstve, mysleli na to, žé dnes je mnoho ľudí chudobných, v biede živoriacich. Najmä deti, nádej národa a štátu, sú ohrožené touto biedou. Tak je tomu v mestách i na vidieku. A tu treba viac pochopenia, viac lásky k blížnemu. Svetový kľud len tak doplníme kľudom vnútorným. Len tak zabezpečíme našu republiku, alebo udržíme zdravie nášho obyvateľstva, pohotovosť k práci i k obrane. C / Šťastný Nový rok 1935. a veselý Šťastlivý a veselý Nový rok praje všetkým svojim P. T. zákazníkom a priaznivcom KAROL HANS ER klenotník, Košice, vedia Batovho paláca. HVIEZDOSLAV: Na Nový rok. A j, rok nový som zas dožil, Bože, z tvojej milosti; nejedny, hôl navždy složil, ja beriem ju v čerstvosti. Beriem — prv však, než postúpim ďide j žitia na púti: dovoľ, srdcom nech neskúpym vzdám za prešlosť chválu ti. Zač? — Ver mnoho je toho: hľa', vek si mi predĺžil! Už v tom lásky bez otázky je viac než som zaslúžil. Nuž, ďakujem, Bože lásky, všetko, čo som zaužil: mnoho lásky b,ez otázky, viacej než som zaslúžil. Dr. F. LENDVAY, Košice: Silvestrovská noc. Máme rôzne noci. Je dlhá noc, krátka, Veľká noc, Bartolomejská noc, polárna, noc, v ktorú sa naše ženičky chodia, modliť na kalvárie, Uchá noc, svadobná noc a Silvestrovská noc. Zo všetkých sú najgailšie a naj populárnejšie tie dve po sletíme. Tá prvá je akýmsi kulminačnýr bodom v živote človeka — astronomiel řečeno, a tá druhá — je nocou rozpus losti a zábav. Ľudia, vtedy prežili zase jeden rok možná, žc tvrdý, ťažký, mizerný, a stoja na prahu nového, očakávajú tento bude lepší — zlatý, keď ne zla, biedy, zákonov, sudcu-, strachu, ne, ani postrachu, ale len samý med plné kešene, „svoboda” a iné podstatní mená všetkých rodov, doplňujúce ro ský inventár na zemi. A preto sa zabávajú všetci — od 'menších až po bezzubých starcov, h snáď už len prstom kývajú a. tak pomíňajú život, ktorý v nich len boí ! V silvestrovskej noci je na ulici tak živo, ako vo dne. Nepravidelný p tenec ľudí a povozov, včetne bielych v% civelých kobýl, zapriahnutých do dro žiek, tiahne sa ulicami ako drak, ktorému z pažeráka sála pekelný oheň — túžby, lacnoty a hladu po hračkách. Tej noci nik sa nebojí strašidiel, ani mátoh a kostlivcov, nikto nič nedá na kikiríka’ júcich kohútov alebo bitie hodín, každý zabudne na nebezpečie styku so špinou brlohov — najuhladenejších ľudí možno dnes stretnúť vo veľkomestských, pajzloch. Jedni trávia túto noc doma, iní vo verejných miestnostiach. Záleží na tom, kto má akú chuť. Proti gustu niet dišvutátu. Niekto rád spoločnosť, hluk, iný si myslí, že lepšie mať viacej miesta a sedeť na stoličke sám. Lebo veru v reštauráciách a hoteloch je dnes bieda o miesto. Na stoličke sedia aj dvaja a, pod stolom si nemožno ani nohy narovnať. Zvlášť, keď sa sídu náhodou iba dlhí ■ silvestrovníci — nohy sa im tak zapletú, že z toho bude šábesový barches, u keby už nebolo ani toho vwitia, stač' aby sa nemohli vymotať f ov aJz do bieleho rána, kedy to aj tak pôjde iba s nejakou asistenciou personálu, prípadne policie. Ti doma, to majú krátke a dobré. Hrajú s orechami alebo fazuľami, klebetia, žartujú, slušne, aby sa prífculue