Slovenský Východ, január 1935 (XVII/1-26)

1935-01-01 / No. 1

«: Ji Jediný politicky nestranný deník na Slovensku BRATISLAVA, BSttMfc 711 fU A Telefon tí*. 341. PP AU A II Telefon cis. 28755. £.11.111 A, Masarykovo 28. ri\Mn/l 11 ■/ Lätzowova ulica 5. IfOČIŕF Telefon čis. 2577 a 2578 Rumannova ulica íisio 10 II. Čís. 1. í Y utorok 1. januára 1935. ■ ľ»*—. Za 50 hal. ÍTIŠEK STANEK, pr* (i,ida poslaneckej snemovne čs. Národného shromaždenia. Na prahu nového roku. ,>k l934. Bol to rok plný ráJ-iiůa. Ale nebol to rok sKio. Znamenal obrat v t celého :-veta, i keď nie ná­­róv přeri piatimi rokmi. Svě­tí torý a zlal byť ohrožený, ý, a naj ä dve udalosti pre- T^tf*P«-'?3Íistíc-.ii nre kFud sail-i;® 1 maďarský nttA. Otázka pi . bude riešená jesto'i otáfe.a u. ohá bola za­­^šKjioh výbojných pozic do poř ba. Marseilleské ’vraždy •v-'obobou sarajevského aten­­j^iaíom novej vojny. To sú paliva zahraničnej politiky nh’(U. Ale neznamenajú ešte, e švový nuer úplne zaistený, jgo náš zahraničný minister vaslaneckej snemovni: Rok ú<, rok 1935, rozhodne o 40 j ne. ;>k znamenal posledný bod hospodárskom poklese. fiilom roku sa pokles snáď iíázaly sa nepatrné známky , lepšiemu. Nezamestnanosť až k bodu z r. 1933, ale ubu­­s vývoz sa ukázal v r. 1934 1 1933 aKtívnejším. I hoci­­vámí, ktorá predtým stála, /a pracovať, trebárs ešte v ;h rozmeroch. Naše zemedel- Me ďaleko neopustilo svoje stavenie, ale preca prejavilo 'sávedenia obilného monopolu ’nein . prráme-politických opatrení lepšiemu. Našim štátnym stnajum sa už viac oproti r. 1933 pm nesrážalo a začalo sa váž­­ídnať) postupnom snižovaní plato­­sľáža. Dane neboly už zvyšované, lo pi ich výške ako r. 1933 a po­­a sar.a ich pomalé zmenšovanie, ay r.zpočet na rok 1935 sľubuje v romováhe a deficit r. 1934 ne­­safr 1935 opakovať. Naše školstvo hltún.e ústavy už nie sú v svo­­tíchej práci znepokojované strachom /aličh úsporných opatrení. Skitka kríza sa zastavuje a javia sa známky k lepšiemu, iúfajie, že trvalému. MUm konštatovať, že tejto hroznej íároohospodárskej situácii všetci prí­slušnú nášho štátu prinášali rovnaké obeti. Nebolo zvláštnych daní pre Če­cha, loravana, Slováka, Slezana, Nem­­sa, Pliaka, Maďara, všetci sme boli po­­itihnití bernými predpismi, spočívajú­­imi ía rovnakých berných základoch, 'ovn.ko štátne hospodárstvo šetrilo na šetkjeh miestach. Nebolo zvláštnych úsporných opatrení pre Slovensko a pre historické zeme. Podľa jedných a tých istých zásad, podľa jednej a tej istej praxe úspornými opatreniami boli po­stihnutí Slovák i Cech. Kráčame do nového roku síce zase s ťažkými starosťami, ale bez pesimizmu, s opravdivými nádejami. Čakáme, že rok 1935 rozhodne o mieru. Tým bude len zjednaný pevný základ pre odstránenie ťažkej národohospodárskej krízy. Rozmach svetového obchodu, vzrast nášho vývozu je podmienený kľudom Európy a sveta. Bez neho by nedošlo k zažehnaniu krízy, poneváč sotva by kto chcel vyvážať za pomerov, ktoré by mohly znamenať vypuknutím vojny stratu vynaloženej práce a veľ­kých nákladov. Vzrast nášho vývozu bude znamenať oživenie výroby doma. Oživenie výroby doma bude znamenať zmenšenie nezamestnanosti. Potom sa už ľahšie ako teraz najde nutné rieše­nie medzi pracovnou dobou a medzi dôsledkami racionalizácie. Zemedelec, živnostník, zamestnanec a robotník sta­nú sa omnoho schopnejšími konzumu a prispejú svojou väčšou konzumentskou zdatnosťou k vzrastu nášho ochrome­ného obchodu. Ale všetky tieto nádeje nedajú sa splniť odrazu, cez noc, ale krok za krokom, pomaly, pri veľmi solíd­nej spolupráci. Naša snaha, udržať v roku 1935 mier, musí sa zračiť aj v našej vnútor­nej politike. Všetci príslušníci nášho štátu musia si uvedomiť, že sú jeden politický celok, ktorý v zá­ujme zdaru nesmie sa trieštiť. Slovák a Cech musí si viac ako dosiaľ uvedo­miť, že sú jedna krv, jedna kultúra, jeden národ a musia v duchu tohoto vy­znania energicky postupovať v svojej práci. Nesmie byť v našej republike ani jedného štátneho občana, ktorý by lep­šie svojho národa hľadal za hranicami nášho štátu. Československá republika je štát, ktorý plne pochopil a prevádza národnú spravedlivost’ a nikto tu nemá príčiny sťažovať si, že by sa mu národne ubližovalo. A preto ako národnostne, podobne aj nábožensky a cirkevne musím aj v nadchádzajúcom roku stáť na zásade i praxi, že každé náboženské presvedče­nie a cirkevná príslušnosť zasluhujú si rovnakej úcty, a že štát ku všetkým vyznaniam musi byť rovnako spravedli­vý. Nesmieme trpeť nespravedlivost’ na poli sociálnom. Naše zemedelstvo a náš priemysel musia byť považované za rovnako oprávnené sestry jedného so­ciálneho celku a náš robotník a zamest­nanec musí byť uznávaný za rovnako oprávnenú složku, ako zamestnávateľ a podnikateľ. Museli sme v minulom roku šetriť. Na tejto ceste budeme museť potrvať aj v budúcom roku. Je dnes lepšie ako v roku minulom, ale ešte nie je tak dobre, aby sme mohli žiť bez rozumných a náš ho­spodársky život ohrozujúcich úspor. Ešte nenastal čas, aby sme mohli odložiť najprísnejšiu a účelnú spořivost’. Ale šetriť neznamená žiť z hotového a nič nerobiť. To by bola politika myl­ná a vražedná. Každý, kto len trocha môže, musí pracovať, musí sa snažiť, musí podnikať. Dnes nikto nemôže po­čítať pri svojej práci s veľkým ziskom, ale každý, kto bude pracovať a podni­kať, musí si byť vedomý, že tým pro­spieva k potlačeniu národohospodárskej krízy a k lepšej budúcnosti nášho štátu. Ale treba aj toho, aby vrstvy bohaté prinášaly účin­nejšiu pomoc vrstvám chudobným, aby tiež všetci tí, ktorí žijú v bohat­stve, mysleli na to, žé dnes je mnoho ľudí chudobných, v biede živoriacich. Najmä deti, nádej národa a štátu, sú ohrožené touto biedou. Tak je tomu v mestách i na vidieku. A tu treba viac pochopenia, viac lásky k blížnemu. Svetový kľud len tak doplníme kľudom vnútorným. Len tak zabezpečíme našu republiku, alebo udržíme zdravie nášho obyvateľ­stva, pohotovosť k práci i k obrane. C / Šťastný Nový rok 1935. a veselý Šťastlivý a veselý Nový rok praje všetkým svojim P. T. zákazníkom a priaznivcom KAROL HANS ER klenotník, Košice, vedia Batovho paláca. HVIEZDOSLAV: Na Nový rok. A j, rok nový som zas dožil, Bože, z tvojej milosti; nejedny, hôl navždy složil, ja beriem ju v čerstvosti. Beriem — prv však, než postúpim ďide j žitia na púti: dovoľ, srdcom nech neskúpym vzdám za prešlosť chválu ti. Zač? — Ver mnoho je toho: hľa', vek si mi predĺžil! Už v tom lásky bez otázky je viac než som zaslúžil. Nuž, ďakujem, Bože lásky, všetko, čo som zaužil: mnoho lásky b,ez otázky, viacej než som zaslúžil. Dr. F. LENDVAY, Košice: Silvestrovská noc. Máme rôzne noci. Je dlhá noc, krátka, Veľká noc, Bartolomejská noc, polárna, noc, v ktorú sa naše ženičky chodia, modliť na kalvárie, Uchá noc, svadobná noc a Silvestrovská noc. Zo všetkých sú najgailšie a naj populárnejšie tie dve po sletíme. Tá prvá je akýmsi kulminačnýr bodom v živote človeka — astronomiel řečeno, a tá druhá — je nocou rozpus losti a zábav. Ľudia, vtedy prežili zase jeden rok možná, žc tvrdý, ťažký, mizerný, a stoja na prahu nového, očakávajú tento bude lepší — zlatý, keď ne zla, biedy, zákonov, sudcu-, strachu, ne, ani postrachu, ale len samý med plné kešene, „svoboda” a iné podstatní mená všetkých rodov, doplňujúce ro ský inventár na zemi. A preto sa zabávajú všetci — od 'menších až po bezzubých starcov, h snáď už len prstom kývajú a. tak pomíňajú život, ktorý v nich len boí ! V silvestrovskej noci je na ulici tak živo, ako vo dne. Nepravidelný p tenec ľudí a povozov, včetne bielych v% civelých kobýl, zapriahnutých do dro žiek, tiahne sa ulicami ako drak, ktoré­mu z pažeráka sála pekelný oheň — túžby, lacnoty a hladu po hračkách. Tej noci nik sa nebojí strašidiel, ani mátoh a kostlivcov, nikto nič nedá na kikiríka­­’ júcich kohútov alebo bitie hodín, každý zabudne na nebezpečie styku so špinou brlohov — najuhladenejších ľudí mož­no dnes stretnúť vo veľkomestských, pajzloch. Jedni trávia túto noc doma, iní vo verejných miestnostiach. Záleží na tom, kto má akú chuť. Proti gustu niet dišvu­­tátu. Niekto rád spoločnosť, hluk, iný si myslí, že lepšie mať viacej miesta a sedeť na stoličke sám. Lebo veru v re­štauráciách a hoteloch je dnes bieda o miesto. Na stoličke sedia aj dvaja a, pod stolom si nemožno ani nohy narovnať. Zvlášť, keď sa sídu náhodou iba dlhí ■ silvestrovníci — nohy sa im tak zaple­tú, že z toho bude šábesový barches, u keby už nebolo ani toho vwitia, stač' aby sa nemohli vymotať f ov aJz do bieleho rána, kedy to aj tak pôjde iba s nejakou asistenciou personálu, prí­padne policie. Ti doma, to majú krátke a dobré. Hrajú s orechami alebo fazuľami, kle­betia, žartujú, slušne, aby sa prífculue

Next