Slovenský Východ, marec 1936 (XVIII/52-77)

1936-03-01 / No. 52

Politicky nestranný deník. TUSCULUM Roč. XVIII. Košice, nedeľa 1. marca 1936. Číslo 52. Košice, Štefánikova ul. 94 '“ l^—" Porady a rozpočty zdarma. VHamc prcdsdH HMg * Hešldadi Nedávno vítalo hlavné mesto Slovenska, Bratislava, dra Milana Hodžu mohutným, živelným maniflestačným prejavom, bez rozdielu strán, hoci neprišiel do Bratislavy oficiálne v úradnej funkcii ministerského predsedu. Tak víta dra Hodžu aj druhé hlavné mesta Slovenska, Košice. Víta ho všetkými složkami svojho verejného a národného i kultúrneho života ako svojho oficiálneho vzácneho hosťa, hoci dr. Hodža prichádza teraz i do Košíc nie ako úradný činiteľ našej štátnej správy. Prečo sa tak robí? Odpoveď na to odznela nedávno vo verejnej tlači, ktorá konštatovala, že dr. Milan Hodža svojím účinkovaním sa už vlastne vymyká z úzkeho rámca svojej politickej strany, lebo patrí už dnes celému národu a jeho štátu. Je to ozaj veľké slovo a ešte väčší je jeho význam. Ktože patrí celému národu a jeho štátu? Isteže ten, kto sa o tento národ a štát zaslúžil. Teda: národ cíti, že Milan Hodža zaslúžil sa o štát. Preto národ víta Milana Hodžu bez rozdielu strán. Vítajú ho Česi i Slováci. Je známe všeobecne, že dr. Hodža to bol, ktorý toľko urobil pre československú vzájomnosť nfelen slovom, ale aj činom pri jej vtelení vo skutok, ktorým bolo zriadenie samostatného čs. štátu. Je známe konsolidačné dielo Hodžovo na ukľudnení pomerov v našom štáte od čias převratových až do dnešnej doby, ktorého úsilia dovŕšením má byť usporiadanie domácich slovenských pomerov natoľko, aby i vrstvy, ktoré dosiaľ stály bokom od účasti a spoluzodpovednosti za vedenie štátu, sa na tejto správe aktívne účastnily. Zostane historickým dokumentom vo vývoji čs. štátu vynikajúca činorodá účasť Hodžova pri lanskej voľbe prezidenta našlej republiky a je zásluha Hodžova i Slovenska na tom, že nedošlo pre túto voľbu k rozštiepeniu národa, ktoré už už hrozilo svojimi neblahými dôsledkami. Hodžov postup voči zahraničiu došiel priaznivej odozvy i v cudzine a povzniesol ešte k vyššej miere váhu č s. štátu. Hodžovo vedomie zodpovednosti a jeho naprostá a všestranná čestnosť postavily ho na také miesto v národe, aké je vyhradené všade len najlepším synom národa. Preto patrí dnes Hodža skutočne celému národu. Celý národ je si toho plne vedomý a osvedčuje to. Ze je prvým slovenským predsedom čs. vlády, to ien ešte zvyšuje v celom čs. národe radosť z jeho svetlého zjavu. V Hodžovi sa ztelesňuje onen nie symbolický, ale faktický prínos Slovákov a Slovenska do spoločnej čs. domácnosti, Milan Hodža razil pred časom heslo: Slováci sa nesmú uzavierať do úzkych hraníc Slovenska, musia z nich von, musia sa spoluúčastniť na správe celého čs. štátu, čo, pravda, znamená, niesť spoluzodpovednosť a nezostávať v neplodnej, Slovensku škodiacej opozícii. Správne hodnotiť význam Slovenska a v našom štátnom celku, to je smysel čs. vzájomnosti — hovorí Hodža. Slovákom pripadajú v budúcich desaťročiach povinnosti k sebe samým, k národu československému a k Europe — volá v rovnakom smysle i prezident republiky dr. Beneš v svojej známej reči k Slovákom. Slováci musia chceť spoluvládnuť v delej republike, Správne sa vzájomne hodnotiť, to je teda všetko. Uznať klady svojho podielu v spoločnom štáte. Pred časom bol v Košiciach návštevou milý hosť, známy francúzsky priateľ nášho národa, Louis Eisenmann, profesor parížskej univerzity. Československý národ má veľké šťastie — vravel vtedy prof. Eisenmann, — že má veľký rezervoár zdravých telesných i duševných síl, ktorými môže doplňovať svoj organizmus. Tento zdravý rezervoár sú Slováci, ktorí majú toľko vynikajúcich ľudí vodcovských talentov. Bol ním nebohý generál Štefánik, je ním i dr. Hodža. Opakujem — šťastný čs. národ — končil prof. Eisenmann. Hodža je ozaj symbolom zdravého prínosu Slovenska do Cs. republiky. . . \ To sa uznáva i v historiek v ch zrmiash i S - na Slovensku a všeobecne. Preto bo \ ír. ., . <J. taju dnes i Košice bez rozdielu strán. K svojim prišiel a svojich našiel, pretože patrí všetkým. Východné Slovensko má k dr. Milanovi Hodžovi ešte zvláštny, osobitný vzťah. Budú to hlásať pamätné dosky na početných východoslovensých domoch: Tu sa pred 30 rokmi ukrýval pred maďarskými žandármi Milan Hodža, burič, teraz predseda vlády republiky Československej. Tohoto buriča, apoštola svojej slobody víta teraz všetok jeho ľud. Nech ho Pánboh živí. H. Filla Kúzlo osobnosti n diela Ťažký bol údel mladej Slovače po yojne. Boli sme svedkami veľkých svetových otrasov. Padaly tróny a systémy, padaly osobnosti a dlhé veky trvajúce pravdy. Práve vtedy, ked naše duše najcitlivejšie reagovaly na intelektuálne vjemy, stálo pred nami množstvo složitých ideologií, zdanlivé logicky neotrasiteľných smerov a rad ciest do zeme zasľúbenej. Koľko tu bolo duševných zápasov a koľko výkyvov I Kto hľadí ďaleko za hory, hľadí do prázdna! Cítif zem pod nohami, býva vífazstvom v živote. Pre duchovnú štruktúru ie touto bázou tradícia. Táto vytvára náš pohľad na svet. A v Tu ta skrýval roku 1906 dr. Milan Hodia, maďarskými žandármi hľadaný burič, dnos ministerský prodsada Československej raoubllkv spleti novovekých prúdov bola tak hlboko zakopaná, že musel prísť veľký zlatokop, s veľkými skúsenosfami a darom geniálneho objavovateľa, aby tento poklad vydal svoje ovocie pre ľudstvo. Stal sa ním dr. Milan Hodža, keď zapojil slovenskú dušu, bohatú silou tradície, do súčasného duchovného zápolenia svojou agrárnou demokraciou. Spojil minulosf s prítomnosťou prisudzuje sociológia za hlavný úkol vodcu. V dejinách nemožno urobiť punkt a počať znova. Dejiny sú nepretržitou reťazou udalosti, mocne do seba zapojených- I Slovač tápala a tápala by večne, keby nie onoho mocného zapoienia dneška na včerajšok, ktorým sa vyznačuje politické a vedecké diele ministerského predsedu dra Milana Hodžu. Národy žijú tými ideami, z ktorých sa zrodily — odkázal nášmu národu prezident T. G. Masaryk. Koľko geniálnosti potom v objavovateľskei vášni týchto ideálov! Lebo ako hovorievaj nebohý francúzsky politik Barthou, politika je obiavovateľská vášeň. Niet v posledných dejinách nášho národa poľa, na ktorom by nebolo mocne cítif zásah Hodžovei osobnosti. Jeho ideál ie impulzom a ieho zásah realizáciou. V jeho osobnosti dosahuje slovenskosl vysoký stupeň svojho duchovného vývoia a realizáciu storočného politického úsilia. V ňom sa plní odkaz celei slovenskej minulosti, Tu sa skrýval roku 1906 dr. M il a n Hodža, maďarskými žandármi hľadaný burič, dnes ministerský pred -«da Československej republiky ružový sen slovenských hrdinov a politických martýrov. V ňom našlo Slovensko svoiu podstatu. Pred nami stojí daleká budúcnosť. Dielo dra Milana Hodžu ie tu a máme preto právo, pevne veriť v dobrý svoj osud. Niet viac složitých ciest. Isť s Hodžom, znamená, dať priechod najpodstatnejšej složke slovenskosti, ktorá tisícročie odolávala všetkým nepriateľským nástrahám a ktorá odolá po všetky časy. Dr. Hanko.