Slovenský Východ, marec 1936 (XVIII/52-77)

1936-03-01 / No. 52

Politicky nestranný deník. TUSCULUM Roč. XVIII. Košice, nedeľa 1. marca 1936. Číslo 52. Košice, Štefánikova ul. 94 '“ l^—" Porady a rozpočty zdarma. VHamc prcdsdH HMg * Hešldadi Nedávno vítalo hlavné mesto Slovenska, Bratislava, dra Milana Hodžu mo­hutným, živelným maniflestačným prejavom, bez rozdielu strán, hoci neprišiel do Bratislavy oficiálne v úradnej funkcii ministerského predsedu. Tak víta dra Hodžu aj druhé hlavné mesta Slovenska, Košice. Víta ho všetkými složkami svojho verejného a národného i kultúr­neho života ako svojho oficiálneho vzác­neho hosťa, hoci dr. Hodža prichádza teraz i do Košíc nie ako úradný činiteľ našej štátnej správy. Prečo sa tak ro­bí? Odpoveď na to odznela nedávno vo verejnej tlači, ktorá konštatovala, že dr. Milan Hodža svojím účinkovaním sa už vlastne vymyká z úzkeho rámca svo­jej politickej strany, lebo patrí už dnes celému národu a jeho štátu. Je to ozaj veľké slovo a ešte väčší je jeho význam. Ktože patrí celému náro­du a jeho štátu? Isteže ten, kto sa o tento národ a štát zaslúžil. Teda: národ cíti, že Milan Hodža zaslúžil sa o štát. Preto národ víta Milana Hodžu bez roz­dielu strán. Vítajú ho Česi i Slováci. Je známe všeobecne, že dr. Hodža to bol, ktorý toľko urobil pre československú vzájom­nosť nfelen slovom, ale aj činom pri jej vtelení vo skutok, ktorým bolo zriade­nie samostatného čs. štátu. Je známe konsolidačné dielo Hodžovo na ukľudne­­ní pomerov v našom štáte od čias pře­vratových až do dnešnej doby, ktorého úsilia dovŕšením má byť usporiadanie domácich slovenských pomerov natoľ­ko, aby i vrstvy, ktoré dosiaľ stály bo­kom od účasti a spoluzodpovednosti za vedenie štátu, sa na tejto správe aktív­ne účastnily. Zostane historickým doku­mentom vo vývoji čs. štátu vynikajúca činorodá účasť Hodžova pri lanskej voľ­be prezidenta našlej republiky a je záslu­ha Hodžova i Slovenska na tom, že nedo­šlo pre túto voľbu k rozštiepeniu národa, ktoré už už hrozilo svojimi neblahými dôsledkami. Hodžov postup voči zahraničiu došiel priaznivej odozvy i v cudzine a povzniesol ešte k vyššej miere váhu č s. štátu. Hodžovo vedomie zodpovedno­sti a jeho naprostá a všestranná čestnosť postavily ho na také miesto v národe, aké je vyhradené všade len najlepším synom národa. Preto patrí dnes Hodža skutočne celému národu. Celý národ je si toho plne vedomý a osvedčuje to. Ze je prvým slovenským predsedom čs. vlády, to ien ešte zvyšuje v celom čs. národe radosť z jeho svetlého zjavu. V Hodžovi sa ztelesňuje onen nie sym­bolický, ale faktický prínos Slovákov a Slovenska do spoločnej čs. domácnosti, Milan Hodža razil pred časom heslo: Slováci sa nesmú uzavierať do úzkych hraníc Slovenska, musia z nich von, mu­sia sa spoluúčastniť na správe celého čs. štátu, čo, pravda, znamená, niesť spoluzodpovednosť a nezostávať v ne­plodnej, Slovensku škodiacej opozícii. Správne hodnotiť význam Slovenska a v našom štátnom celku, to je smysel čs. vzájomnosti — hovorí Hodža. Slovákom pripadajú v budúcich desaťročiach po­vinnosti k sebe samým, k národu česko­slovenskému a k Europe — volá v rovnakom smysle i prezident republiky dr. Beneš v svojej známej reči k Slová­kom. Slováci musia chceť spoluvládnuť v delej republike, Správne sa vzájomne hodnotiť, to je teda všetko. Uznať klady svojho podie­lu v spoločnom štáte. Pred časom bol v Košiciach návšte­vou milý hosť, známy francúzsky pria­teľ nášho národa, Louis Eisenmann, profesor parížskej univerzity. Českoslo­venský národ má veľké šťastie — vra­vel vtedy prof. Eisenmann, — že má veľký rezervoár zdravých telesných i duševných síl, ktorými môže doplňovať svoj organizmus. Tento zdravý rezer­voár sú Slováci, ktorí majú toľko vyni­kajúcich ľudí vodcovských talentov. Bol ním nebohý generál Štefánik, je ním i dr. Hodža. Opakujem — šťastný čs. národ — končil prof. Eisenmann. Hodža je ozaj symbolom zdravé­­ho prínosu Slovenska do Cs. republiky. . . \ To sa uznáva i v historiek v ch zrmiash i S - na Slovensku a všeobecne. Preto bo \ í­r. ., . <J. taju dnes i Košice bez rozdielu strán. K svojim prišiel a svojich našiel, pretože patrí všetkým. Východné Slovensko má k dr. Milanovi Hodžovi ešte zvláštny, osobitný vzťah. Budú to hlásať pamätné dosky na početných východoslovensých domoch: Tu sa pred 30 rokmi ukrýval pred maďarskými žandármi Milan Hodža, burič, te­raz predseda vlády republiky Československej. Tohoto buriča, apoštola svojej slobody víta teraz všetok jeho ľud. Nech ho Pánboh živí. H. Filla Kúzlo osobnosti n diela Ťažký bol údel mladej Slovače po yojne. Boli sme svedkami veľkých svetových otrasov. Padaly tróny a systémy, padaly osobnosti a dlhé veky trvajúce pravdy. Práve vtedy, ked naše duše najcitlivejšie reagovaly na intelek­tuálne vjemy, stálo pred nami množstvo složi­tých ideologií, zdanlivé logicky neotrasiteľných smerov a rad ciest do zeme zasľúbenej. Koľko tu bolo duševných zápasov a koľko výkyvov I Kto hľadí ďaleko za hory, hľadí do prázdna! Cítif zem pod nohami, býva vífazstvom v ži­vote. Pre duchovnú štruktúru ie touto bázou tradícia. Táto vytvára náš pohľad na svet. A v Tu ta skrýval roku 1906 dr. Milan Hodia, maďar­skými žandármi hľadaný burič, dnos ministerský prod­­sada Československej raoubllkv spleti novovekých prúdov bola tak hlboko za­kopaná, že musel prísť veľký zlatokop, s veľ­kými skúsenosfami a darom geniálneho obja­­vovateľa, aby tento poklad vydal svoje ovo­cie pre ľudstvo. Stal sa ním dr. Milan Hodža, keď zapojil slovenskú dušu, bohatú silou tradí­cie, do súčasného duchovného zápolenia svo­jou agrárnou demokraciou. Spojil minulosf s prítomnosťou prisudzuje sociológia za hlavný úkol vodcu. V dejinách nemožno urobiť punkt a počať znova. Dejiny sú nepretržitou reťazou udalosti, mocne do seba zapojených- I Slovač tápala a tápala by večne, keby nie onoho mocného zapoienia dneška na včerajšok, kto­rým sa vyznačuje politické a vedecké diele ministerského predsedu dra Milana Hodžu. Národy žijú tými ideami, z ktorých sa zro­dily — odkázal nášmu národu prezident T. G. Masaryk. Koľko geniálnosti potom v objavo­­vateľskei vášni týchto ideálov! Lebo ako ho­vorievaj nebohý francúzsky politik Barthou, po­litika je obiavovateľská vášeň. Niet v posled­ných dejinách nášho národa poľa, na ktorom by nebolo mocne cítif zásah Hodžovei osob­nosti. Jeho ideál ie impulzom a ieho zásah rea­lizáciou. V jeho osobnosti dosahuje slovenskosl vysoký stupeň svojho duchovného vývoia a realizáciu storočného politického úsilia. V ňom sa plní odkaz celei slovenskej minulosti, Tu sa skrýval roku 1906 dr. M il a n Hodža, maďar­skými žandármi hľadaný burič, dnes ministerský pred -«da Československej republiky ružový sen slovenských hrdinov a politických martýrov. V ňom našlo Slovensko svoiu pod­statu. Pred nami stojí daleká budúcnosť. Dielo dra Milana Hodžu ie tu a máme preto právo, pev­ne veriť v dobrý svoj osud. Niet viac složitých ciest. Isť s Hodžom, znamená, dať priechod najpodstatnejšej složke slovenskosti, ktorá tisíc­ročie odolávala všetkým nepriateľským nástra­hám a ktorá odolá po všetky časy. Dr. Hanko.

Next