Slovenský Východ, december 1936 (XVIII/278-297)
1936-12-01 / No. 278
Politicky nestranný deník Cl nvrilSKV ft f ll Á11A A sšsxa yLIJlLBlyil I Ml I!» IVfllftllI 28.755 (II. LOtzowova číslo 5), v Žiline w w wmv'* *** wm w mgxmm MÍ jll ^Ulí Ü H ■ M 341 (M. 1. mája 22), v Užhorod« 554 ' '"> ílmi Ktt |lja| |||1 M|1 (Podhrad*ká 4). — Předplatit možno «b Ä u «»dtu<i wdpwtdi jp|||f 1IŽ1 Eil 4*t ft® ®»I |||| lpi M kedykoľvek, zastavit odoberanie len šéfredaktor WĚ^ |p|| pi Jj|| 1111 |®| jjp| $ĚĚ |Egi Jfl|| ku koncu mariaca. — Číslo poštovej halierov Dr. MILAN HANKO flf 11 «US Wt BEI WmB mg sporiteľne 400.562. - Novinové vy___LJ MtW w w W platné povoleni pod č. 43.271 -IV-36 Ročník XVHL V Košiciach, utorok 1. decembra 1936 Číslo 278 Obrovské zbrojenie Ruska na mori Londýn, 30. novembra. — Vrchný veliteľ sovietskeho válečného loďstva, Orlov, vyhlásil v rozhovore s novinármi, že Sovietsky sväz vybudoval v posledných rokoch veľké a silné válečné loďstvo. Orlov neudal presné číslice, ale hovoril len o čísliciach pomerných. Vy hlásil, že ponorková flotila bola zosilená o 715%, námorné letectvo o 510% a válečné loďstvo o 300%, námorná protiletecká flotila o 100%, v srovnaní so stavom jednotlivých týchto kategorií v r. 1933. v. z. Manifestácia jednotu (JGB.) — Bukurešť bude dnes dejišťom manifestácie dvojakej jednoty: 1. december je sviatkom sjednotenia Rumunov. Delegácia nášho a juhoslovanského parlamentu spoločne s Rumunmi budú dnes manifestovať za veci Malej dohody. Je to vôbec prvý oficiálny podnik toho druhu na rumunskej pôde. Rozumne uskutočnený v najpovolanejšom čase, veď práve posledné dni dotkly sa nepovolanými ústami našich spoločných záujmov. Svetová hladina bola rozkolísaná aj inými vetrami. Potom vidíme, že diplomacia je na cestách. Okrem iných tiež nás južný súsed hľadá nové podnebie pre krehkú rastlinu revizionizmu. Horthy prepadol antickej formulke: Všetky cesty vedú do Ríma. Verí, že ten aspoň toľko pomôže, ako pred rokmi nepomohla vždy racionálne kalkulujúca Anglia. Nuž bolo by hriechom neusmerňovať naše cesty v takejto atmosfére. Dnešný bukureštský podnik môže paralizovať najnovší revizionistický šláger a pôsobiť i morálne na najširšie vrstvy troch národov. Treba venovať krátku pozornosť prvej manifestácii jednoty. Nevyhneme sa historii. Táto vraví, že Rumunsko už na počiatku vojny prežilo germanofilský krst. Vieme, že až po určitom premýšľaní pripojilo sa k dohodovým mocnostiam. Hoci skupina vodcov, vychovaných v Berlíne, za pomoci nemeckých agitátorov a najatej tlače chceli preradiť orientáciu k centralistom, nakonec vyhiala nacionalistická skupina, vedená Bratianom. Heslom tejto skupiny bolo, oslobodiť Sedmohradsko. Myšlienka v rumunskom kráľovstve veľmi populárna. Keď zlyhaly berlínske sľuby, bola s úlohou štedrého svoditeľa poverená Pešť. Ale gróf Tisza márne sa namáhal. Hoci hovoril k Rumunom „d o j atý bratstvom krve Maďarov a Rumunov” (!) nepochodil. Naopak smrťau Karola I. germanofilovia stratili poslednú oporu, lebo nový kráľ Ferdinand I. podporoval skupinu dohodofilskú. 27. augusta 1916 Rumunsko už vypovedalo vojnu centrálnym mocnostiam, A po šťastlivom prologu válečnej vravy vtiahol Ferdinand I. na čele rumunského vojska do oslobodenej Bukurešti. To sa stalo 1. decembra r. 1918. Rumunská vec týmto, pravda, ešte nebola vyhraná. Išlo o sjednotenie niekoľkých zemí v spoločné kráľovstvo. Maďarsko nechcelo sa vzdať Sedmohradska. Táto okolnosť vyvolala nový boj a dala príležitosť k historickému vyznamenaniu rumunského vojska, ktoré 4. augusta 1919 obsadilo Budapešť. Potom sjednotený národ žije i dnes v príkladnej jednote. Hodnotu malodohodovej manifestácie jednoty najlepšie budú dokumentovať zprávy, ktoré v týchto dňoch dojdú z Bukurešti. Faktom je, že žiadon z troch malodohodových štátov neušiel v posledných mesiacoch údelu očernenia. Vyvolala ho nepriateľská propaganda ako cukrík po horkej porcii neúspechu. Československo bolo boľševické. Juhoslávia podvádzala dohodu koketovaním z Itáliou, Rumunsko sa nríliš nebránilo nemeckým vlivom. To sú vymysly, ktorých účelom bolo vniesť nedôveru, ba pozdejšie aj rozklad medzi spojencov. Ümysel sa nepodaril, čo okrem iného potvrdzuje dnešná bukureštská manifestácia zástupcov troch parlamentov. Pomluva iste stavala na faktoch, že CSR. má jediná zo štátov Malej dohody smluvu s Ruskom, že krajná rumunská pravica trpí propagandu hitlerizmu v zemi a že Juhoslávia sa snaží priateľsky vychádzať s mocným súsedom — Itáliou. Ale stavba bola neopodstatnená a malodohodová výichova bola dobrá: nedovolí veriť vlkovi pred priateľom. Ba môžeme zaznamenať i novší žart zlomyseľných. Tvrdia, že Antonescuove varšavské objímanie je lekciou pre nás, keď stojíme v nepriateľstve s Poľskom. My však dávame prednosť viere a veríme, že rumunsko-poľské priateľstvo prebudí v Poľsku umele uspané sympatie k Malej dohode, i k nám. Nepomohla naša dobrá vôľa, snáď pomôže prostredníctvo. Veď na mnohých miestach vládla tma a jpreca sa vyjasnilo. Snemovňa zasadá pk. Praha, 30. nov. — Minulú stredu ukončil rozpočtový výbor poslaneckej snemovne debatu o štátnom rozpočte na rok 1937 hlasovaním v jednotlivých kapitolách, pozmeniac niektoré položky vládneho návrhu, takže dosiahol 8 a pol miliardový rozpočet úspor 1,228.000 Kč. Ako sme už oznámili, bola v sobotu rozdaná v snemovni zpráva rozpočtového výboru o štátnom rozpočte na r. 1937 a v pondelok 30. novembra bola zahájená v snemovom plénu po reči gen. zpravodaja posl. Remeša generálna rozprava. Zpráva rozpočtového výboru poslaneckej sněmovny je sprevádzaná obšírnou zprávou dôvodovou, v ktorej sa hovorí o tom, ako pojednával rozpočtový výbor jednotlivé rozpočtové kapitoly a aké škrty boly v rozpočte prevedené. Podrobná rozprava, ktorej je venovaných 5 dní, bude trvať asi 50 hodín a má byť podľa doterajších dispozic skončená tento piatok večer. Predsedovia strán alebo parlamentných klubov urobia prejavy vo všeobecnej časti rozpravy, v podrobnej rozprave potom budú ako obvykle prednesené požiadavky strán k jednotlivým rezortom štátnej správy. Hlasovanie o štátnom rozpočte bude 5. decembra a rozpočet potom bude postúpený k prejednaniu senátu. Aj po skončení rozpočtových prác bude snemovňa zasadať, a to až do vianočných sviatkov. Vybaví niekoľko osnov starších a niektoré osnovy nové, ktoré sú teraz prejednávané vo vláde. Litvinov na adresu imperialistov Jasno medzi Berlínom, Tokiom a Rímom Japonsko-nemecká dohoda písaná zvláštnym šifrovým písmom Litvinov- odmietol potom tvrdenie, že sovietske Rusko usiluje o zriadenie komunistického sovietskeho štátu na Pyrenejskom poloostrove. Označil túto kombináciu za pohádku, a vyhlásil, že prípad španielsky je prvým významným výpadom fašizmu za hranice. Keby sa tento pokus zdaril, nieto vraj záruky, že sa nebude opakovať vo väčšom měřítku i proti iným štátom. Cieľom presnosti chcel vraj Litvinov ešte podotknúť, že nebol sjednaný žiadon spoločný blok medzi tromi štátmi, ale len bloky medzi Nemeckom a Itáliou a Nemeckom a Japonskom. Konečne máme informácie, že Itália ponúkla Ja-Íjonsku len dohodu, ktorá by bola anaogická s uverejnenou časťou dohody japonsko-nemeckej. Informovaní ľudia nechcú veriť, že by sjednanie uvedených dvoch článkov japonsko-nemeckej dohody bolo potrebovalo 15 mesiacov. Nieto divu, že sa vyslovujú dohady, že japonsko-nemecká dohoda bola napísaná zvláštnym šifrovaným písmom. Dohoda s Japonskom má, podľa Litvinova, roznietiť vojnu, nie na jednom, ale najmenej na dvoch i viacej kontinentoch. Italský fašizmus sa pripojil i pri vyhlásení po habešskej vojne, že je s územím spokojný, k japonsko-nemeckej dohode, práve ako japonská vláda uistila vládu sovietsku, že pakt o neútočení je stále ešte skúmaný. Sovietske Rusko je odhodlané nemeniť svoju politiku mieru. »Naša bezpečnosť« — vyhlásil Litvinov — »nezávisí od papierových dohôd a zahranične-politických kombinácií. Sovietsky sväz je sám o sebe dosť veľký a silný, a táto sila bude ešte stále Vzrastať prijatím novej ústavy.« Litvinov svoj prejav zakončil slovami: »Keď nadíde deň, že naša armáda a loďstvo bude nútené k obrane vlasti, poskytneme príklad nesmiernej odvahy a hrdinstva, akého nebolo v dejinách všetkých rokov a všetkých národov.« Pravidelná konferencia nemeckých aktivistov pk. Praha, 30. novembra. — Ako sa dozvedáme, rozhodol sa ministerský predseda svolávať pravidelnú konferenciu troch nemeckých ministrov a s nimi i predstaviteľov nemeckého aktivizmu, za nemeckých agrárnikov Hackera, kresťanských socialistov Schiitza a sociálnych demokratov Jakscha. Predseda vlády dr. Hodža plní tým svoj sľub z rozpočtovej reči o spôsobe prijímania nemeckých ľudí do štátnej služby, čím vláda poskytuje nemeckým stranám rozsiahlu príležitosť k uplatňovaniu a presadzovaniu konkrétnych a väčšinou odôvodnených požiadavkov. Itália podpísala dohodu ■ Japonskom Rím, 30. nov. — V dobre informovaných kruhoch sa uisťuje, že pravdepodobne už dnes o 11. hod. podpíše zahraničný minister gróf Ciano a japonský veľvyslanec dr. Sukimura dôležitú politickú dohodu a obchodnú smluvu. Touto dohodou uznáva Japonsko italské cisárstvo v Habeši a Itália dovoľuje, aby Japonsko znova zahájilo v Habeši bývalý veľký obchod textíliami. Moskva, 30. novembra. ČTK. Na mimoriadnej schôdzi sovietov sa ujal slova ľudový komisár zahraničia Litvinov, ktorý okrem iného vyhlásil, že Rusko nevolá po utvorení medzinárodného bloku k boju proti fašizmu. Rečník potom prešiel na činnosť agentúr nemeckého nacionálneho socializmu, rozvetvených takmer vo všetkých zemiach i na vyzvedačskú činnosť a teroristické činy. Pri tom vyhlásil, že táto zahraničná činnosť fašizmu neľaká Sovietsky s väz. Je skutočnou vyhrážkou len pre iné zeme. Inak vyzerá zahraničná činnosť fašizmu, ked vezme na seba takú formu, ako v Španielsku. Litvinov potom pojednal vo svojej reči o podpore, ktorú preukázal nemecký a italský fašizmus povstalcom v Španielsku, pri čom zdôraznil úplnú lojalitu sovietskej vlády prevzatím záväzku vo veci nezasahovania do vecí Španielska. Ríšsky správca Horlhy vo Viedni Viedeň, 30. novembra. ČTK. Maďarský ríšsky správca Horthy, pricestoval do Viedne o 10.20 hod. V jeho sprievode prišiel i ministerský predseda Darányi a zahr. minister Kánya. Na nádraží ho privítal spolkový prezident Miklas, spolkový kancelár dr. Schuschnigg a všetci členovia vlády. Maďarskí štátnici sú hosťmi rakúskej vlády. Viedeň, 30. novembra. ČTK. — Po slávnostnom obede u spolkového prezidenta Miklasa, ktorého sa zúčastnilo asi 30 osôb, odobral sa ríšsky správca Horthy, do dôstojníckeho kasína, kde bol hosťom rakúskeho námorníckeho sväzu. Dopoludnia sa konala prvá porada medzi spolkovým kancelárom dr. Schuschniggom, ministrom zahraničia dr. Schmidtom na jednej strane a maďarským min. predsedom Darányim a ministrom zahraničia Kányom na strane druhej. Po poradách navštívil prezident Miklas ríš. správcu Horthyho v hoteli »Imperial«, kde je ubytovaný. Potom položili maďarskí štátnici veniec na hrob Neznámeho vojaka.