Novosti, apríl 1937 (XIX/1-17)

1937-04-11 / No. 1

F" //m B. (937 (Ith L__________PolíHtkr neiárttlý deník___________Košice, 11. apríla 1*37 Cena 60 hol. Predseda rumunskej snemovne V pondelok prfde do Prahy predseda poslaneckej Bonnov»* kráľovstva ru­munského N. Saveanu, aby a príkazu J. V. kráľa Carola IL odovzdal vysoké vy­znamenaní* účastníkom prvého zasada­nia parlamentov Malej dohody, ktoré bo­lo minulého roku r Bukureátí. Predseda rumunskej snemovne bude hosťom pred­sedu poslaneckej snemov»« J. Malvpa­­tra. Budeme večne bití T politík« )• veľmi IdtfiU Ani t> m vlctky veci ▼ život« tak, ako ti« v«ei »ku­­tote« vyvárajú. Politická boj« boly odjakživa •Ulo «ú a budú naveky Politické boj* byi ranila. Keď j« aj mnoho pravdy v JuriJ<*on prísloví i« politika j« pánski huncútstvo pr«oo «ú v politik« vždy aj ľudia neaätnl obetaví, India takí, ktorí majú apoStolsk' v i «ru, ž* ich «««ta, ich línia, ich politick i konoopda j« aaruča&e dobrú a »príma J« pravda, t« v politik« id« v prvom rado o moc, al« Id« aj o právo a «pravcdli­­vo»t Moc j« l«n prostriedok, ktorý má byl nápomocný pri prevádzaní práva a spravedli­vosti. Hla, priam« oa natíska otázka, prečo tých­to aaziitných politikov neaaženio osad » ži­vo* do jednej politickej fronty, avlálf v de­mokratickom zriadení, kde sa nikomu »skla­dá prekážky, aby sa rozhodol v politik« po­dlá svojho sajlspilsbo vedomia a »vec&mia. \ veru v praktickej politík« vidíme, 1« práv« medzi politikmi ideálnymi, nezištnými, uhop­­nými tých aajväčileh obeti, boly, a sú, drai­ns veľká názorová priepasti, ktoré in za­braňujú v sblíženi. Rozdielne sú ich názory ako ueporladat veci vo itáto, akou .-ostou UF Namáhavá m veľmi »odpovědná jfa vytvoril sl pevný názor na život Názor, ktorý íbstoj po každej stránka. To vvžadujo hľbokéhs my­slenia, A ako hovorí Masaryk — mytie!, my­slet, až na dno problému, je bolestné, namá­havá * tažké. Preto je skutočne máli tých ktorí majú tvoju vlastnú líniu, svoju lastnť koncepciu. Málo je takých 1 v politike, lebo I politická koncepciu vytvořit je naimíert íažká a namahavá duchovná práoa. A1« poli­tické koncepcia preca tu tú a sú medzi nami -f Ich tvorcovia. Každý a nich iste hl val tc u.vjlepHe a preoa vidíme, že za tým nafspHn neldú pod spoločnou politickou záetavot, »1« každý ide tvojou cestou. Rozdiel sa ukazuje v náukách, r lom, lo ee ■4L. Ale koreni tento rozdiel v tvoeni a postulátoch. Dalo by ta povedal, • na , základoch vyráatala jedna a na nýoh základoch vyrástala druhá politická k cic ap­ele. Oaf Je jednaký oeořit národu a Itát, ale umieranie na skutočnosť ja iné. Teda kon­cepcia jedna bola tvorená rozdielne od dru­hej. A to jo z zoetaao veínýra osudom poli­tických smerov, ktorá budú zanikat a vzlkat Nám Ide o Slovensko a Podkarpatská Rus. Je až dněno niekedy. Ved ide o bud most národa a Itátu, ktorá je eelkom v f-sácb dneánoj politiky. Teda v rukách politiky nie politikov. Život totiž mnohokrát vertluje najfalšle politická otázky oelkom inak. ab to udávajú vžetky politická programy. Ido dnes o tieto smery. Politická koeop­­cia — politický smer. Konoepcia je fada­­meat, smer už nezná tuje cestu. Nám nele o to, aby sme srovnávali emery. To už J* po­vrch. My mueime faf na dno problému altu­­dovat náklady, na akých stoji koncepcia My musíme hledat korene a príčiny toho, • sa na príčiny, ktorá určitá veci v politik, vy­­do politiky dostalo. A mútime »pozorovat provokujú. A ked chceme napredoval ituí­­ma vykopat kořeno, s ktorých zlá politík vy­rastá a souetmo miesto nich zasadit krvne nová, svieže a zdravá. Je n «sporné, i« dn«e sme bičováni i bifl t train ou epúztou politických smerov a rsté­­mov. Treba mnoho ««tražUosti, aby ea írvsk nedal přesvědčit I« l«n (ediný s nich j ten skuáote« nafsprávuefH. Je velmi ľsbkoTrseľ­­ná povedal i« vývoj ep«je č® ľava, prtož« j« mnoho faričiarzkyoh strán a víetk- do­hromady majú najvia« hlasov a mandátov Ale práv« tak j« ľahkomyseľné povedal, že ývoj gpeje inak, jpktože j« viac iných politikoch strán a via« mandátov. Internacionalizme je nemecký vynález « najprv zomrel v Ne­mecko. A koľko uf bolo iných politlkých vynálezov a pomrelo to vletkol > Celý náí duchovný život s— teda aj pollcké koncepcie •— vyrasti z dvoch koreňov. Je lo veľmi starý historický proo«e. Je to západná kultúra a východná kultúra. Medzi oboma sú nešporu« úžasu« veľká diferenci«. Slovensko a Podkarpatská Rus sú takým zásekom, kli­nom v Europe, o ktorý ea jednako obtiera kultúra západná a kultúra východná. Nie Je na tom nič fantastického, ked poviem«, ž« zápas týchto dvoch kultúr j« patrný ni«l«n v naiom kultúrnom živote, v umení nábožen­stvo, »1* «j v politik«, ba vari najmi r politi­ke. I československý problém koreni v sku­točnosti i« český národ j« skrz naskrz pre­siaknutý západnou kultúrou, kým slovenský a rusínsky národ je viee presiaknutý kultúrou východu. To piináia potom aj veľmi zrejmé rozdiely v mentalite ľudí Slovensko a Pod­karpatská Rus prelo holy K sú akoby medzi dvoma mlynskými kaméliami. Do takejto si* tuácie dvoch súsedných národov sypú ea ako hraeh politické haslá a pod ich tlakom národ nevládz« zdvlhnút hlavu, aby sa mohol obzrel na chvíľu, ako to v tom svete beží, aby mohol myslet na svoje ja, sia svoju bu­­dúcnoet, aby si pripravil možnost eahfadef ea do svojho srdca, aby mohol dat prehovoril svojmu svedomiu a aby ez aám rozhodol priložil evoje skromné sily k spoločnej bu­dov«, postavenej na duchu západu alebo vý­chodu. Zápae týchto dvoril kultúr bude večný. I ked sa hranice oboch budú presúrat od po­kolenia na pokolenie, Je osudovým údelom Slovenska a Podkarpatskej Rusi že ako ná­rod malý, no vládze edotat náporu asi jeunej, bude večne válečným poľom týchto dvoch svetov, zvláát vtedy, ked národ nevynaložl vfeáfcy evoje »3y na t«« »by sám mohol určit svoj duchovný osud, rvlált vtedy, A. t d národ nestras)« so seba všetko, čo jalového sa sype do jeho mysli e srdca Preto rárod must ist na korene politických systémov a odhodit všetky tie koncepcie politická ktoré vy rás ta­jů z nakazeného koreň*. A tu ide e správne pnanie skutočnosti. Nesporné je, že naži politikovi*, ktorí vytvo­rili vlastné politické koncepcie, duchovne rástli na ovocí kulti*. -' západnej, alebo kul­túry východnej. A ?«m je prapríčina veľmi mnohých názorových diferencii práve medzí tými, ktorí v politike tvoria a vedú. Slováci a Rusinl hudú ťakto večne bití. Večne, ak tento složitý problém život neventiluje sám, oelkom odl'.ne od vietkýcb politických sy­­systámov, Itoré máme po ruke. V živote sa to stáva -drh- Poplach na Podkarpatskej Rusi 1 Stálo ea pracuje «ste n* ná­vrt» zákona o autonómii Pod­karpatskej Rusi. Vláda vypra­covala. návrh, ku ktorému za­ujali stanovisko jak vládni, tak opoziční zákonodárci potĺkaj­­patakoruekl. Návrh zákona vypracovaný bol y duchu na­te] ústavy a mierových zmlúv, left» autonómia jxxfitarpaískko­­ruaká je zaručená i naáou ústavou 1 roiertxvýsal «mluva ml. Predbežne bude zriadený na Podkarpatskej Rusi gwerr­­néraky úrad a poatupn* sa bu­de prenááať právomoc z jed­notlivých ministerstiev vo ve­ciach podkarpatakoruSkých az úrad guvezmčrsky v Užhorode. Mnohí na Podkarpatskej Rusů stále n«vertu správam. Be guvemérefcy úrad bude naj. vySäou tnátametou na Podkar­patskej Rued. UK ktnSkého ro­ku v átubntacakych Tepliciach vyhlásil mintatereký predseda ár. Milan Hodža, že Užhorod­■ký Mmský president bude podliehať podkarpatakoruské­­mu guvernérovi, inak M ani nie je možné predstavte, ako usporiadať pomer guveméir­­zkeho úradu k xoctnakému úra­du. K» Podknrpataúwij Rusi priamo poptaáne zapôsobtia zpráva, Se guvernéraky úrad bude urafestftiý r novom y .lá­ci zemkkéx.o v Užhoro­de, čím aj na vánok bude zrej­me dané na jaivo, že pomer guvuraérsfcebo úradu a zem­ského úradu mu* značiť ab­solútne «plynutie. Je eamoarej­­mou vaoou, Ba toto splynutie usual byt upravené v takom oamere, ako sm« tpomenuh i J* priadna utefteu Raodnov, aže t Slovákov, betqmatrod- Býuh «úsadov, aby guverná; »'ty úrad boí čím prv vybavený takou právomocou, ako je to len možné. Pripravovať' pôdu pre podkarpažaftccKUBkd auto­nómiu bude úir/éojrt v prvom rade tohoto úr/idu a bude to práoa nemalá. Budú za museť zapriahnutí viotky söy. I sily poMitidké; s, tu, sme pevne prcavodčeri včetci tóav«nsäcl politickí iiiteaía prispejú svo­jou váhou, aby sa koneoMda*­­ná prá « na. Podkarpatskej Rusi jarila takým apôsobota, a':a> t-í yotre tá -vyja-torí■* Ke­dy«! twla nadhodená v parla­ment j otázka, d by nebolo vhoiué, vytvoriť spolčený iťMb slovenských a podkíurpt.tdkc­­ruských poslancov a senátorov vládnych strán, alby sa takým­­zpôeoíbcnn získala v&ftäl» poB- tloká váha jak pre požiadavky Slovensko, tak aj Podkarpat­skej Rusi. Táto myáHenka ne­bola zlá, ale neuskutočnila za došla?, hoci podkarpaMrnniz­­kl zákonodárci vládnych strán boli k takejto spolupráci vy­­zroní. Dnes, keď za behom krátkeho času nékutoftnt prvá etapa podkarpatolcoruskej au­tonómie, bude dobré, hľadať Zpôsoto, ako by bolo možné nájsť epclofcú’'. platformu v zpomenutoun »mere, lebo v po- Mtáckom boji Jo najdôležitejšie epojiť to najviac sB, Spomíname toto v súvislosti zo zriaďovaním g-uve-nóraki bo ÚTsdľU na FoJkarpíís tej Rusi. y.-év- y roto, že ';irJ t' jto pr.-o­­žlt(«stl Slováci dali zicjme na Javo, ža uskutočň&va tie ptiô­­kairpetoiruakčj sntoaosnte budú podporovat spontánne, dprá­­va, že zemský przeidant po>í­­karpatffeoruisíký bude podlie­hať guvernérovi, spôsobila niektorých kruhoch na Pod­v karpatskej Rusi pop's**, V tých krufaocfti, ktoré hľadal y «to d set, ktorými by sa bolo mnftné vymotať s usÄkutočfto­­■raiita podkarpetskorualiej au­tonómie. My zrne za hu. -drh. Prudký volebný zápas v Volebný boj ▼ hlavnom belgickom meste Bruseli, kde — ako viem* — budú dnes v nedeľu doplňovací« voľ­by do snemovne, dosiahol «vojho vrcholu. Nie len Belgia, ale celý svet sleduje tento zaujímavý súboj medzi reprezentantom belgickej demokracie, ministerských predsedom Van Ze* landom, a vodcom fašistických rexí­­stov Degrellom, lebo tu neide o zvole­nie toho ktorého kandidáta, ale o to, či rexistické hnutie sa v Belgii šíri alebo upadá. Volebný zápas sa vedit všetkými dovolenými i nedovolenými prostriedkami Rexisti dali vylepiť nie len falošné komunistická plakáty, ale vydali dokonca 1 falošné komuni­stické, liberálne a konzervatívne ča­sopisy, Strany stredu revanšujú sa za to vydávaním časopisu, v ktorom sa poukazuje na úspech spojenia re­­xistov s nacionálnymi socialistami. Hod rexisti prevádzajú volebný boj veľmi vášnivé, posudzujú sa výsledky DegreHove veľmi pesimisticky. Vše­obecne sa súdi, že z 840.000 voličov vo Veľkom Bruseli odovzdá pre Degrella lem 45.000 najviac 100.000 osôb svoje hlasy. Následkom prudkého volebného zá­pasu je bruselská hlavná pošta tak preťažená prácou, že muselo byť za­volané na pomoc vojsko, aby pomoh­lo expedovať poštu, lebo listonoši mu­sia rozniesť až 15 kg tlačíc. V bruselských ulidach panuje ruch, aký Brusel skoro nikdy nezažil. Hod tam zúri prudký lejak, sú ulice priamo preplnené obecenstvom. Pro­pagačné autá rexistov a iných strán prechádzajú ulicami v hustých ra­doch. Na križovatkách ulíc komuni­sti niekoľko takýchto aut rexistov za­držali a plakáty so stien strhali. Na mnohých miestach došlo aj k prud­kým srážkám medzi politickými od­porcami, dosiaľ bez krvipreliatia. Rozhodnutie vlády nad stranícke ciele Ešte pred Vďkou nocou rozhodla ministerská rada, ž* do konca roku 1937 bodá n nás vypísané voľby io sodálne-poisťovací ch ústavov. Vtedy celá čs. tlač a verejnosť připomínaly toto demokratické opatrenie, ktoré má sotref doterajšie nedôslednosti na tomto poli. Potom sa politické strany vzájomne medzi sebou hádaly, čf to bol vlastne úspech, že voľby budú prevedené. To bolo aj smiešne, keď sa vedelo, že vec dozrela zásluhou ministerského predsedu dra Milana Hádžu. Teraz sa zdá byť situácia opäť nejasnou. Na strane, kde majú s volieb trocha strach, rodia oa nová nápady. Radi sa reorganizovanie volebného poriadku, a dokonca aj odklad volieb. Pravda, vláda už sa jasne vyslovila ea voľby, a stra­nícke ciele nesmú podrývať dôveru občanov vo vládne vyhlásenie. Voľby do sociálne-poisfovacích ústavov budú nespor­ne veľkou udalosťou národohospodárskou, politickou a národnou. Československé strany namiesto vzájomných hádok malý by sa radšej shodnúť na jednotnej národnej kandidátke, aby mohly lepšie čeliť nátlaku s nelojálnych táborov, ktoré budú si chceť iste zabezpečiť vplyv v tak dôležitých inštitúciách. Treba vedef, že počet poistencov vzrástol od prevratu so 40 na 370 tisíc. Hlasovacie právo budú mať všetci čie­­novín, okrem dobrovoľných a tých, ktorí nedosahujú 20. roku, takže volieb sa zúčastni okolo 800.000 poistencov. Títo budú voliť vlastne dva razy: do ústredia VPÜ. a potom do jeho jednotlivých úradovni. Na Slovensku a Podkarpatskej Rusi zúčastní sa volieb vyše 40.000 poistencov. Asi 40.000 poistencov nie je organizovaných, ani politicky, ani odborov''; politické strany svedú predovšetkým zápas o tieto indiferentné vrstvy. (JGB.)

Next