Novosti, október 1937 (XIX/139-168)
1937-10-01 / No. 139
K. 1937 telo 139. Kožke, piatok 1, októbra I Počet rozvodov a rozlúk čo raz väčší. — Voľba do Guberniálnej rady. — Bezdetné manželstvá budú zdanené? - Vzbura anglických námorníkov v Gdyni. — Okresný úrad v Prešove preťažený prácou. — Veľký Šariš sa modernizuje. — Vražda v Ložině dosiaľ nevyjasnená. — Čo hatí obchodnú prosperitu železníc. — Inteligencia a mozog. — Prvý tlačový zákon sveta a iné. Dozvuky, aké nikto nečakal Ďčasť, s akou celý národ odprevadil na poslednej ceste prezidenta-Osloboditeľa T. G. Masaryka, neobišla sa bez odsúdenia hodných zjavov. Zvláštnej zmienky si tu zaslúži najmä písanie istej pražskej Červenej tlače, ktorá sa otrela o Masaryka tvrdiac, že prezident- Osloboditeľ demokraciu len hlásal, ala sám „povahové“ demokratom nebol. Ešte horšie si táto tlač počínala počas pohrebu prezidenta-Osloboditeľa. Ako oznamuje „Den“, v brnenskej redakcii „P. L.“ sa sišla väčšia spoločnosť, aby v hrubej veselosti a urážlivom karikovaní zneuctila pamiatku najväčšieho Moravana. Rozjarená spoločnosť sostavila zo smetákov posmešný katafalk, na jeho rohoch umiestila čiapky kolportérov časopisu a pod to dala nadpis: „Odpočívej v pokoji“. A zatiaľ čo bôľom sjednotený národ nad stratou svojho Osloboditeľa trúchlil, táto spoločnosť alkoholom, vtipmi a surovou veselosťou urážala pamiatku jedného z naj zaslúžilejších z národa. Toto hnusné počínanie v redakcii červenej tlače nezostalo, pravda, utajené. Dozvedela sa o tom polícia, ktorá záležitosť prísne vyšetrila. Vinníci boli potrestaní najvyššími policajnými trestami. Táto hrubosť a nevkus, pravda, priamo poburuje. Uvádzame ju preto, aby sme ukázali, kam až vedie stranícka zloba niektorých odporcov Masarykových, ktorí ani v deň najväčšieho náiodného smútku nevedeli potlačiť svoju malichernosť. S iným nepekným zjavom sa stretá me na stĺpcoch rôznych politickýčh časopisov, ktoré z niektorých nedopatrení počas pohrebu prezidenta-Osloboditeľa vytĺkajú politický kapitál. Stalo sa totiž, že pred pohrebom prezidenta-Osloboditeľa československý rozhlas varoval občanov, aby nerobili veľké hromadné výpravy do Prahy, ktorá už dva dni pred pohrebom javila známky preľudnenia. Zodpovední činitelia, ktorí túto výzvu dali do rozhlasu a do tlače, urobili tak z obavy, aby nedošlo k nejakým dopravným kalamitám alebo nedostatku potravín v hlavnom meste republiky. Kto pozorne sledoval, ako sa takrečeno každú hodinu naplňovaly ulice Prahy novými návštevníkmi z vidieku, uzná, že toto opatrenie bolo len dobromyseľné a že nikomu ani nenapadlo obmedzovať príchod vidiečanov za tým účelom, aby na pohrebe nášho prvého prezidenta bola čo najmenšia účasť, ako to dnes širokej československej verejnosti chce nahovoriť tlač istých politických strán. Ak sa aranžéri pohrebu dopustili nejakej chyby, tak to mohla byť len ich úzkostlivá starosť o poriadok a snáď trocha prehnané obavy z ťažkostí, ktoré by mohly nastať z obrovského návalu ľudstva v uliciach hlavného mesta republiky. Každý nepredpojatý človek uzná, že aranžéri pohrebu mali za jeho hladký priebeh veľkú zodpovednosť pred celým národom i cudzinou, ktorá bola na pohrebe zastúpená početnými delegáciami, a že teda i prípadné chyby, bez ktorých sa usporiadanie tak veľkých podnikov nikdy neobíde, nemožno brať prísne kriticky. Konečne tohoto veľkého a zodpovedného úkolu sa aranžéri zhostili príkladne. Priebeh pohrebu bol hladký a impozantný, o čom najlepší dôkaz podávajú referáty zahraničnej tlače. I sám prezident dr. Beneš vo svojom liste, adresovanom po pohrebe predsedovi vlády dr. Hodžovi, konštatuje, že pohreb bol aranžovaný veľmi dobre. Píše medzi iným: „Všetky štátne i samosprávne orgány ukázaly pri plnení svojich povinností toľko dobrej vôle, obozretnosti a usilovnej pilnosti, že zasluhujú uznania.“ Všetko to, s čím sa dnes stretáme na štipcoch určitej politickej tlače o nedopatreniach na pohrebe prezidenta-Osloboditeľa, nie je nič iné, ako úmyselné vyvolávanie novej politickej aféry s priezračným cieľom, zdiskreditovat ministerstvo vnútra a stranu, ktorá za týmto rezortom stojí. Hanbíme sa priamo, že si niektoré naše politické partaje vzaly za úkol rušiť najväčší národný a štátny smútok tlačovými štvanícami a že nevedia v sebe potlačiť všetku tú nízkost’, ktorú len a len zo straníckej zášti voči svojim politickým odporcom tak na lopate prezentujú svojim čitateľom. Ci politická morálka v Československu už tak hlboko poklesla, že sa z každej maličkosti musia vyvolávať spory a aféry? Nebolo tých politických afér už dosť a musí sa nimi rušiť smútok, ktorý postihol celý národ bez rozdielu politického a náboženského presvedčenia? Nemáme u nás dosť iných, vážnejších politických, hospodárskych a sociálnych problémov, ktoré čakajú na riešenie? Musíme pri každej príležitosti ukazovať svoju malichernosť, nesnášanlivosť, vášeň a nenávisť? Ľudia a strany, ktoré takto zneuc čujú pamiatku prezidenta-Osloboditeľa, nie sú veru hodní dedictva veľkého ducha Masarykovho. —on. Anglická verejnosť žiada bojkot japonského tovaru Veľké napätie medzi Angliou a Japonskom Prudký útok japonskej tlače proti Anglii a Spoločnosti národov Londýn, 30. sept. — Londýnska tlač sa stále naliehavejšie prihovára za bojkot japonského tovaru. Parlamentný dopisovateľ „Timesu” píše, že na členov anglickej vlády pôsobí značným dojmom rastúce rozhorčenie anglickej verejnosti proti japonským metodám v Cíne. „News Chronicle” na prvej strane hrubým písmom uvádza, že menom opozície požiada major Attlee na budúci týždeň, aby sa čo najskôr sišiel anglický parlament a zaoberal sa anglickým stanoviskom k vojne čínsko-japonskej a tým, ako porušuje Japonsko svoje smluvně záväzky. Časopis ďalej oznamuje, že ministerstvo letectva povolilo spoločnosti „Gloster” dodať čínskej vláde lietadlá. Ďalej bolo povolené, že aj anglickí piloti môžu cestovať s lietadlami. Podľa časopisu „Daily Herald”, dosahuje objednávka lietadiel pre čínske vojsko, najmä stíhačiek o rýchlosti 250 míľ za hodinu čiastky 250.000 libier. Tokio, 30. septembra. — Časopis „Niši” útočí prudko na Spoločnosť národov a na Veľkú Britániu. Medzi iným píše, že Anglia používa Cíny rovnako ako Spoločnosti národov k zničeniu Japonska. Časopis dovodzuje, že táto anglická politika môže mať zhubné následky nielen pre mier na Ďalekom východe, ale pre celú politickú medzinárodnú situáciu. Kanton, 30. sept. — Cez to, že obyvateľstvo mesta Kantónu bolo dvakrát varované sirénami, neobjavila sa dosiaľ žiadna japonská eskadra nad mestom. Činnosť japonských lietadiel sa sústredila jedine vo Vampou, kde ráno japonské lietadlá, ktoré startovaly asi z lodi, robily výskumné lety a shadzovaly bomby. Cieľom útoku bola námorná akadémia, ktorú však nezasiahly. Zo Sanhaja oznamujú, že japonské oddiely vykonávaly po celú noc nátlak na čínske pozície, pripravujúc sa k veľkej ofenzíve. Číňania tvrdia, že nikde neustúpili. Množstvo čínskych džonk vyplávalo k prehrade pri Kianjinu s nákladom kameňa, ktorého bude použité k opevneniu hrádze, ktorá má byť prekážkou japonskému postupu na rieke Jance. Čínske kruhy súdia,^ že Japonci v blízkom čase podniknú útok na hrádzu zo vzduchu. Oznamujú, že Čína zakázala vývoz rtuti, ktorého dve tretiny směrovaly do Japonska. Tokio. 30. sept. — Potvrdzuje sa, že v najbližšom čase budú poslané do Mandžuska ďalšie značné japonské posily. Podrobnosti o týchto nových transportoch dosiaľ neboly oznámené. Hodžova akcia v Podunajsku robí starosti Berlínu Berlín, 30. sept. — Berlínska tlač venuje ešte dnes veľkú pozornosť rozhovorom dr. Hodžu so Schuschniggom, v ktorých vidí pokus o novú akciu v Podunajsku. V ie d e ň, 30. sept. — Väčšina viedenskej tlače sa zaoberá ríšskonemeckými komentármi o bádenskom rozhovore dr. Hodžu s dr. Schuschniggom a odmieta tendenčný výklad tejto schôdze, „Reichspost” sa zmieňuje o ženevskom vyjednávaní s Kányom, ktoré pokračuje, a píše, že maďarský minister zahra. ničia v Ženeve použil mostu, ktorý bol vystavený poslednou bratislavskou rečou dr. Hodžu. „Wiener Zeitung” odmietajúc podozrenie ríšskonemeckej tlače, že Rakúsko mení svoje základné zahraničné politické stanovisko, píše, že rakúska zahraničná politika je dôsledná a založená na troch základných pilieroch: 1. na rímskych protokoloch, 2. na nemecko-rakúskej dohode z r. 1936 a 3. na priateľstve so všetkými štátmi, najmä so súsednými. Tieto zásady bude Rakúsko zastávať i naďalej. Časopis píše, že Rakúsko má vo zvyku odplácať zdvorilosť za zdvorilosť, či sa to niekomu ľúbi alebo nie. Mussolini opäť v Hálii Všetky okná pozdĺž rakúskej trati zastreté Mimoriadne bezpečnostné opatrenia v Rakúsku, aby sa Ducemu nič nestalo Cestu Mussoliniho do Nemecka a nazpäť pozoroval s veľkým záujmom cely vzdelaný svet. Italsky cestoval totiž pancierovým vlakom s neprestrelnými oknami. Celá žeiezničná trať od hraníc až do Mníchova a J Berlína bola obsadená vojskom, četníctvom a políciou. Pre každý prípad vyslal si Mussolini do Nemecka ‘ nych italských strážcov, ktorí okrem nemeckej polície strážili jeho život. Ani králom a prezidentom ne , ,. 3 ochrany. Co vedie diktátorov k takýmto opskeniam? Dobré svedomie sotva. N asi prezidenti a P»oimia z kých štátov cestujú oveľa pohodlnejšie než diktátori, lebo sa nemusia ničoho obayať. Zprávy z Innsbrucku Tyrolské časopisy oznamujú, že boly urobené prísne bezpečnostné opatrenia na celej železničnej trati Brenner— Innsbruck—Kufstein, na ktorej cestoval Mussolini do Nemecka a zpäť. Trať je 110 km dlhá a po celej jej dĺžke bola prísne strážená silnými oddielmi vojska, četnictva, milície a policie. Silné hliadky stály na tejto trati už od piatku minulého týždňa až do štvrtka. Boly rozostavené tak husto, že sa mohly medzi sebou ústne dohovoriť. V noci boly tieto hliadky ešte viac zosilené. Zvlášť prísne boly strážené viadukty. Všetky domy a ostatné budovy pri trati boly pred cestou prihliadnuté, ich povaly uzavreté a všetky podozrelé osoby na cestách i v domoch sa zdržujúce vykázané. Keď vlak s Mussolinim sa pohyboval po tejto trati, musely byť okná v domoch pri trati zastreté a zavreté. Aj cesty a vôbec celá pouličná doprava v blízkosti trati bola počas prechodí, zvláštneho vlaku Mussoliniho úplne zastavená. Rím, 30. sept. — O 18.30 hod. ohlásil prvý výstrel z kanóna, sirény a hlahol zvonov Rímu príchod vlaku, ktorým sa Mussolini vrátil z Nemecka. Obrovské davy ľudu sa zachvěly vlnou nadšenia. Pred 19. hod. Mussolini vystúpil na balkón a vyhlásil: Prinášam z nemeckých rozhovorov hlboký dojem a nesmazateľné spomienky. Italsko-nemecké priateľstvo vtúpilo do sŕdc oboch národov a tam aj zostane. Jeho cieľom je priateľstvo, tesná spolupráca na obrode Európy a mieru medzi národami, ktoré tohoto mena zasluhujúc