Smer, január-marec 1968 (XX/1-78)

1968-02-14 / No. 38

haló,' cy V zápase proti NDR už znova nastúpil Jiřík a po­dal výborný výkon. Fakt, je, že Jiřík je toho času vo vynikajúcej forme a je pre mužstvo veľkým prí­nosom. Jeho príchodom stúpa úroveň celého Go­­lonkovho útoku. S najväč­šou pravdepodobnosťou ne­bude môcť hrať v dalších zápasoch, pretože jeho zra­nenie sa nevyliečilo. Na­opak, pri jednom z gólop ho obranca NDR Nowy zra­zil a bolesti v ramene sa mu obnovili. S výsledkom proti NDR som naprosto spokojný. Za stavu 6:3 sa síce zdalo, že Nemci sa uchytia a zo zápasu bude dráma, ale predsa naši do­kázali pridať a zvýšiť tem­po, spresniť hru a lepšou streľbou v závere rozhodli o víťazstve. Dzurilla je spo­ľahlivý a sme s ním spo­­koní, ale aj Nadrchalovi sme dali príležitosť, aby sa rozchytal. Chytal dobre. Aj Dzurillovi sa predsa zíde malý oddych. Na brankár­skom poste je to také pra­vidlo, že občas sa treba vy­meniť. U Nadrchala si vie­me oceniť, že je vždy po­kojný, a ked sedí na la­vičke, upokojuje aj svojich spoluhráčov. Stretnutie Fí­nov so Švédmi býva vždy dobrým športovým zážit­kom. Páči sa mi ich špor­tový prístup k sebe. Ked vyhrávajú, alebo prehráva­jú — jedni, alebo druhí — berú hokej ako športovú zá­ležitosť bez rozčuľovania a predvedú dobrý hokej. Od Fínov sa tentoraz čakalo viac. Zdá sa však, že vý­­plýtvali svoje sily v pred­chádzajúcich ťažkých zápa­soch a na Švédov im už neostalo. Zápas mal dobrú úroveň, ale nemožno pove­dať, že by to bol najlepší zápas týchto dvoch sever­ských susedov. Som naprí­klad presvedčený, že čo do hry sú ešte aj vo švédskom mužstve rezervy. Včera ne­skoro večer sme - nastúpili proti Kanade.' O tomto stretnutí si ešte podrob­nejšie pohovoríme. Grenoble, 13. II. 1968. Čo Váh nezaplatí ŽILINA (Od nášho redakto­ra) — V januári postihli Bu­dától a illé časti Žiliny zimné povodne. Dnes už zrátali škody a predstavuje ich suma jeden milión dvesto tisíc korún. Naj­väčšie škody utrpela Jednota ZVL Žilina na štadióne — 700 tisíc korún a závod Slovena 300 000 korún, škody utrpel aj podnik bytového hospodárstva a majitelia súkromných domov. Urobili sa konkrétne opatrenia, aby sa kompetentné orgány postarali o náhradi*'>kôd a aby sa mesto zabezpečilo pred po­vodňami. -ro- Predčasní'pôst BAN SK A BV.iľRICA (Od nášho redaktoral - Štndeřffi Pedagogic­kej fak’Jity v Banskej Bystrici a Vvv..koJ školy lesníckej a drevár­­, kej y«.? volene si zvolili svojskú a nezvyklá formu protestu proti zamietívémň® stanovisku minister­stva deravý k výstavbe Alwegu V intfŕnátďyCh kuchyniach sa ne­vadilo a študenti bojkotovali aj tlpt erhátne' bufety. Všetci študenti vrtd-iji stravné lístky. Peniaze, ktowé tají to získali' posielajú na konto Alwegu. Banskobystrickí vysokoškoláci získali takto 5.630 Kčs. Dnes odosielajú študenti re- ZoK'jcíu ministrovi dopravy In­­dr ovi. —hgr—• PRÜ1ETÁRI VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA I ORGÁN STREDOSLOVENSKÉHO KV KSS R Streda 14. februára 1968 R Ročník 20 R Číslo 38 ŕ Cena 40 halierov Ariana klub Pri Dome kultúry v Dubnici nad Váhom veľmi dobre pra­cuje klub, mladých s poetic­kým menom ARIANA. Každú stredu sa na spoločných ve­čeroch schádza do 60 mla­dých ľudí. Pod vedením skú­sených organizátorov M. Ga­zu a Ing. Šuvadu rozmýšľajú, ako spestriť spoločenské dia­nie mládeže v Dubnici. Orga­nizujú estrády a koncerty umelcov, súborov u pod. Okrem toho propagujú novinky váž­nej i tanečnej hudby. Na dru­hom obrázku je záber z kur­zu strihov a šitia, ktorý na­vštevuje 40 frekventantiek. Snímky: M. ŠMÄTRALA Chránené objekty, ktoré doteraz nikto „nechránil“ Mesto Kremnica Vzácne diamantové klenby ■ Pribudne numizmatické múze­um? ■ V budúcnosti sprístupnia aj podzemie B KREMNICA (Od nášho redaktora) — Pri vyslovení tohto mena sa človeku v mysli vybaví starobylé banské mesto so známou mincovňou. V zime nájdu rekreanti v jej okolí nád­herné lyžiarske terény a v lete sa chodia milovníci histórie potúlať kamennými dlažbami mesta, aby mohli obdivovať množstvo vzácnych pamiatok. Historické jadro Kremnice — **rad, hradné múry, zámocký kos­tol a námestie vyhlásila vláda za štátnu pamiatkovú rezerváciu. Väč­šina objektov je postavená v go­tickom slohu, niektoré z nich ne­skôr prestavali do iných štýlov. Medzi najsilnejšie stavby patrí dom č. 3, na ktorom Krajský pa­miatkový ústav urobil v uplynu­lých dvoch rokoch rekonštrukciu fasády a kamenných ostení. Na prízemí sú vzácne diamantové klenby — sú to klenby v tvare hrán z brúseného diamanta, — a na Slovensku sú asi len tri mies­ta, kde sa nachádzajú. No Krem­nica je na ne bohatá, diamantové klenby sú aj v zadnej časti domu č. 36. Tento objekt opravuje pa­miatkový ústav asi 10 rokov, vždy im však chýbajú financie na do­končenie. Po dokončení plánuje MsNV preniesť tam Vlastivedné múzeum a v uvoľnených miest­nostiach otvoriť numizmatické mú­zeum. Je to veľmi dobrý nápad, pretože zriadenie takéhoto múzea v Kremnici je veľmi vhodné. Niektoré z chránených objektov mali vo vlastníctve rôzne organi­zácie, ale veľmi málo sa starali o ich opravu a údržbu. Tak to bolo s domom c. 7, ktorý patril Mäsopriemyslu Zvolen a domom č. 13, ktorý patril Jednote v No­vej Bani. Nedávno v ňom zriadili mládežnícky klub Labyrint a na jeho celkovú opravu sú už objed­nané projekty. V historickom jadre opravili z prostriedkov MsNV strechu a ve­žu kostola s priľahlým kláštorom. Z prostriedkov rfm.-kat. farského úradu zasa čelnú fasádu. Bude však treba ča najskôr prikročiť aj k oprave vnútrajška a podze­mia, kde sa nachádzajú hrobky bohatých mešťanov a mníchov. Mnohé hrobky už vyrabovali. Po­dlá projektov Ing. arch. Chudo­­melku by mal objekt bývalého kláštora slúžiť ako ubytovňa. A- však podľa mienky MsNV by bolo vhodnejšie umiestniť tam bohaté zbierky okresného archívu, ktorý má sídlo v Kremnici. Postupne sa plánuje oprava zá­mockého areálu, znovuvýstavba radnice a oprava hradných mú­rov. ktoré obopínajú celé histo­rické jadro. Neskôr pre verejnosť sprístupnia aj podzemné chodby, ktorými boli kedysi pospájané jednotlivé domy mešťanov a zá­mok. Známe podzemné a ešte ne­otvorené chodby vedú na zámok z gotickej vinárne a z mládež­níckeho klubu Labyrint. -d- Interview Smeru s MUDr. Adélon Paiannvou z Krajskej tiygienicko-epidemiologickej stanice O chrípkovej epidémii Stále častejšie v tomto období počuť aj u nás varovné hla­sy, že ázijská chrípka, ktorá priniesla mnoho ľudí vo svete o život a ktorá tiež šarapatí v mnohých európskych kraji­nách a v poslednom čase aj u našich susedov v Maďarsku, sa uberá na sever, teda smerom k nám. Na túto tému sme požiadali o rozhovor jednu z najpovolanejších, — vedúcu pro­­tiepidemiologického oddelenia Krajskej hygienickej stanice MUDr. Adelu Palanovú a položili sme jej niekoľko otázok. ■ Sú opodstatnené obavy našich občanov a vyskytli sa už prípady chrípky v našom kraji? — Zatiaľ možno bezpečne povedať, že nie a prípady ocho­rení, ktoré signalizujú z jednotlivých okresov kraja, sú po­väčšine ochorenia horných ciest dýchacích. V niektorých ko­lektívoch, odkiaľ bol signalizovaný zvýšený výskyt chrípke podobných ochorení, odobrali sme materiál na virologické vy­šetrenie, aby sme si overili, či ide o chrípku alebo o iné vírové ochorenia. Zatiaľ sa nám izolácia vírusu chrípky po­darila. ■ V čom tkvie nebezpečenstvo tejto choroby? — Jednak v tom, že sa môže hromadne vyskytnúť a tým vyradiť veľký počet ľudí z pracovného procesu, ako aj tým, že z chrípky môžu vzniknúť vážne komplikácie, najmä zá­pal pľúc, zápal priedušiek, môže postihnúť nervový systém a tým ohroziť aj život človeka. ■ Aké sú jej prvé príznaky a ako sa prejavujú? — Čo sa týka príznakov chrípky, môže začať celkom ba­­ný'ne, bolesťami hlavy a celkovou slabosťou. Môžu sa tiež dciq, 'užiť vysoké teploty, kašeľ a neskôr sa môžu vyskytnúť >•>..iinané komplikácie. ■ Čím a ako predchádzať ázijskej chrípke a aké treba robiť preventívne opatrenia? — Nejaké špecifické opatrenia proti chrípke vôbec je ťaž­ko robiť preto, že očkovaciu látku, ktorú máme k dispozícii, nemôžeme vždy dosť dobre použiť, kým nevieme, aký typ chrípkového víru spôsobuje ochorenie ľudí tej-ktorej oblas­ti. Pravda, proti chrípke sa chránime všeobecnými preven­tívnymi opatreniami, ktoré spočívajú v celkovom otužovaní organizmu, správnej životospráve. Napríklad neodporúča sa piť liehové nápoje. Naproti tomu treba sa výdatne Stravovať potravou s dostatočným obsahom vitamínov. Žiada sa tiež dostatok spánku, pobyt na čerstvom vzduchu, časté vetranie miestnosti a pre tých, ktorí sú v začiatkoch ochorenia, od­porúčame vyhľadať urýchlene svojho obvodného lekára, ako aj pokoj na lôžku, najmenej za dobu 5 dní v záujme ich vlastnom, ale aj preto, aby sa ochorenie nešírilo ďalej. Zhováral sa: -kl­ Už zajtra uverejníme ďalšiu reportáž! súťažného seriálu Poznáme svoj kraj? — Au­tor reportáže vás teraz zavedie na Považie. — ONV v Po­važskej Bystrici pripravil ■ najnovší magnetofón B 44 v hodnote 2650 korún ■ práčku WM-66 — výrobok NDR v hodnote 1630 korún R rádio Melódia v hodnote 900 korún R a mnoho ďalších cien. Máte zabezpečený zajtrajší Smer? — Kontrolný kupón, ktorý uverejníme zajtra na piatej strane bude pre vás vstu­penkou do piateho kola súťažného seriálu! M inule ma v priestoroch Závodného klubu ROH Partizán v Žiari stretla istá pani. Poznáme sa z videnia — ona robí uvádzačku a pri tých de­siatkach rôznych podujatí, ktoré sa v závodnom klube odohrali a ktorých som sa zúčastnil ako novinár, sti­hla si ma zapamätať. Pristavila ma a hovorí: — Mám pre vás dobrú vec, do novín. — No prosím... A namiesto vysvetľovania a vykla­dania veci, voviedla ma do prízemia, do mužských WC a ukazuje... Rozbité vypínače, rozbité sedadlo na to­alete, poodtŕhané a polámané rúrky na prívod vody, odtrhnutá retiazka zo splachovača... V prvom momen t e mi blys­lo čo hlavou, — o tom na­písať? Pre no­viny táto „de ’.ikätna“ té­­nie je najr všia. Ved koľko sa už popísalo o tých r zariadení na našich železničných staniciach a pripojila sa ono už okrídlená — veta: A čo na to cudzinci, súdruht’Os; spoluobčania?! Haá?! Lenže v tomto prípade sa písať nedá, pretože tých cudzincov tam nezarj"' ík strašne veľa a závodný klub udržuje tieto mi&.mostij skutočne vo vzornom poriadku. Totiž, pokiaľ sa týka tejto oblasti, vždy som mal taký názor, že záleží na tej, či onej inštitúcii, ktorej toto nevyhnutné zariade­nie prináleží, ako sa oň stará a udržuje ho. Ale nepo­riadok zvádza k neporiadku. Nechápem 'však pohnútky iných mládencov, ktorí dokázali urobiť i ľkú škodu. To už nie je puberta so všetkými erupciám to už je na­rušený vzťah k ostatnému svetu naoko, a aj charak­ter, ked bez zraku verejnosti ukájajú trooju nevylieči­teľnú potrebu ničiť, — ničiť bez zmyslu a dôvodu. Azda iba pre vlastné potešenie. DUŠAN KLEIMAN Snímka: Leoš Marko Dobre zvládli zimnú energetickú špičku Vyšší výkon ako vlani ŽILINA (č—v) — Vodné elek­trárne na Slovensku zabezpečujú teraz 350—400 megawattový vý­kon,, čo je iba o 150 megawattov menej, ako je ich maximálna ka­pacita. Je to zásluhou miernej zi­my a dostatočných vodných zá­sob vo všetkých nádržiach. tomto mesiaci však musia postu­V pne vyprázdniť nádrže, aby uvol­nili priestor pre jarné vody. Na príklad Oravská priehrada má o 30 miliónov m3 vody viac, ako je plánovaný stav na súčasné obdo­bie. Podobne vysoký stav vody* je aj v nádrži vodnej elektrárne v Dpbšlnej. V marci, s prívalom jar nýeh véd, nredpokladá sa zvýše­nie denného výkonu nových elek­trární na Slovensku na 500 mW. Výkon bude plynulejší po celých 24 hodín, ako v terajšom zimnom období, ked v noci klesá. Podľa slov vedúceho operatívnej skupi­ny oblastného energetického dis­pečingu pre Slovensko v Žiline, Františka Hraboského, energetici dosial dobre zvládli zimnú ener­getickú špičku. Ani v tepelných elektrárňach nevznikali také po­ruchy, pre ktoré by museli ob­medzovať odber. Vodné elektrár­ne v tohoročnej zime výdatne po­máhali, lebo ich výkon i v naj­tuhších mrazoch bol o 9B—100 mW vyšši, ako v rovnakom obdo­bí vlani. Každoročne rastie počet ľudí, ktorí najmä v letnom dovolenko­vom období odchádzajú na rek­reáciu do zahraničia. Ako a kde cestujú občania okresu Prievidza, povedal nám náčelník Okresného oddelenia pasov a víz, Michal Gé­­ci. 1 Môžete nám prezradiť, koľ­­* * ko obyvateľov okresu nav­štívilo vlani kapitalistické a socialistické štáty? — V uplynulom roku sme vyba­vili 1188 žiadostí do kapitalistic­kých štátov, čo bolo o 452 viac ako v roku 1966. Najviac ich ces­tovalo do Rakúska, NSR a Fran­cúzska. Súčasne sme vydali 6905 trojročných vycestovacích príloh do socialistických štátov a 873 prí­loh do Juhoslávie. Zo socialistic­kých štátov je najviac požiaviek do Bulharska, Juhoslávie, Maďar­ska a do NDR. Koľko žiadostí na vycesto­­“■ vanie ste už dostali v tom­to roku? — Evidujeme už vyše sto no­vých žiadostí do kapitalistických a vybavili sme 143 žiadostí do so­cialistických štátov. Vybavenie cestovnej prílohy v lete, kedy je nával, trvá asi sedem dní, teraz v zime, ich vyhotovíme na počka­nie. Pasy do kapitalistických štá­tov od januára vyhotovuje Kraj­ská správa v B. Bystrici, no ne­trvá dlhšie, až na mimoriadne prípady, ako tri-štyri týždne. "3 Stávajú sa prípady, že nie­kto zatúži po „zlatom zá­pade” a nevráti sa? — Sú jednotlivé prípady, že tam zostanú, no čoskoro sa nasý­tia kapitalistického blahobytu a vrátia sa. Slasti Západu okúsili napr. aj občania Iliaš, Demeter, Bulík, Škrtelova, Grimel a nie­­kfí ďalší, no po dvoch-troch me­siacoch sa kajúcne vrátili domov. -rb-

Next