Smer, január-marec 1971 (XXIII/1-76)
1971-02-23 / No. 45
FEJTÓN — Nenašlo by sa u vás pre mňa miesto? — Nie, môj milý, pre teba nie. Ja do závodu múdrejších od seba neberiem, — povedal Jožo Simora, ináč riaditeľ závodu počítajúceho päťsto duší. To bola jeho ilvtítná filozófia. Dôsledne sa ňou riadil, tak dôsledne, že nadriadené orgány po piatich rokoch jeho riaditeľovania usúdili, že „nie je na výške úloh". Odvolali ho. Len čo sa nový riaditeľ v závode poobzeral, prišiel na katastrofálne dôsledky Simorovej „filozófie" a kádrovej politiky. Prvý, čo dostal „defekt“ bol Štefan Koliesko. Nevedno, či to bol osud, či čo, ale pri previerke sa zistilo, že s pneumatikami šafáril, akoby bol zásobovateľom motorizovanej divízie, hoci závod mal iba tri nákladné a jedno osobné auto. Keď to puklo s pneumatikami, puklo aj Štefanovi Kolieskoví srdce. Dostal infarkt. Nie bohvieaký silný, ale na nemocenské dávky to stačí a hlavne, aby sa za ten čas, čo vypadne zo závodu, na pneumatiky zabudlo a všetko to prehrmelo. Skrat nastal aj u výrobného námestníka Karola Stržlinku. To bol Šimorov miláčik a požíval jeho absolutná dôveru. Ukázalo sa, že nové sociálne zariadenie závodu sa okrem iných zvláštností v divných metamorfózach premenilo na tri nové garáže. Tak našla „strechu nad hlavou“ Šimorova simca, Štržlinkova embéčka a Kolieskov zánovný Wartburg. Stržlinka infarkt nedostal, ale výpoveď a trestné oznámenie. Po týchto zmenách v závode značne znervóznel aj personálny námestník. Jedného dňa sa v espresse „Ü peknej Zlatice“ stretol s Valentínom Remienkom, ktorý v ich závode zastával miesto vedúceho zásobovacieho oddelenia. Netreba hádam ani zdôrazňovať, čo bolo predmetom ich rozhovoru. — Ten nový riaditeľ, to je čudák, — riekol námestník. — To je, — súhlasil vehementne Remienka. — Ak to pôjde takto ďalej, tak zo starej gardy v našom závode nezostane ani noha. — To je pravda, — pritakával mu pochmúrne námestník. — No, napokon, ty sa nemáš čoho obávat, — snažil sa ho zásobit trochou potešenia závodný zásobovač. — Veď nemám, nemám, — ožil námestník, — iba ak by tá Sekerková niečo vykrámila. — To hádam nie, vari len nebude taká hlúpa. — Od ženskej vystane všetko, tam ty kamarát nikdy nevieš, na čom si, — potriasal skepticky mocnou hlavou námestník. Napokon mal pravdu. Sekerová bola nielen pekná, ale aj mazaná ženská. Vykrámila. O nejaký čas sa znovu stretli námestník a zásobovač v espresse „U peknej Zlatice“. Veľa toho nenarozprávali! — Počul si? — spýtal sa námestník. — Počul! — A čo na to povieš? — Dobre ti tak, keď ti núkali miesto riaditeľa, mal si ho vziat. . — Máš pravdu, nemuselo byt toľko „obetí“. A potom už padali za obeť len poháriky na oltár žiaľu a premárnených šancí. (Lc) Z listov čitateľov Pribúda priateľov žehu Stredoslovenský oblastný výbor Spoločnosti priateľov žehu so sídlom v Martine sa zišiel v nedeľu 21. februára v Banskej Bystrici, aby zhodnotil svoju vlaňajšiu činnosť a vytýčil si plán práce na tento rok. Usmerňuje činnosť 15 miestnych odborov. V auguste sa založil MO SPŽ v Ľubietovej. Členská základňa v uplynulom roku vzrástla o 232 a vykazuje dnes 2902 členov. Najpočetnejšie MO sň vo Zvolene, vyše 600 a v Banskej Bystrici vyše 500 členov. Spolkový život vo väčšine MO bol bohatý a čulý, len v ojedinelých prípadoch pokulhával. Uskutočnili sa desiatky besied, prednášok (i s diapozitívmi). Členovia odpracovali stovky brigádnických hodín nielen pri úprave urnových hájov, ako napríklad vo Vrútkach, Zvolene Ružomberku, ale aj pri skrášľovaní svojich miest. Mnohé odbory usporiadali zájazdy na prehliadku bratislav ského krematória a vlastivedné zájazdy za účelom poznávania našej vlasti. Viacerí funkcionári SPŽ úzko spolupracujú so všetkými zložkami NF. A pracujú aj v zboroch pre občianske záležitosti pri MNV. Predsedníctvo výboru intervenovalo za rozprúdenie výstavby krematória v Banskej Bystrici. Na Slovensku máme dosiaľ len jedno krematórium — treba nám veľa doháňať, aby sme dosiahli úroveň ČSR, ktorá má 14 krematórií. JÁN MURÁNSKY, Banská Bystrica -4- Vo výrobni panelov a tvárnic v Zemianskych Kostoľanoch potrebujú aj množstvo pary. O jej rozvod sa stará Michal Krištof Snímka: JOZEF JANOVEC nestráca na presvedčivosti Možnosť vystavovať dielo maliara, ktoré sa stalo legendou, je vždy lákavé, hoci koncepcia výstavy kladie zvýšené nároky. Tieto problémy nastolilo aj dielo Cypriána Majerníka. Vďaka iniciatíve dr. Peterajovej vznikla pôsobivá výstava, ktorej prenesením do Banskej Bystrice získali skutoční milovníci umenia jedinečný zážitok. Dôvody, pre ktoré sa Majerníkovo dielo stalo legendou v slovenskom výtvarnom umení, korenia hlboko v diele, ale aj v pohnutom živote umelca. Už v začiatkoch svojich umeleckých hľadaní prejavuje ojedinelú hĺbku pochopenia moderných výtvarných princípov. S neobyčajnou citlivosťou premieňa podnety z diela Chagallovho, či Matissovho. Nie je však púhym epigónom. Svojim obrazom dáva hlbokú aktuálnu náplň. Stavia sa kriticky proti ľudským nedostatkom, poverčivosti, nevzdelanosti. Napriek rokom, v ktorých sa zvyčajne hľadá charakter vlastného výtvarného prejavu, podržiava si tak svoju osobitosť. Plnú hĺbku výtvarnej výpovede dosahuje však až po prekonaní podnetov, ktoré pramenili z diela Picassovho a Chiricovho. Ťažká nemoc v roku 1935 urýchľuje jeho výtvarný vývoj. Picassove, či Chiricove podnety sa stanú len epizódou vo vývoji umeleckého názoru. Zostane však po nich pocit osudovosti, v predošlom období ešte nevýrazný. Tento pocit sa stupňuje v témach cirkusu a mnohých interpretáciách Dona Quijota. Úsilím odhaliť ľudskú podstatu pod vrchným ligotom, dopracúva sa Majerník ku skutočne filozofickej hĺbke ľudských pocitov. Jeho maľba sa stáva všeľudským jazykom, ktorý jasnou rečou rozpráva o ťažkom osude človeka. Roky vojny plnou mierou prispejú k ďalšiemu prehĺbeniu filozofickej podstaty diela. Tematickú os diela tohto obdobia tvoria obrazy utečencov, evakuantov. vyhnancov. Svoj vyhranený existenčný pocit, zdôraznený pokračujúcou nevyliečiteľnou nemocou, pre ktorú dobrovoľne zomiera v r. 1945, stelesňuje Majerník bezprostredne vo svojom diele. Osudy „Generácie 1909“, ktorá tvorila prechod od benkovskej monumentalizácie slovenského človeka, dokazujú kľúčový význam jeho diela pre hlbšie pochopenie generačnej problematiky vo všeobecnosti. Nedávna výstava, po viac než dvadsaťpäťročnom odstupe, potvrdila myšlienkový a umelecký dosah, ktorý nestráca na sile a presvedčivosti. V. DÚBRAVSKÝ Glosa MEDVEDÍK — Malý Jožko bol chlapec na svet súci. Jedol všetko, dokonca aj špenát, z fazule a hrachu vyhadzoval síce bobuľky, ale „vodičku“ si pýtal, jedine čo nechcel vziat do úst, boli banány, čo jeho mat nijako neveýela pochopit. Jožko túto dobrotu vytrvale odmietal. Jeho staršia sestra prišla raz na spásonosný nápad. Opine v rozpore s biológiou vyhlásila, že Jožko je malý medvedík a že medvedík „papká“ banány, keď mu ich pokrájajú na plátočky. Jožko si pohotovo kľukol na štyri nohy, pokyvoval hlávkou ako medvedík a sústredene sa pozeral, ako sestra krája banán na kolieska. Pripravený banánik dala na tanierik z umelej hmoty a postrčila ho Jožkovi pred tvár. Chcela mu kolieska dávať lyžičkou, ale Jožko vyhlásil: — Ja sama, ja sama ... Pichol „ňufáčik“ do tanierika a tak ako'medvedík bral koliesko za kolieskom. Prirodzene, že čosi zostalo aj na nose a líčkach. Banán spratal akoby bičom plesol. — Ešte ... Jeho mamka zamdlievala radosťou. Z druhého banánu zjedol polovicu a ostatné nechal „opičiakovi Pištovi“, čo bola ohromne zúbožená hračka s vypichnutými očami. (Lc) Na dvere zaklopala hospodárska kríza (Dokončenie z 1. strany.) Ceny najdôležitejších životných potrieb neustále rástli, kým mzdy zostávali pomerne na rovnakej úrovni. V mnohých prípadoch došlo dokonca k ich zníženiu, pretože kapitalisti disponovali rozsiahlou rezervou nezamestnaných, ktorými mohli nahradiť vo svojich závodoch tých pracovníkov, čo príliš otvorene prejavovali nespokojnosť so mzdovou politikou buržoázie. Na životnú úroveň pracujúcich zaútočila aj samotná buržoázna vláda. Na návrh ministra financií Rašína, ináč exponenta najsilnejšieho finančného koncernu — Živnobanky, — uskutočnila defláciu meny, čo vyhovovalo kapitalistom a umožnilo im vyššiu realizáciu ziskov a na druhej strane poškodilo široké masy pracujúcich. Deflačná politika vlády nepostih’s len námezdné pracujúcich robotníkov, ale aj nančný kapitál vytlačil z týchto oblastí nemeckú a maďarskú konkurenciu a potom, tlačený nedostatkom odbytových možností pre svoje výrobky, začal odbúrávať tunajší priemysel. Začal zatvárať jednu továreň za druhou a prenášať ich výrobu do rentabilnejších českých závodov. Táto prax priamo ožebračovala masy robotníctva na Slovensku a Zakarpatskej Ukrajine a vytvárala z týchto krajín zaostalé oblasti, ktoré sa mali stať poľdu Kým sa bieda a trápenie ľusústavne zvyšovali, zisky koncernov aj napriek hospodárskej kríze rástli do závratných výšok. Pracujúci živorili sotva na pokraji životného minima a fabrikanti s finančníkmi a veľkostatkármi nevedeli, čo s rastúcimi príjmami. Stále zhoršovanie životných podmienok vyvolalo rast nespokojnosti proletariátu a viedlo k novým triednym zrážkam. Hoci sa ešte nezacelili rany z porážky decembrového generálneho štrajku a mnohí vodcovia robotníctva úpeli v žalároch „demokratickej” republiky, beznádejnosť strádania, ako aj teror vládnych orgánov vyvolávali u pracujúcich nenávisť a vzdor. Už v prvých mesiacoch roku 1921 začali sa nové štrajkové boje proti prepúšťaniu zo zamestnania, proti znižovaniu miezd, proti zvyšovaniu cien, i proti zhoršujúcej sa zásobovacej situácii. Na miesta zatknutých funkcionárov sa postavili noví uvedomelí robotníci a v čele celého hnutia išla marxistická ľavica sociálnej demokracie, ktorá sa sotva začala formovať v samostatnú stranu. Začiatkom jari 1921 vypukol na strednom a južnom Slovensku štrajk poľnohospodárskych robotníkov, ktorých postavenie a vykorisťovanie bolo ešte horšie, než u ostatných proletárov. Ku štrajku došlo kvôli kolektívnej zmluve, ktorú odmietli zamestnávatelia akceptovať. Zúčastnilo sa ho vyše 160 000 robotníkov. Napriek krutej perzekúcii, stannému právu a zatknutiu tisícky robotníkov, musela nakoniec vláda so zamestnávateľmi ustúpiť. Štrajk sa skončil víťazne a zamestnávatelia boli donútení vyhovieť robotníckym požiadavkám. Odvážne zápasy s buržoáziou v dobe hospodárskej krízy pomohli k rýchlejšiemu rastu triedneho uvedomenia proletariátu. Slabí jedinci odpadli od hnutia. Opustili ho aj kolísavci, čo neprestajne lavírovali medzi marxistickou ľavicou a pravicovooportunistickými vodcami. Avšak obrovská väčšina robotníctva sa presvedčila, že iba nebojácnym triednym bojom môže víťazne presadiť požiadavky, preto sa rozhodne postavila na stranu marxistickej ľavice a aktívne pomáhala pri formovaní Komunistickej strany Československa. — 1MK vrstvy drobných výrobcov, kto- nohospodárskou zásobárňou, — rí nezniesli zvýšené daňové za- ako aj zdrojom surovín a hlavťaženie a mnohí z nich vyšli ne lacných pracovných síl. Nena mizinu. zamestnanosť hnala ľudí do cu-Zvlášť ťažkou bola situácia džiny a tak len v roku 1921 pracujúcich na Slovensku a Za- sa odtiaľto vysťahovalo do karpatskej Ukrajine. Český fi- dvadsaťtisíc obyvateľov. 5Q.výročie rodnej KSČ* í 4 f UTOROK, 23. II 1971 KRONIKA — 1903 narodil sa Július Fučík, národný hrdina, redaktor Rudého práva a spisovateľ. Bol popravený v Berlíne 8. 9. 1943. — 1918 mladá robotnícko-roľnícka Červená armáda prvý raz zvíťazila nad vojskami nemeckých imperialistov a zastavila ich postup pri Narve a Pskove — Deň Sovietskej armády a námorných síl. — 1944 zišli sa na zjazde v Moskve príslušníci slovanských národov, bojujúcich proti hitlerovskému Nemecku. zvolal Všeslovanský výbor. Zjazd Na zjazde vydal výzvu k bojujúcim českým a slovenským vojakom a partizánom. — 1945 umrel Alexej Nikolajevič Tolstoj, sovietsky a ruský spisovateľ. — 1948 bol ustanovený Ústredný akčný výbor Čechov a SlovákovI v Prahe a Ústredný akčný výbor obrodeného Slovenského národného frontu Odstránil z nášho verejného života a orgánov štátnej moci, z hospodárskych a kultúrnych inštitúcií otvorených agentov buržoázie a nepriateľov ľudovodemokratického zriadenia. GRATULUJEME ROMANOM MYŠLIENKA NA JEHO OBLEKU SA NAJSKÔR OŠÚCHALI LAKTE. PRETOŽE SI NIMI V ŽIVOTE PRÍLIŠ POMÁHAL POČASIE Na východnom Slovensku prevažne zamračené a ojedinelé zrážky. Inde polojasno. Nočné teploty nula až mínus stupne. Najvyššie denné teplo4 ty plus 6 až plus 10 stupňov, na severe a východe okolo 3 stupne. Slabý, v podunajskej nížine mierny severozápadný vietor VYBERTE SI DIVADLÁ — B. BYSTRICA — vo Zvolene: Modrá ruža, ZVOLEN — v B. Bystrici: Komédia s fígíaml. K BANSKÁ BYSTRICA — Hviezda: Erotisslmo, Urpín: Žandár sa žení, POVAŽSKÁ BYSTRICA — Dom kultúry: Koniec psychológa, Tatra: Muž cez palubu, ŽILINA — Fatra: Život vo dvojici, Dom odborov: nehrá, Csvit: Čierny tulipán, RIMAVSKÁ SOBOTA — Partizán: Hmlistá noc, LUČENEC — Moskva: Diamanty, DOLNÝ KUBlN — Dukla: Barbarella, LIPT. MIKULÁŠ — Máj: Lúče Ing. Garina, Tatra: Pane, vy ste vdova, VEĽKÝ KRTlŠ — Baník: Báječní inuži na lietajúcich strojoch, MARTIN — Moskva: Tréner, PRIEVIDZA — Baník: Majster kat, Dom osvety: Otec a syn, ČADCA — Palárik: Ohrozená nevinnosť, RUŽOMBEROK — Kultúra: ja, trúchlivý boh, Partizán: Láska a urážka, ZVOLEN — Slovan: Túžba zvaná Anada, Živena: Valéria a týždeň divov, ŽIAR NAD HRONOM — Budovateľ: Soľ čiernej zeme. Partizán: Aj vrabec je vták, HANDLOVÁ — Baník: Barbarella, TURČ. TEPLICE — Turiec: Pán doktor a jeho zvieratká I., VRÜTKY — 1. máj: Zločin trest I., TRSTENÁ — Mier: Dea tektív, BREZNO — Mostár: Mŕtva sezóna. R 8.05 Pozdravy jubilantom — 9.05 Vysielanie pre školy — 10.00 Na zdravie, pán Babilon — 11.00 Básnik sám doma so svojou poéziou — 14.35 Kapitoly z dejín ruskej hudby — 15.05 Rádio mladých poslucháčov — 17.00 Signál 50 — 19.00 Plesne sovietskych skladateľov — 19.30 Rozhovory s rodičmi — 20.00 Utorkové večery. T 9.25 Krompašská vzbura — 11.00 Zdravotnícke okienko — Í4.00 Televízne vysielanie pre školy — 17.25 O Zlatú kameru — 19.30 Štafeta hrdinov — 20.00 Šťastná sedmička — súťažný seriál — 20.40 Ich zbraňou je pieseň — 21.10 Všetky vlaky sveta — 21.55 Maškary a tanec. Strihový dokument o fašiangových zvyklostiach a tradíciách. II. program: 20.00 Parabola Dubník — 20.25 Magnäš Miško. Opereta v troch dejstvách. Redakcia Smeru za zmenu pro gramov nezodpovedá. ■ Ulmin« O Stredoslovenské vodárne a kanalizácie — závod 01 Banská Bystrica, Malinovského 52, prijmú: — vodiča opravára. Bližšie informácie na uvedenej adrese. 142