Smer, január-marec 1971 (XXIII/1-76)

1971-02-23 / No. 45

FEJTÓN — Nenašlo by sa u vás pre mňa miesto? — Nie, môj milý, pre teba nie. Ja do závodu múdrej­ších od seba neberiem, — povedal Jožo Simora, ináč ria­diteľ závodu počítajúceho päťsto duší. To bola jeho ilvtítná filozófia. Dôsledne sa ňou riadil, tak dôsledne, že nadriadené orgány po piatich rokoch jeho riaditeľovania usúdili, že „nie je na výške úloh". Odvolali ho. Len čo sa nový riaditeľ v závode poobzeral, prišiel na katastrofálne dôsledky Simorovej „filozófie" a kádrovej politiky. Prvý, čo dostal „defekt“ bol Štefan Koliesko. Nevedno, či to bol osud, či čo, ale pri previerke sa zistilo, že s pne­umatikami šafáril, akoby bol zásobovateľom motorizovanej divízie, hoci závod mal iba tri nákladné a jedno osobné auto. Keď to puklo s pneumatikami, puklo aj Štefanovi Ko­lieskoví srdce. Dostal infarkt. Nie bohvieaký silný, ale na nemocenské dávky to stačí a hlavne, aby sa za ten čas, čo vypadne zo závodu, na pneumatiky zabudlo a všetko to prehrmelo. Skrat nastal aj u výrobného námestníka Karola Stržlin­­ku. To bol Šimorov miláčik a požíval jeho absolutná dô­veru. Ukázalo sa, že nové sociálne zariadenie závodu sa okrem iných zvláštností v divných metamorfózach preme­nilo na tri nové garáže. Tak našla „strechu nad hlavou“ Šimorova simca, Štržlinkova embéčka a Kolieskov zánov­ný Wartburg. Stržlinka infarkt nedostal, ale výpoveď a trestné ozná­menie. Po týchto zmenách v závode značne znervóznel aj per­sonálny námestník. Jedného dňa sa v espresse „Ü peknej Zlatice“ stretol s Valentínom Remienkom, ktorý v ich zá­vode zastával miesto vedúceho zásobovacieho oddelenia. Netreba hádam ani zdôrazňovať, čo bolo predmetom ich rozhovoru. — Ten nový riaditeľ, to je čudák, — riekol námestník. — To je, — súhlasil vehementne Remienka. — Ak to pôjde takto ďalej, tak zo starej gardy v našom závode ne­zostane ani noha. — To je pravda, — pritakával mu pochmúrne námest­ník. — No, napokon, ty sa nemáš čoho obávat, — snažil sa ho zásobit trochou potešenia závodný zásobovač. — Veď nemám, nemám, — ožil námestník, — iba ak by tá Sekerková niečo vykrámila. — To hádam nie, vari len nebude taká hlúpa. — Od ženskej vystane všetko, tam ty kamarát nikdy ne­vieš, na čom si, — potriasal skepticky mocnou hlavou ná­mestník. Napokon mal pravdu. Sekerová bola nielen pekná, ale aj mazaná ženská. Vykrámila. O nejaký čas sa znovu stretli námestník a zásobovač v espresse „U peknej Zlatice“. Veľa toho nenarozprávali! — Počul si? — spýtal sa námestník. — Počul! — A čo na to povieš? — Dobre ti tak, keď ti núkali miesto riaditeľa, mal si ho vziat. . — Máš pravdu, nemuselo byt toľko „obetí“. A potom už padali za obeť len poháriky na oltár žiaľu a premárnených šancí. (Lc) Z listov čitateľov Pribúda priateľov žehu Stredoslovenský oblastný výbor Spoločnosti priateľov žehu so síd­lom v Martine sa zišiel v nedeľu 21. februára v Banskej Bystrici, aby zhodnotil svoju vlaňajšiu čin­nosť a vytýčil si plán práce na tento rok. Usmerňuje činnosť 15 miestnych odborov. V auguste sa založil MO SPŽ v Ľubietovej. Členská základňa v uplynulom ro­ku vzrástla o 232 a vykazuje dnes 2902 členov. Najpočetnejšie MO sň vo Zvolene, vyše 600 a v Ban­skej Bystrici vyše 500 členov. Spolkový život vo väčšine MO bol bohatý a čulý, len v ojedine­lých prípadoch pokulhával. Usku­točnili sa desiatky besied, pred­nášok (i s diapozitívmi). Členo­via odpracovali stovky brigádnic­kých hodín nielen pri úprave ur­nových hájov, ako napríklad vo Vrútkach, Zvolene Ružomberku, ale aj pri skrášľovaní svojich miest. Mnohé odbory usporiadali zájazdy na prehliadku bratislav ského krematória a vlastivedné zájazdy za účelom poznávania na­šej vlasti. Viacerí funkcionári SPŽ úzko spolupracujú so všetkými zložka­mi NF. A pracujú aj v zboroch pre občianske záležitosti pri MNV. Predsedníctvo výboru interveno­valo za rozprúdenie výstavby kre­matória v Banskej Bystrici. Na Slovensku máme dosiaľ len jed­no krematórium — treba nám ve­ľa doháňať, aby sme dosiahli úro­veň ČSR, ktorá má 14 kremató­rií. JÁN MURÁNSKY, Banská Bystrica -4- Vo výrobni panelov a tvárnic v Zemianskych Kosto­­ľanoch potrebujú aj množstvo pary. O jej rozvod sa sta­rá Michal Krištof Snímka: JOZEF JANOVEC nestráca na presvedčivosti Možnosť vystavovať dielo ma­liara, ktoré sa stalo legendou, je vždy lákavé, hoci koncep­cia výstavy kladie zvýšené ná­roky. Tieto problémy nastolilo aj dielo Cypriána Majerníka. Vďaka iniciatíve dr. Peterajo­­vej vznikla pôsobivá výstava, ktorej prenesením do Banskej Bystrice získali skutoční mi­lovníci umenia jedinečný záži­tok. Dôvody, pre ktoré sa Ma­­jerníkovo dielo stalo legendou v slovenskom výtvarnom ume­ní, korenia hlboko v diele, ale aj v pohnutom živote umelca. Už v začiatkoch svojich ume­leckých hľadaní prejavuje oje­dinelú hĺbku pochopenia mo­derných výtvarných princípov. S neobyčajnou citlivosťou pre­mieňa podnety z diela Chagal­­lovho, či Matissovho. Nie je však púhym epigónom. Svojim obrazom dáva hlbokú aktuálnu náplň. Stavia sa kriticky proti ľudským nedostatkom, poverči­vosti, nevzdelanosti. Napriek rokom, v ktorých sa zvyčajne hľadá charakter vlastného vý­tvarného prejavu, podržiava si tak svoju osobitosť. Plnú hĺb­ku výtvarnej výpovede dosa­huje však až po prekonaní podnetov, ktoré pramenili z diela Picassovho a Chiricovho. Ťažká nemoc v roku 1935 u­­rýchľuje jeho výtvarný vývoj. Picassove, či Chiricove podne­ty sa stanú len epizódou vo vývoji umeleckého názoru. Zo­stane však po nich pocit osu­dovosti, v predošlom období ešte nevýrazný. Tento pocit sa stupňuje v témach cirkusu a mnohých interpretáciách Dona Quijota. Úsilím odhaliť ľudskú podstatu pod vrchným ligotom, dopracúva sa Majerník ku sku­točne filozofickej hĺbke ľud­ských pocitov. Jeho maľba sa stáva všeľudským jazykom, ktorý jasnou rečou rozpráva o ťažkom osude človeka. Roky vojny plnou mierou prispejú k ďalšiemu prehĺbeniu filozofic­kej podstaty diela. Tematickú os diela tohto obdobia tvoria obrazy utečencov, evakuantov. vyhnancov. Svoj vyhranený existenčný pocit, zdôraznený pokračujúcou nevyliečiteľnou nemocou, pre ktorú dobrovoľne zomiera v r. 1945, stelesňuje Majerník bez­prostredne vo svojom diele. Osudy „Generácie 1909“, ktorá tvorila prechod od benkovskej monumentalizácie slovenského človeka, dokazujú kľúčový vý­znam jeho diela pre hlbšie po­chopenie generačnej problema­tiky vo všeobecnosti. Nedávna výstava, po viac než dvadsať­päťročnom odstupe, potvrdila myšlienkový a umelecký do­sah, ktorý nestráca na sile a presvedčivosti. V. DÚBRAVSKÝ Glosa MEDVEDÍK — Malý Jož­ko bol chlapec na svet sú­ci. Jedol všetko, dokonca aj špenát, z fazule a hrachu vyhadzoval síce bobuľky, ale „vodičku“ si pýtal, jedine čo nechcel vziat do úst, boli ba­nány, čo jeho mat nijako neveýela pochopit. Jožko túto dob­rotu vytrvale odmietal. Jeho staršia sestra prišla raz na spá­sonosný nápad. Opine v rozpore s biológiou vyhlásila, že Jož­ko je malý medvedík a že medvedík „papká“ banány, keď mu ich pokrájajú na plátočky. Jožko si pohotovo kľukol na štyri nohy, pokyvoval hlávkou ako medvedík a sústredene sa pozeral, ako sestra krája ba­nán na kolieska. Pripravený banánik dala na tanierik z ume­lej hmoty a postrčila ho Jožkovi pred tvár. Chcela mu ko­lieska dávať lyžičkou, ale Jožko vyhlásil: — Ja sama, ja sama ... Pichol „ňufáčik“ do tanierika a tak ako'medvedík bral ko­liesko za kolieskom. Prirodzene, že čosi zostalo aj na nose a líčkach. Banán spratal akoby bičom plesol. — Ešte ... Jeho mamka zamdlievala radosťou. Z druhého banánu zjedol polovicu a ostatné nechal „opi­­čiakovi Pištovi“, čo bola ohromne zúbožená hračka s vypich­nutými očami. (Lc) Na dvere zaklopala hospodárska kríza (Dokončenie z 1. strany.) Ceny najdôležitejších život­ných potrieb neustále rástli, kým mzdy zostávali pomerne na rovnakej úrovni. V mno­hých prípadoch došlo dokonca k ich zníženiu, pretože kapita­listi disponovali rozsiahlou re­zervou nezamestnaných, kto­rými mohli nahradiť vo svo­jich závodoch tých pracovní­kov, čo príliš otvorene preja­vovali nespokojnosť so mzdo­vou politikou buržoázie. Na životnú úroveň pracujú­cich zaútočila aj samotná bur­žoázna vláda. Na návrh minis­tra financií Rašína, ináč expo­nenta najsilnejšieho finančné­ho koncernu — Živnobanky, — uskutočnila defláciu meny, čo vyhovovalo kapitalistom a u­­možnilo im vyššiu realizáciu ziskov a na druhej strane po­škodilo široké masy pracujú­cich. Deflačná politika vlády nepostih’s len námezdné pra­cujúcich robotníkov, ale aj nančný kapitál vytlačil z tých­to oblastí nemeckú a maďarskú konkurenciu a potom, tlačený nedostatkom odbytových mož­ností pre svoje výrobky, začal odbúrávať tunajší priemysel. Začal zatvárať jednu továreň za druhou a prenášať ich vý­robu do rentabilnejších čes­kých závodov. Táto prax pria­mo ožebračovala masy robot­níctva na Slovensku a Zakar­patskej Ukrajine a vytvárala z týchto krajín zaostalé ob­lasti, ktoré sa mali stať poľ­du Kým sa bieda a trápenie ľu­sústavne zvyšovali, zisky koncernov aj napriek hospo­dárskej kríze rástli do závrat­ných výšok. Pracujúci živorili sotva na pokraji životného mi­nima a fabrikanti s finančník­mi a veľkostatkármi nevedeli, čo s rastúcimi príjmami. Stále zhoršovanie životných podmie­nok vyvolalo rast nespokojnos­ti proletariátu a viedlo k no­vým triednym zrážkam. Hoci sa ešte nezacelili rany z po­rážky decembrového generál­neho štrajku a mnohí vodco­via robotníctva úpeli v žalá­roch „demokratickej” repub­liky, beznádejnosť strádania, ako aj teror vládnych orgánov vyvolávali u pracujúcich ne­návisť a vzdor. Už v prvých mesiacoch roku 1921 začali sa nové štrajkové boje proti pre­púšťaniu zo zamestnania, pro­ti znižovaniu miezd, proti zvy­šovaniu cien, i proti zhoršujú­cej sa zásobovacej situácii. Na miesta zatknutých funkcioná­rov sa postavili noví uvedo­melí robotníci a v čele celé­ho hnutia išla marxistická ľa­vica sociálnej demokracie, kto­rá sa sotva začala formovať v samostatnú stranu. Začiatkom jari 1921 vypukol na strednom a južnom Sloven­sku štrajk poľnohospodárskych robotníkov, ktorých postavenie a vykorisťovanie bolo ešte hor­šie, než u ostatných proletá­­rov. Ku štrajku došlo kvôli ko­lektívnej zmluve, ktorú odmie­tli zamestnávatelia akceptovať. Zúčastnilo sa ho vyše 160 000 robotníkov. Napriek krutej per­zekúcii, stannému právu a zat­knutiu tisícky robotníkov, mu­sela nakoniec vláda so zamest­návateľmi ustúpiť. Štrajk sa skončil víťazne a zamestnáva­telia boli donútení vyhovieť robotníckym požiadavkám. Odvážne zápasy s buržoáziou v dobe hospodárskej krízy po­mohli k rýchlejšiemu rastu triedneho uvedomenia proleta­riátu. Slabí jedinci odpadli od hnutia. Opustili ho aj kolísav­­ci, čo neprestajne lavírovali medzi marxistickou ľavicou a pravicovooportunistickými vod­cami. Avšak obrovská väčšina robotníctva sa presvedčila, že iba nebojácnym triednym bo­jom môže víťazne presadiť po­žiadavky, preto sa rozhodne postavila na stranu marxistic­kej ľavice a aktívne pomáha­la pri formovaní Komunistic­kej strany Československa. — 1MK vrstvy drobných výrobcov, kto- nohospodárskou zásobárňou, — rí nezniesli zvýšené daňové za- ako aj zdrojom surovín a hlav­­ťaženie a mnohí z nich vyšli ne lacných pracovných síl. Ne­­na mizinu. zamestnanosť hnala ľudí do cu-Zvlášť ťažkou bola situácia džiny a tak len v roku 1921 pracujúcich na Slovensku a Za- sa odtiaľto vysťahovalo do karpatskej Ukrajine. Český fi- dvadsaťtisíc obyvateľov. 5Q.výročie rodnej KSČ* í 4 f UTOROK, 23. II 1971 KRONIKA — 1903 narodil sa Július Fučík, národný hrdina, redaktor Rudé­ho práva a spisovateľ. Bol po­pravený v Berlíne 8. 9. 1943. — 1918 mladá robotnícko-roľnícka Červená armáda prvý raz zvíťa­zila nad vojskami nemeckých imperialistov a zastavila ich po­stup pri Narve a Pskove — Deň Sovietskej armády a námorných síl. — 1944 zišli sa na zjazde v Moskve príslušníci slovan­ských národov, bojujúcich proti hitlerovskému Nemecku. zvolal Všeslovanský výbor. Zjazd Na zjazde vydal výzvu k bojujúcim českým a slovenským vojakom a partizánom. — 1945 umrel Alexej Nikolajevič Tolstoj, so­vietsky a ruský spisovateľ. — 1948 bol ustanovený Ústredný akčný výbor Čechov a SlovákovI v Prahe a Ústredný akčný vý­bor obrodeného Slovenského ná­rodného frontu Odstránil z náš­ho verejného života a orgánov štátnej moci, z hospodárskych a kultúrnych inštitúcií otvore­ných agentov buržoázie a ne­priateľov ľudovodemokratického zriadenia. GRATULUJEME ROMANOM MYŠLIENKA NA JEHO OBLEKU SA NAJ­SKÔR OŠÚCHALI LAKTE. PRE­TOŽE SI NIMI V ŽIVOTE PRÍLIŠ POMÁHAL POČASIE Na východnom Slovensku pre­važne zamračené a ojedinelé zrážky. Inde polojasno. Noč­né teploty nula až mínus stupne. Najvyššie denné teplo­4 ty plus 6 až plus 10 stupňov, na severe a východe okolo 3 stupne. Slabý, v podunajskej nížine mierny severozápadný vietor VYBERTE SI DIVADLÁ — B. BYSTRICA — vo Zvolene: Modrá ruža, ZVOLEN — v B. Bystrici: Komédia s fíg­­íaml. K BANSKÁ BYSTRICA — Hviezda: Erotisslmo, Ur­pín: Žandár sa žení, PO­VAŽSKÁ BYSTRICA — Dom kul­túry: Koniec psychológa, Tatra: Muž cez palubu, ŽILINA — Fat­ra: Život vo dvojici, Dom odbo­rov: nehrá, Csvit: Čierny tuli­pán, RIMAVSKÁ SOBOTA — Partizán: Hmlistá noc, LUČENEC — Moskva: Diamanty, DOLNÝ KUBlN — Dukla: Barbarella, LIPT. MIKULÁŠ — Máj: Lúče Ing. Garina, Tatra: Pane, vy ste vdova, VEĽKÝ KRTlŠ — Baník: Báječní inuži na lietajúcich stro­joch, MARTIN — Moskva: Tré­ner, PRIEVIDZA — Baník: Maj­ster kat, Dom osvety: Otec a syn, ČADCA — Palárik: Ohroze­ná nevinnosť, RUŽOMBEROK — Kultúra: ja, trúchlivý boh, Par­tizán: Láska a urážka, ZVOLEN — Slovan: Túžba zvaná Anada, Živena: Valéria a týždeň divov, ŽIAR NAD HRONOM — Budova­teľ: Soľ čiernej zeme. Parti­zán: Aj vrabec je vták, HAND­LOVÁ — Baník: Barbarella, TURČ. TEPLICE — Turiec: Pán doktor a jeho zvieratká I., VRÜTKY — 1. máj: Zločin trest I., TRSTENÁ — Mier: De­a tektív, BREZNO — Mostár: Mŕt­va sezóna. R 8.05 Pozdravy jubilantom — 9.05 Vysielanie pre školy — 10.00 Na zdra­vie, pán Babilon — 11.00 Básnik sám doma so svojou poéziou — 14.35 Kapitoly z dejín ruskej hudby — 15.05 Rádio mladých poslucháčov — 17.00 Signál 50 — 19.00 Plesne sovietskych skla­dateľov — 19.30 Rozhovory s ro­dičmi — 20.00 Utorkové večery. T 9.25 Krompašská vzbura — 11.00 Zdravotnícke okienko — Í4.00 Televíz­ne vysielanie pre školy — 17.25 O Zlatú kameru — 19.30 Štafe­ta hrdinov — 20.00 Šťastná sed­mička — súťažný seriál — 20.40 Ich zbraňou je pieseň — 21.10 Všetky vlaky sveta — 21.55 Maškary a tanec. Strihový doku­ment o fašiangových zvyklos­tiach a tradíciách. II. program: 20.00 Parabola Dub­ník — 20.25 Magnäš Miško. Ope­reta v troch dejstvách. Redakcia Smeru za zmenu pro­ gramov nezodpovedá. ■ Ulmin« O Stredoslovenské vodárne a kanalizácie — závod 01 Ban­ská Bystrica, Malinovského 52, prijmú: — vodiča opravára. Bližšie informácie na uvedenej adre­se. 142

Next