Smer, január-marec 1971 (XXIII/1-76)
1971-01-13 / No. 10
i V obci Hronov pri Banskej Bystrici žije 76-ročný občan súdruh Ján SLAMA. Vyše pätnásť rokov pôsobil v tejto obci ako ľudový knihovník. Knihy mal rád a i dnes, keď už aj dobre nevidí — rád si sem tam prečíta nejakú dobrú knihu. V minulom roku v auguste prenechal túto starostlivosť mladšej generácii. Zanechal kus dobrej práce, veľa príkladov a skúseností. Medzi obyvateľmi tejto obce na Horehroní je obľúbený i dnes. Rád poradí, najmä mladým, keď požiadajú o pomoc pri výbere vhodnej literatúry. Súdruh Ján Slama nikdy nesedel v knižnici a nevyčkával, až ho príde niekto navštíviť a vypožičať si knihu, ale sám navštevoval rodinné byty, pomáhal a odporúčal, akú literatúru treba čítať. Vždy vedel poradiť starším i mladším. Upozornil ich na vhodnú literatúru. Bol neúnavný, svedomitý a hlavne náročný voči tejto zodpovednej práci. Veď pracovať s knihou nie je maličkosť. Musel veľa čítať, aby on sám mohol poradiť a odporučiť iným na čí- • tanie. Stredisková ľudová knižnica v Hronove pri Banskej Bystrici má okolo 5 tisíc zväzkov. — Najviac výpožičiek zaznamenali vždy v zimných mesiacoch, až vyše tisíc knih. V jednom roku — skoro všetky knihy prejdú rukami čitateľov. Knihovník, akým je súdruh Slama, sa vždy nerodí. — Musí mať k tejto práci vzťah a schopnosti. A tie on veru mal. Ako mladý bojoval v Červenej armáde v Maďarsku. Zúčastnil sa bojov v Slovenskom národnom povstaní ako partizán. V obci pôsobil ako člen strany. Pomáhal všade i pri zrode družstevníctva. Bol neúnavným bojovníkom. Bil sa vždy za nové a pokrokové. Preto aj v roku 1955 prijal funkciu ľudového knihovníka a takto sa zúčastnil kultúrneho života v obci Hronov. Za jeho príkladnú a obetavú prácu v kultúre ho Rada Okresného národného výboru v Banskej Bystrici viackrát odmenila. Dostal veľa pochvalných uznaní. V roku 1963 mu Slovenská národná rada v Bratislave pri príležitosti 100. výročia Matice slovenskej vyslovila „Uznanie a vďaku“ za obetavú prácu pri šírení a využívaní literatúry. O rok neskôr mu prezident republiky udelil na pamäť boja proti fašizmu pri príležitosti 20. výročia SNP „pamätnú medailu”. Ďalej Ústredný výbor NF mu v októbri 1968 udelil pri príležitosti 50. výročia vziku ČSR „pamätnú medailu“. O rok neskôr pri 25. výročí SNP dostal „čestný odznak“ I. československej partizánskej brigády Stalin — Hrdinu ZSSR mjr. A. S. Jegorova. Dalo by sa veľa písať o súdruhovi Jánovi Slamoví. V miestnostiach jeho rodinného domčeka visí na stenách veľa diplomov a uznaní. Nie je to príklad hodný nasledovania? Tohto roku oslávi už svoje 76. narodeniny. V domčeku býva aj so svojou manželkou. V rodine im to dobre klape. No' najhoršie je to, že keď si potrebuje vybaviť nejaké potvrdenie, či zvýšenie dôchodku, alebo liečenie; ktoré nutne potrebuje — v tomto má už ťažkosti. Keby človek mal na čele napísané, čo všetko urobil pre túto spoločnosť — určite by našiel viac porozumenia a nemusel by prosiť o pomoc. A tú veru on v starobe potrebuje. RUDO TRÁVNIČEK Príklad hodný nasledovania Z listov čitateľov Trápi ich zlý obraz Z Čierneho Balogu nám napísali list, ktorý je z celej kopy listov, ktoré denne dostávame, zaujímavý snáď tým, že podobných listov dostávame dosť aj z iných kútov nášho kraja. Nuž dúfame, že na príslušných miestach — ako aj na MNV, si ho všimnú a postarajú sa o vyriešenie naneseného problému. Citujeme: ,,V našej obci Čierny Balog je televízny vykrývač, no vykrývač má stále nejaké poruchy. Dosť čo býva zavše slabý program, ešte k tomu aj nanič obraz — to je veru za dvadsaťpäť korún mesačne trochu málo, nech by sme to už akokoľvek zhovievavo posudzovali. Domnievame sa, že vari by nezaškodilo aj viac starostlivosti o vykrývač, azda by tých porúch bolo menej.“ JÁN KOVÁČIK, Čierny Balog Stretnutie troch generácií V Dome kultúry ČSD vo Zvolene zišli sa 8. januára na Novoročnom stretnutí tri generácie nášho okresu: S predstaviteľmi politického a verejného života sa stretli pionieri a zväzáci, zástupcovia jednotlivých PS ZDS a zväzáckych organizácií. Po krátkom hodnotnom kultúrnom programe bolo slávnostné vyhodnotenie hry: „Cesta za Červenou hviezdou“ a odovzdanie ďalších úloh tejto hry. Potom nasledovala otvorená a srdečná beseda s predstaviteľmi okresu. Najmä pozdrav a príhovor vedúceho tajomníka OV KSS, súdruha Petra Priadku, ktorý poprial mladej generácii v ďalšom živote hodne zdravia, úspechov v práci a osobnom živote, bol veľmi úprimný, určite naň prítomní nezabudnú. Vo svojom príhovore obsiahle s citlivým prístupom zhrnul históriu našich predchádzajúcich generácií a podobne pohovoril o významnom 50. výročí založenia našej KSČ. I ostatní zástupcovia nášho verejného života pozdravili prítomných mládežníkov. Po oficiálnej časti a slávnostnom obede vystúpil obľúbený súbor „Marína“. Po jeho vystúpení sa rozprúdila družná ä veselá tanečná zábava. VLADIMÍR KANKA, Zvolen M ÄC ino ]e fájná vec, už bratia Lumiérovci vedeli, „od čoho muchy dochnú“, kúpiš si lístok, dáš sa uviest, a už * ^ sedíš v plyšovej lóži ako princ, a dívaš, dívaš sa na tú nádheru, v duchu fandíš zaručene nevinnému psancovi, ktorému okrem zhabania ranča vytrhli z náručia i to jediné čo mal, plavovlasú Calamity Lou. Nakoniec sa všetko vyjasní, zaručene nevinný psanec zvaný Tornádo Gusti odpraví tucet svojich neprajníkov, a znovu objíme kypré vnady utrápenej, ale šťastnej Calamity Lou. Potiaľto by to všetko krásne súhlasilo, teda, išlo ako po masle, keby... keby skúsenosť naša každovečerná, nebola iná. To si za teba sadne vcelku rozkošná rodinka, jej hlavou počínajúc a malým Rúdim, či Ercikou končiac — a vybalí si v kine „proviant“ — v podobe šiestich paklíkov tvrdých cukríkov, skrytých vo vreštiacom celofáne. A tak sa po celé dve hodiny napínavého deja mieša do výstrelov koltov ráže štyridsaťpäť, šesíhlasné chrúmanie tvrdých cukríkov, a do ľúbostného šepkania Lou a Tornáda šušt'anie rozkričaných celofánových vrecúšok, lebo do nich sú cukríky v kinách výlučne zabalené. Ak by sme vzali do úvahy fakt, že každý jav prechádza vývojom, dospejeme k stavu, že návštevníci kina si so sebou v budúcnosti donesú rolované bravčové kolienka s chrenom, bačovské rezne a žinčicu. Okrem hromadného vyjedania počas útrap Tornáda Gustiho a Calamity Lou — a to robia i ľudia, ktorým mimo kina cukrík ani len na rozum nepríde — existuje ešte ďalší bohumilý jav: predpovedania priebehu a konca filmu tými, čo na ňom boli už trikrát. Títo predpovedači so zatvrdilostou, pardón, oslíkov, bez ohľadu na nesúhlasné posunky okolosediacich — neúnavne hovoria, čo sa o chvíľu stane, kto koho rozstrieľa na rešeto, kto odíde a príde. Keby niekomu z týchto zanietencov napadlo za polovičnú cenu lístka, na námestí záujemcom rozprávať obsah filmu, myslím, že by bola zakrátko československá kinematografia zruinovaná. Končím a prevolaním „Hor’ sa do kina — a dobrú chuti“ ĽUBOŠ HOMOLKA moderna kiieiorilriídi Ani huby po daždi V okrese Rimavská Sobota, rady poľovníkov „rastú“ ani huby po daždi. Potvrdzuje to aj desaťročná štatistika. V r. 1960 v 28 poľovníckych spoločnostiach bolo 662 členov, no vlani už 920 členov. V priemere sa rady poľovníkov rozšírili o 25 nových členov ročne. V súčasnom období je v poľovníckych združeniach okresu 53 percent robotníkov, 13 percent družstevníkov, 31 percent inteligencie a 23 percent poľovníkov je z ostatných vrstiev obyvateľstva. —šek— + Na píle v MichaloveJ Snímka: J. JANOVEC Ľubochňa - kolíska vzniku strany (Dokončenie z 1. strany.) nianskych lesoch dal vznik aj ľudovému prísloviu: „Gombáš chleba nemáš, vo Švôšove pohotové a v Ľubochni — hladom umri!“ To všetko, pravda, patrí už minulosti a neoprávňovalo by k tomu, aby sa Ľubochňa zaradila medzi najdôležitejšie miesta v našej histórii. slávnejšia kapitola dejín NajĽubochne sa začína príchodom roku 1921. Dom Jána Kollára Prvý hotel v Ľubochni bol postavený v roku 1864. Pravdepodobne v týchto rokoch, — skôr však neskoršie, — postavili ďalší hotel s veľkou priestrannou sálou, ktorá slúžila za jedáleň — terajší Kollárov dom. Až potom v roku 1909 vybudovali dnešnú trojposchodovú hlavnú budovu, v ktorej je Odborný endokrino'agický liečebný ústav, jediný tohto druh v republike. Po roku 1918 prevzal kúpele do svojich rúk čs. štát a vtedy tiež pôvodný hotel už názvom Dom Jána Kollára pris pojili do areálu kúpeľov. Bola to typická budova s dreveným vystužením v charakteristickom štýle vtedajších čias. Podobné objekty maďarskej architektúry vidno ešte podnes v niektorých horských strediskách a tiež aj vo Vysokých Tatrách. Dnes Kollárov dom je však už na nepoznanie. S jeho rekonštrukciou sa začalo ešte v roku 1967, pôvodne ako s bežnou opravou. Zub času vykonal však na starej budove svoje dielo a tak sa muselo prikročiť ku generálnej oprave nákladom vyše päť miliónov korún. Hlavným dodávateľom stavebných prác bol Robstav z Liptovského Mikuláša a investorom liečebný ústav. Hrubú stavbu dokončili v r. 1968. od tých čias prebiehali práce v interiéri, ktoré-boli ni?mnej náročné a nákladné. Pamätná izba dejín KSS Pri reštaurovaní historickej budovy Kollárovho domu zriadilo Liptovské múzeum v Ružomberku aj Pamätnú izbu dejín KSS. Množstvo historických dokumentov a expozícií sa vzťahuje predovšetkým na Ľubochniansky zjazd a stáva sa živým prameňom poznania vyspelosti revolučnej robotníckej triedy v boji za utvorenie komunistickej strany pred celým polstoročím. Nechajme však reč dokumentom. Ukazujú, že po porážke decembrového generálneho štrajku v roku 1920 schádza sa 16. januára 1921 v Kollárovom dome 149 delegátov zo všetkých žúp Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny na zjazde marxistickej ľavice. Zloženie delegátov zjazdu podľa národností ukazuje internacionálny ohar»'<ľ?r zjazdu — 88 Slovákov, 36 Maďarov, 15 Nemcov. 6 Ukrajincov a 4 Židia. Slovenskí delegáti rokovali v Kollárovom dome, delegáti iných národností v neďalekom hoteli Fatra. Dokumenty ukazujú; že zastupovali dovedna 241 205 odborové a politicky organizovaných robotníkov. Za českú marxistickú ľavicu prišiel na zjazd do Ľubochne Ivan Olbracht, za nemeckú marxistickú ľavicu v českých krajoch Karel Kreibich. Zjazd sa začal o 9,45 hod. pod predsedníctvom Marka Culena. Poprednou osobnosťou zjazdu bol Jozef Schniffel, vtedajší krajinský tajomník a duša komunistického hnutia na Slovensku. Rokovanie dostalo dramatický spád, keď tesne pred odhlasovaním rezolúcie o prijatí 21 podmienok Komunistickej internacionály, zástupca buržoáznej moci, okresný náčelník z Ružomberka Skyčák, vyhlásil zjazd za rozpustený. Do sály vtrhlo 16 četníkov, nakomandovaných už deň pr^-^vm do Ľubochne a surovým spôsobom pomocou obuškov a pažbami pušiek vyháňalo delegátov zo sály. Len niektorých sa im podarilo zaistiť, ostatní sa šťastlivo dostali do Ružomberka. Tu v redakcii Pravdy chudoby v nasledujúci deň popoprední predstavitelia ľavice sa dohodli na novom akčnom výbore a zásadách ďalšieho postupu revolučného robotníctva na Slovensku. O Toľkoto stručný pohľad na reč dokumentov. Pol roka po zjazde v Ľubochni ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska v prísne dôvernej správe prezidentovi Masarykovi priznáva, že „Ľubochňa je medzníkom vo vývoji komunizmu na Slovensku, odtiaľto jeho vývoj rýchlo pokračuje, zakladanie a rast organizácií sa vzmáha.” (bck) DNES STREDA, 13. I. 1971 KRONIKA — 1851 umrel v Modre Karol Štúr, slovenský básnik a národný dejateľ. — 1906 umrel Alexander Stepanovič Popov, vynikajúci ruský vedec a vynálezca bezdrôtovej telegrafie. — 1908 umrel Alexej Gerasimovič Polotebnov, ruský lekár. Objavil liečivé vlastnosti zelenej plesne, z ktorej teraz vyhotovujú penicilín. GRATULUJEME RASTISLAVOM MYŠLIENKA KEBY ŽILI ĽUDIA DVAKRÁT, V DRUHOM ŽIVOTE BY SA Z NICH VEĽMI MÁLO SOBÁŠILO POČASIE Prevažne polojasno, zrána a predpoludním v nižších polohách miestami hmla. Nočné teploty mínus 9 až mínus 14 stupňov, v horských dolinách okolo 17 stupňov. Denné teploty nula až mínus 5 stupňov. Slabý vietor. Na horách naďalej pomerne teplo VYBERTE SI v DIVADLÁ — ZVOLEN — v B. Bystrici: Dom so siedmimi balKkónmi, MARTIN: Nočná eskorta. BANSKÁ BYSTRICA — Hviezda: Benjamin, Orpin: Angelika a sultán, CADCA — Palárik: Angelika a sultán, LIPT. MIKULÁS — Máj: Biely šejk, Tatra: Spartakus, RUŽOMBEROK — Kultúra: B“eli vlci, Partizán: Vzkriesenie, L—II., RIMAVSKÁ SOBOTA — Partizán: Ženy zostali samy; VEĽKÝ KRTIS — Baník: Žandár sa žení, ZVOLEN — Slovan: Neskrotná Angelika, Živena: Mníška, PRIEVIDZA — Baník: Žandár v New Yorku, Dom osvety: Dávaj pozor na Zuzku, HANDLOVÁ — Baník: Žandár sa žení, ŽIAR NAD HRONOM — Budovateľ: S Brigittou Bardottovou, Partizán: Snehulienka a 7 trpaslíkov, LUČENEC — Moskva: Každý deň presne o 11. hod., POVAŽSKÁ BYSTRICA — Tatra: Posledný Diamanty, Dom kultúry: skok, MARTIN — Moskva: Cas šťastných objavov, VRÚTKY — 1. máj: Erotlsslmo, TURC. TEPLICE — Turiec: nehrá, ŽILINA — Fatra: Grošovaný kôň, Osvit: Lietajúci Clipper, Dom odborov: Elvira Madiganová, DOLNÝ KUBlN — Dukla: Zázračný plášť, TRSTENÁ — Mier: Jeden večer, jeden vlak, BREZNO — Mostár: Koniec faRrára. 8.05 Pozdravy Jubilantom — 9.05 Vysielanie pre školy — 9.30 Utorkové večery — 11.00 Aperitív. Fejtón — 14.35 5 častí zo suity k hre „Škriepky v Chĺozze“ — 15.05 Rádio mladých poslucháčov — 17.00 Byt — rodina -*• spokojnosť — 17.45 Červená štafeta — 20.00 Posedenie pri hudbe s I. Rapaičovou-Zajacovou — 21.00 THudobné spomienky. 8.25 Televízne vysielanie pre školy — 17.20 Vybrané kapitoly z fyziky — 17.45 Vysielanie pre stredoškolákov — 18.15 Očami týchto dní — 19.25 Vnútropolitický komentár — 19.35 Zahraničnopolitický komentár — 19.50 Pesničky okolo nás — 20.00 Kráľ Hamlet. Pôvodná televízna inscenácia nakrútená podľa rozhlasovej hry — 21.20 Motoristi, na minútkul — 22.00 Na mieste činu. Redakcia Smeru za zmenu programov nezodpovedá. Zasmejme sa — OckoK vieš, že sa svetlo šíri rýchlosťou tristotisíc kilometrov za sekundu? — Vidíš, chlapče, to sú tie zázraky modernej techniky. ♦ — Desať rokov vás poznám a desať rokov si lámem hlavu na tej istej záhade. — Na akej záhade? — Kto nosí vaše košele, keď sú čisté?