Smer, január-marec 1971 (XXIII/1-76)

1971-01-13 / No. 10

i V obci Hronov pri Banskej Bystrici žije 76-ročný ob­čan súdruh Ján SLAMA. Vyše pätnásť rokov pôsobil v tejto obci ako ľudový knihovník. Knihy mal rád a i dnes, keď už aj dobre nevidí — rád si sem tam prečíta neja­kú dobrú knihu. V minulom roku v auguste prenechal túto starostlivosť mladšej generácii. Zanechal kus dobrej práce, veľa prí­kladov a skúseností. Medzi obyvateľmi tejto obce na Ho­­rehroní je obľúbený i dnes. Rád poradí, najmä mladým, keď požiadajú o pomoc pri výbere vhodnej literatúry. Súdruh Ján Slama nikdy nesedel v knižnici a nevyčká­val, až ho príde niekto navštíviť a vypožičať si knihu, ale sám navštevoval rodinné byty, pomáhal a odporúčal, akú literatúru treba čítať. Vždy vedel poradiť starším i mladším. Upozornil ich na vhodnú literatúru. Bol neúnav­ný, svedomitý a hlavne náročný voči tejto zodpovednej práci. Veď pracovať s knihou nie je maličkosť. Musel veľa čítať, aby on sám mohol poradiť a odporučiť iným na čí- • tanie. Stredisková ľudová knižnica v Hronove pri Banskej Bystri­ci má okolo 5 tisíc zväzkov. — Najviac výpoži­čiek zazname­nali vždy v zim­ných mesiacoch, až vyše tisíc knih. V jednom roku — skoro všetky knihy prejdú rukami čitateľov. Knihovník, a­­kým je súdruh Slama, sa vždy nerodí. — Musí mať k tejto práci vzťah a schopnosti. A tie on veru mal. Ako mladý bo­joval v Červe­nej armáde v Maďarsku. Zú­častnil sa bojov v Slovenskom národnom po­vstaní ako par­tizán. V obci pôsobil ako člen strany. Pomáhal všade i pri zrode družstevníctva. Bol neúnavným bojov­níkom. Bil sa vždy za nové a pokrokové. Preto aj v ro­ku 1955 prijal funkciu ľudového knihovníka a takto sa zúčastnil kultúrneho života v obci Hronov. Za jeho príkladnú a obetavú prácu v kultúre ho Rada Okresného národného výboru v Banskej Bystrici viackrát odmenila. Dostal veľa pochvalných uznaní. V roku 1963 mu Slovenská národná rada v Bratislave pri príležitosti 100. výročia Matice slovenskej vyslovila „Uznanie a vďa­ku“ za obetavú prácu pri šírení a využívaní literatúry. O rok neskôr mu prezident republiky udelil na pamäť boja proti fašizmu pri príležitosti 20. výročia SNP „pamätnú medailu”. Ďalej Ústredný výbor NF mu v októbri 1968 udelil pri príležitosti 50. výročia vziku ČSR „pamätnú me­dailu“. O rok neskôr pri 25. výročí SNP dostal „čestný odznak“ I. československej partizánskej brigády Stalin — Hrdinu ZSSR mjr. A. S. Jegorova. Dalo by sa veľa písať o súdruhovi Jánovi Slamoví. V miestnostiach jeho rodinného domčeka visí na stenách ve­ľa diplomov a uznaní. Nie je to príklad hodný nasledovania? Tohto roku oslávi už svoje 76. narodeniny. V domčeku býva aj so svojou manželkou. V rodine im to dobre kla­pe. No' najhoršie je to, že keď si potrebuje vybaviť ne­jaké potvrdenie, či zvýšenie dôchodku, alebo liečenie; kto­ré nutne potrebuje — v tomto má už ťažkosti. Keby člo­vek mal na čele napísané, čo všetko urobil pre túto spo­ločnosť — určite by našiel viac porozumenia a nemusel by prosiť o pomoc. A tú veru on v starobe potrebuje. RUDO TRÁVNIČEK Príklad hodný nasledovania Z listov čitateľov Trápi ich zlý obraz Z Čierneho Balogu nám napísali list, ktorý je z celej kopy lis­tov, ktoré denne dostávame, zau­jímavý snáď tým, že podobných listov dostávame dosť aj z iných kútov nášho kraja. Nuž dúfame, že na príslušných miestach — ako aj na MNV, si ho všimnú a postarajú sa o vyriešenie nane­seného problému. Citujeme: ,,V našej obci Čierny Balog je te­levízny vykrývač, no vykrývač má stále nejaké poruchy. Dosť čo bý­va zavše slabý program, ešte k tomu aj nanič obraz — to je veru za dvadsaťpäť korún mesač­ne trochu málo, nech by sme to už akokoľvek zhovievavo posu­dzovali. Domnievame sa, že vari by nezaškodilo aj viac starostli­vosti o vykrývač, azda by tých porúch bolo menej.“ JÁN KOVÁČIK, Čierny Balog Stretnutie troch generácií V Dome kultúry ČSD vo Zvole­ne zišli sa 8. januára na Novo­ročnom stretnutí tri generácie nášho okresu: S predstaviteľmi politického a verejného života sa stretli pionieri a zväzáci, zástup­covia jednotlivých PS ZDS a zvä­záckych organizácií. Po krátkom hodnotnom kultúrnom programe bolo slávnostné vyhodnotenie hry: „Cesta za Červenou hviezdou“ a odovzdanie ďalších úloh tejto hry. Potom nasledovala otvorená a srdečná beseda s predstaviteľmi okresu. Najmä pozdrav a prího­vor vedúceho tajomníka OV KSS, súdruha Petra Priadku, ktorý po­prial mladej generácii v ďalšom živote hodne zdravia, úspechov v práci a osobnom živote, bol veľmi úprimný, určite naň prí­tomní nezabudnú. Vo svojom prí­hovore obsiahle s citlivým prí­stupom zhrnul históriu našich predchádzajúcich generácií a po­dobne pohovoril o významnom 50. výročí založenia našej KSČ. I ostatní zástupcovia nášho ve­rejného života pozdravili prítom­ných mládežníkov. Po oficiálnej časti a slávnostnom obede vystú­pil obľúbený súbor „Marína“. Po jeho vystúpení sa rozprúdila druž­ná ä veselá tanečná zábava. VLADIMÍR KANKA, Zvolen M ÄC ino ]e fájná vec, už bratia Lumiérovci vedeli, „od čo­­ho muchy dochnú“, kúpiš si lístok, dáš sa uviest, a už * ^ sedíš v plyšovej lóži ako princ, a dívaš, dívaš sa na tú nádheru, v duchu fandíš zaručene nevinnému psancovi, ktoré­mu okrem zhabania ranča vytrhli z náručia i to jediné čo mal, plavovlasú Calamity Lou. Nakoniec sa všetko vyjasní, zaručene nevinný psanec zvaný Tornádo Gusti odpraví tucet svojich neprajníkov, a znovu objíme kypré vnady utrápenej, ale šťastnej Calamity Lou. Potiaľto by to všetko krásne sú­hlasilo, teda, išlo ako po masle, keby... keby skúsenosť na­ša každovečerná, nebola iná. To si za teba sadne vcelku rozkošná rodinka, jej hlavou počínajúc a malým Rúdim, či Ercikou končiac — a vybalí si v kine „proviant“ — v podobe šiestich paklíkov tvrdých cukríkov, skrytých vo vreštiacom celofáne. A tak sa po celé dve hodiny na­pínavého deja mieša do vý­strelov koltov ráže štyridsať­päť, šesíhlasné chrúmanie tvr­dých cukríkov, a do ľúbostného šepkania Lou a Tornáda šušt'a­­nie rozkriča­ných celofáno­vých vrecúšok, lebo do nich sú cukríky v kinách výlučne zabalené. Ak by sme vzali do úva­hy fakt, že každý jav prechádza vývojom, dospejeme k sta­vu, že návštevníci kina si so sebou v budúcnosti donesú ro­lované bravčové kolienka s chrenom, bačovské rezne a žin­čicu. Okrem hromadného vyjedania počas útrap Tornáda Gustiho a Calamity Lou — a to robia i ľudia, ktorým mimo kina cu­krík ani len na rozum nepríde — existuje ešte ďalší bohu­milý jav: predpovedania priebehu a konca filmu tými, čo na ňom boli už trikrát. Títo predpovedači so zatvrdilostou, par­­dón, oslíkov, bez ohľadu na nesúhlasné posunky okolose­­diacich — neúnavne hovoria, čo sa o chvíľu stane, kto koho rozstrieľa na rešeto, kto odíde a príde. Keby niekomu z tých­to zanietencov napadlo za polovičnú cenu lístka, na námes­tí záujemcom rozprávať obsah filmu, myslím, že by bola za­krátko československá kinematografia zruinovaná. Končím a prevolaním „Hor’ sa do kina — a dobrú chuti“ ĽUBOŠ HOMOLKA moderna kiieiorilriídi Ani huby po daždi V okrese Rimavská Sobota, rady poľovníkov „rastú“ ani huby po daždi. Potvrdzuje to aj desaťročná štatistika. V r. 1960 v 28 poľovníckych spo­ločnostiach bolo 662 členov, no vlani už 920 členov. V prieme­re sa rady poľovníkov rozší­rili o 25 nových členov ročne. V súčasnom období je v poľov­níckych združeniach okresu 53 percent robotníkov, 13 percent družstevníkov, 31 percent in­teligencie a 23 percent poľov­níkov je z ostatných vrstiev obyvateľstva. —šek— + Na píle v MichaloveJ Snímka: J. JANOVEC Ľubochňa - kolíska vzniku strany (Dokončenie z 1. strany.) nianskych lesoch dal vznik aj ľudovému prísloviu: „Gombáš chleba nemáš, vo Švôšove po­hotové a v Ľubochni — hla­dom umri!“ To všetko, pravda, patrí už minulosti a neoprávňovalo by k tomu, aby sa Ľubochňa za­radila medzi najdôležitejšie miesta v našej histórii. slávnejšia kapitola dejín Naj­Ľu­bochne sa začína príchodom roku 1921. Dom Jána Kollára Prvý hotel v Ľubochni bol postavený v roku 1864. Prav­depodobne v týchto rokoch, — skôr však neskoršie, — posta­vili ďalší hotel s veľkou prie­strannou sálou, ktorá slúžila za jedáleň — terajší Kollárov dom. Až potom v roku 1909 vybudovali dnešnú trojposcho­dovú hlavnú budovu, v ktorej je Odborný endokrino'agický liečebný ústav, jediný tohto druh v republike. Po roku 1918 prevzal kúpele do svojich rúk čs. štát a vte­dy tiež pôvodný hotel už názvom Dom Jána Kollára pri­s pojili do areálu kúpeľov. Bola to typická budova s dreveným vystužením v charakteristic­kom štýle vtedajších čias. Po­dobné objekty maďarskej ar­chitektúry vidno ešte podnes v niektorých horských stredis­kách a tiež aj vo Vysokých Tatrách. Dnes Kollárov dom je však už na nepoznanie. S jeho re­konštrukciou sa začalo ešte v roku 1967, pôvodne ako s bež­nou opravou. Zub času vyko­nal však na starej budove svo­je dielo a tak sa muselo pri­kročiť ku generálnej oprave nákladom vyše päť miliónov korún. Hlavným dodávateľom stavebných prác bol Robstav z Liptovského Mikuláša a in­vestorom liečebný ústav. Hru­bú stavbu dokončili v r. 1968. od tých čias prebiehali práce v interiéri, ktoré-boli ni?m­­nej náročné a nákladné. Pamätná izba dejín KSS Pri reštaurovaní historickej budovy Kollárovho domu zria­dilo Liptovské múzeum v Ru­žomberku aj Pamätnú izbu de­jín KSS. Množstvo historických dokumentov a expozícií sa vzťahuje predovšetkým na Ľu­bochniansky zjazd a stáva sa živým prameňom poznania vy­spelosti revolučnej robotníckej triedy v boji za utvorenie ko­munistickej strany pred celým polstoročím. Nechajme však reč dokumen­tom. Ukazujú, že po porážke decembrového generálneho štrajku v roku 1920 schádza sa 16. januára 1921 v Kollá­rovom dome 149 delegátov zo všetkých žúp Slovenska a Za­karpatskej Ukrajiny na zjazde marxistickej ľavice. Zloženie delegátov zjazdu podľa národ­ností ukazuje internacionálny ohar»'<ľ?r zjazdu — 88 Slová­kov, 36 Maďarov, 15 Nemcov. 6 Ukrajincov a 4 Židia. Slo­venskí delegáti rokovali v Kol­lárovom dome, delegáti iných národností v neďalekom hoteli Fatra. Dokumenty ukazujú; že zastupovali dovedna 241 205 od­borové a politicky organizova­ných robotníkov. Za českú mar­xistickú ľavicu prišiel na zjazd do Ľubochne Ivan Olbracht, za nemeckú marxistickú ľavicu v českých krajoch Karel Krei­­bich. Zjazd sa začal o 9,45 hod. pod predsedníctvom Mar­ka Culena. Poprednou osobnos­ťou zjazdu bol Jozef Schniffel, vtedajší krajinský tajomník a duša komunistického hnutia na Slovensku. Rokovanie dostalo dramatic­ký spád, keď tesne pred od­hlasovaním rezolúcie o prijatí 21 podmienok Komunistickej internacionály, zástupca buržo­áznej moci, okresný náčelník z Ružomberka Skyčák, vyhlásil zjazd za rozpustený. Do sály vtrhlo 16 četníkov, nakoman­­dovaných už deň pr^-^vm do Ľubochne a surovým spôso­bom pomocou obuškov a paž­bami pušiek vyháňalo delegá­tov zo sály. Len niektorých sa im podarilo zaistiť, ostatní sa šťastlivo dostali do Ružom­berka. Tu v redakcii Pravdy chudoby v nasledujúci deň po­­poprední predstavitelia ľavice sa dohodli na novom akčnom výbore a zásadách ďalšieho po­stupu revolučného robotníctva na Slovensku. O Toľkoto stručný pohľad na reč dokumentov. Pol roka po zjazde v Ľubochni ministerstvo s plnou mocou pre správu Slo­venska v prísne dôvernej sprá­ve prezidentovi Masarykovi priznáva, že „Ľubochňa je medzníkom vo vývoji komuniz­mu na Slovensku, odtiaľto je­ho vývoj rýchlo pokračuje, za­kladanie a rast organizácií sa vzmáha.” (bck) DNES STREDA, 13. I. 1971 KRONIKA — 1851 umrel v Modre Karol Štúr, slovenský básnik a ná­rodný dejateľ. — 1906 umrel Alexander Stepanovič Popov, vy­nikajúci ruský vedec a vyná­lezca bezdrôtovej telegrafie. — 1908 umrel Alexej Gerasimovič Polotebnov, ruský lekár. Obja­vil liečivé vlastnosti zelenej plesne, z ktorej teraz vyhoto­vujú penicilín. GRATULUJEME RASTISLAVOM MYŠLIENKA KEBY ŽILI ĽUDIA DVAKRÁT, V DRUHOM ŽIVOTE BY SA Z NICH VEĽMI MÁLO SOBÁ­ŠILO POČASIE Prevažne polojasno, zrána a predpoludním v nižších polo­hách miestami hmla. Nočné teploty mínus 9 až mínus 14 stupňov, v horských dolinách okolo 17 stupňov. Denné te­ploty nula až mínus 5 stup­ňov. Slabý vietor. Na horách naďalej pomerne teplo VYBERTE SI v DIVADLÁ — ZVOLEN — v B. Bystrici: Dom so siedmimi bal­Kkónmi, MARTIN: Nočná eskorta. BANSKÁ BYSTRICA — Hviezda: Benjamin, Or­pin: Angelika a sultán, CADCA — Palárik: Angelika a sultán, LIPT. MIKULÁS — Máj: Biely šejk, Tatra: Spartakus, RUŽOMBEROK — Kultúra: B“eli vlci, Partizán: Vzkriesenie, L—II., RIMAVSKÁ SOBOTA — Partizán: Ženy zostali samy; VEĽKÝ KRTIS — Baník: Žandár sa žení, ZVOLEN — Slovan: Ne­skrotná Angelika, Živena: Mníš­ka, PRIEVIDZA — Baník: Žan­dár v New Yorku, Dom osvety: Dávaj pozor na Zuzku, HAND­LOVÁ — Baník: Žandár sa že­ní, ŽIAR NAD HRONOM — Bu­dovateľ: S Brigittou Bardotto­­vou, Partizán: Snehulienka a 7 trpaslíkov, LUČENEC — Mosk­va: Každý deň presne o 11. hod., POVAŽSKÁ BYSTRICA — Tatra: Posledný Diamanty, Dom kultúry: skok, MARTIN — Moskva: Cas šťastných objavov, VRÚTKY — 1. máj: Erotlsslmo, TURC. TEPLICE — Turiec: ne­hrá, ŽILINA — Fatra: Grošova­ný kôň, Osvit: Lietajúci Clipper, Dom odborov: Elvira Madiga­­nová, DOLNÝ KUBlN — Dukla: Zázračný plášť, TRSTENÁ — Mier: Jeden večer, jeden vlak, BREZNO — Mostár: Koniec fa­Rrára. 8.05 Pozdravy Jubilantom — 9.05 Vysielanie pre školy — 9.30 Utorkové večery — 11.00 Aperitív. Fejtón — 14.35 5 častí zo suity k hre „Škriepky v Chĺozze“ — 15.05 Rádio mladých poslucháčov — 17.00 Byt — rodina -*• spokoj­nosť — 17.45 Červená štafeta — 20.00 Posedenie pri hudbe s I. Rapaičovou-Zajacovou — 21.00 THudobné spomienky. 8.25 Televízne vysielanie pre školy — 17.20 Vybra­né kapitoly z fyziky — 17.45 Vysielanie pre stredoško­lákov — 18.15 Očami týchto dní — 19.25 Vnútropolitický komen­tár — 19.35 Zahraničnopolitický komentár — 19.50 Pesničky oko­lo nás — 20.00 Kráľ Hamlet. Pôvodná televízna inscenácia nakrútená podľa rozhlasovej hry — 21.20 Motoristi, na minútkul — 22.00 Na mieste činu. Redakcia Smeru za zmenu pro­gramov nezodpovedá. Zasmejme sa — OckoK vieš, že sa svetlo šíri rýchlosťou tristotisíc ki­lometrov za sekundu? — Vidíš, chlapče, to sú tie zázraky modernej techniky. ♦ — Desať rokov vás po­znám a desať rokov si lá­mem hlavu na tej istej zá­hade. — Na akej záhade? — Kto nosí vaše košele, keď sú čisté?

Next