Smer, október-december 1973 (XXV/233-310)
1973-11-08 / No. 266
Bolo to v roku 1949; (Dokončenie z 1. strany.) Áno, mosiári oslavujú štvrťstoročie! NEOALU MI a hned som sa vybral na Horehronia-. Ostatne, rád tam chodím práve pre tú nenahraditeľnú úprimnosť ľudí a srdečné prostredie. Aj v stredu som sa tam dobre cítil, a čo viac, priniesol som i pre našich čitateľov zaujímavé takty o výstavbe jedného z. našich najvýznamnejších podnikov, šlrokoduleko známeho. PREDHiSTÚRlA n. p. Mostáreň Brezno je vlastne históriou Podbrezovských železiarní. Podľa historických dokumentov sú začiatky železoliutníctva na Horehroní veľmi staré nedajú sa presne zistiť. Vie sa napr., že Hron- a čianskn hutu prevzal erár roku 1580, ktorú potreboval na saturovanie vlastných potrieb železa. V procese rozvoja horehronského železohutníctva sa koncom 18. storočia ustanovil tzv. Hronecký komplex a na jeho pôde vznikali neskôr padbrezovské železiarne. Zvlášť vhodné podmienky pre rozvoj železiarstva na Horehroní mal aj vojnový ruch v druhej polovici 17. storočia, začiatkom i na konci 18. storočia, ako aj samotný nástup kapitalizmu začiatkom 19. storočia. PODBREZOVSKÉ ŽELEZIARNE pri svojom vzniku, ako aj neskôr, mali vždy mimoriadne priaznivé zázemie pracovných síl. Mesto Brezno zostalo bez priemyslu a ani Banská Bystrica nebola priemyselným centrom (z bývalého mediarskeho podniku zostal iba elektrolytický závod). Roku 1887 pracovalo v Podbrezovej asi 600 robotníkov a v roku 1900 pracovalo v celom komplexe Podbrezová, Piesok, Tisovec, Iiubietová, Chvatimech cca 3500 robotníkov. Počas prvej svetovej vojny, napr. sa tu pracovalo 14 až 16 hodín, majitelia znížili robotníkom zárobky a zvýšili ceny potravín. Nečudo, že nespokojnosť pracujúcich neraz vyústila v štrajky, ktoré boli však kruto potlačené. K revolte pomáhali aj myšlienky Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, ktoré sa v tomto období už šírili z Ruska. - ++ VLASTNÁ výstavba závodu v Březne bola súčasťou výrobného programu Stredoslovenských železiarní i súčasťou celkovej industrializácie Slovenska. Na základe § 12 Dekréta prezidenta o znárodnení zo dňa 24. 10. 1945 zriadil minister priemyslu vyhláškou 1116 zo dňa 7. 3. 1946 z podbrezovských železiarní komplex n. p. Stredoslovenské železiarne. Teda, v dvojročnlci 1847—1948 sa začalo aj s výstavbou zévodu v Brezue, ako súčasti celkovej industrializácie Slovenska a ako súčasti projektu výstavby Stredoslovenských železiarní. Závod sa začal stavať na močariskách za traťou, kde sa s odvodnením tohto pozemku začalo v apríli 1947. Nevyužité lúky a močariská ožili čulým ruchom budovateľov nového závodo. Co o tom hovorí kronika? . .Veru, taíko bolo presvedčiť bývalých gazdov — majiteľov pozemku, le závod treba postavit nielen pre nich, ich potomkov, ale celé Horehronie, preto, aby v tiom našli prácu ľudia, ktorí so zbraňou v ruke v Povstaní, i dávno pred ním bojovali o skyvu chleba, o spravodlivejšie usporiadanie života v novej spoločnosti. Presviedčanie bolo ťažké a ťažký bol ešte život v tomto období. No predsa všetci, ktorým záležalo na rozvoji zanedbaného a vojnou zničeného Slovenska, nebáli sa ťažkostí, vysúkali si rukávy a dali sa s chuťou do boja s prežitkami buržoázie a malomeštiactva, no nie už so zbraňou o ruke, ale presviedčaním. Ked sa za pomoci brigádnikov zo Sver(Brezniansky mostár, č. 19.) HUTNÍCI z valcovní Podbrezovských železiarní vyrobili konštrukčný materiál, z ktorého robotníci z Mostárne na Piesku vyhotovili konštrukčné haly. V Tisovci z vysokopecnej trosky vyrobili tehly pre stavbu nového závodu. Plnenie úloh dvojročného plánu kládlo veľké nároky i na oblasť pracovných síl. Vedenie závodu muselo zvyšovať číselný stav osadenstva aj náborom. Pri nábore týchto pra- historickú pásku pri otváraní nového 2 V JESENI roku 1948 skončilo sa ol ročnice. Priemyselná výroba prevýšil ku 1948 o 8 percent úroveň z roku Smer ďalšieho ekonomického rozvoja bol stanovený zákonom o prvom pi hospodárskom pláne, schválenom 27. 1948 Národným zhromaždením. mových železiarní v Podbrezovej a Strojární Piesok, i niektorých obyvateľov Brezna, konečne podarilo dobudovat začaté dielo, prvú výrobnú halu, písal sa rok 1949 ... covných síl vznikli ďalšie ťažkosti. N tov, odborníkov, vyhovujúca doprava né prostredie nevyhovujúce a podobí ako aj ostatné ťažkosti povojnových boli dostatočnou prekážkou nadšeni pre pracovníkov z vtedajšej Mostárne ku a ich montážnych skupín. Ich í lo zamerané na to, aby čo najskôr nové kapacity pre výrobky, od kt( značnej miere závisel rozvoj národn podárstva pri svojej obnove. Svoj k' sloj k rozhodnutiu postaviť na Horei vý závod na výrobu oceľových konš radosť nad vytvorením priaznivejších nok a nových pracovných príležito; drili pracujúci v liste prezidentovi r s. Klementovi Gotwaldovi. Rok 1949 bol prvým rokom prvej • Opracúvanie šneku na žeriav MB-80. Na snímke s. Bursa, nositeľ vyznamenania „Za vynikajúcu prácu". • Zvárači sú pých