Štart, 1948 (II/1-52)

1948-01-06 / No. 1

Co tfzdeň dal... 0 V Káhire utvor# egyptský Vzpierač strednej váhy KheJ.i njj Thovni r ajiepSi- tohoročný svetový výkon výkonom 405 S kg, čím Pre, ■ konal Američana Stanczlka, o pol ks. 0 Vo francúzskcm meste Mtra. Jraas zvíťazilo mužstvo SK SI. Ostrá, va nad domácim AS Mtrsmas vy. eokým rozdielom 8:1 (2:1). • V Opave podľahlo hokejové ínu-stvo HC Opava Rakúsku 6:9 (3:1, 1:7, 2:1). 0 V Alčire zúčastnil sa pražský Bohemians medzinár.dnčho túrna, ja. V prvom zápase porazil vyl) r, jedenástku Alžíra 8:1 (4:0) a vo finále sa mu podarilo poraziť ve. dúce rakúske mužstvo Wacker 3:1 (2:1). 0 V C. Budejovidach podľahli domáci hokejisti pražskej Spárte 2:8, aby o deň neskoršie v odvet­nom zápase zvíťazili 0:2. 0 V Casablance hosťoval praž, eký ligový klub Ö. Karlin a pora* zii majstra Moroca WAC Marocaine pred 1OÖ0O divákmi 3:0 (1:0), 0 V Miláno Zákončll I. CLTK Praha svoje hokejové turné po Ta. liansku, keď porazil v dv-ch zá. pasoch HC Milano 7:5 a 10:6 a proti HC Cortina d’Ampezzo vy. bral dokonca 18:3. 0 V Londýne na štádiu Empire Pool vo Wembley zvíťazilo, mužstvo Streatham nad Wembley Monarch f 3:1 a získalo tak anglický hokejo. vý pútovný pohár; 0 V" Castägllooe (®ev, Afrika) vyhrali . Bohemlpps nad Olämpique . Castlglione dvojciférne 12:2 (3:1), Druhé naše mužstvo Čechie Kar. Itn podľahlo y Casáblamoe US Ma. rocaime 2:3 (1:1). 0 V Ostrave zvíťazilo maďarské hokejové olympské mužstvo nad SK Blayia Ostrava 6:4 (1:1, 0:3, 5:0), 0 V Buenos Aires v rámci ju. hoaimerlckých futbalových maj. etrovstiev zvíťazila Argentína nad Uruguayom nfjSaKätfíiS 3:1. 0 V Paríži zvíťazil Racing Club de Paris nad "švédskym mužstvom AIK Stockholm" pó"zaujímavom bo. ji 7:6 (4:0, 2:5, 1:1). • V Pardubiciach hralo Olymp, ské hokejové mužstvo Maďarska a vedelo s mestským teamom Pardu. bíc iba remizovať 6:6 (1:2, 2:4, 3:0) pred 5.000 divákmi. 0 V Poznaní v medz*štátnom pästiarskom stretnutí P ľsko remi. zo val o s Maďarskom 8:8 a v odvet. r.om «stretnutí vo Varšave zvíťarill Maďari 10:6. Zápasom prizeralo 80 000 divákov. 0 V Dwickemlhom-e zvíťazila Au. etrália v ragbyovom stretnutí s Anglickom podľa očakávania vyso. ko 11:0. 0 V Moskve vytvoril sovietsky vzp'erač Grigori J Novak 2 nové sve­tové rekordy. Vzoprel ťahom 140 kg .a ťahom 140 50 kg. čím preko. naä obidva svoje staré svetové re. kordy o tkú kg. 0 V New Yorku vytvorili na Tahkoa/tletiokom meetimtgu americkí atléti 4 nové rekordy USA. Hulse (New York) vyhral 1.500 m v čase 3:55.0 min. Nichols (Yokohama) beh na HO m prek. v čase 14.4 sek. Thomson (Texas) beh na 3 000 m v čase 8:334 min. a štafeta z To. kohamy zaibehla 1 míľu za 3:18.4 min. 0 V Bratislave porazil Tokár Marinka 3:1 vo finále steT'Oten'íso. vého turnaja o Weisocv memoriál a kvalifikoval sa ako prvý rioven. ský hráč do ôs. reprea. mužstva pre Ucmdýn. 0 V Zürfchu zvíťazili hokejisti Brighton Tigers nad reprw. muž. stvoro švajčiarska 8:6 (4:0 1:4 8:2). V Turecku nepadajú úspechy do náručia <št) Jesenný ligový futbalo­vý majsten SK Bratislava sa vybral na zájazd do Turecka, kde z programovaných S zá­pasov 1 vyhral, 2 prehral a 1 sa skončil remízou. Do Turec­ka odletel káder 17 hráčov ŠK Bratislava, no bez svojej pravej) spojky internacionála Kubalu, ktorého neúčasť je práve tak prekvapujúca ako aj nie, najmä pre tých, ktorí poznajú Kubalove vrtochy v poslednom čase. V Turecku — ako to dokázali zápasy po­predných europsikých muž­stiev — nepadajú nikomu úspechy do náručia a o tam sa presvedčilo aj mužstvo ŠK Bratislava na vlastnej koži, keď v prvom zápase v Orien­te prehralo v Istamtoule 1:3 (0:1) s popredným tureckým mužstvom Galata Serail. Ani v druhom zápase sa bratislav­ským ligistom neviedlo omno­ho lepžie, lebo so známym tu­reckým klubom Fener Bag­tche remizovali 1:1 (0:1). V treťom stretnutí podal ligový team ŠK Bratislava najslabší výkon a podľahol mužstvu Besigtas 0:1 (0:0). Radostná zpráva prišla z Istambulu ne­skoro v nedeľu večer a v nej sa oznámilo; že ligový team ŠK Bratislava zdolal vybr. mužstvo Turecka v pomere 3:2. } SPOLOČNÉ IMANIE Šport znamená pre mládež oslobodenie pohybu, oslobodenie telo jt oslobodenie radosti z tela « odlial j zrodenie nového, moc. neyi'eho životného pocitu, okol­­nosí to tým dôležitejšia, že rov­nako ako “šport i tento' nový po­cit neostal výsadou len niekoľ­kých milo vyvolených, ale stal sa darom všetkej mládeže bez rozdielu. Telesná výchova. VZNEŠENÝ SMYSEL Smysel českého boxu tkvie v rozbitých obličajoch. Lidová demokracie TO %JE NIE KUMŠT Naši hráči, ako sa zdá, sa vedia meraf len proti slabším. Ked narazia na lepšieho súpera, sú v konci so svojimi silami. VŠADE ROVNAKO TVRDÝ ORIEŠOK Práca. I V Sliezskom meste Mysthove napadol dav rozhodcu, spôsobil mu menšie zranenia a jeho výči­nom zabránili až vtedy; ked sa ho pokúšal utópií v nedal eke j rieke, Právo lidu, Máme vedenie, ktoré naria­­duje W M-systém a hráčov, ktorí to i pri najlepšej vôli vôbec ne­dokážu, Rude právo. SPOLOČNÝ CIEĽ — PENIAZE Podlá názoru našich hráčov sú v Anglicku dve skupiny pro­fesionálov, jedni sú báječnými technikmi a športovcami a druhí väčšinou odkvitnutým} primado­nami, ktoré nahradzujú svoju rýchlost surovosťou„ čin FUTBAL V PODSVETÍ Správne by to povedal spiso­vateľ Daríte: Hotové peklo, v kotrom sa varila naša obrana. Deň, NOVÝ REKORD JANYHO Janyho klub a hlavne jeho matka majú obavy pred svodmi metropole a tak mu jednoducho odchod do Paríža zakázali. A tak Jany odpočíva a tučnie; váži už viac, než roj kg. Rovnosť. BUDE MENEJ DIVÁKOV Podľa nového pravidla oka­mžite diskvalifikujú každého zá­pasníka, ktorý vyhodí svojho sú­pera cez provazy z ringu, čo je ôblúbeným „číslom“ amerických zápasníkov, Svobo-dné slovo. SLABÁ ÚTECHA PRI TEJ DRAHOTE Jedna košela, alebo tričko stojí j.ooo lír. Bari je však pek­né, pomerne moderné prístavné mesto so soo.ooo obyvatelmi. Ani jeden taliansky gól nebol vypra­­covaný. Národná obroda „JAVŰRKOV MEMORIAL« NEDOHRALI (man) Hokejový turnaj o Javťtr­­kov memoriál v Liipt. Sv. Mikulá. ši v dňoch 3. a 4. januára neprinie­sol víťaza, lebo 4. januára sa ne. mohol vybojovať finálový zápas medzi ŠK L. Sv. Mikuláš a HC Tatry pre nespôsobilý ľad. Prekva­pením turnaja bol výborný výkon mikulášskych hokejistov a nemá. lým rozčarovaním hra exligového mužstva ŠK B. Bystrica. Výsledky turnaja: HC Tatry—Jednota Koši. ee 11:0 (3:0, 5:0, 3:0), ŠK Lipt. Sv. Mikuláš—ŠK B. Bystrica 7:4 <2:1, 1:2, 4:1), ŠK L. Sv. Mikuláš —Jednota Košice 5:2 <2:1, 1:1, 1:0), HC Tatry—ŠK B. Bystrica 1:0 <1:0, 0:0, 0:0), ŠK Jednota Košice —ŠK B. Bystrica 3:1 <0:0, 3:1). Hralo sa len dve tretine pre úplne nespôsobilý ľad. Finále ŠK L. Sv. Mikuláš—HC Tatry sclirajú ne. 1 skoršie. ČÍSLO 1. — STRANA 2 Anglickí Itekejisti nesklamali Praku a Bratislavu Po dlhšom čase videla Pr-.ia 1 Bratislava opäť anglických pro. fesiomälr y ch hokejistov. Bolo to mužstvo Harringay Greyhounds. V prvom zápase v Prahe v sobotu S. t. m. zd.lali Angličania Spartu 10:5 (2:2, 8:2, 5:1) a v druhom v Bratislave v nedeľu 4. t, m, po. razili Angličania ligové mužstvo ŠK Bratislava 5:2 <1:2, 2:0, 2:0). Kým Praha nepočítala s tak presvedčivým víťazstvom anglických pro. fesionálov nad Spartou, Bratislava nečakala tak čestný výsledok pre domáce mužstvo. Ako je známe, zdolal és. maj. Ster LTC Praha ma svojom zájazde I» Anglicku m. i. aj mužstvo Har. rirguy v pomere 8:1 a kto videl ungľokých Chrtov v Prahe a v Bra. Oslave, ten vie anglické úspechy doceniť náležíte LTC. Mužstvo ti Harringay predviedlo pravý, mo_ der.iý bojový hokej so všetkým! jeho technickými" fi.'.esmi a 10,000 divákov ma Zimnom štádiu v Pra. he a 5.000 v Bratislave bolo s hrou Angličanov viac ako spokojných. 1 Rýchlosť, dravosť a účelnosť sú i hlavnými zbraňami Chrtov, ktorí sú k vrčuliaraky plne ma výške. Sparta sa pripravila p lepši výsle­dok neproduktívnou hrču, a to isté by sa skoro dalo povedať i o ŠK Bratislava, ktorý voHl na Chrtov zlú útočnú taktiku. Za Spartu sco. rovni i: Bejmar, Suchopárck, Vec. ko, Marek, Iiubera, za Harrimgey: Bliinch 3, Denison 2, Brüning, Blondín, Hsnch, Gratton a Dunele. ma®. Za SK Bratislava boli úspeš­ní: Fábry a Horský, za Harringay s Blondín í, Gratton, Frecmark, Blanch. V Prahe rczhodoval! ?,iv, nňstka a Josek, v Bratislave Dr. V. Okoličámii, Berfcy. Tormov zlozvyk, ktorý sa mu môže stal osudným FRANTIŠEK MORÄVEK Pästiär typu Tormovho sa, rcdf «= ako my hovoríme —= raz zä sto rokov« Iba málo, veľmi málo ľudí vybaví príroda tak dokiaiale ako je tomu v prípade najlepšieho čs. pästiara Tonnn, Vtipný, in. štinktívny, rýchly, odolný, húžev. natý, technický a chrabrý — teda všetko, čo najlepší pästiar mať mu. sí. Videl som tohto skvelého biirca v posledných dvoch stretnutiach ČSR s Poľskom a tiež v stretnutí SK Bäťoväny—ČAK Vinohrady. Priznávam sa, že ma1 nič tak v Prahe ako Bratislave nezaujímalo, ako štúdium jeho postavy. A iste nás bolo viac takých, ktorí sme mu venovali svoju pozornosť. To ale nič nie je. Veď t Dubline vlani na jar sa Torma tešil pozornceti najpovolanejších pästiarskych ex. pertov celej Európy. Všetci do jed. ného sa shodli v tom, že Torma je mimoriadny «.jav. Konečne o tom tiež nik nepochybuje. Predsa si však nemôžem odpustiť niekoľko kritických slov. Nevyplývajú z ní. čoho Iného, ako zo snaliy po pravde vylíčiť to, č» sä nám na Tormovi nepáči a čo by sme n ne. ho neradi videli. Torma má predovšetkým Istú dávku sebavedomia. Je to n špižL • kbvého športovca nepostrádateľné, lebo prináša so sebou súčasne se. badôveru. Sebavedomie však ne. smie presahovať istú mieru. Ináč sa mení v krajne nebezpečnú do. mýšľavosť. Posledné tri Tormov© vystúpenia ňou trocha zaváňal y. Najmä v Prahe. Pripúšťam, že Po. liaci Szymankiewicz i Novara ne. dosahovali zďaleka Tormovej ňrov. ne čím aj sebaved tni© Tormu mo. hlo stúpnuť. Ale práv© preto n©, môžem súhlasiť so spôsobom Tor. movho beja. V pražskom zápase so Szymankiewiczom si iba zahrával. Chvíľami mssil ruky celkom pri boku ako „piStoInik” ako my bo. vorfme. Tak Isto tomu holo proti Novärovt v Bratislave, proti Kon. deloví v Prahe, hoci mn nemôžeme uprieť snahu po rozhodnom h. e, Evangéliom každého pästiara je najdokonalejší kryt. Ni. jaký pästiar si nesmie d.A. lif pri. jímať zbytočne äj ten najľahší úder. Kedysi ml povedal veľmi skúsený pästiar, že hlava človeka je ako jablko. Ostáva zdravé a krásne, kým ho človek nepustí nä zem, alebo doň neudrie. Ta by si mal uvedomiť aj dokonalý pästiar Torma. Prijíma údery s úsmevom, a to je veľmi nebež, pečné. Zatiaľ je mladý, takže ,,úro. ky s prijmú“ nepočíta. S pribúda, júcimi rokmi sa však budú nahro. mädené „úroky” znateľnejšie pre. javc.vať. Ta by ar.m si mohol do. voliť uviesť sa príklad niekoľko, násobného šampióna Edy Hrabú, k a. Nech ml Torma odpnstf, ale bol to rozhodne vtipnejší maj. ster pästí. B1 1 technickejší ä mvSno t rýchlejší. Torma ko pare. výši fyzickou zdatnosťou a možno aj tvrdším úderom. A predsa Edy Hrabák, ktorý bol slávnou hviez. don svetových ringov, dával pred. n-oť pravidla: prijímať čo najme, nej úderov 1 za eenn menej dať. Často hovorím i týmto šampiónom a môžem vyhlásiť, že je jedným a málo slávnych mužov europskčho ringu, ktorý si zachoval myseľ čistú ak» k* ýštál. Maž, ktorý bn. de zo skúsenosti v ringu získaných ťažiť aj ďalej po celý život. Bol by som šťastný, keby sl n týchto riadkov vzal náš najlepší amatérsky pästiar Torma ponauče. nie. Neviem, kde našiel Torma úrodnú pôda pre všetko to, čo a neho neradi vidíme. Možno ho zmae. nall v najbližšom ok.H, možno priaznivci h)iingn. Priazeň davu za však rýchlo mení, ako svetská sláva. Ta by som chcel poslúžiť ďalším príkladom — Frontom N e k o I n ý m. Kým boí na výslní, bol miláčkom. Spýtajte sa ho dnes! Torma ešte nedosiahol knlminač. ného bodu svojho veľkého nmeoia. Dosiahne ho však iba vtedy, äk si bude vedomý toho, že s darmi prírody sa hazardovať nesmie. U nás by Toúrma márne hľadal rov. noeenného súpera. Môže sa mn pre. to stať, že npadae v blaxeovanosť. Na nm ml schodí boj Konddu s Tormám. Pred bojom som typo. val Torma, ale tvrdil som tiež, že z boja nevyjde ľahko víťazne. Koudela je tvrdý ä má bleskový úder. Tn nesmel Torma postiť ru. ky k bokom. A ešte nakonlee uvediem príklad kt irý sa stal pred niekoľkými rok. mi pri stretnutí Cechy—Morava vo Zlíne. Niekoľkonásobný majster Zdenčk Bartog z Hradca Králové mal nádhernú kariéra a T pravom slova smysle mn ja „sfúkol“ ne. známy nováčik v medzizemskom stretnutí, kt irého museli Morava, nia prosiť, aby nastúpil k boju, hoci sa on prišiel na sápas iba po. zerať. A Bartoä? V čase jeho naj. väčšej slávy by bol na Tormu stä. čil! To, že súper m n s í cez eelý čas boja bystrv pozorov“ ť súnera, nepokladám za súrne zdôrazňovať. Stačí iba zlomok sekundy ä ďalší Tormov zlozvyk sa mn môže stať osudným. Je tiež zbytočné pripomínať, že pästiar v ringu hovoriť nesmie. Ring znamená v angličtine „k-nli“ a ten býva naozaj často začarovaný ,,, Koy.de la (vľavoj bol Tormovým súperom v stremuti C AK Vinohrady—SK Batovany v Prahe. Od konzervovej škatuľky po gumový puk Kanadskí vojaci „vynašli" najpopulárnejší zimný šport (ar) — Azda len niektorý z naSich športových dedečkov, ba dokonca praotcov by nám mohol niečo povedať o začiatku nášho — dnes najľudovejšieho zemného športu — hokeja. Ťažko by sme však dnes hľadali takého 90—100-ročného kme­ťa, ktorý stál vťédy pri kolíske hokeja a preto sa radšej pozrime do písomných pozostalostí našich športových pred­chodcov. Predovšetkým nás najviac zaujíma otázka, kedy vôbec vznikol hokej. Odpovede na ň« sl trochu edoorujú. Jedna zpráva hovorí, že to bolo už v r. 1860, zatiaľ čo v druhej sa dočítame: „Bolo to v zime roku 1867 ... “ Isté teda je, že dnes tak populárny hokej je najmenej 80 rokov starý a je­ho objaviteľmi boli vojaci stre. Ieckébo plnku Royal Kanadian Rifles v Kingstone, provincii Ontario v Kanade. Títo dostali rozkaz vyčistiť ľadová plochu v prístave. Vystrojení teda už 1 korčuľami, prirodzene veľmi primitívnymi, vyšli na Fad a metlami zametali odpadky, medzi ktorými bolo veľgfecon­­zervových škatuliek. Zolába, vy začali vojaci škatuľky na ľade metlami posunovať v zápätí sa začali hrať na dve a bránky. A tu sme pri vzniku dnes na celom svete najpopu­lárnejšieho zimného športu. O n'ekoľko rokov neskoršie (1873—1P80) si n* študenti V Montreali vytvorili prvé pra­vidlá. v r. ,1880 začala činnosť prvá hokéjová liga a v r- 1890 založili _ x Ontario Hokej Aso. csation of Canada. Tiež v Eu­rope si radový hokej razii ví­ťazne cestu. V Anglicku vzni­kol hokejový sväz už v roku 1875. Po jeho rozpadnutí roku 1896 sa však utvorila nová hokejová asociácia. Už v r. 1894 mali hokejisti v Londýne a v Mníchove nmeié klzištia, zatiaľ čo v Paríži boly toho istého roku nž skvelé ľadové paláce ako „Palais de Glace." Najväčšieho rozmachu viš&k dosiahol hokej po prvej sveto­vej vojne. Tak u nás, ako aj v cudzine mali na tom najväč­šiu zásluhu noviny a rozhlas, ktoré šíiily znalosť a popula­ritu hokeja do malých zapad­­lých dediniek. Ešte dlho po vzniku hokeja sa tento šport nrcvírijai bez akýchkoľvek pravidiel, bez výstroja, obleče­nia, a paužívi&Io sa rôznych pa. f « Prvý krok do roku 1948 Dokončenie s 1. strany. na poslednom mieste. KGuby sä málo starajú © výchovu vlast. ného dorastu a najradšej sa sústreďujú na doplňovanie svo­jich rep: ezen lačných družstiev preťahovaním a kupiova ím už hotových gladiátorov, atlét o. v . akrobatov, všetkými ďovole. nými i nedovolenými spôsobmi. 6. Organizačne sa v roku 1947 dospelo k obd biu zdanlivého pokoja, k zdanlivé­mu organizačnému doriešeniu. Na čele je STR, no spojenie členských sväzov je d brovoľné a neviaže k prispôsobeniu sa k spoločným potrebám celcšíát. nym. STR nemá dosiaľ palrlč. ného vplyvu a kompetencie. Nadmieru sa riadi cestou, kto„ rou šla bývalá SťľŠR za SlóV. štátu. Okrem tobo sú skupiny mimo STR^ ktoré si môžu ro. bit. Čo sa im zapáči. Povere, níctvo školstva dosiaľ nezíska. !o potrebnú autoritu a moc, ä tak nezasiahlo účinnejšie do organizačného vývinu. Bo a», značení hlavných črt telesnej výchovy na konci roku 1947, pokúsime sa naznačiť postupné ciel©, ktorých by naša telesná výchova mala v roku 1948 do. siahnuť. Sú to: 1. Organizačne dobudovať STR v úzkej spolupráci s C»TS. Dosiahnúť dohody S kola SSM, BOH a Junáka o telesnej vý= chove mládeže. Zásadné roz, hodnnti© o telesnej výchove žien. 2. Propagácia telesnej vý­chovy tlačou, rozhlas'n*. Pro. pägácia sokolského sletu y Pra­he, propagácia jedinečného podniku SSM stavby Trate mlá. deže, propagácia olympijských hier. 3„ Zintenzívnenie doskou lovania, učiteFciv, aby tak zá. kladný kameň telesnej výchovy „škola** dosiahla skoro žiadu. ©ej výšky. 4. Organizovanie bri­gád na usporiadanie krátkych kurzov v jednotlivých tdevič. nýeh s športových odvetviach po Slovensku pre široké vrstvy mládeže I dospelých. S. Orga. ni zo vani e pracovných brigád po celom Slovensku na výstavbu objektov pre telesnú výchcvu, na opravovanie náradia a ná­činia. 6. Všetkým úsilím po. môcť SSM pr| organizovaní stavby „Trati mládeže”, 7. Or­ganizovať zájazdy do Prahy na Soklský siet a agitovať pre vstup dd Sokola a ostatných spolkov, ktoré sa telesu « vý. chovou zaoberajú. 8 Zorgani. :;«t>yať zájazdy čs. športovcov na Olympiádu a využiť tejto uda­losti k prpagácií telesnej vý. chovy do širokých vrstiev. 9. Zorganizovať zájazd do SSSR na športový deň fyzkultúrnikov a k návšteve vynikajúcich stre. disk sovietskej fyzknltúry. 10. Zintenzívniť telovýchovné styky B v slovanskou cudzinou. 11. Zdôrazňovať pestovanie bran, ných prvkov vo všetkých 6pol. koch pestujúcich telocvik h šport v úzkej spolupráci so Sväzom b ráznosti a mády. 12. Zaistiť záj$íäy eu. dzincov na Sl «vensko pri prf. ležitostf sokolského sletu. zor. gaiiizovať riedziuár dné tábory horolezecké ä iné na Slovensku. 13. Sústrediť sa na výstavbu re. prezentačných stredísk pre kurzy a tábory pre všetky zá. kladné odvetvia telesnej vý. chovy. líc, dokonca ! vychádzkových. Ani puk nemal svoj tvar. Naj. prv ga namiesto neho použi, valy rôzne predmety, potom asi v roku 1878 sa hralo so štvorhrannon doštičkou a o niekoľko rokov neskôr sa za­viedol hokej s dnešným gumo­vým pukom. Hracia doba trva­la najprv Z hodiny a hralo 9 hráčov, ktorých počet neskôr snfžili na 7. To boly teda prvé začiatky dnešného hokeja. Až do dnešnej doby sa pravidlá niekoľko ráz pozmenily. Iste však nikto z tých prvých kfngstonských vojakov netu­šil, že z ich „zábavy“ vznikne šport, kúzlo ktorého zachváti neskôr celý svet. KOMTSTA T,Y?TÁROV PRE ZOH (e) — Podľa výkonov čs. lyžiarov v tréningovom tábo­re v Krkorcála-ch nonvmova- Ja Olympská konrsra SLECS na Olympiádu týchto repre­zentantov: Bežci: Z? líčok. Cardal, Fou­­sek, Kovalčik, Hlaváč, Rusko. Skokani: Remza, Bl-V^ož. ník, Cisaí, Stolba, Jebavý, Thomas. Sdružen&ri: Kaďavý, Lu­keš, Kosour, Chaban a Ne­­mesz jhy.

Next