Štart, 1951 (V/1-52)
1951-01-03 / No. 1
Ročník V, Číslo 1. Ústredný orgán U V Sokola januára 195i k -1 " -tU ^ ' //- -v w. e v'- í 1050 rok veľkých úspechov v našej sjednotenej telovýchove skončil. Nech Uje tretí rok Päťročnice, rok ďalších tisne-C,hry» TJťt5hr\ ônnržii * — ^7- iní: f t Novoročný prejav škpt. Emila Zátopka: (J) ttőüőtn Lúku budeme, eestne plniť lüetkij su&je. za oäzktf mládeže, na ktorých sa zúčastnilo vyše 100.000 mladých chlapcov a dievčat. Aký úžas. ný rozvoj zaznamenala telovýchova napríklad medzi dievča tami vidíme z toho, že na finálových pretekoch v cezpoľ nom behu ŠHRM sa zúčastnilo viac dievčat, ako ich bolo registrovaných za celých 40 pred_ chádzajúcich rokov. Široký rozmach telovýchovy nielen podstatne prispieva k upevneniu zdravia našich občanov a k zvýšeniu ich pracovnej schopnosti, ale bude tiež skve. Iým zdrojom pre výber ďalších reprezentantov. Cmerne s celkovým rozvojom telovýchovy porastu i výkony nás, ktorí v súčasnej dobe reprezentujeme našu republiku. Čím lepšia bu_ de úroveň našej telovýchovy, tým väčšie budú požiadavky na naše výkony a tým väčšie budú aj ostatné úlohy. Sme si toho vedomí. Dokazujú to naše záväzky k ďalšiemu prekoná, vanin rekordov, naše patronáty nad domami robotníckeho dorastu, inštruktáže v závodných sokolských jednotách, v v sokolskýeh krúžkoch ČSM a sokolských družinách na školách. Tieto záväzky vyplývajú z toho, že si uvedomujeme zodpovednosť k nášmu pracujúcemu ľudu, ktorý svojimi pracovnými výkonmi vytvára stále lepšie a lepšie podmienky nášho živo. ta a tým umožňuje aj nám športovcom, aby naše výkony rásle,-. Du nnvého roku vstupujeme s pevným odhodlaním čestne splniť všetky svoje zá. väzky a čo najviac prispieť k sláve našej ľudovodemokratickej vlasti na poli športovom. Našim mladým športovcom želám do Nového roku veľa úspechov v ich nádejnej čin nosti a nbezoečniem ich, že čím prv dosiahnu našu úroveň a zlepšia naše rekordy, tým väčšia bude naša spoločná radosť. Zdar rozmachu našej sjed. notenej telovýchovy v Novom roku 1951! V nedeľu 31. decembra 1950 jal svetový rekordér škpt. E. ■žátopek v Československom rozhlase tento prejav: _ Československí športovci s radosťou pozerajú na svoju činnosť v tomto roku. Üspechy ( našich reprezentantov, ktorí získali niekoľko majstrovských ,ír'ov y stolnom tenise, v J;n , noistike» a ľahkej atletike, dokázali vzostupnú úroveň vše. .kých športových odvetví. To <e najlepší dôkaz, ako rastie uvedomenie našich popredných športovcov, ktorí v skvelých podmienkach sjednotenej te. lovýchovy môžu lepšie rozvíjať svoje schopnosti a lepšie reprezentovať našu ľudovodemokra tickú republiku. To však nebol najväčší úspech našej telovýchovy tohto roku. Oveľa väč. ší význam má masové rozšírenie šnortu, hlavne medzi mlá dežou. Vynikajúcim úspechom holy Športové hry robotníckej Všetko pre zdar IX. SAZH Medzinárodný sväz študentstva vydal prevolanie k všetkým študentským športovcom. v ktorom sa hovorí: . Drahi priatelia! Svetové akademické zimné a letné hry. najväčšia športová udalosť po olympských hrách, majú už dlhú a slávnu tradíciu. Ich úlohou bolo vždy bojovať za mier. podať dôkazy priateľstva, spolupráce a jednoty študentského hnutia na celom svete. Hry boly vždy symbolom pokrokových myšlienok na oji telesnej výchovy a športu, pomáhaly popularizovať študentský šport tak, aby sa stal nedeliteľnou súčiastkou života všetkých Studeň :<>v uá s.vsokýth tkíilách. Hry boly &»k;2 Rlú Uší medzinárodnej snolunráci študentov a lei» radostný úspech a rozmach bol výsledkom nadšeného spoločného úsilia. Medzinárodný sväz študentstva plní základné ušľachtilé myšlienky svetových študentských hier. Apeluje na všetkých študentských športovcov, na všetkých pracovníkov v študentskom športe a na všetky študentské športové sdruženia. aby prijaly srdečné pozvanie a zúčastnily sa na IX. svetových akademických hrách v dňoch 28. I.—4. II. 1951 v Poaine v Rumunsku a v šnortovom zápolení obnovili staré a nadviazali nové uriateľstvá. Všetci úprimní študentskí športovci hor’ sa na IX. svetové akademické zimné hry a na ich prípravu, účelom nie je víťazstvo — účasť na hrách je manifestáciou za mier a jednotu študentstva na celom svete. O lepšiu prácu v jednotách ĽUBO LEŇOCH Po dvojmesačnom odstupe ■d III. celoštátnej konferencie ČOS a po ďalších radostných výsledkoch našej práce delu v iednotách a krúžkoch nám munevdojak prísť na myseľ, že došlo u nás k základnej pre. ne v živote s<%olského hnu,<&. Myslím že tú premenu najviac /charakterizuje jedna skutočnosť: na rozdiel od predk°n_ feŕenčných dní máme teraz jasné organizačné ktoré dávajú všetkým smernice, jednotám spoločný punc. Na rozdiel *>d týchto dní podstatná váha činnosti Sokola postupne prechádza na jednoty, ktoré sa začínajú Ujímať vedenia a iniciatívne hľadať nové cesty, prípadne dopĺňať smernice krajov, ústredí a okresov a upravovať ich podľa miestnych p°merov T« sme pred dvoma mesiacmi poznali len ako zriedkavý zjav. Môžeme smelo povedať, že sa mnoho rclbilo d°ie v jednotách mechanicky, bezducho a že sa nerob’lo všade tak, ako sa písaiy zprávy do ústredí alebo prosto do tlače. Od III. celoštátnej konferen. cie je nám jasné že základnou bunkou sokoiskej organizácie sú jednoty Márna by bola potom námaha krajov a ústredí, kebv sa práve v jednotách sprá-ne nepracovalo. A tak. ako naše iedn°ty od III, celoštátnej konferencie začaly iniciatívne organizovať sokoiskú prácu, musia aj v novom roku v tomto úsilí a s dvojnásobným elánom pokračovať. Jednoty už nemôžu čakať na rezolúcie a dekréty, ktoré prídu shúra. To by bolo v treťom toku päťročnice málo. My vieme, že v tomto roku máme pred seb°u úlohu, ktorej uskutočnenie bude znamenať ohromný ktok vpred. Splniť heslo „Sokol patrí pracujúcim" znamená iniciatívne organizovať sokolský živ°t ná pracoviskách. Mn°hí funkcionári Sokola v jednotách a krúžkoch ešte d°nedáyna nariekali. že im nemá kto poradiť, že ich prácu nik nekontroluje a neusmerňuje. To je v m .ohých prípadoch pravda. Nemáme ešte v° všetkých okresoch sokoiské výb°ry, ktoré by sa staraly o jednoty. A hoci naše kádre so dňa na deň rastú, hoci budujeme sokoiské orgány v okresoch, naši funkcionári v jednotách si musia uvedomiť, že sokoiské hnutie nerastie podľa toho, aké mohutné máme naše orgány dole. ale podľa toho, aké sú a budú naše jednoty.Do n°vého toku ideme _ s mnohými skúsenosťami. Poučili sme sa z praxe, že v našich iednotách nie je ešte všetko v noriadku. Vieme napríklad to. že hospodári v sokolských organizáciách r°bia viac-menej administratívne práce, zatiaľ čo by mali byť organizátormi a propagátormi nového, socialistického nazerania na máje/ k jednoty, zatiaľ čo by mali vychovávať členstv0 k tomu, aby považovalo svoju telocvičňu alebo ihrisko a ich zariadenie za svoj vlastný majetok. Vieme tiež to, že máme na Slovensku ani nie sto vzdelávateľov, ktorých si členstvo nevolilo, ktorých proste automaticky prijalo, ako papierových prac°vník°v. Vzdeiávatelia nám potom zrejme nič nerobia zatiaľ čo je známe, že ich funkcia je taká dôležitá v nov°m S°kole, ako nikdy predtým. A podobných chýb a nedostatkov máme v Sokole ešte aj po III. celoštátnej konferencii ČOS dosť a d°sf. Ani výbory jednôt ako celky nepracujú všade ideálne. Na jednej strane treba s radosťou prijať fakt, že mnohé výbory správne plánujú činnosť celej jednoty, že vidia aj cez jeden sttom celý les — futbal nie je pre nich jediným športom a nie je ním ani h°kej alebo iný šport- Oni sa dívajú na telovýchovu s toho \m»derného hľadiska a to je iste zárukou, že povedú svoje jednoty aj naďalej správne- Máme však aj také jednoty, kde to nefunguje. Výbor sa neschádza a na mnohých miestach to funkcionári odôvodňujú tým. že nechcú zbytočne sehôdzovaf a robiť papierovú vojnu, lebo oni nie sú ,bvr(>krati, ale športovci". Ale opak je pravda. Treba schôdzOvať, ale toznmne sehôdzovať, tak, aby z toho mala jednota osoh. Tam, kde bola akási živelná nechuť ku schôdz. kam, nik sokoiskú prácu neplán°val- Tomu sa chceme v budúcnosti vyhnúť. My vieme, že je ťažko plánovať, ale dokázali to už funkcionári veľkej väčšiny jednôt a dokážu to aj ostatní. Valné shromaždenia jednôt sú pred nami. Ten. kto počúva na našich konferenciách hlasy funkcionárov z jednôt, musel si všimnúť, ako vážne sa o shromaždeniach hovorí, Väčšinou sa shodujeme v tom, že to bude skúška našich organizačných schopností a vyspetossti. No nielen to. Valné shromaždenia budú tiež veľkým politickým aktom, na kt©tom sa bude rozhodovať o podstatných otázkach života jednôt. Bude to prvý impulz k nástupu sokol, stva k historickému IX. sjazdu ČOS. Každý funkcionár sa musí postarať o to, aby práve jeho jednota bola najlepšia. Každá jednota musí dokázať, že získa najviac záujemcov o TOS5 a ŠHRM. Prvé radostné výsled. ky súťaže -.Sokol patrí pracujúcim" sú a budú nám v tomto snažení veľkou oporou. A tak, ako sme dokázali vlani úspešne budovať socialistickú telovýchovu, musíme v tomto roku ísť k ďalším métam. T° bude záležať na našich jednotách, na ich funkcionároch a členoch. A Prejav podpredsedu vlády arm. gen. L.Svobodu Telovýchova do tretieho roku5RP Podpredseda vlády, minister poverený vedením Štátneho úradu pre telesnú výchovu a šport, arm. gen. Ludvík Svohoda povedal v rozhovore so -.spravodajcom ČTK o telovýchove v roku 1951: „Ide o to, ahy bolo vychované nové pokolenie fudí, zdra vých a radujúcich sa zo života, ľudí schopných povzniesť m o hutnosť zeme na najvyšší stupeň a svojou hruďou ju ochrániť pred vpádom nepriateľa.” Tieto slová generalissima Stalina objasňujú, aký nesmierny význam pripisujú fyzkultňre v Sovietskom sväze. Dokresľujú nam profil sovietskeho človeka, hrdinského budovateľa komunizmu, víťaza nad fašizmom a osloboditeľa iných národov — človeka, uskutočňujúceho dnes sttonský plán prcmenv príŕodv a bojujúceho neohrozene za m <■ 'ťastie ľudstva. Stalinove slova nám ďalej objasňujú, / niokou súčasťou života i t v^ťkvin r»psí«nim-. zarefovať , preto»vecou jednotlivcov, ale síl? clianá náhodnému vývoju, ale je sovietskym štátom. Dnes máme aj mV všetky hospodárske a sociálne predpoklady na to, aby telovýchova a šport hralv v živote našich národov významnú úlohu podľa vzoru sovietskej fyzknltúry. 2ivótna a kultúrna úroveň nášho pracujúceho rudu stúpa a preto sa i telovýchova a šport stávajú postupne nezbytnou potrebou jeho kultúrneho rozvoja. Naša telovýchova je sjednotená podľa pokrokových tradícii Sokola a tradícií robotníckeho telpvý chovného hnutia, a môžeme v nej plne uplatňovať bohaté skúsenosti sovietskej fyzkultúry. Máme vybudovanú štátnu starostlivosť o telesnú výchovu a šport a iej orgány sú decentralizované vo všetkých krajských, okresných a miestnych národných výboroch. Sokol dostáva všestrannú pomoc od ČSM, ROH, aj od iných složiek Národného frontu a jeho materiálne potreby sú zabezpečené štátom. V uplynulom roku prispel náš ľudovodemokratický Štát na rozvoj telovýchovy a športu sumou 370 miliónov a v tomto roku bude táto suma zvýšená skoro o dve tretiny. Po úspechoch, ktoré sme dosiahli v telovýchove a športe v uplynulom roku, treba, aby sme v úzkej spoločnej práci v treťom roku našej päťročnice uskutočnili slová prezidenta Republiky Klementa Gottwalda: „Telovýchova do najšir sich vrstiev“. K uskutočneniu tohto cieľa bude treba všetkými prostriedkami podporovať Sokol v smelej mobilizácii celého sokolského hnutia v mohutnej kampani k fX. sjazdu ČOS, ktorý bude v júni 1931 a ku ktorému má Sokol vyrásť v mohutnú Fudovú organizáciu telovýchovy a športu a v pevnú oporu Národného frontu. Predovšetkým to znamená pomôcť Sokolu zaniesť telo výchovu ešte viac na pracoviská, do závodov, na dediny, získať pre ňu predovšetkým mládež, urobiť základom všetkej telo výchovnej práce Tyršov odznak zdatnosti a postupne zavádzať a rozvíjať nové odvetvia športu. Pritom všetkom treba si stále uvedomovať, že telovýchove a športu bola u nás priznaná štátna dôležitosť. Preto ďalší roz voj Sokola nemôže byť iba vecou Sokolstva a zainteresovaných složiek Národného frontu, ale musí sa stať vecou všetkých ná rodných výborov, predovšetkým miestnych národných výborov, ako orgánov jednotnej štátnej moci, ktoré sú okrem iného aj na to, aby sa staraly^ o rozvoj telovýchovy a športu v okruhu svojej pôsobnosti. Z iniciatívy telovýchovných pracovníkov Fu dovej správy majú krajské, okresné, ale predovšetkým mieste národné výbory nielen možnosť, ale priam povinnosť prispieť v spolupráci s jednotlivými slúžkami Národného frontu k ma teriálnej a ideovej podpore sokolst.dho hnutia. Iba tak možno zabezpečiť úspech veľkej kampane k IX. sjazdu ČOS, iba tak možno zabezpečiť zFmlovenie, zmasovenie a ďalší rozmach nasej sjednotenej telovýchovy a športu. V úsilí našej telovýchovy a športu budeme v budúcom roku oveľa viac čerpať z bohatých skúseností bratskej sovietskej fyzkultúry. Chceme, ahy najmä z nUsej mládeže vyrastali ozaj aktívni športovci, hrdí nositelia Tyršovho odznaku zdatnosti Chceme, aby nám telovýchova a šport pomáhaly vychovávať a zoceľovať predných úderníkov, obetavých budovateľov sociali? mu a neohrozených obrancov našej vlasti. Chceme, aby sa naši« telovýchova a šport stály účinnou zbraňou nášho ľudu v boji za svetový mier. Urobíme preto všetko, aby sa v treťom roku našej päťročnice a už do IX. sjazdu ČOS stalo skutkom heslo: „Sokol patrí pracujúcim.” i fyzlíiihúra je harm» helm človeka a ie iei < ^ - >h- s. ľudu a nie je pone e vedená a rozvíjaná é