Súkromný Úradník, 1941 (III/1-12)
1941-01-01 / No. 1
Zásobovanie múkou a mlynskými výrobkami je zaistené Netreba ani len pomýšľať na riadenú distribúciu múky a chleba Oistatiiá úroda bola priemerne asi o 30% slabšia, ako býva úroda priemerná, čo sa prejavuje najmä vo výkupe. Vzhladom na to naskytá sa otáaka, či tohoročná produkcia bude kryť domácu jmtrebu v múke a v mlynských výrobkoch. Keď sa dívame na zásobovanie obyvateľstva múkou s hľadiska mlynského, dá sa ono i)osudzovať s dvoch hladisk. Roľníci svoju potrebu kry.új vlastnou produkciou a zomieľajú si vlastné obilie, tzv. roľnícke mletie. Potrebu ostatnéhio obyvateľstva kryje obchodné mletie. I keď ostatná úroda bola slabá, netreba pomýšľať na riadenú distribúciu múky a mlynských výrobkov, lebo doterajší priebeh výkupu obilia, ako i priebeh ohchodného mletia ])otvrdzujú, že domáca potreba je do novej úrody, teda do 1. septembra tobto roku pri pšenici krytá úplne a nedostatok pri raži dá sa nahradiť buď dovozom raži alebo jačmeňom. Toto stanovisko dokážeme číselne. K 31. auffustu 1940 Obilná si)oločnoisť mala na komisionárskych skladoch 859 vag'ónov nepredanej pšenice z úrody 1939 a mlyny 1850 vag'ónov pšenice, spolu 2709 vagónov pšenice. K tomu samému dňu Obilná spoločnosť mala na komisionárskych skladoch 424 vagónov raži zo starej úrody a v mlynoch bolo 864 vagónov raži, s])olu 1286 vagónov raži. Tieto zásoby zo starej úrody mali sme ku dňu 1. sept. 1940, ku ktorému dňu bol len veľmi nepatrný výkuj) obilia z novej úrody, lebo, ako je známe, ostatná žatva pre zlé počasie sa oneskorila viac ako o mesiac. K 1. septembru 1940 v mlynoch bolo na sklade 912 vagónov jed- I lýeh múk pšeničných a 104 vag. ražnej jedn omletej múky. Podľa evidencií Obilnej simločnosti Obilná spoločnosť ])ro'stredníctvom svojich komiisionárov do 15. novembra 1940 vykúpila z mi- i nuloročnej úrody 7061. vagónov I pšenice, 1049 vagónov raži a 1551 I I vagónov jačmeňa. S hľadiska zásobovania obyva- I teľstva múkou prichádzajú do úvahy len spomenuté druhy obilia. K uvedenému dňu Obilná spoločnosť mala nepredaných zásob 3207 vagónov jišenice, 343 vagónov raži a 1343 vagónov jačmeňa. i s Od začiatku tejto sezóny mlyny obchodným kontingentom mlyny s legitimáciou na zomie- a ľanie mýta zomlely 6056 vagónov pšenice, z čoho vyrohily 4444 vagónov jedlých múk a 1314 vagó- i : nov krmív. Z uvedeného množstva múk mlyny vyexpedovaly 4011 vagó- I nov múk jedlých a 1039 vagónov i krmív, takže priemerný mesačný predaj v obdohí augnst-november činil 1000 vagónov jedlých múk. Od 1. augusta do konca novembra 1940 mlyny s obchodným kontingentom a mlyny s legitimáciou na z-omieľanie mýta zomlely 999 vagónov raži, z čoho vyrobily 831 vagónov jednomletej nuiky a 199 vagónov krmív. Z vyrobeného množstva vyexpedovaly 802 vagónov jednomletej múky a 159 vagónov krmív. Priemerný mesačný predaj ražnej múky je 200 vagónov. lýu koncu mesiaca novemhra v mlynoch bolo na sklade 1287 vagónov jedlých múk pšeničných a 108 vagónov múky ražnej. Podľa uvedených údajov potreba do 1. septembra 1941 by činila 9000 vagónov pšeničných múk jedlých a 1800 vagónov jednomletej múky ražnej, čomu zodpovie v zrne 11.400 vagónov pšenice a 2564 vagónov raži. Vyššie sme spomenuli, že Obilná spoločnosť má na sklade 3207 vagónov nepredanej pšenice, výkuT) z úrody 1940 sa ešte odhaduje minimálne na 3000 vagónov, v mlynoch je zásob 2611 vagónov, spolu teda 8818 vagónov pšenice. Okrem toho na mlynskych skladoch je 1287 vagónov múk jedlých pšeničných, čo kryje viac ako mesačnú isjwtrebu, a u veľkoohchodníkov a ohehodníkov .je v zásobe 1000 vagónov, čo kryje tiež mesačnú spotrebu. Z uvedených údajov je zrejmé, že potreba jedlých múk je krytá do konca marca hotovými zásohami a zásoby v zrne kryjú potrebu do konca augusta 1941. Pri raži je situácia iná. Z doterajších predajov ražnej múky mesačný priemer činí 200 vagónov. Mesačný predaj 200 vagónov nekryje potrebu pri ražnej múke, ktorá v dôsledku vyhlášky Ministerstva hospodárstva, číslo 193-40 SI. z., o výrobe a predaji chleba sa zvýšila ročne asi o 1500 vagónov, kdežto potrebná raž na to ohýba. Ku koncu mesiaca v mlynoch bolo na sklade 461 vagónov raži. Obilná spoločnosť mala 343 vagónov, spolu 804 vagónov, čo kryje zhruba len trojmesačnú spotrebu v ražnej múke. Ráta sa s tým, že z minuloročnej tirody sa vykúpi maximálne ešte 400 vagónov, takže domáca produkcia raži kryla by spotrebu do konca marca 1941 pri mininiálných 4% liberáeiách. lýeďže podľa spomenutej vyhlášky Ministerstva hospodárstva chlieb po živnostenský možno vyrábať len z miešaniny, ktorá obsahuje 50% i)šeničnej múky chlebovej a 50% jednomletej ražnej múky, od apríla 1941 nemohol by sa chlieb z tejto miešaniny vyrábať, ak by sa potrebné množstvo raži, teda minimálne 1500 vagónov, nedoviezlo z cudziny. Pre ten prípad, že by sa raž nemohla doviezť, bolo by dobre nahradiť ražnú múku múkou jačmennou. Táto úprava mala by praktický význam s viacerých strán: 1. raž za terajších okolností dá sa doviezť len za voľné devízy, 2. máme dostatok jačmeňa a jačmenná múka vlastnosťami je vhodná na pečenie chleba. Už teraz sú veľké ťažkosti so zaobstarávaním ražnej múky a pekári nedostatok ražnej múky pociťujú a naň sa ponosujú. Obilná spoločnosť v snahe rovnomerne zaistiť zásobovanie obyvateľstva do novej úrody musí sa držať nízkych liberácií obchodných kontingentov. Tento postup so strany Obilne,! spoločnosti je nevyhnutný už i z toho dôvodu, aby zaistila obilie mlynom až do konca tohoto výrobného obdobia, a na druhej strane aby obmedzením predaja len po výšku nevyhnutnej potreby zabránila zbytočnému hromadeniu zásob múky tak v mlynoch ako u veľkoobchodníkov a konzumentov. Obilná spoločnosť podľa vyhlášky e. 7-4(4—41 do konca decembra 1940 liberovala 30% pri pšenici a 29% pri raži, čomu žodpovie 7061 vagónov pšenice a 1322 vag. raži. Na základe uvedených údajov, ktoré sú podložené presnými štatistickými dátami, dá sa dokázateľne tvrdiť, že nemusíme mať obavy o to, že by zásobovanie obyvateľstva s hľadiska obchodného mietia holo čo i v najmenšej miere ohražené a že by sa muselo pristúpiť na riadenú distribúciu múky, eventuálne chleba. Dr. Štefan Kupčo, prok. Slov. mlyn. družstva. Medzinárodné dopravníctvo o úlohách vzdelaného sloven■ského úradníka písali sme v našom časopise už veľa. Neraz sme zdôraznili, že inteligentný a podniku, verejnosti a štátu prospešný úradník nesmie sa obmedziť na prácu jemu pridelenú, ale musí poznať všetky odvetvia do jeho ])odnikania spadajúce, čím — Tu-avda — nehovoríme proti šijecializovaniu sa. Ale nie o tom chceme teraz písať. Chceme oboznámiť svoje čitateľstvo s takými podnikaniami, s ktorými sa nedostane za celý život do priameho spojenia, aby sme mu asiioň tak umožnili poznať ich dôležitosť. Pre dnešok srne si jeden z najmenej vybrali známych odborov, a to je špedíeia so zvláštnym zreteľom na medzinárodnú špedíeiu a dopravníctvo. Ako málo vedia na.ši úradníci a dokonca aj podnikatelia o tomto odbore, dokazuje tento príklad: Keď .som sa po jednoročnej práci v odbore medzinárodného dopr-avníctva vrátil na dovolenku do mestečka východného Slovenska, spýtal sa ma tamojší istý úradník medziiným: „Ako je to. že ja vediem u nás špedičný podnik celkom sám a vás je v Bratislave šesťdesiat?”, načo — pravda — odpoveď vystala, pretože by bola trvala aspoň niekoľko hodín. Tílohou špedičného podnikania je predovšetkým sprostredkovať medzi prepravcom a prepravovateľom, v súvise s čím zveľaďuje sa podnik prepravcu, prepravovatefa a tým automaticky celý hospodársky život štátny a medzinárodný. Dokonalý špedičný podnik je ten, ktorý toto sprostredkovanie vie čo najlepšie uskutočniť s malými výdavkaini prepravcu a s výhodnými podmienkami a možnosťami prepravovateľa. Túto, hoci obmedzenú definíciu špedičného^ podnikania vysvetlíme si najlepšie tým, že si vyjasníme: 1. aké povinnosti má oproti zákazníkovi, t. j. prepravcovi, 2. aké oproti prepravovatefovi, kde najviac ide o štát (železnice, lode atď.), a 3. ako vyzerá jeho práca, pozerajúc sa na ňu s vlastného hľadiska špeditéra. Vyčerpať bod ľ. v článku je úloha ťažká. K tisíc možnostiam, ktoré sa tu vyskytnú, pribudne hneď raz toľko riešení. Je predsa každému známe, že napr. nie vždy najkratšia prepravná cesta je najlacne,išia a v záujme prepravcu je predsa, aby svoje výrobky čo najlacnejšie umiestil, čiže aby dovážané i)redmety, suroviny atď. čo najlacnejšie dostal. Úlohou špeditéra a jeho povinnosťou oproti prepravcovi-zá kazníkovi je práve toi, aby mu našiel najvýhodnejší spôsob pre])ravy, ktorý súčasne bude lacný a podaromne nezaťaží dovážaný alebo vyvážaný tovar. Ale nielen preprava, ale všetky s tým spojené výkony, napr. colné odbavenie, manipulácia, expedícia, uskladnenie, nalodenie, preklad zo železničných vagónov do lodi, to všetko má za povinnosť dokonale vykonať špeditér. Záväzky, ktoré na seha automaticky prevezme prijatím tovaru na prepravuj sú ďalekosiahle a zmie nime sa ešte o nich. Prepravovateľom hudeme v na šom prípade menovať štát, lebo on je z na jväčšej čiastky zúčastnený na preprave. Aj oproti nemu preberá špeditér zodpovednosť predovšetkým tým, že z konkurenčných dôvodov bude sa sna žiť získať čo najväčšie kointingenty pre neho a aj prípadná lacnejšia ])repr:iva cestou inou nehude dôvodom, aby sa štát čo len o niečo ukrátil. Štát prichádza tu svojim zákazníkom ďalekosiahle v ústrety, poskytujúc rozličné sľavy r)r-6 tovary, určené pre vývoz, alebo potrebné pre povznesenie hospodárskeho a priemyselného života štátneho, a vždy sú možnosti, aby špeditér účinne vyrovnal rozdiely, vzniklé takým spôisohom medzi prepravovateľom-štátom a prepravcom. Ako teraz vyzerá práca špeditéra, ktorý chce splniť všetky predpoklady i)oriadneho špedičného podniku a požiadavky, kladené naň so strany prepravovateľa a prepravcu? Firma X zakúpila v Taliansku automobilové súčiastky a odovzdá ich transport špedičnej firme. Tarifné oddelenie tejto firmy zistí, prepravná cesta pre tento ktorá druh tovaru je najlacnejšia a súčasne udelí patričné prei)ravné pred])isy. Ako na nich záleží, zistíme napr. už z toho, že nepredpísaním poznámky do nákladného listu môže sa preprava na celkom krátkom úseku zdražiť o niekoľko sto korún, ktoré prepravca nikdy nedostane zpät. Presné tarifné a prepra'vné predpisy dostane dovozné oddelenie, ktoré ich zašle odosielajúcej firme a súčasne odvolá zásielku. Toto oddelenie má na starosti celú prepravu importovaného tovaru, sleduje jeho cestu a pri priehode zásielky do miesta určenia odovzdá potrebné doj klady colnému oddeleniu, ktoré ju colne odbaví. Po správnom prevzatí zásielky prijímateľom, dovozné oddelenie aj potrebne vyúčtuje a spolu s tarifným oddelením preskúma, či sa dovozné počítalo podľa udelených tarifných predpisov a či je výpočet dovozného správny. Obdobne je to s tovarom, ktorý dostal špeditér pre vývoz do zahraničia. Tu spolupracuje zas vývozné oddelenie s tarifným a colným, ktoré môžu zásielku vypraviť na úplnú spokojnosť prepravcu. Ale týmto ešte nie je činnosť špeditériskej činnosti vyčerpaná. Naskytnú sa ešte tisíce možností, zvlášť s finančnej stránky, ale aj s technickej; môže byť napr. dovezená zásielka určená pre uskladoienio v colnom skladišti alebo jedna čiastka zásielky musi byť uskladnená a ostatok odoslaný prijímateľovi atď., ktoré úľohy vykonávať má ina starosti uskladňovacie oddelenie. Keď je špeditérovi známe, že z niekoľkých tuzemských miest vyváža sa tovar do rozličných zahraničných miest, ktoré ležia na tej istej prepravnej ceste, zarkadi takzvanú sbernú službu, v ktorej sosbiera kusové zásielky jednotlivých vývozcov a odošle ich ako celovagónovú na miesto určenia, čím im získa sľavnené sadzby. Čulá a hromadná preprava 'ovarov núti zasielateľov zariaďovať zvláštne prepravné oddelenia pre dovoz a vývoz do zámoria, preklad na Dunaji atď. .Jedným z najdôležitejších sú colné a tarifné. Myslím, že každý z nás mal už príležitosť presvedčiť »a, koľko peňazí usporí zasielateľ dovozcovi správnou colnou deklaráciou, alebo aké komplikácie, zdražovania, ba dokonca trestné pokračovania vznikajú nesprávnou alebo neúplnou deklaráciou. Podobne je to aj s deklaráciou tarifnou, u ktorej ide najmä o zaradenie tovaru do príslušnej tarifnej triedy, ktorá je v rôznych štátoch rozličná, potom o získanie najlacnejšej prepravnej sadzby, ktorá často na na.idlhších cestách je najvýhodnejšia. K tomuto len malý jjríklad. že istá slovenská dopravná spoločnosť pred rokmi viedla uhlie z Horného Sliezska do Maďarska cez poľský prístav a odtiaľ na Dunaj a s prekladom do Budapešti, alebo, naopak, ])oľské výrobk.v išly často až na belgmké pobrežie, aby sa potom rozličnými vodnými cestami dostály do Rumunska, lebo tieto cesty boly lacnejšie ako priamo po železnici. Z týchto dvoch príkladov vidieť, že lem dokonale vystrojený špedičný podnik má možnosť zaobstarať prepravcovi výhodné sadzby, a preto by sme chceli na tomto mieste zdôrazniť, že vývozcovia a dovozcovia nesmú sporiť s províziou, ktorú zasielateľovi vyplácajú, lebo sa im táto viacnásobne vyplatí. Zvlášť upozorňujeme kolegov expedientov, aby sa v každej prepravnej veci obrátili na špeditéra. čím sebe usporia nielen čas, ale mnoho ráz aj podaromné výdavky a nepríjemnosti. Takto v krátkosti pokúsili sme sa vyzdvihnúť dôležitosť, opísať prácu a soznámiť našich kolegov s ijodnikmi špeditérskymi a, ako nám slovenskí dopravcovia oznámili, budú radi, keď našim kolegom expedientom budú môcť dávať potrebné informácie. Ing. J. Krubl. SÚKROMNÝ ÚRADNÍK Dohoda o zatváracích hodinách v obchodoch v Novom Meste n. V. Táto otázka, ktorá veľmi zaujíma našu sekciu obchod, musí sa riešiť v každom meste zvlášť, lebo sa musíme prispôsobiť miestnym pomerom. Dňa 19. decembra 1940 rokovalo sa na okresnom úrade v Novom Meste n. V. o otváracích a zatváracích hodinách v obchodoch. Zamestnancov obchodných podnikov zastupoval oblastný tajomník kol. Ján Rezníček, ktorému sa podarilo presvedčiť zamestnávateľov o potrebe snížiť pracovný čas a dohodol sa o úprave otváracích a zatváracích hodín takto: V nepotravinárskych obchodoch bude otvorené od 8. do 12..30 hod. a od 14.30 do 18. hod. V potravinárskych obchodoch od 7.30 do 12.30 hod. a od 14.30 do 18.30 hod. Kolegovia z Nového Mesta n. V. prijali s veľkým uspokojením tento nový úspech SOJSÜ a presvedčili sa, že ich odborová organizácia sa stále stará o ich záujmy. f Sekretariát v Prešove j začal svoju činnosť j Od 1. decembra 1940 oficiálne sme zriadili oblastný sekretariát SOJSÚ v Prešove, Hlinková ulica č. 83, kde sa teraz pravidelne úraduje od 8. hod. do 12. hod. predpoludním a od 13.30 do 17.30 hod. popoludní a v sobotu od 8. do 13. hodiny. Predbežným vedením agendy sekretariátu bol poverený miestny tajomník odboru, kol. Andrej G a r ž í k. Administratí'vnu agendu vybavuje úradníčka sekretariátu. Kol. tajomník J. Rezníček bude dochádzať vždy raz za mesiac na úradné dni a vybaví všetky dôležitejšie veci. Žiadame kolegov z prešovského odboru, aby si aj svoje veci vybavovali už teraz v sekretariáte. Do pôrsobnosti prešovského sekretariátu patria tieto odbory: Bardejov, Humenné, Kežmarok, Koterbachy, Krompachy, Levoča, Mariahuta, Michalovce. Prešov, Snina, Spišská Nová Ves, Trebišov. Všetky organizačné veci týchto odborov treba vybavovať prostredníctvom sekretariátu. Len finančné a administratívne veci posielajte priamo na ústredie.