Súkromný Úradník, 1941 (III/1-12)

1941-01-01 / No. 1

Zásobovanie múkou a mlynskými výrobkami je zaistené Netreba ani len pomýšľať na riadenú distribúciu múky a chleba Oistatiiá úroda bola priemer­ne asi o 30% slabšia, ako býva úroda priemerná, čo sa prejavuje najmä vo výkupe. Vzhladom na to naskytá sa o­­táaka, či tohoročná produkcia bu­de kryť domácu jmtrebu v múke a v mlynských výrobkoch. Keď sa dívame na zásobovanie obyvateľstva múkou s hľadiska mlynského, dá sa ono i)osudzovať s dvoch hladisk. Roľníci svoju potrebu kry.új vlastnou produkciou a zomieľajú si vlastné obilie, tzv. roľnícke mletie. Potrebu ostatnéhio obyvateľstva kryje obchodné mletie. I keď ostatná úroda bola sla­bá, netreba pomýšľať na riadenú distribúciu múky a mlynských výrobkov, lebo doterajší priebeh výkupu obilia, ako i priebeh oh­­chodného mletia ])otvrdzujú, že domáca potreba je do novej úro­dy, teda do 1. septembra tobto roku pri pšenici krytá úplne a nedostatok pri raži dá sa na­hradiť buď dovozom raži alebo jačmeňom. Toto stanovisko dokážeme čí­selne. K 31. auffustu 1940 Obilná si)o­­ločnoisť mala na komisionárskych skladoch 859 vag'ónov nepredanej pšenice z úrody 1939 a mlyny 1850 vag'ónov pšenice, spolu 2709 vagó­nov pšenice. K tomu samému dňu Obilná spoločnosť mala na komisionár­skych skladoch 424 vagónov raži zo starej úrody a v mlynoch bolo 864 vagónov raži, s])olu 1286 va­gónov raži. Tieto zásoby zo starej úrody mali sme ku dňu 1. sept. 1940, ku ktorému dňu bol len veľmi ne­patrný výkuj) obilia z novej úro­dy, lebo, ako je známe, ostatná žatva pre zlé počasie sa onesko­rila viac ako o mesiac. K 1. septembru 1940 v mlynoch bolo na sklade 912 vagónov jed- I lýeh múk pšeničných a 104 vag. ražnej jedn omletej múky. Podľa evidencií Obilnej simloč­­nosti Obilná spoločnosť ])ro'stred­­níctvom svojich komiisionárov do 15. novembra 1940 vykúpila z mi- i nuloročnej úrody 7061. vagónov I pšenice, 1049 vagónov raži a 1551 I I vagónov jačmeňa. S hľadiska zásobovania obyva- I teľstva múkou prichádzajú do ú­­vahy len spomenuté druhy obilia. K uvedenému dňu Obilná spo­ločnosť mala nepredaných zásob 3207 vagónov jišenice, 343 vagónov raži a 1343 vagónov jačmeňa. i s Od začiatku tejto sezóny mlyny obchodným kontingentom mlyny s legitimáciou na zomie- a ľanie mýta zomlely 6056 vagónov pšenice, z čoho vyrohily 4444 va­gónov jedlých múk a 1314 vagó- i : nov krmív. Z uvedeného množstva múk mlyny vyexpedovaly 4011 vagó- I nov múk jedlých a 1039 vagónov i krmív, takže priemerný mesačný predaj v obdohí augnst-november činil 1000 vagónov jedlých múk. Od 1. augusta do konca novem­bra 1940 mlyny s obchodným kon­tingentom a mlyny s legitimáciou na z-omieľanie mýta zomlely 999 vagónov raži, z čoho vyrobily 831 vagónov jednomletej nuiky a 199 vagónov krmív. Z vyrobeného množstva vyex­pedovaly 802 vagónov jednomle­tej múky a 159 vagónov krmív. Priemerný mesačný predaj raž­nej múky je 200 vagónov. lýu koncu mesiaca novemhra v mlynoch bolo na sklade 1287 va­gónov jedlých múk pšeničných a 108 vagónov múky ražnej. Podľa uvedených údajov po­treba do 1. septembra 1941 by či­nila 9000 vagónov pšeničných múk jedlých a 1800 vagónov jed­nomletej múky ražnej, čomu zod­­povie v zrne 11.400 vagónov pše­nice a 2564 vagónov raži. Vyššie sme spomenuli, že Obil­ná spoločnosť má na sklade 3207 vagónov nepredanej pšenice, vý­­kuT) z úrody 1940 sa ešte od­haduje minimálne na 3000 vagó­nov, v mlynoch je zásob 2611 va­gónov, spolu teda 8818 vagónov pšenice. Okrem toho na mlynskych skla­doch je 1287 vagónov múk jed­lých pšeničných, čo kryje viac ako mesačnú isjwtrebu, a u veľko­­ohchodníkov a ohehodníkov .je v zásobe 1000 vagónov, čo kryje tiež mesačnú spotrebu. Z uvedených údajov je zrejmé, že potreba jedlých múk je krytá do konca marca hotovými záso­­hami a zásoby v zrne kryjú po­trebu do konca augusta 1941. Pri raži je situácia iná. Z doterajších predajov ražnej múky mesačný priemer činí 200 vagónov. Mesačný predaj 200 vagónov nekryje potrebu pri ražnej mú­ke, ktorá v dôsledku vyhlášky Ministerstva hospodárstva, číslo 193-40 SI. z., o výrobe a predaji chleba sa zvýšila ročne asi o 1500 vagónov, kdežto potrebná raž na to ohýba. Ku koncu mesiaca v mlynoch bolo na sklade 461 vagónov raži. Obilná spoločnosť mala 343 vagó­nov, spolu 804 vagónov, čo kryje zhruba len trojmesačnú spotrebu v ražnej múke. Ráta sa s tým, že z minuloročnej tirody sa vykúpi maximálne ešte 400 vagónov, takže domáca pro­dukcia raži kryla by spotrebu do konca marca 1941 pri mininiál­­ných 4% liberáeiách. lýeďže podľa spomenutej vy­hlášky Ministerstva hospodárstva chlieb po živnostenský možno vy­rábať len z miešaniny, ktorá ob­sahuje 50% i)šeničnej múky chle­bovej a 50% jednomletej ražnej múky, od apríla 1941 nemohol by sa chlieb z tejto miešaniny vy­rábať, ak by sa potrebné množ­stvo raži, teda minimálne 1500 va­gónov, nedoviezlo z cudziny. Pre ten prípad, že by sa raž ne­mohla doviezť, bolo by dobre na­hradiť ražnú múku múkou jač­mennou. Táto úprava mala by praktický význam s viacerých strán: 1. raž za terajších okolností dá sa do­viezť len za voľné devízy, 2. má­me dostatok jačmeňa a jačmenná múka vlastnosťami je vhodná na pečenie chleba. Už teraz sú veľké ťažkosti so zaobstarávaním ražnej múky a pekári nedostatok ražnej múky pociťujú a naň sa ponosujú. Obilná spoločnosť v snahe rov­nomerne zaistiť zásobovanie oby­vateľstva do novej úrody musí sa držať nízkych liberácií obchod­ných kontingentov. Tento postup so strany Obilne,! spoločnosti je nevyhnutný už i z toho dôvodu, aby zaistila obilie mlynom až do konca tohoto vý­robného obdobia, a na druhej strane aby obmedzením predaja len po výšku nevyhnutnej potre­by zabránila zbytočnému hroma­deniu zásob múky tak v mlynoch ako u veľkoobchodníkov a konzu­mentov. Obilná spoločnosť podľa vyhláš­ky e. 7-4(4—41 do konca decembra 1940 liberovala 30% pri pšenici a 29% pri raži, čomu žodpovie 7061 vagónov pšenice a 1322 vag. raži. Na základe uvedených údajov, ktoré sú podložené presnými šta­tistickými dátami, dá sa dokáza­teľne tvrdiť, že nemusíme mať o­­bavy o to, že by zásobovanie oby­vateľstva s hľadiska obchodného mietia holo čo i v najmenšej mie­re ohražené a že by sa muselo pri­stúpiť na riadenú distribúciu mú­ky, eventuálne chleba. Dr. Štefan Kupčo, prok. Slov. mlyn. družstva. Medzinárodné dopravníctvo o úlohách vzdelaného sloven­­■ského úradníka písali sme v na­šom časopise už veľa. Neraz sme zdôraznili, že inteligentný a pod­niku, verejnosti a štátu prospeš­ný úradník nesmie sa obmedziť na prácu jemu pridelenú, ale musí poznať všetky odvetvia do jeho ])odnikania spadajúce, čím — Tu-avda — nehovoríme proti šijecializovaniu sa. Ale nie o tom chceme teraz písať. Chceme obo­známiť svoje čitateľstvo s taký­mi podnikaniami, s ktorými sa nedostane za celý život do pria­meho spojenia, aby sme mu asiioň tak umožnili poznať ich dôležitosť. Pre dnešok srne si jeden z najmenej vybrali zná­mych odborov, a to je špedíeia so zvláštnym zreteľom na medzi­národnú špedíeiu a dopravníctvo. Ako málo vedia na.ši úradníci a dokonca aj podnikatelia o tomto odbore, dokazuje tento príklad: Keď .som sa po jednoročnej prá­ci v odbore medzinárodného do­­pr-avníctva vrátil na dovolenku do mestečka východného Slovenska, spýtal sa ma tamojší istý úrad­ník medziiným: „Ako je to. že ja vediem u nás špedičný podnik celkom sám a vás je v Bratisla­ve šesťdesiat?”, načo — pravda — odpoveď vystala, pretože by bola trvala aspoň niekoľko hodín. Tílohou špedičného podnikania je predovšetkým sprostredkovať medzi prepravcom a prepravova­­teľom, v súvise s čím zveľaďuje sa podnik prepravcu, prepravo­­vatefa a tým automaticky celý hospodársky život štátny a me­dzinárodný. Dokonalý špedičný podnik je ten, ktorý toto spro­stredkovanie vie čo najlepšie uskutočniť s malými výdavkaini prepravcu a s výhodnými pod­mienkami a možnosťami prepra­­vovateľa. Túto, hoci obmedzenú definíciu špedičného^ podnikania vysvetlíme si najlepšie tým, že si vyjasníme: 1. aké povinnosti má oproti zákazníkovi, t. j. preprav­covi, 2. aké oproti prepravovate­­fovi, kde najviac ide o štát (že­leznice, lode atď.), a 3. ako vyze­rá jeho práca, pozerajúc sa na ňu s vlastného hľadiska špedi­téra. Vyčerpať bod ľ. v článku je úloha ťažká. K tisíc možnostiam, ktoré sa tu vyskytnú, pribudne hneď raz toľko riešení. Je predsa každému známe, že napr. nie vždy najkratšia prepravná cesta je najlacne,išia a v záujme pre­pravcu je predsa, aby svoje vý­robky čo najlacnejšie umiestil, čiže aby dovážané i)redmety, su­roviny atď. čo najlacnejšie do­stal. Úlohou špeditéra a jeho po­vinnosťou oproti prepravcovi-zá kazníkovi je práve toi, aby mu na­šiel najvýhodnejší spôsob pre­­])ravy, ktorý súčasne bude lac­ný a podaromne nezaťaží dováža­ný alebo vyvážaný tovar. Ale nielen preprava, ale všetky s tým spojené výkony, napr. colné odbavenie, manipulácia, expedí­cia, uskladnenie, nalodenie, pre­klad zo železničných vagónov do lodi, to všetko má za povinnosť dokonale vykonať špeditér. Zá­väzky, ktoré na seha automatic­ky prevezme prijatím tovaru na prepravuj sú ďalekosiahle a zmie nime sa ešte o nich. Prepravovateľom hudeme v na šom prípade menovať štát, lebo on je z na jväčšej čiastky zúčastne­ný na preprave. Aj oproti nemu preberá špeditér zodpovednosť predovšetkým tým, že z konku­renčných dôvodov bude sa sna žiť získať čo najväčšie kointin­genty pre neho a aj prípadná lacnejšia ])repr:iva cestou inou nehude dôvodom, aby sa štát čo len o niečo ukrátil. Štát prichádza tu svojim zákazníkom ďaleko­siahle v ústrety, poskytujúc roz­ličné sľavy r)r-6 tovary, určené pre vývoz, alebo potrebné pre povznesenie hospodárskeho a prie­myselného života štátneho, a vždy sú možnosti, aby špeditér účinne vyrovnal rozdiely, vzniklé ta­kým spôisohom medzi prepravo­­vateľom-štátom a prepravcom. Ako teraz vyzerá práca špedi­téra, ktorý chce splniť všetky predpoklady i)oriadneho špedič­ného podniku a požiadavky, kla­dené naň so strany prepravova­­teľa a prepravcu? Firma X za­kúpila v Taliansku automobilové súčiastky a odovzdá ich trans­port špedičnej firme. Tarifné od­delenie tejto firmy zistí, prepravná cesta pre tento ktorá druh tovaru je najlacnejšia a súčasne udelí patričné prei)ravné pred­­])isy. Ako na nich záleží, zistíme napr. už z toho, že nepredpísa­ním poznámky do nákladného listu môže sa preprava na cel­kom krátkom úseku zdražiť o niekoľko sto korún, ktoré pre­pravca nikdy nedostane zpät. Presné tarifné a prepra'vné predpisy dostane dovozné odde­lenie, ktoré ich zašle odosielajú­cej firme a súčasne odvolá zá­sielku. Toto oddelenie má na sta­rosti celú prepravu importova­ného tovaru, sleduje jeho cestu a pri priehode zásielky do mies­ta určenia odovzdá potrebné doj klady colnému oddeleniu, ktoré ju colne odbaví. Po správnom prevzatí zásielky prijímateľom, dovozné oddelenie aj potrebne vyúčtuje a spolu s tarifným od­delením preskúma, či sa dovoz­né počítalo podľa udelených ta­rifných predpisov a či je výpo­čet dovozného správny. Obdobne je to s tovarom, kto­rý dostal špeditér pre vývoz do zahraničia. Tu spolupracuje zas vývozné oddelenie s tarifným a colným, ktoré môžu zásielku vy­praviť na úplnú spokojnosť pre­pravcu. Ale týmto ešte nie je činnosť špeditériskej činnosti vyčerpaná. Naskytnú sa ešte tisíce možností, zvlášť s finančnej stránky, ale aj s technickej; môže byť napr. do­vezená zásielka určená pre uskladoienio v colnom skladišti alebo jedna čiastka zásielky mu­­si byť uskladnená a ostatok odo­slaný prijímateľovi atď., ktoré úľohy vykonávať má ina starosti uskladňovacie oddelenie. Keď je špeditérovi známe, že z niekoľkých tuzemských miest vyváža sa tovar do rozličných zahraničných miest, ktoré ležia na tej istej prepravnej ceste, za­­rkadi takzvanú sbernú službu, v ktorej sosbiera kusové zásielky jednotlivých vývozcov a odošle ich ako celovagónovú na miesto určenia, čím im získa sľavnené sadzby. Čulá a hromadná preprava 'o­­varov núti zasielateľov zariaďo­vať zvláštne prepravné oddele­nia pre dovoz a vývoz do zámo­ria, preklad na Dunaji atď. .Jed­ným z najdôležitejších sú colné a tarifné. Myslím, že každý z nás mal už príležitosť presvedčiť »a, koľko peňazí usporí zasielateľ do­vozcovi správnou colnou deklará­ciou, alebo aké komplikácie, zdra­žovania, ba dokonca trestné po­kračovania vznikajú nesprávnou alebo neúplnou deklaráciou. Po­dobne je to aj s deklaráciou tarif­nou, u ktorej ide najmä o zarade­nie tovaru do príslušnej tarifnej triedy, ktorá je v rôznych štátoch rozličná, potom o získanie najlac­nejšej prepravnej sadzby, ktorá často na na.idlhších cestách je najvýhodnejšia. K tomuto len malý jjríklad. že istá slovenská dopravná spoločnosť pred rokmi viedla uhlie z Horného Sliezska do Maďarska cez poľský prístav a odtiaľ na Dunaj a s prekla­dom do Budapešti, alebo, naopak, ])oľské výrobk.v išly často až na belgmké pobrežie, aby sa potom rozličnými vodnými cestami do­­stály do Rumunska, lebo tieto cesty boly lacnejšie ako priamo po železnici. Z týchto dvoch prí­kladov vidieť, že lem dokonale vystrojený špedičný podnik má možnosť zaobstarať prepravcovi výhodné sadzby, a preto by sme chceli na tomto mieste zdôraz­niť, že vývozcovia a dovozcovia nesmú sporiť s províziou, ktorú zasielateľovi vyplácajú, lebo sa im táto viacnásobne vyplatí. Zvlášť upozorňujeme kolegov ex­pedientov, aby sa v každej pre­pravnej veci obrátili na špedité­ra. čím sebe usporia nielen čas, ale mnoho ráz aj podaromné vý­davky a nepríjemnosti. Takto v krátkosti pokúsili sme sa vyzdvihnúť dôležitosť, opísať prácu a soznámiť našich kolegov s ijodnikmi špeditérskymi a, ako nám slovenskí dopravcovia ozná­mili, budú radi, keď našim kole­gom expedientom budú môcť dá­vať potrebné informácie. Ing. J. Krubl. SÚKROMNÝ ÚRADNÍK Dohoda o zatváracích hodinách v obchodoch v Novom Meste n. V. Táto otázka, ktorá veľmi za­ujíma našu sekciu obchod, musí sa riešiť v každom meste zvlášť, lebo sa musíme prispôsobiť miest­nym pomerom. Dňa 19. decembra 1940 rokovalo sa na okresnom ú­­rade v Novom Meste n. V. o otvá­racích a zatváracích hodinách v obchodoch. Zamestnancov obchodných pod­nikov zastupoval oblastný tajom­ník kol. Ján Rezníček, ktorému sa podarilo presvedčiť zamestná­vateľov o potrebe snížiť pracovný čas a dohodol sa o úprave otvá­racích a zatváracích hodín takto: V nepotravinárskych obchodoch bude otvorené od 8. do 12..30 hod. a od 14.30 do 18. hod. V potravi­nárskych obchodoch od 7.30 do 12.30 hod. a od 14.30 do 18.30 hod. Kolegovia z Nového Mesta n. V. prijali s veľkým uspokojením tento nový úspech SOJSÜ a pre­svedčili sa, že ich odborová or­ganizácia sa stále stará o ich zá­ujmy. f Sekretariát v Prešove j začal svoju činnosť j Od 1. decembra 1940 oficiálne sme zriadili oblastný sekretariát SOJSÚ v Prešove, Hlinková uli­ca č. 83, kde sa teraz pravidelne úraduje od 8. hod. do 12. hod. predpoludním a od 13.30 do 17.30 hod. popoludní a v sobotu od 8. do 13. hodiny. Predbežným vedením agendy sekretariátu bol poverený miest­ny tajomník odboru, kol. Andrej G a r ž í k. Administratí'vnu agen­du vybavuje úradníčka sekreta­riátu. Kol. tajomník J. Rezníček bude dochádzať vždy raz za me­siac na úradné dni a vybaví vše­tky dôležitejšie veci. Žiadame kolegov z prešovského odboru, aby si aj svoje veci vy­bavovali už teraz v sekretariáte. Do pôrsobnosti prešovského sekre­tariátu patria tieto odbory: Bar­dejov, Humenné, Kežmarok, Ko­­terbachy, Krompachy, Levoča, Mariahuta, Michalovce. Prešov, Snina, Spišská Nová Ves, Trebi­­šov. Všetky organizačné veci týchto odborov treba vybavovať pro­stredníctvom sekretariátu. Len finančné a administratívne veci posielajte priamo na ústredie.

Next