Svet Socializmu, září-prosinec 1968 (I/1-15)
1968-12-03 / No. 13
Tohto roku zasadalo toľko významných plén ÚV KSCS — počínajúc januárovým — že hovoriť 0 terajších novembrových plénach ústredných výborov KSČS a KSS ako o „historických“ by v tomto kontexte znelo ako ošúchaná fráza. Napokon, odnaučili sme sa už používať veľké a zvučné slová, oslavné hodnotenia — a je to tak dobre. Ale aj tak stojí za to zvážiť, o čo na týchto posledných zasadaniach najvyšších orgánov našej Komunistickej strany šlo a k čomu prispeli. Je to potrebné tým viac, že sa nejednalo o bežné pracovné schôdze, ale o koncepčné zasadnutia, ktoré si kládli také dôležité ciele, ako je zhodnotenie nášho pojanuárového vývoja, posúdenie našich najbližších perspektív a vytýčenie základných úloh, ktoré v dnešnej politickej situácii môžeme i musíme vyriešiť. Naša politická reprezentácia absolvovala únavný maratón. V Prahe zasadali po tri dni skoro nepretržite a o tejto atmosfére svedčí aj fakt, že pražské plénum sa skončilo v nedeľu v skorých ranných hodinách. Slovenská reprezentácia, ktorá sa zúčastnila pražského pléna, absolvovala maratón dvojnásobný: hneď po návrate z Prahy ju čakalo v Bratislave. A atmosféra bola napätá aj ináč, v súvislosti s vonkajšími okolnosťami, za ktorých obe pléna prebiehali. Do Prahy v priebehu pléna ÚV KSČS prichádzali tisícky rezolúcií, vysokoškolskí študenti pripravovali štrajk na podporu Dubčekovho vedenia a zachovania línie pojanuárového vývoja. A ako vieme, tento štrajk aj po skončení pražského pléna vypukol a poznamenal priebeh bratislavského pléna, bol to síce štrajk disciplinovaný, uzavretý na pôde vysokých škôl, napriek tomu 1 napriek proklamáciám a vysloveným cieľom však zasiahol ako rušivý činiteľ do procesu konsolidácie súčasnej politickej situácie. Celkove možno povedať, že pražské plénum bolo rušné a bojové. Šlo tam o veľa. Predovšetkým o to, či sa jednoznačne prihlásime k pozitívnym výsledkom nášho pojanuárového vývoja, či a ako mienime na týchto výsledkoch dnes ďalej stavať, čo z nich mienime za danej situácie rozvinúť a konkretizovať. Prijatá rezolúcia je odrazom skutočnosti, že táto línia po pléne ÚV KSČS zvíťazila. Týmto teda najvyššie fórum našej strany rozhodne a nezvratné potvrdilo, že január naďalej zostáva pevným východiskom celej našej politiky, že od neho neustupujeme a že v žiadnom prípade nepripustíme návrat do predjanuárových pomerov. Pravda, ak je to tak, potom si to vyžaduje aj vecné a kritické zhodnotenie celého nášho pojanuárového vývoja, diferenciáciu medzi jeho pozitívnymi a negatívnymi črtami, vydelenie zdravého prúdu tohto vývoja od mnohých jeho sprievodných javov a extrémov. Práve o toto sa aj rezolúcia pokúsila. Na pléne ju v tomto zmysle pripravovali a sprevádzali mnohé analytické a kritické vystúpenia z ktorých na prvom mieste treba spomenúť úvodný referát súdruha Dubčeka. Druhým takýmto momentom, ktorý úzko súvisí s predchádzajúcim, bolo rozhodnutie otázky, či doterajšie vedenie strany výjde z tohto pléna oslabené a rozložené, alebo posilnené a zjednotené. Boli tu tendencie — i z ľava i z prava — ktoré sa usilovali o podkopávanie dôvery v Dubčekovo vedenie, ktoré vyslovovali nesúhlas s politickou líniou tohto vedenia po januári vôbec a po augustových udalostiach zvlášť. Pražské plénum dalo nakoniec jednoznačnú odpoveď aj na tieto tendencie. Potvrdilo správnosť, účelnosť i účinnosť tej politickej línie, tých postupov i tých praktických politických krokov, ktoré vykonalo Dubčekovo vedenie, schválilo celý kurz realistickej politiky tohto vedenia, ktoré sa nedalo strhnúť ani k dobrodružnému avanturizmu, ale ani k stagnácii a ku konzervativistickým zámerom. Výsledkom tohto hodnotenia na pléne bola teda podpora rozhodujúcej väčšiny členov ústredného výboru jestvujúceho vedenia strany, posilnenia pozície centra ako jedinej garancie pre realizáciu politiky rozvíjania pozitívnych výsledkov nášho pojanuárového vývoja. Takúto garanciu neposkytujú ani pravicové tendencie so sklonmi k netrpezlivosti, k „urýchlovaniu“ nášho vývoja, k nerešpektovaniu súčasnej politickej reality, a pochopiteľne neposkytujú ju ani ľavicové extrémne sily, ktoré celý pojanuárový obrodný proces hodnotia v podstate iba negatívne, vidia v ňom iba dôkaz anarchie a rozkladu a snažia sa vlastne strhnúť vývoj späť, pred január. Dubčekovo vedenie má teda teraz po tomto pléne aj v strane, aj v Ústrednom výbore oveľa väčšiu podporu než malo donedávna, jeho pozícia centra sa na tomto pléne výrazne upevnila a možno povedať, že plénum bolo v tomto ohľade významným konsolidačným činiteľom pre usporiadanie vnútrostraníckych pomerov. Tieto otázky sa teda vyriešili a rozhodli v Prahe. Z toho tiež vyplynulo, že plenárne zasadanie Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, ktoré sa zišlo po pražskom pléne, mohlo na týchto jeho výsledkoch už stavať. Atmosféra bratislavského zasadania bola preto už oveľa pokojnejšia a vecnejšia. Žiadne extrémne sily sa v Bratislave neprejavili a nevystúpili, čo, pravda, nevyplýva len z akceptácie výsledkov pražského pléna, ale aj z toho, že Komunistická strana Slovenska má konsolidačný proces už dávnejšie za sebou. Veď tu sa uskutočnil zjazd KSS, na ktorom bol zvolený nový ústredný výbor i nové, progresívne vedenie strany; okrem toho, na Slovensku sa ani pravicové, ani ľavicové sily nesformovali v takej podobe, v akej sme toho boli svedkami v českých krajinách v pojanuárovom období a zvlášť po auguste. Preto sa slovenské plénum mohlo hneď od počiatku jednoznačne prihlásiť k rezolúcii ÚV KSČS a prijať ju aj za svoje programové východisko. Domnievam sa, že je to dobré programové východisko pre celú stranu a teda aj pre celú republiku a pre všetok náš ľud. V tomto programovom východisku sa jasne načrtáva otvorený priestor pre pozitívnu progresívnu politiku strany a štátu v tomto novom období. Tohto priestoru nie je málo a nijako nie sú malé ani naše možnosti. Rezolúcia jasne odpovedá všetkým tým pesimistom a skeptikom, ktorí tvrdia, že po auguste nám už nič nezostalo, že všetky naše nádeje sú stratené. Nie je to tak. Tak ako mnohokrát v minulosti, aj teraz závisí iba na nás, na našej jednote a na našej spoločnej vôli, čo z tejto republiky urobíme a kam dospejeme. Vonkajšie zásahy môžu síce toto naše úsilie modifikovať, môžu ho ovplyvniť, ale nemôžu ho natrvalo usmerniť inam, než chce ľud tejto krajiny: ak tento ľud svojou činnosťou dokáže, že svoju vôlu vie a bude aj konkrétne presadzovať a realizovať. Pléna a ich dokumenty ukázali optimistickú perspektívu našej najbližšej budúcnosti. Všetko ostatné už závisí iba na nás. Foto: A. Zagar SLOVO K DNEŠKU 0 čo teraz ide? O programovom východisku, načrtnutom na posledných plénach ÚV KSČS a ÚV KSS sa zamýšľa MIROSLAV KUSÝ SVET/13