Technické Noviny, leden-červen 1968 (XVI/1-26)
1968-04-30 / No. 18
Hovoria o ňom, že kým sa ocitol v dnešnej funkcii výrobno-techriického námestníka riaditeľa, prešiel dobrou školou praxe. Po maturite na trnavskom gymnáziu začal v Bratislave študovať na SVŠT — na fakulte inžinierskeho staviteľstva so špecializáciou „zdravotná technika“. Štúdium dokončil roku 1956. Už počas vysokoškolekých štúdií naplno rozvinul svoje schopnosti ako športovec. Po skončení SVŠT nastúpil do Agroprojektu, na oddelenie hydrogeologického prieskumu. Bolo to v časoch, keď novozaložené jednotné roľnícke družstvá urýchlene potrebovali pomocnú ruku pri zabezpečovaní svojich objektov úžitkovou vodou. Nesklamal. S nemenšou chuťou pustil sa do práce aj v ChZJD, n. p., Bratislava, kde prišiel pracovať roku 1959 ako vodohospodársky technik. Mnohí Bratislavčania ešte sa památajú na povestný odpadový kanál Smradľavka, ktorý dlhé roky otravoval ovzdušie najmä v okrajových častiach mesta. Na tom. že otvorený kanál a s ním aj zápach zmizol, má svoj podiel aj on, Ing. DOMINIK K0- CINGER. Do podniku Vodné zdroje prišiel Ing. KOCINGER roku 1968 už ako uznávaný odborník. Stal sa tam vtedy vedúcim hydrogeologického oddelenia. Ako výborného technika poznajú ho už ľudia z tohto odboru v rozličných častiach Slovenska. Vlani podnik, v ktorom dnes už Ing. KOCINGER pracuje ako výrobno-technický námestník riaditeľa, dosiahol vynikajúce výsledky pri plnení svojich úloh. Sú to najlepšie výsledky v histórii závodu vôbec. Ná šport má Ing. KOCINGER čím ďalej, tým menej času. Ale pravdou zostáva, že v histórii reprezentantov hádzanárov ČSSR má jeho meno svoje miesto. Ale to sú už dnes naozaj iba spomienky. (hk) Tôzňamky^ • kritika • listy-- ohlasy\ BRNO STAVA SA MAGNETOM Moravská metropola — Brno — bude od 3. do 14. mája 19B8 lákavým magnetom pre každého, kto túži do svojho býtú, pre svoje okolie, na seba a pre svojho partnera zaobstarať si naozaj niečo exkluzívne. To preto, lebo vo veľtržnom areáli, ktorého hodnotu udávajú odborníci sumou vyše 300 000 000 Kčs (!), uskutoční sa v tom čase I. veltrh československého spotrebného tovaru, gigantická akcia, čo nadväzuje na doterajšie jarné výstavy spotrebného tovaru a čo sa má stať — aspoň podlá zámeru usporiadatelov — protipólom jesenných medzinárodných strojárskych veltrhov. Ba čo viac: od budúceho roku premení sa tento vertrh spotrebného tovaru na medzinárodné podujatie, lebo podľa slov riaditeľa Ing. KARLA SVOBODU už roku 19B9 prídu do Brna aj vystavovatelia z mnohých socialistických a kapitalistických krajín. Na orientáciu návštevníkov venovali sme polovicu tohto čísla zaujímavým novinkám spotrebného priemyslu, výrobných družstiev i podnikov miestneho hospodárstva. Podotýkame, že počas veľtrhu — jeho brány sú otvorené denne od 8. do 20. hodiny (z toho pavilóny, od 9. do 18. hodiny) — uskutočnia sa módne prehliadky aj odborné podujatia Československej vedeckotechnicke] spoločnosti (konferencie na tému „Chemické vlákno dotvára moderný textil“; „Tvarovanie koženého tovaru“ a „Bytový interiér“). Počas veľtrhu usporadúvajú sa aj „dni krajov“ v takomto poradí: 3. mája — Západočeský kraj; 4. mája — Středočeský kraj; 5. mája — deň Prahy; B. mája — Severočeský kraj; 7. mája — Východočeský kraj; 8. mája — Juhočeský kraj; 10. mája — Západoslovenský kraj; 11. mája — Stredoslovenský kraj; 12. mája — Východoslovenský kraj; 13. mája — Severomoravský kraj; 14. mája — Juhomoravský kraj. Na^margo veľtrhu: železnica poskytuje pre návštevníkov zľavu cca 33 %. Permanentná vstupenka — 40 Kčs; jednodenná vstupenka — 11 Kčs; študenti a vojaci — 5. Kčs; deti — 3 Kčs; popoludňajšia vstupenka — 5 Kčs. REDAKCIA ŠLÁGER VEĽTRHU V BUDAPEŠTI... „Odporúčam Vám, aby ste sa vybrali v polovici mája, kedykoľvek od sedemnásteho do dvadsiateho siedmeho, na medzinárodný veľtrh do Budapešti,“ povedal mi v týchto dňoch počas priateľského rozhovoru Ing. GYULA KOVÄCS, vedúci obchodného a technického oddelenia továrne „Videoton“, ktorá v niekdajšom maďarskom korunovačnom a kráľovskom sídelnom meste Stoličný Belehrad (Székesjehérvárj na polceste medzi Budapešťou, a Balatonom, vyrába ročne do 200 000 televízorov a taký istý počet rádioprijímačov. „Do Budapešti? Úprimne povedané, chystám sa ta na veltrh .,.“ „Teda nezabudnite dôjsť do stánku nášho podniku v pavilóne „Petófi", kde Vám, a pravda, aj všetkým ostatným záujemcom, návštevníkom veľtrhu, predvedieme. šláger. Vyhotovený v našej továrni. Je to maďarský televízor na príjem farebnej televízie!“ „Znamená to, ie veľtríní návštevníci uvidia aj farebný TV program?“ „Ano, v tom je vlastne podstata nášho šlágru: nielen maďarský „farebný“ televízor, ale aj pokusné farebné televízne vysielanie, Prvý raz v dejinách■ Maďarska, priamo na veľtrhuГ „Aký systém farebnej televízie ste použili?“ „Francúzsky systém . SECAM. No pri tejto príležitosti musím Vám prezradiť, že naši odborníci sa špecializujú aj na výrobu televízorov na príjem farebnej televízie podľa systému PAL, aby sa naše prístroje mohli, s výnimkou Francúzska, exportovať aj do západnej Európy.“ ,,Pozoruhodná je Vaša informácia, pán inžinier. No mohli by ste mi prezradiť ešte niekoľko podrobností? Ako sa bude televízor volať?“ „Zrejme ALBACOLOUR, aby sme v jeho názve vzdali hold historickému pomenovaniu Stoličného Belehradu, keď sa mesto volalo Alba Regia... V našej továrni sme vyprodukovali do 20 televízorov na príjem farebného programu a už teraz sme pripravení vyrábať ich v masovejšom rozsahu. Prijímač bude stáť od 20 000 do 22 000 forintov. Po veľtržnej premiére v máji 1908 mieni Maďarsko od roku 1970 začať pravidelné televízne vysielanie vo farbách ..." V. RYMAREVIČ-ALTMANSKIJ Odborníci radia čitatelem Každý štvrtok od 16. do 18. hodiny poskytujú odborníci — členovia poradných sborov Technických novín — ústne bezplatné rady všetkým čitateľom Technických novín, záujemcom v otázkach vynálezcovstva a zlepšovateľského hnutia, televízie, motorizmu, stavebníctva a bytovej architektúry, poľnohospodárstva, fotografickej a filmovej praxe, stredného i vysokého školstva, chémie, strojárstva a iných odvetví vedy, techniky a priemyslu. Porady sa poskytujú v redakcii Technických novín, Bratislava, Hviezdoslavovo nám. 11, II. poschodie. Navyše podotýkame, že na všetky problémy z oblasti vedy, techniky, priemyslu, exportu, poľnohospodárstva a ekonomiky odpovedá redakcia svojim čitateľom aj písomne, listom, prípadne odpovedaním v rubrikách „Poradné sbory TN odpovedajú“ a „TN radia“ (problematika vynálezcovstvíj a zlepšovateľstva) na strane 4. Ďalej odpovedáme čitateľom v rubrikách „Poradný sbor TN pre školstvo“, „Čo má vedieť každý moderný motorista?“ a „Poradný sbor TN pre televíziu“ na otázky z týchto oblastí na príslušných tematických stránkach nášho časopisu. TECHNICKÉ NOVINY Historický kalendár 2. mája 1898 narodil sa Alexander Abramovič GRIMBERG, popredný sovietsky chemik, člen Akadémie vied SSSR, nositeľ Leninovej ceny. Pracoval v oblasti anorganickej a fyzikálnej chémie, najmä chémie komplexných zlúčenín. % 3. mája 1948 zomrel Piotr Ivanovič LEBEDEV, sovietsky geológ, mineralóg, petrograf a geochemik, člen Akadémie vied SSSR. Jeho práce v značnej miere prispeli k rozšíreniu rudnej základne najmä vo východnej časti Sovietskeho sväzu. ф 4. mája 1908 zomrel Albert LAPPARENT, francúzsky geológ, člen parížskej akadémie vied. Spolupracoval na zostavení podrobnej geologickej mapy Francúzska. (ís) CHCETE VYHRAŤ ZÄJAZD DO NDR? V týchto dňoch vyžrebovali v Poľskom kultúrnom stredisku v Bratislave výhercov veľkej ankety „Poznáte najnovšiu poľskú techniku?“, ktorá prebiehala na stránkach Technických novín od začiatku tohto roku. Mená šťastlivých výhercov prinesieme v budúcom čísle. Táto anketa nadviazala na obdobná úspešné podujatia o Bulharsku a o Sovietskom sväze. Redakcia teraz pripravila — vedno s vedením kolektívnej výstavy Nemeckej demokratickej republiky na veľtrhu v Brne v septembri 1988 — ďalšiu veľkú anketu „Poznáte najnovšiu techniku NDR?“ Anketa o NDR je dotovaná vecnými cenami v hodnote 50 000 Kčs. Podrobnosti o ankete „Poznáte najnovšiu techniku NDR?“ prinesieme v budúcich číslach) Koncom mája 1988 uverejníme už prvý z desiatich konzultačných článkov. TECHNICKÉ NOVINY KNIŽNÉ NOVINKY DPOROCAME Ing. Ľ. Vyšnyi: INDUKČNÝ MOTOR V TEÓRII A PRAXI Je to odborná kniha, z ktorej možno čerpať dôkladné, teoreticky podložené znalosti o prevádzkových vlastnostiach, technických a ekonomických výhodách indukčného motora. Nepostradatelná príručka pre prevádzkových Inžinierov, silnoprúdových technikov, projektantov elektrických pohonov a pre študujúcich. Cena vlez. 38 Kčs. Objednávky: Nakladatelstvo ALFA, Bratislava. T-3540 Štefánik ako vedec (I) Dr. LADISLAV MARTINČEK V týchto dňoch slovenská verejnosť s úctou a pietou spomína na spoluzakladateľa nášho 50-ročného štátu, Dr. MILANA RASTISLAVA ŠTEFÁNIKA. Bolo to 4. mája 1919, keď pri Vajnoroch zazrel rodnú krajinu, aby .hneď nato aj zomrel, stal biblický Mojžiš na prahu „zasľúbenej zeme". Je správne, že v ostatnom čase veľa čítame o ílom, veď v knižniciach nenájdeme ani len jeho Zápisník. Jeho politický profil denná tlač zhodnotila, menej som čítal o jeho vedeckej činnosti, preto sa pokúsim aspoň v hlavných črtách podať portrét ŠTEFÁNIKA ako vedca. Veď ŠTEFÁNIKOVI pní ako vedcovi nedostalo sa ú nás patričného uznania, ostával neuznaný a zneuznávaný. Francúz A. de MONZIE bol sa o ňom vyslovil, ie to bol génius a nadčlovek, a ten naozaj nemal prečo podporovat slovenskú národnú kultúru. Příruční slovník náučný Nakladateľstva Československej akadémie vied, t keď' označuje ŠTEFÁNIKA za buržoázneho politika a roku 1967 vyzdvihuje jeho „reakčné zmýšľanie", pripúšťa, ž£ bol astronómom. V často spomínanej knihe Dr. Ľ. HOLÚTlKA (medzičasom ju pod Bradlom spálili J vôbec sa neuznáva ŠTEFÁNIK za vedca a ustaľuje sa o ňom, že budoval svoju vedeckú kariéru na základoch z piesku. AKO SA STAL VEDCOM MILÁN RASTISLAV ŠTEFÁNIK (1877— 1919), syn evanjelického farára z Košarísk, už počas svojich ...stredoškolských štúdií v Bratislave, v Gýôrt a v Szarvast preukázal nevšedný vztah k -vede, najmä k prírodným vedám. Ako študent vravieval, že bude astronómom'. Potom sa dal v Prahe zapísat na odbor stavebného inžinierstva, neskôr prešiel na filozofickú fakultu. Hoci bol už vtedy politicky a publicisticky činný, štúdium si riadne dokončil. Túžba po vede hnala. ho ďalej. -Sám Dr. HOLOTlK cituje jeho list V. ŠROBÁROVI: „Rád bych ti pomáhal v tom zúfalom boji, ktorým je vyplnený život tvoj, ale — ako vieš__cesta moja ma inam vedie. Snáď budem voľnejší,, keď zložím doktorát. Tomuto teraz venujem celý čas, poneváč rád bych ho mal z krku čim najskôr, bych ešte túto zimu mohol do Paríža: Tam mám pekné výhľady.“ ■Už predtým chodil ŠTEFÁNIK po observatóriách v ZUrlcHu, v Miláne a v Ženeve. ŠTEFÁNIK A FRANCÚZSKA ASTRONÓMIA Meudon je pekné výletné mestečko vo Francúzsku, kam si obyčajne Parížania, radi zájdu na nedeľu. ŠTEFÁNIK ta nešiel na výlet — v Meudbne pestovali aj vedu. Okrem školy na výcvik posádok vzducholodi bola tarh hvezdáreň, vari najlepšie vedecky vybavená zo všetkých francúzskych observatórií. Riaditeľom hvezdárne bol svetoznámy vedec PIERRE JULIUS CESAR JANSSEN 11824-1907)'. On bol prvým ŠTEFÁNIKOVÝM učiteľom astronór mie. Lepšieho učiteľa ani nebolo treba, veď to bol práve IANSSEN, ktorý roku 1868 pri zatmení Slnka zistil, že slnečné protuberancie skladajú sa zo žeravého vodíka, bol to on, ktorý našiel spôsob, ako sledovat protuberancie aj mimo zatmenia, a bol to on, ktorý sa roku 1874 vybral do Japonska, aby sledoval so svojím fotoheliografom prechod Venuše pred Slnkom. JANSSEN mal ŠTEFÁNIKA veľmi rád a zasväcoval ho do svojej práce, aj keď ŠTEFÁNIK nebol plateným zamestnancom hvezdárne. Poskytol mu izbu v budove, aby sa tam mohol věnovat štúdiám. Keď sa roku 1905 vybral do Španielska pozorovať Slnko, vzal so sebou aj ŠTEFÁNIKA. Podporoval ho äj na jeho vedeckých cestách na Mont Blanc (dovedna в ciest/. Dr. HOLOTlK na okraj týchto ciest poznamenáva: „Štefánik považoval svoju účast v tejto výprave za otázku osobnej prestíže, a keďže na meudonskej hvezdárni iba hostoval, musel si cestu do Španielska financovat sám. Podobného charakteru boli aj Štefánikove výpravy na Bont Blanc. Štefánik chcel na seba upútal pozornost siláckymi výkonmi, ktorých vedecký efekt nezodpovedal vynaloženej energii a peniazom. Dokonca podľa názoru ostatných vedcov na tieto výpravy — Ich výsledok sa rovnal prakticky nule.“ Neviem, či Dr. HOLOTlK preštydoval životopis Dr. fANSSENA, no zdá sa, že nie, lebo ináč by bol býval zistil, že Dr. JANSSEN od roku 1892 ustavične propagoval observatórium na Mont Blancu, na tejto skvelej prírodnej pozorovateľni, a potom, keď už bola hvezdáreň vybudovaná, dal sa ta ako starý a chromý vyviesť, lebo odtiaľ mohol lepšie sledovat Slnko. . Dr. HOLOTlK rád cituje ŠTEFÁNIKOVHO odporcu vedca DESLANDRESA, avšak MILAN VARSlK v Smene správne Cituje podľa BAREŠA tohto vedca lakto: „Teď právě pp. Mlllouchau a Štefánik oznámili svůj úmysl studovat zelený paprsek na vrcholu Mont Blancu. Myšlenka fest výborná a typ spektroheliografu, který sestrojili k tomu účelu, jest prostý a lehký a hodí se nejenom k tomu studiu, ale ke všem užitím spektroheliografu." ŠTEFÁNIK bol aj spoluzhotovitelom ďalšieho typu heliografu, o ktorom sa DESLANDRĚS vyslovil takto: „Připojují se úplně k názorům projeveným pp. Hallern, Millouchauem а Štefánlkem. Deslandres.“ Naostatok, ŠTEFÁNIKA podporovalt aj tni známi astronómi, ako FLAMMARION a POINCARÉ. ŠTEFÁNIKOV odchod z .hvezdárne rozhodne nesúvisel s tým, že bol „výstredný, smiešny človek a dobrodruh“, ale treba to podľa materiálov, ktoré mám k dispoztclt, pripísať osobným rozporom medzi ŠTEFÁNIKOM a DE SI AN DRESOM, do ktorých sa ŠTEFÁNIK dostal bez svojej viny. Pripravujem si Cestu do Meudona, aby som si prezrel tamojší liptlnný materiál, ale i tak môžem zatlač čosi dedukovat. JANSSEN bol už starý a chorý, na Jeho miesto ašpiroval DESLANDRES a ten roku 1906 aj dosiahol svoj cieľ — stal sa administratívnym, teda skutočným riaditeľom hvezdárne. Svoju pozíciu (fANSSEN ostal čestným riaditeľomf chcel sŕ asi upevnit tak, že fANSSENOVÝCH prívržencov z observatória rýchlo a radikálne odstránil. Akiste za takého pokladal aj ŠTEFÁNIKA, preto kým ŠTEFÁNIK robil pozorovania na Mont Blancu, odstránil jeho veci z hvezdárne a preto aj vo svojom prejave na medzinárodnom kongrese'o skúmaní Slnka v Paríži v súvislostí s ním sa vyslovil: „Štefánik, docteur des sciences — est expulsé de ľobservatolre“ (pozri R. Rajchl, Štefánikova pařížská léta, 1937) —- také výrazy sa medzí vedcami aspoň navonok veľmi nepoužívajú. Ten istý ŠTEFÁNIK, ktorého si predtým vážil, stal sa mu teraz nepríjemným ,,janssenovcom“. Dr. HOLOTlK v tejto súvislosti ustálil, že odchod z meudonskej hvezdárne znamenal pre ŠTEFÁNIKA koniec vedeckej kariéry, ■Aký omyl! Roku 1906 francúzska vedecká spoločnosť Bureau des Longitudes (jej členom bol aj JANSSEN) odporúčala ŠTEFÁNIKOVI, aby podnikol vedeckú expedíciu do Turkestanu na pozorovanie zatmenia Slnka. Po návrate z Turkestanu prijala hneď tohto „nevedca“ do služieb spoločností montblanskej hvezdárne. Roku 1909 bol ŠTEFÁNIK na dalších vedeckých cestách na Sahaře, kde skúmal meteorologické pomery Alžírska. Za svoju vedeckú prácu dostal ešte roku 1907 Janssenovu cenu a získal aj cenu francúzskej akadémie vied. Naša hvezdárka Dr. ĽUDMILA PAJDUŠÄKOVÄ, ktorá sa za ŠTEFÁNIKA bila ešte pred demokratizačným procesom, správne o ňom na Ideologickej konjerencit na Brezovej ustálila, že „bol nadaný, odvážny, obetavý, nádejný mladý vedecký pracovník“. BEZDRÔTOVÁ TELEGRAFIA V OCEÄNII Začiatkom nášho storočia veľký význam pre spojenie na mori, medzí jednotlivými ostrovmi, nadobudla bezdrôtová telegrafia. Medzinárodný kongres v Berlíne (1906) určil za povinnost prioritne přijímat a ďalej oznamovat zprávy о lodných katastrofách a podobných nešťastiach. Takto aj ostrovy Oceánie získali vzájomné bezdrôtové spojenie. ŠTEFÁNIK dostal od Francúzska poverenie preskúmal podmienky a zostavil podklady na výstavbu bezdrôtovej telegrafie v Océánit. Odtšiel na jar 1910 na Tahiti, dlhšie sa zdržal v hlavnom meste Papetee, navštívil jednotlivé ostrovy, skúmal možnosti spojov a zaujímali ho aj meteorologické pomery na ostrovoch. Svoje poslanie zvládol, hoci to bola enormná a zodpovedná práca. je pravdepodobné, že francúzsku vládu viedli aj snahy posilnit si pomocou rádiotelegrafie panstvo nad ostrovmi, ale to uf nebolo ŠTEFÁNIKOVOU vecou. Preto nemôžeme pozerať na ŠTEFÁNIKA ako na agenta francúzskeho imperializmu — bezdrôtová telegrafia iste znamenala pre ostrovy aj pokrok. Popritom ŠTEFÁNIK išiel na Tahiti robit aj astronomické pozorovania. Dr. PAJDUŠÁKOVÁ jPredvoj 15/1968) vraví, že 18. mája prechádzala vtedy popred slnečný dtsk veľmi obdivovaná Halleyovi kométa. A teda aj za týmto vzácnym úkazom cestoval ŠTEFÁNIK “a Tahiti; ba vtedy sa rozhodol, že sa nevráti do Francúzska po skončení svojho poslania, ale že sa v Oceánll pripraví na sledovanie zatmenia, ktoré malo byt 28. apríla 1911. Výsledky bolí výborné, zprávu o pozorovaní predložil akadémií a vtedy st získal aj slávneho POINCARÉHO. Nuž, pravda, u Dr. HOLOTlKA môžeme čítat čosi Iné: „Štefánik získal st senátora Chautempsa jarbtstým opisovaním veľkých možností využitia rádiotelegrafie pre francúzsku koloniálnu politiku. Súčasne mu vnukol myšlienku, že možno využit astronómiu pre námornú dopravu a meteorológiu pre rozvoj plantážnlctva v kolóniách. Štefánik ponúkol svoje znalosti (ktoré však boli stavané na plesku — pozn. autora) z odboru rádiotelegrafie, meteorológie a astronómie francúzskym kolonizátorom a ich imperialistickým zámerom.“ Azda nemusím hovořit čitateľovi o úrovní francúzskej techniky — konečne, o tom st budeme móct pouvažovať pri farebnej televízii. Nemusím zdôrazňovať ani to, že ŠTEFÁNIK nikomu nič nemusel vnukat — Francúzi mali dobré informácie od svojich technikov. Hodnotil by som radšej ŠTEFÁNIKOVU prácu ináč: Nie je to pýcha pre náš malý národ pod Tatrami, že francúzske vládne kruhy vybrali spomedzi toľkých skvelých francúzskych vedcov a technikov, ktorými disponovali, na túto dó'*žltú prácu práve ŠTEFANI"A, Slováka? (Dokončenie v TN č. 19/1988) 2 TECHNICKÉ NOVINY ’ OČNlK XVI. - ČÍSLO 18. - 1968