Technické Noviny, leden-červen 1972 (XX/2-26)

1972-01-11 / No. 2

Verný svojmu podniku Nedávno oslávil n. p. STAVOIN­­DUSTRIA, Bratislava, dvadsiate výročie svojho jestvovania. Medzi tých, ktorí tvorili základný káder podniku, patrí aj JURAJ GYONI. Majster GYONI sa po vyučení za murára zaujímal o progresívne metó­dy stavania a prejavil záujem aj o zdokonalenie svojich vedomostí o teóriu. S úspechom absolvoval kurz majstrov a v podniku mu pridelili ná­ročné úlohy. Jeho typických charakte­rových vlastností, akou je svedomi­tosť a precíznosť v práci, všimli si aj jeho nadriadení, a tak „putoval“ zo stavby na stavbu. Ako majster pra­coval v Bratislave, na Ostrave, na juž­nom Slovensku a inde. Znalosť maďar­ského jazyka umožnila mu zblížiť sa s kolektívom, ktorému bol učiteľom. Zapojil sa do súťaže v šetrení mate­riálom a v bezpečnosti pri práci a za tých 20 rokov neraz získal prven­stvo medzi majstrami. Majster GYONI mohol by na mnohé stavby na Slo­vensku ukázať prstom a povedať: „Aj tu som pomáhal.“ Ci to už bolo v Hriňovej, v Dubnici nad Váhom, v Ko­márne, v Malackách, či v Bratislave, v Bernolákove, v Rovinke a v Dunaj­skej Strede. V súčasnosti pracuje na stavbách Dunajskostredského okresu. Ako člen KSS svojím vzorným vystu­povaním vždy bol príkladom pre ostat­ných pracovníkov. Za jeho činnosti v STAVOINDUSTRII niekoľko ráz ho vy­znamenali. Je držiteľom odznaku „Najlepší pracovník STAVOINDUSTRIE“, „Najlepší pracovník Generálneho ria­diteľstva Priemyslových stavieb“ atď. ANTON PROCHÁZKA KNIŽNĚ NOVINKY Státní pedagogické nakladatelství v Prahe vydalo tohto roku už druhé vydanie knihy Ing. J. TOMU — Auto­matizace a kybernetika. Názov publi­kácie mohol by byť doplnený slova­mi: prehľad automatov od dôb naj­starších až podnes. Autor publikácie vedie totiž čitateľa od prvých auto­matov spätých s menami HĚRON ALE­XANDRIJSKÝ, LEONARDO da VINCI, GA LILEO GALILEI, cez ISAACA NEWTO­NA . a JAMESA WATTA až po dnešné kybernetické sústavy. Ovodné kapitoly publikácie sú ve­nované názornému výkladu jednotli­vých stupňov a etáp automatizácie, jednotlivých prístrojov na automatic­kú reguláciu, telemechaniky a samo­činných počítačov, od ich vzniku až po hlavné oblasti ich použitia. Velmi názorne sa rozoberá v samo­statných kapitolách uplatnenie auto­matizácie v jednotlivých priemysel­ných odboroch, a to v energetike, hutníctve, chemickom priemysle, stro­járstve, doprave a. pri duševnej prá­ci. Záver publikácie je venovaný kyber­netike. Cez vysvetlenie jej základných pojmov dostáva sa autor k prínosom kybernetiky pri praktických vynále­zoch nesmiernej hodnoty, ako je napr. umelá ruka a pod. Cenu 291-stranovej publikácie zväčšuje viac tiež 200 ob­rázkov a iných názorných vyobrazení. MARCELA HORVÁTHOVA VYDAVATELSTVO ROH PRÄCÄ: Prol. Dr. WERNER GILDE—S. ALT­RICHTER: Optimálne riešenie. V rámci činnosti priemyselných podnikov den­ne sa vykonáva mnoho rozhodnutí naj­rozličnejšieho charakteru, a to v ob­medzenom, pomerne krátkom čase. Predkladané kniha vychádza zo snahy uľahčiť proces rozhodovania a riešenia každodenných podnikových problémov. Prináša viacero príkladov na optimál­ne zladenie súčinnosti strojov a Iudí v pracovnom procese, aby nevznikali nežtadúce stratové časy. Jej hlavným zámerom je demonštrovať na mnohých príkladoch možnosti použitia matema­tiky a matematickej formulácie pra­covných úkonov pri konkrétnych pra­covných činnostiach. Matematické úda­je sú pripravené vhodnou a dobrou formou, to znamená, že sú zostavené do rozličných prehľadných zrozumiteľ­ných a rýchlo použiteľných tabuliek. Publikácia bude prínosom nielen pre teoretikov, ale aj pre praktikov v pod­nikových podmienkach. Vyšla v knižni­ci racionalizácie a riadenia. Má 176 strán a viazaná stoj! Kčs 15,50. (ká) 2 TECHNICKÉ NOVINY Pozrtámlzvj • KvittlbCL • listy • oHlevsy Záujemcom o rodinné domy VYŠIEL II. DIEL KATALÓGU Koncom roku 1971 vyšiel druhý diel Katalógu projektov rodinných domov, ktorý obsahuje 48 projek­tov rodinných domov rozličných druhov, a to samostatne stojacich, dvojdomov, átriových domov, či už na rovine, alebo na svahovitý terén. Značná časť projektov je riešená ako rodinné domy s dvoma bytmi, na ktoré sa vzťahuje finančné zvý­hodnenie podľa vládneho uznesenia č. 67/70. Individuálni stavebníci, ktorí sa pripravujú stavať rodinný dom, mô­žu si prvý aj druhý diel Katalógu projektov rodinných domov objed­nať na adrese: Odborový vývojovo-projektový ústav miestneho stavebníctva, Tren­čín, Zlatovská cesta. K vybraným projektom z kataló­gu možno na tej istej adrese objed­nať aj projektovú dokumentáciu, ktorá podľa rozsahu stojí 300,—, 500,— alebo 700,— Kčs. Tretí diel katalógu vyjde v dru­hej polovici roku 1972. Do dosiaľ vyšlých dvoch dielov katalógu mož­no nazrieť na odboroch výstavby národných výborov všetkých stup­ňov. Ing. arch. ADA HORVÁTHOVA Na SPŠCH oslavovali a bilancovali Pri bilancovaní práce Strednej priemyselnej školy chemickej v Bra­tislave za uplynulých 20 rokov ko­nali sa pri tejto príležitosti viaceré besedy. Jednou z nich bola beseda riaditeľov SOŠ chemických na Slo­vensku. Pedagogický výskumný ústav v Bratislave sa zaoberá problematikou stredných škôl chemických a škôl, na ktorých sa pripravujú absolven­ti chemických študijných odborov. Rozvoj socialistickej spoločnosti ne­ustále kladie požiadavky aj na vý­chovu odborníkov. Absolventi stred­ných odborných škôl sa preto budú neustále uplatňovať v celej našej hospodárskej činnosti. Zúčastnia sa priamo na výrobe, ale aj vo vyvíja­júcej sa terciálnej sfére. Preto tre­ba vychádzať v ústrety novým po­žiadavkám, ktoré kladie rozvoj na­šej spoločnosti na školstvo. Odbomometodická komisia, kto­rú na tejto besede ustanovili, bude sa zaoberať intenzifikáciou najmä odborných predmetov, a to pokiaľ ide o výber a štrukturalizáciu ich obsahu. - Pôjde o predmety, ako je chémia všeobecná, anorganická, or­ganická, analytická a fyzikálna. Tie­to predmety tvoria totiž všeobecný odborný základ všetkým chemickým študijným odborom. Komisia sa má zaoberať zásadný­mi aktuálnymi problémami, ktoré sa týkajú modernizácie cieľov, obsahu, štruktúry a metód vyučovania na chemických študijných odboroch. PIRA FILIPOVIČOVÄ TSM: RADOST A PREKVAPENIE Na výhercov prvej časti XVII. roč­níka Technickej súťaže pre mládež, ktorá sa bude žrebovať 27. januára 1972, čaká dvesto cien. Kto verí v čísla, už teraz si môže vybrať jed­notku, či sedmičku, alebo číslo, kto­rému verí, že mu prináša šťastie. Vyberte si a dajte sa prekvapiť! 1. cena: Motocykel JAWA 20-50 2. cena: Magnetofón PLUTO 3. —5. Fotoaparát ZORKIJ 4 6.— B. Filmovacia kamera ADMIRA 9.— 13. Tranzistorové rádio MENUET 14.— 15. Tranzistorové rádio DOLLY 16.— 20. Náramkové hodinky POĽOT 21. cena: STAN ISKRA 21. cena: Stan ISKRA 22, — 23. Stan ZEBIN 24.— 30. Náramkové hodinky zn. PRIM 31.— 40. Nafukovacie ležadlo 41,— 45. Aktovky 46.— 65. Zlaté plniace perá 66.— 75. Diplomatka 76.— 83. Diplomatka 86.—105. Logaritmické počítadlo 106.—130. Stolnotenisová súprava 131.—160. Športový vak 161.—200. Elektrická ceruzková skúšačka TECHNICKÉ NOVINY Prečo nedostať TN pod ZOBOROM? Pracujúci staroslávnej Nitry a jej okolia sťažujú sa na Poštovú novi­novú službu v Nitre. V ostatnom ča­se nedostat v tomto meste TECH­NICKÉ NOVINY, resp. dostat ich len v malom počte, takže sa ihneď mi­nú. Z jednej strany sa tešíme, že je veľký záujem b tento časopis, no z druhej strany nevidíme príčinu, prečo by si ho nemohol prečítať každý, kto sa oň zaujíma. Vedúca novinového stánku č. 1 pri MsNV sa stažovala, že potrebuje o dvadsat exemplárov viac, aby mohla záujemcov uspokojit. Vedúca stánku pred bývalým Župným do­mom sa ponosovala, že niekedy nď­­môže uspokojit ani stálych zákazní­kov, ktorí majú záujem o tieto novi­ny. A vedúca stánku na předmostí tiež je nespokojná, že nevie uspo­kojiť zákazníkov. Myslím si, že by bolo namieste urobiť nápravu a uspokojit záujem pracujúcich, a to aj vtedy, keď ško­ly zväčjsili odber. Tomu, že TECH­NICKÉ NOVINY číta školská mlá­dež, sme radi, ale to nemôže byt na prekážku tomu, aby si pracujúci mohli kúpiť svoje obľúbené noviny. Sme zvedaví, ako zareaguje na odô­vodnenú síažnost pracujúcich Poš­tová novinová služba v Nitre. Dr. LADISLAV MARTINCEK Nitra SELEKTÍVNE SKLO LÁTKA S PERSPEKTÍVOU Efektívna premena slnečnej ener­gie na energiu tepelnú lákala ľudí od nepamäti. Je známe veľmi jed­noduché zariadenie na tieto účely — nazývané , .horiacou skrinkou“. Je to vlastne drevená skrinka, kto­rej dno je pokryté tepelnoizolačným materiálom. Súčasťou izolačného materiálu je kolektor — príjemca slnečných lúčov. Skrinku uzatvára sklený kryt. Zariadenie sa nastaví skleným krytom k juhu. Slnečné lúče prechádzajúce cez sklo nahrie­vajú kolektor natretý čiernou far­bou. Sklený kryt zmenšuje straty tepla zapríčinené vonkajšími pove­ternostnými vplyvmi, takže teplota vnútri skrinky vystúpi na 40 až 50 °C. Na takomto princípe je zalo­žené napríklad zahrievanie sklení­kov, sušiarní ovocia a pod. Toto zariadenie však ani zďaleka neumožňuje využit všetku energiu slnečných lúčov. Sklo prepúšťa do­vnútra ,.horiacej skrinky“ 85 % sl­nečnej energie. Zohrievajúci sa ko­lektor začne vylučovat infračervené lúče, čo znamená, že stráca teplo. Bolo treba nájst riešenie na . zame­dzenie tejto straty tepla v skrinke. Zistilo sa, že zosilnenie tepelnej izo­lácie je bez účinku. Tak isto bez účinku bolo použitie dvojitého skla. Skúšali nahradiť sklo rozličnými fó­liami. Vyskúšali fólie z niklu, žele­za a iné, ale ani jedna sa neosved­čila. Konečne po trojročnom skúmaní sa osvedčili „selektívne fólie" kys­ličníka cíničitého. Selektívna fólia kysličníka cíničitého zhoršuje len 0.6 % prechod priamych slnečných lúčov, ale na 65 % zlepšuje tepel­ný odraz kolektora. Na použitie selektívnej fólie kys­ličníka cíničitého na ohrev slnečný­mi lúčmi dostali traja sovietski vy­nálezcovia autorské osvedčenie č. 282 819. Využívaním selektívneho skla v poľnohospodárstve, v skleníkoch, su­šiarňach a pod., ušetrilo sa len za jeden rok 1 300 000 rubľov na pali­ve. Zahrievanie selektívnym sklom umožní pěstovat teplomilné rastliny na severe ZSSR. Aj v severných ob­lastiach krajiny budú sa môct pěs­tovat v skleníkoch zasklených se­lektívnym sklom uhorky, šalát, juž­né kvety a pod. Na juhu, kde je in­tenzita slnečných lúčov veľká — a pri predpoklade, že kolektor pohltí 96 Vo slnečného žiarenia — dosiah­ne teplota vyžarovaná kolektorom viac ako 100 "C. Sovietski výskum­níci počítajú s používaním selektív­neho skla aj pri slnečných termo­elektrických generátoroch malej ka­pacity. MARCELA HORVÁTHOVA (POZNÁMKA REDAKCIE: Krátku informáciu o tomto vynáleze aj s ilustráciami priniesli sme v TECH­NICKÝCH NOVINÄCH č. 46/1971 pod názvotn „Akumulátor tepelnej ener­gie“.) OPRAVA V úvodníku „V ústrety VIII. všeodborovému zjazdu“ na pr­vej strane v TN č. 1 zo 4. ja­nuára 1972 vinou tlačiarne bol chybne vysádzaný prvý odsek. Odsek mal správne znieť: „XII. plenárne zasadanie Ústrednej rady CSROH, ktoré sa konalo v dňoch 15. a 16. decembra 1971, prerokovalo súčasný stav príprav na VIII. všeodborový zjazd a zhodno­tilo doterajší priebeh konania výročných členských schôdzí ROH.“ Prosíme čitateľov, aby si chybu v tomto zmysle opra­vili. TECHNICKÉ NOVINY METODICKÉ POKYNY PRE TEMATICKÉ RIADENIE V BUDÚCOM ČÍSLE Úrad pre patenty a vynálezy v Prahe vydal nuvé metodické pokyny pre te­matické riadenie vynálezcovskej a zlep šovatelskej činnosti, ktoré platia už od 1. januára 1972. Tieto pokyny uve­rejníme v plnom znení v 3. čísle TECHNICKÝCH NOVÍN, ktdré vyjde dffá 18. januára 1972. Čitateľov upozorňu­jeme, aby si vu vlastnom záujme toto číslo vopred zabezpečili. Tým, ktorí nemajú TECHNICKÉ NOVINY predplate­né, odporúčame, aby hneď puslali ob­jednávku na toto číslo priamo do re­dakcie, na adresu: TECHNICKÉ NOVI­NY, Hviezdoslavovo nám. 11, Bratislava. REDAKCIA Rast energie dostupnej Človeku mal za následok v posledných dvoch storočiach najvýznamnejší pokrok v dejinách ľudstva. Mnohí súčasníci, ktorí sa narodili a vyrástli vo svete všadeprítomnej energie, si neuvedomujú, ako úzko sú ľudské požiadavky späté s uvoľ­ňovaním a zvládnutím energie. Ener­gia je životodarnou krvou modernej civilizácie. Súčasne však stále väčšmi vzras­tajú obavy z užívania energie vzhľa­dom na obmedzené zásoby prírod­ných zdrojov a na hromadenie od­padu. Tým sa dostávame k veľmi dôleži­tému bodu, totiž k úlohe jadrovej energie v oblasti zachovania ener­getických zdrojov a životného 'pro­stredia: Raz budeme mať k dispo­zícii veľké množstvo veľmi lacnej energie používanej v spojení s vy­soko systematizovanými technoló­giami, ktoré nám pomôžu dostať sa z nehospodárneho a znečisteného prostredia do sveta výkonnejšieho a zdravšieho. Hlavným zdrojom tejto energie stane sa skôr či neskôr jad­rová energia, získaná predovšetkým štiepením v množivých reaktoroch a, dúfajme, že jedného dňa tiež to­pením v termonukleárnych reakto­roch. Skôr ako vysvetlím, prečo tomu tak pevne verím, dovoľte, aby som uviedol niektoré životné „skutočnos­ti“, ktoré si musíme všetci uvědomit a zmierit sa s nimi: Napriek. tomu, že sa už dosiahol určitý pokrok v úsilí o kontrolu po­pulácie, je väčšina odborníkov toho názoru, že do konca storočia bude žít na Zemi ast 7 miliárd ľudí — to znamená, že obyvateľstvo Zeme sa oproti dnešku takmer zdvojnásobí. Životná úroveň na celom svete stúpa a bude stúpat i naďalej s ras­túcou industrializáciou, ktorá vedie Ľudská stránka jadrovej energie Dr. GLENN T. SEABORG predseda Americkej komisie pre atómovú energiu k stále väčšiemu čerpaniu prírod­ných zdrojov. Napriek všetkej úcte k zemným palivám [uhliu, rope, zemnému ply­nu], na ktorých náš priemyselný vek vznikol a rozkvitá [a s pri­hliadnutím k známym alebo projek­tovaným a dosiaľ neodkrytým rezer­vám týchto palívj, sa domnievam, že tieto samotné zdroje nestačia kryt svetovú spotrebu energie, akú mož­no očakávat v budúcich 100 až 200 rokoch, a v nijakom prípade, nebu­dú stačit, ak si želáme dosiahnuť všetko, to, alebo aspoň väčšinu to­ho, o čom sa domnievame, že by sme dosiahnuť mali. Co by sa však stalo, keby sme sa ľahkovážne spoliehali iba na ener­giu dosiahnutú spaľovaním ako na zdroj všetkej potrebnej elektriny? Domnievam sa, že taká masívna, urýchlená spotreba zemných palív by vážne ohrozila životné prostre­die. Hlavným zdrojom, z ktorého by bolo možné získat obrovské množ­stvo energie v budúcich storočiach bez katastrofálnych následkov, je atómové jadro. Jadrová energia — či už vo forme štiepenia, alebo to­penia — je logickým krokom v his­torickom postupe, keď ľudia v po­slednej chvíli — vyjadrené historic­ky — postúpili od jedného zdroja k druhému. My, ktorí pracujeme v odbore jad­rových palív, vidíme v rastúcom po­užívaní jadrovej energie viac ako len krok k získaniú väčšieho množstva energie a k udržaniu zdravého prostrédia. Vo vývoji veľ­kých množivých reaktorov vidíme prostriedok, ako lacno vyrobiť znač­né množstvo energie, ktorá môže mať ďalekosiahly vplyv na celý náš život — na životy ľudí na celom svete. Táto energia môže radikálne zmeniť ekonomiku a technické po­stupy väčšej časti priemyselnej vý­roby. Pokles nákladov na výrobu ener­gie môže viest k novým a lepším spôsobom výroby hliníka, horčíka a ocele, priemyselných hnojív, rozlič­ných priemyselných chemikálií a mnohých nových materiálov, lacná elektrina nám umožní vyrábať kyslík skvapalnením vzduchu, svietiplyn z uhlia a jedného dňa hospodárne aj benzín z uhlia. Umožní nám tiež využit veľké nerastné bohatstvo mo­rí — a čo je možno ešte dôležitej­šie — odsolit veľké množstvá mor­skej vody a podchytit podzemné zá­soby vody na svete, keď spotreba sladkej vody v budúcich rokoch ne­vyhnutne stúpne. Možno, že nám tiež dopomôže k novým metódam spra­covávania organického odpadu, kto­rý dnes vraciame prírode rýchlej­šie a vo väčšom množstve, než ho môže absorbovať. Veľké množstvo energie, ktorú mô­že v budúcich storočiach dodat iba atóm, nám umožní obnovit obeh prí­rodných zdrojov a zachovat zdravé prostredie. Pomerne malé množstvo odpadu z jadrových elektrární bude možné úspešne zvládnut. Pri dobre pláno­vanom umiestení a rozumnom uplat­není jestvujúcich i nových techno­lógií bude tiež možné dobre sa vy­rovnat s termálnymi účinkami jadrových elektrární — možno do­konca v prospech ľudí! Stačí iba pokojne a rozumne po­rovnat malé riziko racionálneho vy­užitia jadrovej energie s ďalekosiah­lymi následkami výhradného použí­vania zemných palív v neustále sa vyvíjajúcom svete, aby sme si uve­domili, že by bolo čírym bláznov­stvom neusilovat sa o plné využitie množivých reaktorov a nepokračo­vat v práci na využití kontrolovanej reťazovej réakcle. Ak budeme usilovne pracovat na úlohe, ako blahodarne a ľudsky po­užívat jadrovú energiu, ukáže sa, že jadro atómu je naším najvýhodnej­ším a najhumánnejším zdrojom ener­gie. ROČNÍK XX — ČÍSLO 2 — 1972

Next