Technické Noviny, červenec-prosinec 1974 (XXII/27-52)

1974-07-02 / No. 27

Unikátny kotol z Tlmáč pre Obrenovac Vyznamenanie za reprezentačné dielo techniky Roku 1980 bola vyhlásená súťaž na dodávku a výstavbu tepelne) e­­lektrárne na kolubarský lignit, kto­rá sa mela v prve] etape vybaviť dvoma 200 MW blokmi a postaviť nedaleko Belehradu v Obrenovacl. Na výzvu odpovedala ai ČSSR pro­stredníctvom ' kotlářského závodu Slovenské energetické strojárne S. M, Kirova, n. p., Tlmače, ktorý po­núkol parný kotol výkonu 650/700 t/h s prirodzenou cirkuláciou. Za­čiatkom októbra 1980 ČSSR podpí­sala kontrakt na dodávku dvoch kot­lov. Bola to zložitá práca, kupujúci sl kládol náročné podmienky. Bolo treba venovať neobyčajnú pozornosť technickému riešeniu kotla vzhľa­dom na požiadavku vysokej spoľah­livosti zaradenia hneď od uvedenia do prevádzky, dodržanie kontraho­vaných parametrov, značné -nároky na nosnú konštrukciu pre veľký stu­peň zemestrasenia, ako aj na tú sku­točnosť, že parný kotol takého dru­hu ešte ČSSR nevyvážala. Na projektovanie tejto veľmi ná­ročnej úlohy podujal sa kolektív pracovníkov n: p. SES -SMK Tlmače — Ing. JOZEF BOBOVNICKÝ, Ing. JÄN KOVÄC a Ing. GABRIEL GÜBA, CSc. Ich zásluhou realizovala sa ce­lá akcia za 31 mesiacov od začatia projektových prác do uvedenia pr­vého kotla do prevádzky. Prácu troj­členného kolektívu pri projektova­nf a konštrukcii uvedeného kotla o­­cenili 7. mája 1974, keď Ing. JOZEF BOBOVNICKÝ, Ing. JÄN KOVÁČ a Ing. GABRIEL GUBA, CSc., prevzali na Západoslovenskom krajskom vý­bore KSS vysoké štátne vyznamena­nie „Za zásluhy o výstavbu“. Ing. JOZEF BOBOVNICKÝ ako ve­dúci výpočtového oddelenia mal naj­väčší podiel na projektovom spraco­vaní kotla 650 t/h, 140 ata, 450 °C na spaľovanie Juhoslovanského lig­nitu pre TEC Obrenovac. Prácu si vykonáva svědomitě a zodpovedne, čím sa vo veľkej miere pričinil o dobrý chod riadenia, dobré meno podniku SES SMK v Tlmačoch a ce­lej ČSSR. Ing. JÄN KOVÄC roku 1959 začínal v podniku ako pomocný konštruktér a v súčasnosti vykonáva funkciu technického námestníka. Je skúse­ným a dobrým odborníkom, preto nemohol stáť bokom ani pri takej náročne] úlohe, ako Je vyprojekto­vanie a skonštruovanie kotla 650 t/h. Na riadení prác pri projektovaní kotla 850 t/h zúčastnil sa a] vedúci oddelenia výpočtov Ing. GABRIEL GUBA, CSc. Jeho účasť sa vyznačo­vala presnosťou a kvalitou. Za vyše dvadsaťročnej pracovnej činnosti v podniku mal možnosť už viackrát potvrdiť svoje odborné vedomosti, ktoré ustavične uplatňuje v praxi. PARAMETRE KOTLA Kotol Je pôvodnej koncepcie SES SMK, n. p., Tlmače, a je vo svojej kategórii najmä vzhľadom na česko­slovenské pomery unikátom. Z Jeho technických údajov uvá­dzame: menovitý výkon kotla 650 t/h, max. výkon kotla 700 t/h. min. výkon bez stabilizácie 350 t/h, min. výkop so stabilizáciou 200 t/h, množ­stvo prihriatej pary pri menovitom výkone 570 t/h, menovitý tlak pri­hriate] pary 140 ata, menovitá tep­lota prihriate] pary 540 °C, teplota napájače] vody 240 °C, účinnosť kot­la pri menovitom výkone 85 %, ú­­činnosť kotla pri hospodárnom vý­kone 85,5 percenta. Výhrevnosť paliva Je 1300 až 1600 kcal/kg, obsah vody v palive 52 až 56 %, obsah popola v palive 14 až 20 %. (hor) Pohľad na stavbu kotla 650 t/h na spaľovanie Juhoslovanského lignitu pre TEC Obrenovac Ing. GABRIEL GU­BA, CSc. Ing. JÄN KOVÁČ Ing. JOZEF BOBOV­­NICKÝ 2 TECHNICKÉ NOVINY Požňamký • kritika • listy • 0/7/asy SVTS: ODBORNÁ SKUPINA MOTOROVÝCH VOZIDIEL Už druhý rok rozvíja v SVTS svo­ju činnosť Odborná skupina motoro­vých vozidiel. Organizačné, technické a koncep­­né problémy automobilového prie­myslu na Slovensku vyžadovali si založenie samostatnej odbornej sku­piny v rámci Slovenskej strojárske) spoločnosti. Zakladateľom a predse­dom odbornej skupiny |e dlhoročný pracovník v odbore motorových vo­zidiel doc. Ing. JAROSLAV URBAN z SVŠT v Bratislave. Prácu odbornej skupiny motorových vozidiel riadi výbor zložený zo zástupcov sloven­ských podnikov a závodov automo­bilového priemyslu. Odborná skupina zameriava svoje úsilie na perspektívu automobilové­ho priemyslu a hľadá cesty účinnej spolupráce s vedením podnikov a závodov a s vyššími štátnymi orgán­mi a usporadúva odborné akcie so širokou účasťou odborníkov z auto­mobilového priemyslu. Významnou akciou odbornei skupiny motorových vozidiel v spolupráci so ZP SVTS v BAZ bola celaštátna konferencia s medzinárodnou účasťou „O aktívnej a pasívnej bezpečnosti automobilov“, ktorá sa uskutočnila 21. a 22. mája 1974 v Bratislave. Jednotlivé závodné pobočky SVTS usporadujú popri tom svoje vlastné akcie, ktoré nadväzujú na rámcový plán činnosti odbornej skupiny. Z významnejších akcií treba spomenúť účasť zástupcov skupiny na XV. me­dzinárodnom kongrese FISITA v Pa­ríži v máji 1974, aktív o budovaní vedeckovýskumnej základne automo­ KNIŽNÉ NOVINKY Dr. ekon. vied S, I. KAMENICER R kolektív: AUTOMATIZÁCIA V SYSTE­ME RIADENIA VÝROBY, Co je vlastne veda o riadení? Do akef oblasti ľudských poznatkov ju možno zaradiť? Do якэ] miery |a schopná rieälť úlohy zvyšovania efek­tívnosti výroby? Má tieto a mnohé ďal­šie otázky odpovedá táto publikácia preložená z ruštiny. Kniha odporúča­ná do pozornosti čitateľa je Jedným z nemnohých pokusov podať charakte­ristiku celého systému prác súvisia­cich s projektovaním automatizované­ho systému spracúvania dát v ZSSR, kde majú v tejto oblasti velké skú­senosti. S úžitkom sl ju prečíta každý inžinier a ekonóm, ktorý sa zaoberá otázkami riadenia alebo sa o ne zaujíma. Vydala iu Práca, vydavatel­stvo a nakladateľstvo ROH, Bratislava, vo svojej knižnici Ekonomika práce a priemyslu. Kniha je viazaná, má 244 strán a stojí 28 Kčs. (po) bllového priemyslu na Slovensku a účasť na celoštátne] konferencii Au­tomobilovej sekcie Českej strojár­skej spoločnosti. Významná je aj spolupráca so štátnymi orgánmi, na­jmä s Ministerstvom výstavby a tech­niky SSR pri vypracúvaní odborných posudkov, koncepčných materiálov a stanovísk pre šiesty päťročný plán, Odborná skupina motorových vozi­diel Slovenskej strojárskej spoloč­nosti SVTS má pred sebou veľké ú­­lohy. Sú to úlohy o to náročnejšie a zodpovednejšie, že prudký rozvoj automobilového priemyslu a moto­rizácie vyžadujú aj primerané zvlád­nutie problémov ochrany životného prostredia. Ing. JOZEF DUŠEK VYUŽÍVAŤ ac kaly Každý rozumný hospodár vie, ako pre väčšiu efektívnosť výroby ]e dôležité šetriť energiou a dôkladne zhodnocovať suroviny. A] vo výro­be stavebných látok Je v tomto smere veľa dosiaľ málo využívaných možností. Napríklad pri technolo­gickom procese výroby azbestoce mentových výrobkov ako odpad vznikajú azbestocementové kaly, v ktorých Je isté množstvo dovážanej suroviny a úzkoprofilového cemen­tu. Okrem toho nevyužité kaly sa vyvážajú na vyvážku, kde značne znehodnocujú pôdu, a to nehovorí­me o finančných nákladoch na ich odvoz. Napríklad v n. p. AZBESTO­­CEMENTOVĚ ZÄVODÝ, Nitra, pred­stavujú tieto náklady ročne 500 000 až 700 000 Kčs. Našťastie v ČSSR jestvuje patent č. 131150, podľa kto­rého možno azbest a cement zachy­tený z kalov spätne využiť vo vý­robe AC výrobkov, a tak tieto vzác­ne suroviny lepšie zhodnotiť. Pri zúžitkúvaní AC kalov dobré výsledky dosiahli v u. p. BEROUN­SKÉ ETERNITOVÉ ZÁVODY, Beroun, a to pomocou odstredivého zaria­denia, ktorým sa z kalov získava zahustená konzistencia azbestu a prečistená voda s menším . percen­tuálnym obsahom mikroazbestu. Vy­rátalo sa, že uplatnením tohto za­riadenia iba v Jednom čs. závode na výrobu azbestocementových vý­robkov možno ich ročne vyrobiť na­vyše v hodnote asi 3 mil. Kčs. Ke­by všetky naše azbestocementové závody (Nitra, Puchov, Beroun, Šumperk a Hranice) zaviedli od­streďovanie azbestu z kalov, týchto výrobkov by bolo podstatne viac a ušetrili by sme azbest dovážaný z Kanady, z afrických krajín a zo ZSSR. Aj vo využívaní AC kalov treba vidieť plnenie jednej z úloh XIV. zjazdu KSČ a 4. plenárneho zasa­dania ÜRO, ktoré vydalo výzvu všet­kým závodom: „Materiálové náklady znížiť oproti plánu o jednu miliar­du korúnl“. MIKULÁŠ MAÍAŠEJE VZOROVÁ AKCIA NA ČERTOVE Na výročnej schôdzi závodne] po­bočky SVTS v Gumárňach 1. mája v Púchove hovorilo sa o úspechoch i neúspechoch tejto organizácie. ZP SVTS prispela rozhodnou mierou k tomu, aby technický rozvoj v podni­ku mal žtadúcu úroveň. Pri hodnotení výsledkov roku 1973 nemožno nespomenúť úspechy v zlepšovateľskom hnutí 1 v hnutí sto­­tlsíckárov. V priebehu roka poboč­ka zorganizovala niekoľko podujatí, ktoré mplt úspech najmä medzi mla­dými ľuďmi, V spolupráci so ZV ROH, Radou mladých odborníkov a CZV SZM poskytovali sa poradenské služby pre zlepšovateľov a hospo­dárskych pracovníkov o vnútropod­nikových zásadách pri vybavovaní zlepošvacích návrhov. Pobočka po­máhala pri organizovaní školenia 0 novom zákone č. 84 pre pracovníkov celého Stredoslovenského kraja, pri aktíve mladých zlepšovateľov, stret­nutí so zaslúžilými zlepšovateľmi — dôchodcami, pripravila niekoľko au­tobusových zájazdov na Inchebu do Bratislavy, veľtrhy do Brna. Veľmi úspešným podujatím boli Dni novej techniky, ktoré sa konali v rekreačnom stredisku na čertove. Počas dvoch dni oboznámilo sa tam 04 odborníkov a odberateľov pú­chovských výrobkov s novými mate­riálmi, výrobkami, praktickým po­užívaním pneumatík, autoduší, a do­pravných pásov. Túto úspešnú ak­ciu chce pobočka zopakovať na bu­dúci rok ako súčasť osláv 25. výro­čia začatie výroby v podniku. Medzi dobré výsledky ZP SVTS v Gumárňach 1. mája patrí aj umieste­nie sa v 2. ročníku hnutia na zákla­de výzvy Prlemstavu, Prievidza, kde spomedzi 148 pobočiek obsadili s 1273 bodmi 4. miesto a zároveň do­stali Čestné uznanie ČSVTS. Tohto roku sa zapojili i do hnutia „Za kaž­dého člena SVTS jeden zlepšovací návrh alebo racionalizačné opatre­nie“. Medzi najdôležitejšie úlohy, ktoré si vytýčili gumári na tento rok, patrí zapojenie ostatných členov vedeckej a technickej inteligencie, vrátane jej mladej časti, do úloh zameraných na úsporu palív, energie, materiá­lov a prispetie k ďalšiemu ‘ zlep­šeniu kvality výrobkov. JANA HACHLINCOVÄ Vojenský zemepisný Keď sa roku 1763 začalo podľa návrhu maršala DAUNA tzv. Jozefín­ske mapovanie, viedol tieto práce štáb hlavného ubytovateľa. Nebolo v tom čase totiž nijakého špeciálne­ho orgánu, ktorí/ by bol mohol robit túto prácu. Roku 1800 zriadili v Miláne tzv. Kriegsdepôt a o rok neskôr zriadili pri tomto útvare topografický zbor a roku 1802 topografický ústav. Pri počiatkoch Františkovho ma­povania navrhol vtedajší šéf štábu hlavného ubytovateľa poľný maršal JOHANN JOSEPH WENZEL ANTON FRANZ KARL RADETZKY [1766— 1858) vytvoril zvláštny mapovací zbor. Ten vznikol roku 1811. Keď ob­sadili Rakúšania roku 1814 Lombard­sko a Benátky, premenili na rozkaz cisára FRANTIŠKA 11. milánske Kriegsdepôt na Instituto geografico militare. Tento ústav podriadili štá­bu hlavného ubytovateľa. Roku 1816 rozšírili viedenský to­pografický ústav, ktorý dostal po­menovanie Topograficko-litografický ústav generálneho štábu. Roku 1818 zlúčili milánsky ústav s viedenským a vytvorili takto Vojenský zemepisný ústav. Už vtedy uvažovali o přenese ní celého ústavu do Viedne, ale ú zemné i námorné vymeriavacie prá­ce si vyžadovali, aby až do ich skon­čenia zotrval milánsky ústav na mie$te. Roku 1821 pribudol ešte vo Viedni triangulačný úrad. , Podľa rozhodnutia cisára FERDI­NANDA 1. presíahovalt 7. januára 1839 milánsky ústav do Viedne a tam vznikol potom definitívne Clsár­­sko-kráľovský vojenský zemepisný ústav. Za rok založenia tohto ústavu treba však pokladaľ rok 1818, keď sa milánsky ústav zlúčil s vieden ským. Prvým riaditeľom tohto ústavu stal sa plukovník — neskôr generál — ANTON CAMP AN A VON PLÜGEN BERG. Roku 1839 pracovalo v tomto ústave 70 osôb. Ostav prešiel niekoľkými reorgani­záciami. Roku 1839 začala pracovat prvá skupina, geodetický odbor. Pr­vým riaditeľom tohto odboru bol plukovník ALOIS HAWLICZEK. Roku 1842 vznikol mapovací odbor, ako samostatná druhá skupina. Tu bol prvým riaditeľom podplukovník AN­TON WEISS. Toho roku — 1842 — nasťahoval sa ústav do novej, na ten účel postavenej budovy za no­vou viedenskou radnicou. Budova bo­la taká rozsiahla, že popri samom ústave s výborným zariadením bola tu i hvezdáreň a bolo tu i miesto na ubytovanie popredných funkcio­nárov ústavu. Po čase však už bu­dova veľkosťou nestačila, a preto ju zvýšili o jedno poschodie, pribud­li prístavby a najali budovu pre tla­čiareň. Z 1. skupiny vyčlenil sa roku 1861 kartografický odbor ako 111. skupi­na. Organizačný predpis tohto ústavu prvý raz reorganizovali roku 1869. Väčšie zmeny v organizácii vieden­ského Vojenského zemepisného ú­­stavu nastali roku 1881. Pri geode­tickom odbore vtedy zriadili oddele­nie katastrálneho mapovania. Pri mapovacom odbore vzniklo roku 1881 dvanásť mapovacích oddelení a vojenská kresličská škola. Túto školu potom roku 1887 zmenili na kresličskú a mapovacíu školu. Počet mapovacích oddelení vzrástol neskôr na štrnásť a roku 1889 pribudlo pri tomto odbore konštrukčné oddelenie. Roku 1881 bol riaditeľom kartogra­fického odboru J AN ROSKlEVlC. V tomto odbore boli oddelenia eviden­cie máp, litografie a medirytectva. Neskôr pribudli oddelenia pre nárys a pre terén. Po reorganizácii roku 1886 mal ú­­stav už pät skupín — odborov — s 22 Oddeleniami. Pribudol technický odbor s oddeleniami pre fotografiu, jotochemigrajiu, heliogravúru, fo­­tolitografiu a tlač, a od ro­ku 1889 af oddelenia litogra­fie a rytectva. Prvým šéfom tohto odboru bol major OTOKAR VQLKO­­MER a od roku 1887 až do roku 1917 stotník ARTUR HÜBL. Piaty odbor — správna skupina — skladal sa z účtovnej kancelárie, ú­­stavného archívu, správy budov a oddelenia mužstva. Prvým prednos­tom tohto odboru bol podplukovník ERNST SEDLACSEK. Roku 1898 mal tento viedenský ú­­stav 570 pracovníkov. S ustavičným rozširovaním ústavu zväčšoval sa ne­dostatok miesta. Preto v rokoch 1904 —1905 postavili novú budovu — tzv. Budovu B —, do ktorej presťahovali celý technický odbor a evidenčné oddelenie kartografického odboru. Veliteľstvo a ostatné odbory zostali y pôvodnej Budove A. Ústav mal zo svojej vedeckej aj umeleckej činnos­ti silný zdroj príjmov, a preto si tú­to výstavbu financoval sám. Od štá­tu dostával iba zálohu. Prednosta technického odboru — teraz už poľný maršal — dr. ARTUR HÜBL stal sa roku 1917 riaditeľom celého ústavu. Na jar 1918 prevzal túto funkciu generál JULIUS KAI­SER, ktorý viedol cisársko-kráľovský vojenský zemepisný ústav až do kon­ca jeho trvania. V tom čase praco­valo v ústave spolu 715 osôb. Po prevrate roku 1918 odišiel poľný maršal ARTUR HÜBL a s ním aj nie­ktorí iní dôstojníci ústavu do služieb brazílskeho vojenského zemepisného ústavu v Riu de Janeiro. Vojenský zemepisný ústav vo Viedni bol veľmi dobre organizova­ný a jeho činnost bola v praxi ove­rená ako vynikajúca. Preto po skon­čení prvej svetovej vojny a po roz­pade rakúsko-uhorského mocnářstva vybudovali v nástupníckych štátoch vojenské zemepisné ústavy podľa vzoru viedenského. Ústav vo Viedni ostal s pôsobnosťou iba pre Rakús­ko. U nás vznikol podobný ústav v Prahe. ROČNÍK XXII — ČÍSLO 27 — 1974 fr.

Next