Technické Noviny, červenec-prosinec 1974 (XXII/27-52)
1974-07-02 / No. 27
Unikátny kotol z Tlmáč pre Obrenovac Vyznamenanie za reprezentačné dielo techniky Roku 1980 bola vyhlásená súťaž na dodávku a výstavbu tepelne) elektrárne na kolubarský lignit, ktorá sa mela v prve] etape vybaviť dvoma 200 MW blokmi a postaviť nedaleko Belehradu v Obrenovacl. Na výzvu odpovedala ai ČSSR prostredníctvom ' kotlářského závodu Slovenské energetické strojárne S. M, Kirova, n. p., Tlmače, ktorý ponúkol parný kotol výkonu 650/700 t/h s prirodzenou cirkuláciou. Začiatkom októbra 1980 ČSSR podpísala kontrakt na dodávku dvoch kotlov. Bola to zložitá práca, kupujúci sl kládol náročné podmienky. Bolo treba venovať neobyčajnú pozornosť technickému riešeniu kotla vzhľadom na požiadavku vysokej spoľahlivosti zaradenia hneď od uvedenia do prevádzky, dodržanie kontrahovaných parametrov, značné -nároky na nosnú konštrukciu pre veľký stupeň zemestrasenia, ako aj na tú skutočnosť, že parný kotol takého druhu ešte ČSSR nevyvážala. Na projektovanie tejto veľmi náročnej úlohy podujal sa kolektív pracovníkov n: p. SES -SMK Tlmače — Ing. JOZEF BOBOVNICKÝ, Ing. JÄN KOVÄC a Ing. GABRIEL GÜBA, CSc. Ich zásluhou realizovala sa celá akcia za 31 mesiacov od začatia projektových prác do uvedenia prvého kotla do prevádzky. Prácu trojčlenného kolektívu pri projektovanf a konštrukcii uvedeného kotla ocenili 7. mája 1974, keď Ing. JOZEF BOBOVNICKÝ, Ing. JÄN KOVÁČ a Ing. GABRIEL GUBA, CSc., prevzali na Západoslovenskom krajskom výbore KSS vysoké štátne vyznamenanie „Za zásluhy o výstavbu“. Ing. JOZEF BOBOVNICKÝ ako vedúci výpočtového oddelenia mal najväčší podiel na projektovom spracovaní kotla 650 t/h, 140 ata, 450 °C na spaľovanie Juhoslovanského lignitu pre TEC Obrenovac. Prácu si vykonáva svědomitě a zodpovedne, čím sa vo veľkej miere pričinil o dobrý chod riadenia, dobré meno podniku SES SMK v Tlmačoch a celej ČSSR. Ing. JÄN KOVÄC roku 1959 začínal v podniku ako pomocný konštruktér a v súčasnosti vykonáva funkciu technického námestníka. Je skúseným a dobrým odborníkom, preto nemohol stáť bokom ani pri takej náročne] úlohe, ako Je vyprojektovanie a skonštruovanie kotla 650 t/h. Na riadení prác pri projektovaní kotla 850 t/h zúčastnil sa a] vedúci oddelenia výpočtov Ing. GABRIEL GUBA, CSc. Jeho účasť sa vyznačovala presnosťou a kvalitou. Za vyše dvadsaťročnej pracovnej činnosti v podniku mal možnosť už viackrát potvrdiť svoje odborné vedomosti, ktoré ustavične uplatňuje v praxi. PARAMETRE KOTLA Kotol Je pôvodnej koncepcie SES SMK, n. p., Tlmače, a je vo svojej kategórii najmä vzhľadom na československé pomery unikátom. Z Jeho technických údajov uvádzame: menovitý výkon kotla 650 t/h, max. výkon kotla 700 t/h. min. výkon bez stabilizácie 350 t/h, min. výkop so stabilizáciou 200 t/h, množstvo prihriatej pary pri menovitom výkone 570 t/h, menovitý tlak prihriate] pary 140 ata, menovitá teplota prihriate] pary 540 °C, teplota napájače] vody 240 °C, účinnosť kotla pri menovitom výkone 85 %, účinnosť kotla pri hospodárnom výkone 85,5 percenta. Výhrevnosť paliva Je 1300 až 1600 kcal/kg, obsah vody v palive 52 až 56 %, obsah popola v palive 14 až 20 %. (hor) Pohľad na stavbu kotla 650 t/h na spaľovanie Juhoslovanského lignitu pre TEC Obrenovac Ing. GABRIEL GUBA, CSc. Ing. JÄN KOVÁČ Ing. JOZEF BOBOVNICKÝ 2 TECHNICKÉ NOVINY Požňamký • kritika • listy • 0/7/asy SVTS: ODBORNÁ SKUPINA MOTOROVÝCH VOZIDIEL Už druhý rok rozvíja v SVTS svoju činnosť Odborná skupina motorových vozidiel. Organizačné, technické a koncepné problémy automobilového priemyslu na Slovensku vyžadovali si založenie samostatnej odbornej skupiny v rámci Slovenskej strojárske) spoločnosti. Zakladateľom a predsedom odbornej skupiny |e dlhoročný pracovník v odbore motorových vozidiel doc. Ing. JAROSLAV URBAN z SVŠT v Bratislave. Prácu odbornej skupiny motorových vozidiel riadi výbor zložený zo zástupcov slovenských podnikov a závodov automobilového priemyslu. Odborná skupina zameriava svoje úsilie na perspektívu automobilového priemyslu a hľadá cesty účinnej spolupráce s vedením podnikov a závodov a s vyššími štátnymi orgánmi a usporadúva odborné akcie so širokou účasťou odborníkov z automobilového priemyslu. Významnou akciou odbornei skupiny motorových vozidiel v spolupráci so ZP SVTS v BAZ bola celaštátna konferencia s medzinárodnou účasťou „O aktívnej a pasívnej bezpečnosti automobilov“, ktorá sa uskutočnila 21. a 22. mája 1974 v Bratislave. Jednotlivé závodné pobočky SVTS usporadujú popri tom svoje vlastné akcie, ktoré nadväzujú na rámcový plán činnosti odbornej skupiny. Z významnejších akcií treba spomenúť účasť zástupcov skupiny na XV. medzinárodnom kongrese FISITA v Paríži v máji 1974, aktív o budovaní vedeckovýskumnej základne automo KNIŽNÉ NOVINKY Dr. ekon. vied S, I. KAMENICER R kolektív: AUTOMATIZÁCIA V SYSTEME RIADENIA VÝROBY, Co je vlastne veda o riadení? Do akef oblasti ľudských poznatkov ju možno zaradiť? Do якэ] miery |a schopná rieälť úlohy zvyšovania efektívnosti výroby? Má tieto a mnohé ďalšie otázky odpovedá táto publikácia preložená z ruštiny. Kniha odporúčaná do pozornosti čitateľa je Jedným z nemnohých pokusov podať charakteristiku celého systému prác súvisiacich s projektovaním automatizovaného systému spracúvania dát v ZSSR, kde majú v tejto oblasti velké skúsenosti. S úžitkom sl ju prečíta každý inžinier a ekonóm, ktorý sa zaoberá otázkami riadenia alebo sa o ne zaujíma. Vydala iu Práca, vydavatelstvo a nakladateľstvo ROH, Bratislava, vo svojej knižnici Ekonomika práce a priemyslu. Kniha je viazaná, má 244 strán a stojí 28 Kčs. (po) bllového priemyslu na Slovensku a účasť na celoštátne] konferencii Automobilovej sekcie Českej strojárskej spoločnosti. Významná je aj spolupráca so štátnymi orgánmi, najmä s Ministerstvom výstavby a techniky SSR pri vypracúvaní odborných posudkov, koncepčných materiálov a stanovísk pre šiesty päťročný plán, Odborná skupina motorových vozidiel Slovenskej strojárskej spoločnosti SVTS má pred sebou veľké úlohy. Sú to úlohy o to náročnejšie a zodpovednejšie, že prudký rozvoj automobilového priemyslu a motorizácie vyžadujú aj primerané zvládnutie problémov ochrany životného prostredia. Ing. JOZEF DUŠEK VYUŽÍVAŤ ac kaly Každý rozumný hospodár vie, ako pre väčšiu efektívnosť výroby ]e dôležité šetriť energiou a dôkladne zhodnocovať suroviny. A] vo výrobe stavebných látok Je v tomto smere veľa dosiaľ málo využívaných možností. Napríklad pri technologickom procese výroby azbestoce mentových výrobkov ako odpad vznikajú azbestocementové kaly, v ktorých Je isté množstvo dovážanej suroviny a úzkoprofilového cementu. Okrem toho nevyužité kaly sa vyvážajú na vyvážku, kde značne znehodnocujú pôdu, a to nehovoríme o finančných nákladoch na ich odvoz. Napríklad v n. p. AZBESTOCEMENTOVĚ ZÄVODÝ, Nitra, predstavujú tieto náklady ročne 500 000 až 700 000 Kčs. Našťastie v ČSSR jestvuje patent č. 131150, podľa ktorého možno azbest a cement zachytený z kalov spätne využiť vo výrobe AC výrobkov, a tak tieto vzácne suroviny lepšie zhodnotiť. Pri zúžitkúvaní AC kalov dobré výsledky dosiahli v u. p. BEROUNSKÉ ETERNITOVÉ ZÁVODY, Beroun, a to pomocou odstredivého zariadenia, ktorým sa z kalov získava zahustená konzistencia azbestu a prečistená voda s menším . percentuálnym obsahom mikroazbestu. Vyrátalo sa, že uplatnením tohto zariadenia iba v Jednom čs. závode na výrobu azbestocementových výrobkov možno ich ročne vyrobiť navyše v hodnote asi 3 mil. Kčs. Keby všetky naše azbestocementové závody (Nitra, Puchov, Beroun, Šumperk a Hranice) zaviedli odstreďovanie azbestu z kalov, týchto výrobkov by bolo podstatne viac a ušetrili by sme azbest dovážaný z Kanady, z afrických krajín a zo ZSSR. Aj vo využívaní AC kalov treba vidieť plnenie jednej z úloh XIV. zjazdu KSČ a 4. plenárneho zasadania ÜRO, ktoré vydalo výzvu všetkým závodom: „Materiálové náklady znížiť oproti plánu o jednu miliardu korúnl“. MIKULÁŠ MAÍAŠEJE VZOROVÁ AKCIA NA ČERTOVE Na výročnej schôdzi závodne] pobočky SVTS v Gumárňach 1. mája v Púchove hovorilo sa o úspechoch i neúspechoch tejto organizácie. ZP SVTS prispela rozhodnou mierou k tomu, aby technický rozvoj v podniku mal žtadúcu úroveň. Pri hodnotení výsledkov roku 1973 nemožno nespomenúť úspechy v zlepšovateľskom hnutí 1 v hnutí stotlsíckárov. V priebehu roka pobočka zorganizovala niekoľko podujatí, ktoré mplt úspech najmä medzi mladými ľuďmi, V spolupráci so ZV ROH, Radou mladých odborníkov a CZV SZM poskytovali sa poradenské služby pre zlepšovateľov a hospodárskych pracovníkov o vnútropodnikových zásadách pri vybavovaní zlepošvacích návrhov. Pobočka pomáhala pri organizovaní školenia 0 novom zákone č. 84 pre pracovníkov celého Stredoslovenského kraja, pri aktíve mladých zlepšovateľov, stretnutí so zaslúžilými zlepšovateľmi — dôchodcami, pripravila niekoľko autobusových zájazdov na Inchebu do Bratislavy, veľtrhy do Brna. Veľmi úspešným podujatím boli Dni novej techniky, ktoré sa konali v rekreačnom stredisku na čertove. Počas dvoch dni oboznámilo sa tam 04 odborníkov a odberateľov púchovských výrobkov s novými materiálmi, výrobkami, praktickým používaním pneumatík, autoduší, a dopravných pásov. Túto úspešnú akciu chce pobočka zopakovať na budúci rok ako súčasť osláv 25. výročia začatie výroby v podniku. Medzi dobré výsledky ZP SVTS v Gumárňach 1. mája patrí aj umiestenie sa v 2. ročníku hnutia na základe výzvy Prlemstavu, Prievidza, kde spomedzi 148 pobočiek obsadili s 1273 bodmi 4. miesto a zároveň dostali Čestné uznanie ČSVTS. Tohto roku sa zapojili i do hnutia „Za každého člena SVTS jeden zlepšovací návrh alebo racionalizačné opatrenie“. Medzi najdôležitejšie úlohy, ktoré si vytýčili gumári na tento rok, patrí zapojenie ostatných členov vedeckej a technickej inteligencie, vrátane jej mladej časti, do úloh zameraných na úsporu palív, energie, materiálov a prispetie k ďalšiemu ‘ zlepšeniu kvality výrobkov. JANA HACHLINCOVÄ Vojenský zemepisný Keď sa roku 1763 začalo podľa návrhu maršala DAUNA tzv. Jozefínske mapovanie, viedol tieto práce štáb hlavného ubytovateľa. Nebolo v tom čase totiž nijakého špeciálneho orgánu, ktorí/ by bol mohol robit túto prácu. Roku 1800 zriadili v Miláne tzv. Kriegsdepôt a o rok neskôr zriadili pri tomto útvare topografický zbor a roku 1802 topografický ústav. Pri počiatkoch Františkovho mapovania navrhol vtedajší šéf štábu hlavného ubytovateľa poľný maršal JOHANN JOSEPH WENZEL ANTON FRANZ KARL RADETZKY [1766— 1858) vytvoril zvláštny mapovací zbor. Ten vznikol roku 1811. Keď obsadili Rakúšania roku 1814 Lombardsko a Benátky, premenili na rozkaz cisára FRANTIŠKA 11. milánske Kriegsdepôt na Instituto geografico militare. Tento ústav podriadili štábu hlavného ubytovateľa. Roku 1816 rozšírili viedenský topografický ústav, ktorý dostal pomenovanie Topograficko-litografický ústav generálneho štábu. Roku 1818 zlúčili milánsky ústav s viedenským a vytvorili takto Vojenský zemepisný ústav. Už vtedy uvažovali o přenese ní celého ústavu do Viedne, ale ú zemné i námorné vymeriavacie práce si vyžadovali, aby až do ich skončenia zotrval milánsky ústav na mie$te. Roku 1821 pribudol ešte vo Viedni triangulačný úrad. , Podľa rozhodnutia cisára FERDINANDA 1. presíahovalt 7. januára 1839 milánsky ústav do Viedne a tam vznikol potom definitívne Clsársko-kráľovský vojenský zemepisný ústav. Za rok založenia tohto ústavu treba však pokladaľ rok 1818, keď sa milánsky ústav zlúčil s vieden ským. Prvým riaditeľom tohto ústavu stal sa plukovník — neskôr generál — ANTON CAMP AN A VON PLÜGEN BERG. Roku 1839 pracovalo v tomto ústave 70 osôb. Ostav prešiel niekoľkými reorganizáciami. Roku 1839 začala pracovat prvá skupina, geodetický odbor. Prvým riaditeľom tohto odboru bol plukovník ALOIS HAWLICZEK. Roku 1842 vznikol mapovací odbor, ako samostatná druhá skupina. Tu bol prvým riaditeľom podplukovník ANTON WEISS. Toho roku — 1842 — nasťahoval sa ústav do novej, na ten účel postavenej budovy za novou viedenskou radnicou. Budova bola taká rozsiahla, že popri samom ústave s výborným zariadením bola tu i hvezdáreň a bolo tu i miesto na ubytovanie popredných funkcionárov ústavu. Po čase však už budova veľkosťou nestačila, a preto ju zvýšili o jedno poschodie, pribudli prístavby a najali budovu pre tlačiareň. Z 1. skupiny vyčlenil sa roku 1861 kartografický odbor ako 111. skupina. Organizačný predpis tohto ústavu prvý raz reorganizovali roku 1869. Väčšie zmeny v organizácii viedenského Vojenského zemepisného ústavu nastali roku 1881. Pri geodetickom odbore vtedy zriadili oddelenie katastrálneho mapovania. Pri mapovacom odbore vzniklo roku 1881 dvanásť mapovacích oddelení a vojenská kresličská škola. Túto školu potom roku 1887 zmenili na kresličskú a mapovacíu školu. Počet mapovacích oddelení vzrástol neskôr na štrnásť a roku 1889 pribudlo pri tomto odbore konštrukčné oddelenie. Roku 1881 bol riaditeľom kartografického odboru J AN ROSKlEVlC. V tomto odbore boli oddelenia evidencie máp, litografie a medirytectva. Neskôr pribudli oddelenia pre nárys a pre terén. Po reorganizácii roku 1886 mal ústav už pät skupín — odborov — s 22 Oddeleniami. Pribudol technický odbor s oddeleniami pre fotografiu, jotochemigrajiu, heliogravúru, fotolitografiu a tlač, a od roku 1889 af oddelenia litografie a rytectva. Prvým šéfom tohto odboru bol major OTOKAR VQLKOMER a od roku 1887 až do roku 1917 stotník ARTUR HÜBL. Piaty odbor — správna skupina — skladal sa z účtovnej kancelárie, ústavného archívu, správy budov a oddelenia mužstva. Prvým prednostom tohto odboru bol podplukovník ERNST SEDLACSEK. Roku 1898 mal tento viedenský ústav 570 pracovníkov. S ustavičným rozširovaním ústavu zväčšoval sa nedostatok miesta. Preto v rokoch 1904 —1905 postavili novú budovu — tzv. Budovu B —, do ktorej presťahovali celý technický odbor a evidenčné oddelenie kartografického odboru. Veliteľstvo a ostatné odbory zostali y pôvodnej Budove A. Ústav mal zo svojej vedeckej aj umeleckej činnosti silný zdroj príjmov, a preto si túto výstavbu financoval sám. Od štátu dostával iba zálohu. Prednosta technického odboru — teraz už poľný maršal — dr. ARTUR HÜBL stal sa roku 1917 riaditeľom celého ústavu. Na jar 1918 prevzal túto funkciu generál JULIUS KAISER, ktorý viedol cisársko-kráľovský vojenský zemepisný ústav až do konca jeho trvania. V tom čase pracovalo v ústave spolu 715 osôb. Po prevrate roku 1918 odišiel poľný maršal ARTUR HÜBL a s ním aj niektorí iní dôstojníci ústavu do služieb brazílskeho vojenského zemepisného ústavu v Riu de Janeiro. Vojenský zemepisný ústav vo Viedni bol veľmi dobre organizovaný a jeho činnost bola v praxi overená ako vynikajúca. Preto po skončení prvej svetovej vojny a po rozpade rakúsko-uhorského mocnářstva vybudovali v nástupníckych štátoch vojenské zemepisné ústavy podľa vzoru viedenského. Ústav vo Viedni ostal s pôsobnosťou iba pre Rakúsko. U nás vznikol podobný ústav v Prahe. ROČNÍK XXII — ČÍSLO 27 — 1974 fr.