Učiteľské Noviny, 1973 (XXIII/1-52)
1973-11-08 / No. 45
Slovo mier Jedno z prvých slov základného slovného fondu každého jazyka — mier. Toľkokrát skloňované, toľkokrát sprofanované, tušené, spomínané, Čakané, hľadané. Roky naň čakali Vietnamci, v jeho mene bojujú arabské národy; je zbožným želaním mnohých národov juhovýchodnej Ázie. „Mier a práca sú spolu od nepamäti späté. Vojny splodili vykorisťovanie a útlak; zdrojom mieru bol nakoniec vždy pracujúci človek,“ povedal vo svojom prejave na Svetovom kongrese mierových sil v Moskve generálny tajomník ŰV KSSZ L. I. Brežnev. Ak sa má ľudstvo pohnúť o výraznejší krok vpred, ak má nazrieť za „humno“ svojej civilizácie a vyriešiť storaké problémy súdobého človečenstva — je na to potrebný mier. Mier ako istota, prvá najzákladnejšia existenčná potreba. Mier navždy a natrvalo patriaci k človeku a životu ako voda a vzduch; mier, ktorý nie je len príležitostnou frázou a bezobsažným slovíčkom. V Moskovskej kongresovej ha'e si vedľa seba zasadli komunisti i bezpartajní, veriaci i ateisti, budovatelia socializmu, i delegáti kapitalistických krajin. Ich prvou úlohou bolo preložiť do jednotnej (jedinej!! reči význam slova mier. A nielen tot Svojim spoločným vystúpením majú svetu prízvukovať hlavné ľudské krédo o živote, práci — budúcnosti. Ved1 — „národy chcú mier spoľahlivý a nezvratný,“ — ako hovoril súdruh Brežnev. Účastníci kongresu rozumeli, ----dokazovali to súhlasným potleskom. A čo tí druhí? (r) Nový školský rok, zavčasu pripravený Pokynmi Ministerstva školstva SSR, ktoré boli prerokované v júni na porade vedúcich odborov školstva ONV a KNV a na aktívoch riaditeľov škôl, sa začal v znamení rozpracovania a plnenia záverov júlových plén ŰV KSC a ÜV KSS a práve na rozhraní mesiacov augusta a septembra prebiehajúcich krajských a okresných plén KSS. Júlové pléna utvorili neobyčajne priaznivú atmosféru starostlivosti o mládež a školu, novú etapu spolupráce všetkých školských a mimoškolských výchovných činiteľov. ústredni školskí inšpektori Ministerstva školstva SSR, väčšinou súčasne ako aktivisti ÚV KSS pre prípravu okresných plén, mali možnosť sledovať vo väčšine okresov, ako bol po stránke pedagogicko-organizačnej pripravený nový školský rok, ako prebiehalo rozpracovanie plén a realizácia prvých úloh v krajoch, okresoch a na školách. Už podľa prvých poznatkov možno konštatovať, že sa škola ešte viac zblížila so životom strany a spoločnosti. Júlové pléna ovplyvnili riaditeľské aktívy na začiatku i koncom prázdnin, zostavenie plánov práce na nový školský rok a rokovanie pedagogických rád na začiatku školského roku. Osvedčila sa úzka spolupráca straníckych výborov, závodných výborov ROH, pionierskych a zväzáckych organizácií s riadite ťmi škôl. Podarilo sa im hneď oci začiatku školského roku zainteresovať učiteľov a ostatných pedagogických pracovníkov do štúdia, analýzy a rozpracovania plén. Ako spoločný menovateľ všetkých plén a aktívov v krajoch a okresoch vystupuje do popiedia pozitívne hodnotenie doteraz vykonanej práce školských orgánov, škôl a výchovných zariadení. Kladne sa hodnotila starostlivosť o zaostávajúcich žiakov, ktorá sa prejavila v znížení celoslovenského priemeru v prepadávaní žiakov na základných deväťročných školách takmer o 1,2 %, čo značí v priebehu školského roku 1972/73 pokies o celú štvrtinu na 3,6 %. Značný pokles sa prejavil aj u žiakov cigánskeho pôvodu. V okresoch Levice, Považská Bystrica, Svidník, Michalovce, Trebišov a Nitra najvýraznejšie pokleslo percento žiakov prihlásených na vyučovanie náboženstva, čo je dôkazom nielen účinnejšej svetonázorovej výchovy v školách, ale aj aktívnej spolupváce škôl s verejnosťou v znamení uznesení ideologických plén a už aj júlových plén o práci s mládežou. Súčasne všade vystúpila požiadavka n«uspokojiť sa s dosiahnutými kvantitatívnymi výsledkami, ale ďalej sústavne prehlbovať ideologickú výchovu. Vo všetkých okresoch, aj v tých, kde sú v popredí otázky •ekonomického vyrovnávania a vytvárania priaznivejších sociálnych podmienok, prejavilo sa odhodlanie neodsúvať ideologickú pracú na vedľajšiu koľaj, alo rozvážne, systematicky a vytrvalo s prihliadnutím na podmienky a primerané metódy, rozvinúť ideologickú výchovu mládeže v celej šírke. Na stranícke podujatia v súčasnom- období nadväzujú pléna ONV, MsNV a MNV, rozpracúvajú sa plány činnosti spoločenských organizácií a aktivizujú sa v práci medzi mládežou. Pre pracovníkov odborov školstva národných výborov, ale aj ostatnýffh pedagógov vzňiká možnosť v rámci prípravy i ne vlastných zasadaniach skonkretizovat nielen výchovné, ale najmä materiálne požiadavky. Ako dobré príklady možno uviesť Chemické závody W. Piecka v Novákoch, ktoré prispievajú na budovanie spoločného výchovného zariadenia jasle—materská škola v Prievidzi, okres Považská Bystrica, kde na MNV v rámci akcie „Z“ pripravujú výstavbu 5 dvojtriednych a 1 štvortriednej materskej školy. Ešte viac sa prehlbuje doterajšia spolupráca ZDŠ Hriňová s Podpolianskymi strojárňami Detva pri budovaní školských dielní a odborných učební, spolupráca ZDŠ s vyuč. jaz. slov. v Galante, ul. j. Švermu so závodom TOS v oblasti výchovy žiakov k voľbe povolania. Odborníci vedú priamo v závode záujmový krúžok. v ktorom si žiaci osvojujú základné vedomosti a zručnosti pri manipulácii s jednoduchými prístrojmi a strojmi. ; Nedá sa však povedať, že by sa každá organizácia, každý riaditeľ, predseda JRD zamysleli podobným, spôsobom,; ajto by mohli pomôcť škole a výchove mládeže. Odbory školstva, riaditelia škôl a výchovných zariadení, učitelia a vychovávatelia splnili na . začiatku školského roku dôležité pedagogicko-organizačné úlohy, na ktorých záviselo, ako školy začnú novýškolský-rok. V mnohých’ okresoch sa* ukázalo, že kádrová príprava je ešte stále veľkým problémom. Charakterizuje ju všeobecne veľká fluktuácia medži okresmi a školami (spravidla . 50 až 100 prípadov v okrese), ktorá spôsobuje, že niektoré,prípady sa riešia až koncom augusta a začiatkom septembra, takže riaditelia škôl nevedia zavčasu’rozdeliť úväzky. Nedokončenie dislokácie spôsobúje najväčšie problémy okresom s nedostatkom učiteľov, do ktorých nenastúpia ani tí absolventi, ktorí sa tu po dlhom presvedčovaní prihlásili vyučovať. Tak napr. do okresu Vranov nastúpilo z požadovaných 110.absolventov iba 25, do okresu Považská Bystrica namiesto 108 iba 45-a do okresu Svidník namiesto 66 iba 10. Tak sa stáva, že napriek celkove znižujúcemu sa percentu nekvalifikovanosti, ktoré je na mnohých školách pomaly zanedbateľné, činí inde vyše 50 %, ba k 3. septembru chýbali učitelia vôbec. Najväčšia fluktuácia je vo" funkciách skupinových pionierskych vedúcich, ktorých sa vymenila polovica. Všeobecne možno konštatovať, že na väčšine škôl vyjasnila sa problematika zostavovania plánov školy, triednycji pčitelov a metodických zariadení, tematických plánov učiva jednotlivých predmetov a prípravy na vyučovanie v zmysle platných noriem. Prh tom je ešte dosť škôl, krde sa uprednosťujú formálne hľadiská pred obsahovými, tematické plány sa aj na základných deväťročných školách zbytočne opätovne prepisujú namiesto účelného spresňovania a doplňovania. V súvislosti s prípravou na vyučovanie sa hrubo porušuje 22. a 23. článok Pracovného poriadku pre výchovných a ostatných pracovníkov škôl a výchovných zariadení. Z uznesenia júlových plén vyplýva zabrániť narušovaniu práce škôl. Začiatok školského roku bol v znamení mimoriadnej politickej aktivity a realizovania opatrení vlúdy SSR o jesenných poľnohospodárskych prácach. Po stránke politickej a ekonomickej zaraďujeme tieto podujatia medzi aktíva, vyžadovali si však priame či nepriame narušovanie vyučovania. Domnievame sa, že vo väčšine prípadov sa postupovalo maximálne racionálne. Po ukončení týchto mimoriadnych prác nastávajú podmienky, aby sa uznesenie plén dôsledne uplatnilo. Vyžaduje- sa tu porozumenie riadiacich orgánov, zaangažovanosť a zásadovosť odborov školstva a riaditeľov škôl. Z analýzy absencie v tnipulom školskom roku, napríklad v okreše Senica a v iných, vyplynulo, že najväčšiu časť zameškaných hodín spôsobujú subjektívne dôvody. Do vedomia učiteľov a ich nadriadených musí preniknúť názor, že každá odpadnutá alebo improvizovaná hodina je to, čomu sa hovorí vo výrobe absencia, nepodarok; neplnenie úloh päťročného plánu, čo platí nielen na oblasť ekonomiky, ale aj výchovy. V navštívených okresoch sa ďalej zistilo, že iba niektoré okresy, napr. Prievidza, Bratislava íl, teda nie všetky a vonkoncom nie každá škola rozpracovala závery z celoslovenských konferencií o vyučovaní jazyka ruského, matematiky a jazyka slovenského, teda nemožno ani predpokladať, že by sa dôsledne realizovali v praxi. Zo súčasného poznania situácie na školách a plnenia politicko-výchovných ako aj peaagogicko-oŕganizačných úloh ukazuje sa nutnosť naďalej konkretizovať rozpracovanie záverov júlových plén, a najmä uvádzať ich systematicky do života. Ďalšie skvalitňovanie ideovo-politickej a vzdelávacej funkcie škôl a výchovných zariadení, harmonické uplatňovanie všetkých zložiek ko-. munistickej výchovy, vyžaduje si osobnú zaangažovanosť všetkých pedagogických pracovníkov, aktivizáciu žiakov a celej verejnosti, sústavné hodnotenie a kontrolu. Len tak budeme môcť po určilom časovom odstupe posudzovať kladne plnenie úloh, vyplývajúcich zo závažných a podnetných júlových plén ÚV KSÚ a ÚV KSS. Prvé skúsenosti z nástupu do nového školského roku JOZEF MELICHAR. MŠ SSR V Moskve sa uskutočnil historický Svetový kongres mierových *11. Foto: CßTK