Učiteľské Noviny, 1981 (XXXI/1-53)
1981-03-26 / No. 13
Od roku 1953 každoročne 28. marca oslavujeme Deň učiteľov, ktorý sa v našej socialistickej vlasti stal tradičným ocenením spoločenského významu vzdelania a uznaním obetavej práce učiteľa. Každé povolenie je zaujímavé, náročné a zodpovedné, no povolanie učiteľa je o to závažnejšie, lebo je mu zverené najväčšie bohatstvo socialistickej spoločnosti — výchova mladej generácie. Socialistický učiteľ - nositeľ pokroku Prof. PhDr. MICHAL SOTÁK, CSc. Učiteľova práca je tou prácou, ktorá zabezpečuje napredovanie spoločenského pokroku. Preto nie náhodou sa v súvislosti s otázkami výchovno vzdelávacieho procese a školy vôbec, zdôrazňuje význam osobnosti Požiadavky učiteľa. na osobnosť učiteľa, na jeho profil a prácu formulovala pri svojom zrode socialistická pedagogika. Plne docenila význam a poslanie učiteľovej práce, ale zároveň zvýšila ná roky na jeho prácu a osobnostný profil. V osobnosti učiteľa sa musí spájať v dialektickej jednote jeho idenvopolitická vyspelosť, široká vedecká erudovanosť a pevnosť marxistických postojov. Politická uvedomelosť a politické vzdelanie sú atribútmi profilu a osobnosti učiteľa, pretože skutočným učiteľom môže byť len ten, kto je politicky uvedomelý a vzdelaný. Z toho vychádza požiadavka, aby marxisticko-leninský svetonázor splynul s celou osobnosťou učiteľa. Iba učiteľ, ktorý si osvojil marxisticko leninskú teóriu a je sáin presvedčeným a uvedomelým človekom, preniknutý komunistickou vyspelosťou a nezlomnou oddanosťou politike KSČ, je schonný svoje ideové presvedčenie vytvárať u svojich žiakov. I slová s. Biľaka, vyslovené na Západoslovenskej krajskej konferencii KSS, „... že len človek uvedomelý, oddaný veci socializmu, presvedčený vlastenec a internacionalista, môže byť skutočným bojovníkom za socializmus, nositeľom revolučnosti dneška. Človek, ktorý je presvedčený n komunistickej pravde, neuhne, nezakolíše“, v plnom rozsahu sa vzťahujú i na učiteľa. Postupujúca vedecko technická revolúcia a neustále napredovanie spoločnosti kladú vysoké nároky na odborné vzdelanie. Učiteľ sa nemôže uspokojiť iba s poznatkami, ktorými ho vyzbrojila škola. Ďalšou požiadavkou na učiteľa je sústavné štúdium a rozširovanie si svojich odbornopedagogických vedomostí. Ak učiteľ sústavne neštuduje a nesleduje novú odbornú literatúru, neoboznamuje sa s novými technickými vynálezmi, hrozí mu myšlienkové ustrnutie a neúspěšnost plnenia cieľa a úloh výchovno vzdelávacieho procesu. V tejto súvislosti možno pripomenúť slová M. I. Kalinina, ktorý zdôraznil: „Ak dnes, zajtra, pozajtra vydáte zo seba všetko bez toho, aby ste znova a znova dopĺňali svoje vedomosti, silu a energiu, tak vám, prirodzene, nič neostane.“ Akiste si všetci uvedomujeme význam týchto slov. To, čo je dnes nové, zajtra nestačí. Preto je dôležité neustále sa vzdelávať, poznávať nové, uvádzať do života a odovzdávať žiakom. V súvislosti s osobnostným profilom učiteľa nemožno zabúdať ani na jeho mravné vlastnosti. Učiteľ je morálnym vzorom vysokej zásadovosti vo svojom vlastnom konaní. Pôsobí celou svojou osobnostou. Je vzorom pre žiakov nielen vo výchovno-vzdelávacom procese, ale i v mimoškolskom živote. Preto mravné kvality učiteľa sú pre jeho prácu také významné. Naša spoločnosť, stranícke a štátne orgány pripisujú osobnosti učiteľa a jeho práci v škole mimoriadny význam. f,en v poslednom období sa prijalo viacero straníckych dokumentov, ktoré venovali pozornosť škole, a teda i učiteľovi. Bol to XIV. zjazd KSČ, júlové pléna ŰV KSČ v roku 1973, XV. zjazd KSČ, 15. zasadnutie ÜV KSČ a najmä dokument O ďalšom rozvoji československej výchovno-vzdelávacei sústavv. 0 niekoľko dní začne rokovanie XVI. zjazdu KSČ, ktorý rozpracuje program ďalšieho a všestranného rozvoja našej vlastí. Všetci učitelia a školskí pracovníci s nadšením a záu|mom očakávajú zasadnutie najvyššieho orgánu našej strany. Oprávňuje nás k tomu bilancia uplynulých úspešných piatich rokov, v ktorých bol uvedený do praxe dokument o ďalšom rozvoji nášho školstva. Doterajšie päťročné skúsenosti sú preukázateľným svedectvom zvyšo vania vedomostnej úrovne žiakov, rozvoja ich iniciatívnosti a samostatnosti vo vyučovacom procese, svedectvom toho, že v školách sa uplatňujú nové metódy a formy práce v súlade s požiadavkami socialistickej pedagogiky, s požiadavkami našej spoločnosti. Avšak uvedomenie si požiadaviek a potrieb súvisiacich s výchovou a vzdelávaním novej generácie v súlade s potrebami spoločnosti je len jednou stránkou. Druhou, nazdávame sa, oveľa významnejšou stránkou je sústavné skvalitňovanie pri pravý budúcich učiteľov, ktorí budú napĺňať úlohy a ciele stanovené dokumentom. Uplatňovanie, ale aj jeho ďalšia realizácia v budúcich rokoch si vyžaduje neustále zamýšľanie sa a hľadanie ešte účinnejších metód a foriem práce. V tomto duchu očakávame a sme si vedomí, že i nadchádzajúci XVI. zjazd KSČ nastolí pred nás nové úlohy, pretože ďalší úspešný rozvoj spoločnosti je nerozlučne spätý s rastom vzdelanosti a uvedomelosti každého nášho občana. Poučením a východiskom pre našu ďalšiu prácu sa stal práve pred mesiacom konaný XXVI. zjazd KSSZ, ktorý formuloval viacero aktuálnych úloh pre výchovu a vzdelávanie mládeže, pričom zdôraznil potrebu čoraz vyšších požiadaviek na prácu učiteľa. Aj popri úspešnej bilancii doterajších výsledkov nesmieme ustrnúť v plnení vytýčených úloh. I naďalej je dôležité venovať pozornosť zefektívňovaniu výchovno-vzdelávacieho procesu, využívaniu nových metód a technizácie, čo si vyžaduje, aby bol učiteľ skutočným znalcom a strojcom pedagogického majstrovstva, aby dokázal v každodennej praxi tvorivo pristupovať k riadeniu výchovno-vzdelávacieho procesu. Treba zdôrazniť, že aj výchovno-vzdelávací proces sa musí neustále inovovat' a modernizovať, pretože s rastom nárokov na obsah učiva a vedomosti žiakov rastú i nároky na kvalitu vyučovacieho procesu. Základom úspechov stau práca Nová výchovno-vzdelávacia sústava zbližuje ciele našich stredných škôl Pri konkretizácii perspektív ďalšieho rozvoja našej spoločnosti v 7. päťročnici si celá naša socialistická verejnosť čoraz naliehavejšie uvedomuje dôležitý zástoj socialistickej školy, jej dialektické spojenie so súčasným životom. Zodpovedné a náročné úlohy školstva v rámci pokročilej vedecko-technickej i kultúrnej determinácie našej spoločnosti si nevyhnutne vyžadujú rešpektovať zákon perspektívnej adaptácie školstva, najmä v jeho vnútornej prestavbe, a to už na základe experimentálne verifikovaných vedeckých výsledkov tak, ako ich do nášho života stimuluje nová školská koncepcia dokumentu O ďalšom rozvoji čs. výchovnovzdelávacej sústavy. Ak vychádzame z analýzy našich najdôležitejších straníckych a štátnych dokumentov o školstve, počnúc závermi XV. zjazdu KSČ až po Celoštátny aktív o odbornej príprave v gymnáziách, ktorý sa konal v septembri 1980 v Hradci Královorri, nemožno si pri prestavbe nášho školstva nepovšimnúť prenikavý zásah do koncepcie našich stredných škôl, osobitne gymnázií. Tajomník ÚV KSČ súdruh J. Havlín tam okrem iného povedal: ..... Život školy, výchova a vzdělání, práce učitelů a mistrů odborné výchovy i žáků a studentů musí být tomuto dynamickému procesu podřízena. Škola nemůže avnesmí být institucí, kde se jen v poklidu učí a nehledí na to, čím žije náš pracující lid, čím žije eelá naše společnost.“ Platnosť uvedenej myšlienky nemožno pochopiť bez širších dimenzií a súvzťažností škola — život — spoločnosť. Ak sa teda socialistická škola má chápať ako spoľahlivá výchova, v ktorej sa má naša mládež ZODPOVEDNE PRIPRAVOVAŤ PRE ŽIVOT, isteže to v plnej a bezvýhradnej miere platí pre naše stredné školy, ktoré sú v porovnaní s ostatnými školami čo do štruktúry, sociálneho zloženia a pre svoju špecifickú podstatu, ako' aj osobitný výchovno-vzdelávací proces najpestrejšie. V nich sa zbiehajú tri hlavné prúdy súčasných našich stredných škôl: gymnáziá, učňovské školy a stredné odborné školy podľa špecifického zamerania. Spoločné majú to, že každá z nich profiluje našu študujúcu mládež v jej najcitlivejšom veku života. Nová výchovno-vzdelávacia koncepcia, ktorú uvádzame do života, vzišla z dialektickej potreby spojenia a modifikovania školy so životom našej rozvinutej socialistickej spoločnosti. V tejto dialektickej spätosti škola — život sa polarizuje aj humánna a demokratizačná podstata nášho socialistického školstva. Treba ju vidieť aj v tom, že tento regulovaný rytmus života socialistickej školy ideovou líniou utvrdzuje naše mladé pokolenie o životnej pravde jednoty, kde rozhodujúcim činiteľom je človek, jeho morálny postoj k svetu, jeho húževnatosť, ktoré mu ukazujú cestu k plnohodnotnému a tvorivému životu. A na ’to, aby MODERNÝ A EFEKTÍVNY výchovno-vzdelávací proces v konečnom dôsledku priviedol našu študujúcu mládež na tak diferencovaných študijných stredoškolských špecifikách k perspektívam plného tvorivého využitia hodnôt pre našu spoločnosť, nová koncepcia v rámci cieľov prestavby školstva aj pre tento moment zdôrazňuje zásadu didakticko-výchovného zbližovania a účelného využitia našich stredných škôl. Pre realizáciu týchto cieľov predpokladá nová koncepcia aj konkrétnu smernicu. Jej podstata v podmienkach súčasných troch hlavných prúdov (gymnáziá, učňovské školstvo, stredné odborné školy) js nasledovná* 9 Prebudovať koncepciu gymnázií, a to nielen pokiaľ ide o obsah, metódy výchovno-vzdelávacej práce, ale najmä pokiaľ ide o spojitosť tohto typu školy s potrebami života socialistickej spoločnosti. Preto sa majú prehlbovať polytechnické princípy výučby už aj tým, že sa do vyučovania zaradia odborné predmety technického a ekonomického charakteru. Črtou polytechnizácie zavedených odborných predmetov sa zmení profil absolventa gymnázia a priblíži sa k profilu absolventa učňovskej a strednondbornej školy. A naopak, učňovské a stredné odborné školy stoja tiež pred postupnou úlohou súčasnej životnej modifikácie, ktorú podmieňuje vedecko-technický pokrok. On posúva najmä mládež týchto škôl hlbšie do skutočnosti, on dynamizuje pohyb vo vedomí súčasného človeka, a to tak horizontálne (explózia nových informácií), ako aj vertikálne (nové úlohy problémového riešenia na pracovisku a v ostatných situáciách). Úspešne, pohotovo a operatívne riešiť novovznikajúce problémy dnes už ťažko možno bez základov správneho vedeckého a teoretického myslenia a bez uvedomelého prístupu k danej skutočnosti. Potreba prehlbovania vedeckého teoretického myslenia je nevyhnuta ná aj pre tú časť študujúcej mládeže v stredných školách, u ktorej sme doposiaľ viac sledovali odborné vzdelávanie pre profesionálne zacielenie. Teda profil študujúcej mládeže v učňovských a stredných školách, ktorej horizont teoretického a vedeckého myslenia sa už prehlbuje, má sa zbližovať s profilom mládeže v gymnáziách, čím vlastne bude popri svojej profesionálnej zacielenosti zodpovednejšie pripravená pre prípadné pokračovanie na vysokých školách. V súčasnosti naše stredné školy realizujú úlohy prestavby postupne a cieľavedome. (Pokračovanie na str. 3) Foto: M. KOBLlSKA t