Učiteľské Noviny, 1984 (XXXIV/1-46)
1984-01-05 / No. 1
ČESTNÝ DOKTORÁT PREZIDENTOVI INDICKEJ REPUBLIKY BRATISLAVA (zrn]. Dňa 17. decembra 1983 uskutočnilo sa v au le Univerzity Komenského v Bratislave slávnostné zasadnutie vedeckej rady univerzity rozšírené o vedecké rady jej fakúlt pri príležitosti udelenia Cestnej vedeckej hodnosti Cestného doktora filozofických vied honoris causa prezidentovi Indickej republiky GJÄNl ZÁIL SINGHOV1. Na pôde univerzity privítali vzácneho hosťa minister školstva SSR Juraj Buša a rektor UK Ján Kvasniőka. Cestné miesta zaujali najvyšší predstavitelia SSR, člen Predsedníctva ÚV KSČ, prvý tajomník ŰV KSS, predseda OV NF Jozef Lenárt, Člen Predsedníctva ŰV KSČ a predseda vlády SSR Peter Colotka a Cien Predsedníctva OV KSS, predseda SNR Viliam SalgoviC. Prítomní boli ďalej Členovia Cs. sprievodu indického prezidenta a zástupcovia vedeckého a kultúrneho života. Po Československej a indickej štátnej hymne otvoril slávnostné zasadnutie vedeckej rady prorektor UK Ladislav Melioris. Doktoranda predstavil dekan Filozofickej fakulty UK Rudolf StepanoviC, ktorý požiadal rektora univerzity o súhlas na (promóciu. Po udelení súhlasu a odznení slávnostných fanfár, promočnej formule a textu sľubu, prevzal prezident Gjání Záil Singh diplom o udelení Cestného doktorátu filozofických vied. Univerzita Komenského v Bratislave tak ocenila veľké zásluhy Gjání Záil Singlia o rozvoj indickej kultúry a vzdelanosti, ako aj jeho vynikajúcu štátnickú činnosť a zásluhy o upevnenie mieru medzi národmi. V poďakovaní za udelenú poctu zdôraznil indický prezident prvoradú úlohu vzdelávacích inštitúcií pri výchove k posilňovaniu mieru a porozumenia medzi národmi. Ocenil dlhú tradíciu vyučovania indických jazykov v Československu a osobitne ocenil úspechy, ktoré v svojej práci dosiahla Univerzita Komenského v Bratislave. Na záver zaželaL-pracovníkom a študentom univerzity veľa úspechov v ich ďalšej práci. júcich', resp. v pláne kádrového, personálneho a sociálneho rozvoja a každoročne sa rozpracujú v kolektívnej dohode medzi OŠ ONV a OV OZ. Spolupráca zahrňuje spoločné rokovania, súčinnosť v plánovaní, spoločné riešenie platových otázok, prípravy a rozmiestňovania kádrov, bytových problémov, využívanie prostriedkov FKSP, rozvíjanie družobných stykov, organizovanie rekreačných pobytov, EVČ atd. Dobrá spolupráca OV OZ a OŠ ONV sa pozitívne premieta aj v spolupráci ZV ROH s vedeniami škôl. Ako vyplynulo z predložených správ a nadväzujúcej diskusie, nastúpená cesta spoločných rokovaní a spoločného riešenia problémov je správna a prispieva k riešeniu spoločných úloh v prospech členov ROH i výchovy mladej generácie. Koordinovanie činnosti a spolupráce odborových orgánov a štátnej Školskej správy je základnou podmienkou pre úspešnú realizáciu súčasných náročných úloh školstva. Ďalej predsedníctvo prerokovalo návrh vykonávacích smerníc MŠ SSR k Zákonníku práce a podiel SV OZ na realizácii opatrení MŠ SSR a SAV k vynálezcovskému a zlepšovateľskému hnutiu. Schválilo aj organizovanie svojpomocného rekreačného pobytu v Trenčianskych Tepliciach pro 243 členov OZ v čase jarných školských prázdnin a rozdelenie poukazov na túto rekreáciu medzi jednotlivé kraje SSR. V záverečnej časti zasadnutia predseda SV OZ Libor Vozér srdečne blahoželal a odovzdal pozdravný list SV Q£ dlhoročnému členovi Predsedníctva SV OZ, zaslúžilému odborárskemu funkcionárovi Viktorovi Koščovi, riaditeľovi ZŠ v Seredi, pri príležitosti jeho 60. narodenín. (R) Libor Pecha, CSc. Osobnosti V. A. Suchomlinského a jeho prínosu pre sovietsku a socialistickú školu venovala pozornosť doc. PhDr. Bednářová, CSc. Výsledky svojho výskumu vplyvu sovietskej pedagogickej teórie na riešenie mimovyučovacích činností žiakov zo svetonázorového hľadiska analyzovala PhDr. Dalimila Franclová, PhDr. Viera Zbirková, CSc., poukázala na československosovietske styky v sedemdesiatych rokoch a analyzovala ich prínos pre rozvoj našej pedagogiky. PhDr. Júlia Bilčíková, CSc., sústredila pozornosť na riešenie problémov rozvoja samostatnosti a tvorivosti žiakov na I. stupni základnej školy na základe rozpracovaností týchto problémov v sovietskej pedagogike. Jarmila Nedvědová z PO JAK pri ČSAV hovorila o vplyve sovietskej pedagogiky na rozvoj pedagogickej teórie a praxe v Československu so zreteľom na obsah vzdelania. So svojimi príspevkami ďalej vystúpili: PhDr. Štefan Milo, CSc. (Výchovné využitie prvkov československo-sovietskych vzťahov v nitrianskom regióne), PhDr. Anna Masariková (Formovanie komunistického presvedčenia prostredníctvom revolučných tradícií), PaedDr. Terézia Andraščíková (Vplyv sovietskej pedagogiky na formovanie názorov o detskom výtvarnom prejave) PaedDr. Mária Zvadová (Vplyv soa vietskej hudobnej pedagogiky na rozvoj hudobnej pedagogiky u nás). Vydarené podujatie ukázalo, že sovietska pedagogika je stálym vedeckým zdrojom pre trvalý kontinuálny rozvoj a marxisticko-leninskej rozpracúvanie pedagogickej teórie a praxe zameranej na výchovu a vzdelávanie v rozvinutej socialistickej spoločnosti. Doc. PhDr. Katarína NAVRATILOVA, CSc. Nitra 5PKÁW Z Predsedníctva SV OZ V Bratislave sa 14. decembra 1983 uskutočnila 21. schôdza Predsedníctva Slovenského výboru Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy. Jej rokovanie otvoril a viedol predseda SV OZ Libor Vozár. Členovia predsedníctva prerokovali návrh na riešenie pripomienok, prednesených v diskusných vystúpeniach na 6. plenárnej schôdzi SV OZ 14'. septembra a zhodnotili priebeh 7. plenárnej schôdze, konanej v decembri 1983. Za účasti predsedov OV OZ Júliusa Facunu z Dolného Kubína a Stefana Peku z Trnavy, ako aj vedúcich OŠ ONV uvedených okresov Ľubomíra Vrábela a Tibora Jandu Predsedníctvo SV OZ prerokovalo skúsenosti z účasti OV OZ na riadení. V predložených informatívnych správach sa konštatovalo, že spolupráca OV OZ a OŠ ONV sa zameriava prakticky na všetky oblasti školskej politiky. Olohy boli konkretizované v komplexných programoch starostlivosti o pracu- Teoretický seminár Teoreticko-vedecký seminár na tému Vplyv sovietskej pedagogiky na rozvoj pedagogiky a pedagogického myslenia v Československu usporiadali pri príležitosti Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva Katedra pedagogiky a psychológie PdF v Nitre a Slovenská gické spoločnosť pedagopri SAV. Hlavný referát Vplyv sovietskej pedagogiky na vývin pedagogického myslenia v Československu predniesol prof. PhDr. Jozef Mátej, DrSc. Dôkladne zhodnotil veľký vplyv sovietskej pedagogiky, odbornej mar- Xlsticko-leninskej pedagogickej literatúry na rozvoj našej pedagogiky. Venoval pozornosť jej vplyvu na rýchlu marxistlcko-leninskú preorientáciu našej pedagogickej praxe. Poskytol účastníkom seminára obraz o tom, ktoré práce sovietskych autorov a ako využívala naša pedagogická teória a prax. V závere referátu prof. Mátej poukázal na to, ako sa vplyv a pomoc sovietskej pedagogiky odzrkadľuje v celkovej koncepcii našej pedagogickej teórie a praxe a čím prispela naša pedagogická veda k obohateniu vedeckej marxisticko-leninskej pedagogickej teórie a praxe. Prof. PhDr. Jozef Vida, CSc., venoval v koreferáte pozornosť rozpracúvaniu základných teoretických otázok podstaty procesuálnej stránky výchovy v sovietskej pedagogickej literatúre. Sovietskym pedagógom venoval pozornosť z hľadiska ich názorov na význam potrieb v procese výchovy. Doc. PhDr. Erich Petlák, CSc., zameral pozornosť na úsilie pokrokových pedagógov jednotlivých socialistických krajín o poznanie výdobytkov sovietskej pedagogiky a ich aplikáciu na vlastné podmienky. Prenikaniu pedagogických myšlienok a názorov A. S. Makarenka do našej pedagogickej teórie a praxe venoval svoj koreferát doc. PhDr. Üspechy vysokej vojenskej školy Najvyšší zväzácki predstavitelia odovzdali organizácii SZM Vysokej vojenskej technickej školy československo-sovietskeho priateľstva v Liptovskom Mikuláši Putovnú zástavu OV SZM. Uvedené vysoké vyznamenanie získala organizácia školy počas desiatich rokov už po druhý raz. K najvýznamnejším úspechom patrí podiel SZM na zvyšovaní úrovne štúdia. Takmer 60 percent poslucháčov tu dosahuje výborný a veľmi dobrý prospech. Takéto hodnotenie pri obhajobe diplomových prác a na štátnych záverečných skúškach dosiahlo 86 percent poslucháčov. V rámci ŠVOČ v krúžkoch s technickým a spoločensko-politickým zameraním je teraz štvrtina poslucháčov. Najlepšie výsledky dosahuje 2. fakulta, kde sa do ŠVOČ zapojila tretina poslucháčov. K najvyššie hodnoteným prácam patrí aplikácia laserových lúčov v rôznych oblastiach praxe poslucháča por. K. Nikla a história revolučných zápasov komunistov v Liptove poslucháča rtm. B. Domina. Zväzáci VVTŠ ČSSP vyvíjajú aj úspešnú prácu v oblasti kultúrnej, najmä prostredníctvom hudobných krúžkov a skupín, v ochotníckom divadle a recitačných súboroch. Napríklad folková skupina Luscinia sa na zájazde v ZSSR stretla s vrelých ohlasom zo strany nielen vojenskej, ale aj občianskej mládeže. Veľmi čulé sú styky poslucháčov tejto školy s našou civilnou mládežou nielen v SSR, ale aj v okresoch ČSR a krajských mestách. Na besedách s poslucháčmi VVTŠ ČSSP z Liptovského Mikuláša zaznamenali účasť vyše 14 tisíc žiakov, najmä stredoškolákov. Prax absolventov tejto vojenskej školy dokladá ich dobrú prípravu na výcvik a.plnenie úloh bojovej pohotovosti. (Z VTS-ib) 2 UN Zamýšľame sa Bol som na návšteve u básnika. Privítal ma jednoducho, skromne, a tak mal zariadený i byt. A pretože som ul So to od neho lítal, nemohol som nevidiet, že pod prostým povrchom sa skrýva bohatosť ducha. Bol som na návšteve u pána XY. Nebudem hovoriť, ako ma privítal, poviem len, že francúzsky koňak nemám rád. A ešte nemám rád. keď sa niekto vie a chce fa najmä ak ide o muža J baviť hoci o právevlerakúpenej nábytkovej „stene“ celý vecér. „Pozrite sa na ten odtieň, ako mi ide ku kobercu a k sedačke Inejde vám k tvári, myslím si J, zohnala mi ju jedna pani z Rače, bola síce o niečo drahšia ako obyčajne, ale veď viete, ako to dnes chodí. Vidíte tamten matný fľak vľavo dolu — to ju včera manželka leštila, každý deň ju leští, a oddrapila kúsok laku, vidíte to?, poďte sa pozrieť, hrozné však?, my asi ani deti nebudeme môcť mat, no, skoro som ju prizabil“ ... Rozohnený „básnik steny“, poeta matérie. Samozrejme, to sú dva krajné póly, „život“ je niekde uprostred a všelijako skombinovaný.' básnik so životným štandardom. ďaleko prevyšujúcim úroveň jeho tvorby, výskumno-vývojový pracovník, ktorý celý život vyvíja len tlak na svojho nadriadeného, aby mu zvýšil plat, ale aj nebásnik a nevedec, ktorý vie žiť plnohodnotne aj duchom. No predsa len takéto kontrasty existujú a vlastne aj reprezentujú dve tendencie náplne či zmyslu života človeka. Nikdy to nebolo inak, a tak to asi aj má byť. Veď si len predstavte, že by sme všetci boli Feldekmi, Edisonmi. .. — to by bola nuda, nebol by to ŽIVOT. Nuž ale predsa... BOHUMIL SYNEK •« \ NAŠE KOMENTÁRE Štátny rozpočet Na základe výkladu ministra financií ČSSR Leopolda Léra prerokovala 11. spoločná schôdza Snemovne Tudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia návrh zákona b štátnom rozpočte československej federácie na rok 1984 a jednomyseľne ho schválila. Osou koncepcie finančnej politiky zostáva intenzifikácia, zvyšovanie efektívnosti reprodukčného procesp a prehlbovanie jeho vnútornej a vonkajšej rovnovážnosti, čo plne korešponduje s cieľmi a zámermi hospodárskej politiky. Zlepšenie riadenia a objektívnejšie vyjadrovanie hodnotových vzťahov by mali podporiť niektoré opatrenia, ktoré vstúpia do platnosti od budúceho roku. Ide predovšetkým o úpravu veľkoobchodných cien o 6,4 percenta, najmä v dôsledku zvýšenia cien palív a energie. Toto opatrenie vychádza z nevyhnutnosti reálne oceňovať zaobstarávame náklady na získavanie palív, energie a surovín a prostredníctvom cien utvárať efektívny tlak na ich úspory. Celkový objem súhrnu štátneho rozpcítu, t. j. štátneho rozpočtu čs federácie, CSR, SSR, vrátane rozpočtov národných výborov má v budúcom roku dosiahnuť čiastku 324,3 miliardy Kčs, čo predstavuje zvýšenie o dve percentá. Príjmy federálneho rozpočtu dosiahnu v roku 1984 186,8 miliardy korún. Z toho 58 miliárd korún je určených na financovanie federálne riadených orgánov a organizácií a 128,8 miliardy korún na dotácie do štátnych rozpočtov republík. Rozhodujúci význam pre zabezpečenie tvorby finančnj/ch zdrojov majú výsledky hospodárskych organizácii. Tvorba zisku má v budúcom roku vzrásť o 7,2 percenta, pričom takmer z troch štvrtín má byť dos:ahnutá znížením nákladov a z jednej štvrtiny rastom výkonov. Celkové náklady sa majú znížiť o 0,6 percenta, čo predstavuje relatívnu úsporu 6,1 mil'ardy korún. Treba však priznať, že v znižovaní nákladov sa nám zatiaľ darí mobilizovať iba niektoré ľahšie realizovateľné rezervy vo výrobnej spov trebe. Ako podčiarkol súdruh Lér, ďalšom období musíme proces vyššieho zhodnocovania materiálnych a iných zdrojov zakladať čoraz viac na zvyšovaní technickej úrovne a kvality vyrábanej produkcie, na účelných a efektívnych zmenách štruktúry výroby smerom k energeticky a'materiálovo menej náročnej pŕoáukcK. V našom úsilí o vyššiu efektívnosť má kľúčové miesto zlepšenie na rok 1984 výsledkov zahraničnej výmeny. Existuje tu viacero dosiaľ nie plne využitých možností. Naši hospodárski pracovníci by si mali uvedomiť, že kritériom výrobkov na export musia byť najmä relácie medzi dosahovanými vývoznými cenami podmienkami svetových trhov. Úrov veň ekonomickej činnosti našich podnikov a organizácií nemožno hodnotiť iba podľa plnenia plánovaných úloh, ale aj podľa konkurenčnej schopnosti na svetových trhoch. Užšie prepájanie výroby so zahraničným obchodom by malo preto napomáhať zlepšeniu práce oboch týchto dôležitých úsekov ekonomiky a treba v ňom pokračovať. Riešenie mnohých závažných úloh rozvoja národného hospodárstva v súčasnosti i vytváranie podmienok pre dlhodobý dynamický vývoj našej ekonomiky je podmienené rozširovaním a prehlbovaním všestrannej spolupráce so Sovietskym zväzom a ostatnými socialistickými štátmi. Na nedávnom 37. zasadaní RVHP v Berlíne boli prijaté závažné opatrenia, reagujúce na požiadavky ekonomického rozvoja 80. rokov. Ide o oblasti vedecko-technického rozvoja, racionálneho využívania palivovo-energetických v surovinových zdrojov a spoluprácu a poľnohospodársko-priemyselnora komplexe. Významným . zdrojom zvýšenia ekonomickej efektívnosti je zníženie stavu a rýchlejší obrat zásob. Ku koncu tretieho štvrťroku predstavoval stav zásob v hospodárskych a družstevných organizáciách bez vyfakturovaných prác a dodávok 465 miliárd korún. Je to objem, ktorý sa blíži k ročnej tvorbe národného dôchodku. Na budúci rok bola preto nrijatá náročná úloha — zrýchliť čas obratu zásob v priemysle a stavebníctve o dva dni oproti roku 1983. Dôležitým intenzifikačným faktorom je účinnejšie využívanie základných rezerv zvyšovania efektívnosti a zdokonaľovania procesu investovania, kde stále pretrváva veľa nedostatkov. Úprava systému fakturovania platenia investičných dodávok by mala podnecovať k urýchlenému dokončovaniu investícií. Rast národného dôchodku a spoločenskej produktivity práce je hlavným zdrojom udržania a ďalšieho skvalitňovania životnej úrovne obyvateľstva. Zrýchlenie dynaňiiky ekonomického rozvoja v tomto roku a pokračovanie tejto tendencie v roku 1984 utvára priaznivé podmienky pre realizáciu uvedeného programového cieľa XVI. zjazdu KSC. (si) Stabilizujúci prvok Keď práve pred tridsiatimi piatimi rokmi — V roku 1949 šesť európskych krajín, ktoré si zvolili socialistickú cestu, vytvorilo Radu vzájomnej hospodárskej pomoci, našlo sa na Západe nemálo kuvikov, čo vyslovovali pochybnosti o efektívnosti činnosti RVHP. Mali pre to aj rôzne „zdôvodnenia“. Spomeňme len jedno. Francúzske buržoázne noviny Le Monde vo svojej prognóze hovorili, že vraj hospodárske ťažkosti východných štátov, ako aj veľké rozdiely v ich hospodárskom potenciále, odsúdia RVHP veľmi skoro ku krachu. Krajiny RVHP mali vtedy pred sebou skutočne veľmi zložité úlohy, ale vzniklé hnreodárske integračné zo‘kun"n- ’ -ačína riešiť a odstraňovať ťažkosti. Neuplynulo .okov a výsledky realizácie kurzu členských krajín RVHP na všestranné zblíženie a na využitie predností medzinárodnej socialistickej deľby práce spôsobili, že väčšina štátov RVHP — medzičasom sa zoskupenie rozšírilo — sa postupne ocitla na významných priečkach „rebríčka vyspelých krajín sveta“. Socialistické spoločenstvo sa stalo najdynamickejšou, najstabilnejšou a najpokrokovejšou hospodárskou silou sveta. Situácia v socialistickom spoločenstve a jeho konštruktívna zahraničná a zahranično-ekonomická politika má priaznivý vplyv i na hospodárske vzťahy vo svete. Je to pochopiteľné. V desiatich krajinách RyHP žilo koncom roku 1981 až 446 miliónov obyvateľov, čiže desať percent svetovej populácie. Pritom ich podiel na svetovej priemyselnej produkcii predstavoval v uvedenom roku 33 percent a na vytvorenom svetovom dôchodku 25 percent, kým v roku 1950 išlo v prvom prípade o 18 percent a v druhom o 15 percent. Alebo stačí pripomenúť aj tieto fakty: Na členské krajiny RVHP pripadá každá tretia tona ocele vytavená na zemeguli, vyrába sa v nich 40 percent svetovej produkcie priemyselných hnojív a viacej ako 25 percent kovoobrábacích zariadení. V štátoch RVHP sa ročne stavia toľko bytov ako v krajinách EHS a USA dovedna. V socialistických krajinách sa v sedemdesiatych rokoch priemysel rozvíjal takmer trikrát rýchlejšie než v krajinách EHS. Členské krajiny RVHP ich predstihli aj v objeme výroby na jedného obyvateľa. Vyrába sa v nich 1,4-krát viac elektrickej energie, l,5krát viac surového železa a ocele a ťaží 2,7-krát viac uhlia ako v krajinách západoeurópskej „desiatky“ ... V rokoch 1970 až 1982 sa celkový národný dôchodok členských štátov RVHP zvýšil o 70 percent, kým v krajinách EHS len o 30 percent. Všetko toto sú výsledky plánovitého hospodárstva socialistických krajín. Pravda, je i nemálo ťažkostí. Hospodárska situácia sa štátoch RVHP neformuje bez von▼ kajších svetových hospodárskych procesov. A predsa i koncom roku 1983 sa z úst najvyšších predstaviteľov členských krajín RVHP konštatovalo, že aj uplynulý rok bol úspešný, že pre všetky krajiny bolo typické úsilie o podstatné zvýšenie efektívnosti výroby na základe jej intenzifikácie. Plnenie tejto strategickej línie prinieslo nesporné, pozitívne výsledky, ale tiež pred členov RVHP postavilo do budúcnosti vé úlohy, niektoré kvalitatívne noktoré vyplývajú predovšetkým z nevyhnutnosti urýchliť veriecko-technický pokrok. Predbežné odhady hovoria, že v roku 1983 sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšila priemyslová výroba členských krajín ó 4,3 až 4,6 percenta. Tento prírastok sa dosiahol predovšetkým na základe vyššej produktivity práce. Takmer vo všetkých členských krajinách RVHP sa zvýšili reálne príjmy obyvateľstva a maloobchodný obrat, zlepšili sa pracovné podmienky. Upevňuje sa materiálna základňa. Dôležité bolo, že socialistické krajiny zamerali hlavné úsilie v hospodárskej politike nielen na intenzifikáciu ekonomiky, ale i na zdokonaľovanie štruktúry národného hospodárstva a mobilizáciu vnútorných rezerv. Zvyšovanie hospodárskeho a veriecko-technického potenciálu členských krajín RVHP a trvale zdokonaľované socialistické výrobné vzťaa hy, rovnako ako ďalšie upevnenie prehlbovanie spolupráce týchto štátov majú stále väčší vplyv na rozvoj svetového socializmu, na celkový vývoj vo svete. S. M.