Príloha Úradných Novín, január-jún 1923 (V/1-25)

1923-01-06 / No. 1

P P í iiÜ« ^ q ^ ^ ^ ^ ^ ^ ^ ROSNiK tf.^^’. . • Cr^^^avn, 6. januára 1923. __________3 S i CISCO 1. V novom roku začíname piaty ročník Úradných Novín, ktoré vychádzal’ badá za tých istých predplatných podmeinok ako dosiaľ. Taktiež nezmenia sa ani po­platky, stanovené ministerským nariade­ním číslo 76 zo dňa 10. decembra 1920. . Pri tejto príležitosti prosíme našich dlžníkov, jak odberateľov tak i oznamova­teľov, aby nám svoj dlh čím skôr zaplati­li, aby sme neboli nútení od nich právnou cestou vymáhať svoje požiadavky, čo by ani im, ani nám nebolo milé. Ďalej upozorňujeme pp. oznamovate­ľov i ct. úrady, že len tie oznamy môžu byť uverejnené v »najbližšom» čí­sle Úradných Novín, ktoré dostaneme najneskôr v stredu na poludnie do rúk. Neskôr došlé ostanú do čísla na­sledujúceho týždňa. Tohoto treba dbať najmä pri všetkých oznamoch, kde je stanovený nejaký termín, aby prísť mohla zákonom stanovená le­hota medzi uverejnením a ter­mínom, ustáleným pre nejaký úradný výkon Pri všetkých oznamoch vyžaduje sa bezpodmienečne čitateľné písmo, správna slovenčina a čitateľ­né p o d p i s y, na čo ct. úrady, súdy, pp. pravotárov, exekútorov atď. dôrazne upo­zorňujeme, lebo týmto podmienkam ne­zodpovedajúce oznamy bez uverejne­nia vrátime a za škody, ktoré z toho môžu povstať, žiadnej zodpovednosti na seba nebereme. Sme predsa už roku Československej republiky v piatom a povin­nosťou našou je dbať o správnosť štátne­ho jazyka vo verejných oznamoch a v úradných písomnostiach REDAKCIA a ADMINISTRÁCIA ÚRADNÝCH NOVÍN. Meámslná časť* Na Mový srok. Republika naša po piaty naz prekro­čila ptrah Nového roku. Keď pozeráme na udalosti tohoto krátkeho, ale pre nás skutočne historického obdobia s milosťou musíme zaznačiť veľký pokrok, oký do­kázala Československá republika a v nej naše Slovansko na ceste štátnej konsoli­dácie. Štát náš po vydobytí slobody a sa­mostatnosti bezpečne a istým krokom stúpa po caste k tomu ideálu, ktorý mu vytýčil hneď pri vzniku jeho prvý prezi­­denlt T. G. Masaryk: blaho národa a ľud­stva. Dnes Československá republika po­žíva mtedízi národom i sveta úctu a dobré meno affco štát, ktorý poctivo a zo vše­tkých síl pracuje na tom. iaiby poválečné ťažké p o ei er y čímskôr zamienily p TTTTrHT*fr>4 aby bol v Europe zabeapé^uý mier a pokojný rozvoj všetkého, čo slfl&LÍ má k dobru človečenstva. Treba nám aspoň v krátkosti spome­núť čo všetko sa previedlo v roku minu­lom u nás na Slovensku. Behom roku 1922 skončené bolo zoštátnenie obecných a okoiných notárov * v smysle zákona číslo 211. z roku 1920. Pre výchovu notářského dorastu pôsobia zvláštne notárske kurzy. Štátna správa postarala sa o to, aby pre­vzaté úradníctvo ovládalo štátny jazyk a oboznámené bolo s československou štát­nou myšlienkou v naukobehoch, po kto­rých musia úradníci složí ť zkúšky. Delimitačná komisia na Československo—maďarských hraniciach skončila tiež svoju prácu na juhu Slovenska, kde ustálila pevnú hranicu. Hranica označuje sa pohraničnými kameňmi. Najvýznamnejšou činnosťou minister­stva pre Slovensko roku 1922 boly prípra­vy k zevedeniu nového župného »riade­nia, ktoré dňom 1. januára 1923 vstúpilo do života. Staré stoličné »riadenie, ktoré sme s malými zmenami prevzali od býva­lého Uhorska, zaniklo týmto dňom a sprá­va prešla na veľké župy. V rámci tohoto sriadenia mestá so »riadeným magistrá­tom prevedené baly na veľké obce a vte­lené do obvodov príslušných okresných úradov a ich právomoc prechádza na okresných náčelníkov, poťažne na okres­né výbory. Municipiálne mestá Bratislava a Košice premenené »riadeným magistrátom. boly na mestá so Pôsobnosť štát­nej správy v týchto mestách pripadne no­­vosriadenômu mestkému notárskemu úra­du. či Význam týchto reforiem vystihujú re­povedané pri novoročných prejavoch na bratislavskom ministerstve, ktoré niže uvádzame. Nový rok jaa ministerstve pre Slovensko. Na Nový rok sišli sa v prezídiu mini­sterstva pre »právu Slovenska zástupcovia samosprávneho štátneho úradnictva, aby blahožc-la.li ministrovi dni Kállayovi, Pozdrav župana dra Bellu, Bratislavský župad dr. Bella pozdra­vil ministra a blahoželal mu v mene žu_ pánov šiestich veľ žúp na Slovensku, v mene úradnictva1, korporácií a -vlasteneckého občianstva. V svojej reči uviedol: Priviedli ste, pán minister, našu admini­stráciu do uspokojivej usporiadanosti, neú­navne pracujúc pri tom na ohromných prí­pravných prácach župnej reformy, najvýznam­nejšieho a najdôležitejšieho to opatrenia náš­ho zákonodarstva, ktoré je určené dať občian­stvu moc vládnuť nad svojimi všemi, určené ■zabezpečiť autonómiu občanstva v duchu pra­vej demokracie. Túto prípravnú prácu u/, čo; minster ste šťastlivé dokonali. Všetky prekáä- Tfsú prekonané. Dnešný deň je dňom histo­rickým, lebo dnes vstupuje do života zákon župnej reformy. Dnešný deň je symbolom vý­­tazstva demokratického ducha Českosloven­skej republiky. Rok 1923. bude plynúť v zna­mení tejto veľkej reformy. Základy jej sú hotové, opevnené a zabezpečené. Mohutný mechanizmus reformy dnešným dňom dal sa ido pohybu. Üraidnictvo a všetci povolaní či­nitelia s oduševnením očakávajú Vaše ďalšie opatrenia, sľubujúc vernosť a oddanosť, v prá­ci usilovnosť, želajúc Vám, pane ministře, zo srdca, aby Vám Boh dal zdravia a sily dokon­čiť toto dielo k zdaru národa a republiky Česko's-lvenskej, Odpoveď ministra dra Kállaya, Županovi drov.i Bellovi odpovedal a a an koval minister dr. K á 11 a y a pri tom pre­hovoril o význame 1. januára 1923 nielen; pre Slovensko, ale i pre celú republiku. Povedal: Deň tento nadobúda historického význa* mu tým faktom, že dnes vstupuje na Slo­vensku do života zákon a novom župnom sriadení, ktoré v prvom rade znamená od. stranenie všetkých tých starých ustano­vizní, ktoré u nás od stá rokov udržovaly: hungarizmus a triednu i národnostnú nad­vládu jednej kliky nad miliónmi ľudu. Odstránením inštitúcie starých uhorských stolíc a zavedením velaú-p, vybudovaných na základe demokratickom, odpútava sa Slovensko od všetkého, čo ho udržiavalo v starej, novému duchovi sa protiviacej ideologii a odpútava sa súčasne aj od e-. tkého, čo poskytovalo nádej nepriateľom našej republiky, že by bol prípadný a nimi túžobne, avšak márne očakávaný prevrat tu na Slovensku ľahký, lebo bolo by treba •zameniť iba osoby a vsadiť ich do staré­ho, osvedčeného rámca uhorskej stoličnej sústavy, do tejto silnej bašty maďarizmu. Nuž, tieto bašty sme odstránili a v tom vi. dim veľký politický význam dnes zavede­ním župnej reformy. Druhé, čo chcem vyzdvihnúť, je veľký autonomný význam reformy. Ľud sloven­ský skutočne sám si bude riadiť a vybaľ vovať svoje hospodárske a kultúrne zála. žitosti. Do obecných, okresných a župných výborov pritiahnuté budú široké vrstvy obecenstva a tým správa prikloní a silno sblíží sa skutočnému životu. Demokrati­ckosť reformy je v tom, že do obecných, okresných a župných výborov voliť sa bu­de na podklade nášho skutočne demokrat tického volebného poriadku, dľa ktorého každý občan má možnosť slobodne pre j a. viť vôľu svoju. A demokratickosť je zabez­pečená i v jednacích poriadkoch výborov, ktoré vo väčšine vecí hudú samostatná rozhodovať a výbory okreje nielen samoľ UpOZOKS«***.t-Gh 058

Next