Večer, január 1971 (III/1-21)

1971-01-03 / No. 1

AKÉ BUDE POČASIE? Zamračené, sneženie, pri­padne dážď so snehom. Tep­lota na večer mínus 3 stupne. Mierny až čerstvý severný vietor. HISTORICKÝ KALENDÁR Pred 95 rokmi sa narodil nemecký štátnik a představi­tel robotníckeho revolučné­ho hnutia, spoluzakladatel Komunistickej strany Nemec­ka a pracovník Komunistic­kej internacionály Wilhelm Pieck. Od r. 1949 až do svo­jej smrti v r. I960 bol pre­zidentom NDR. DNES srdečne blahoželáme Radmilám. SLNKO zajtra ráno vyjde o 7,27 a zapadne o 15,53 hod. Podľa detstva, plné­ho dobra a lásky, po­znáš človeka tak, ako podľa rána deň. Milton V poslednom čase pribúda na našom trhu syntetických tkanín, miešaných s tradič­nými surovinami. Na pranie používame neutrálne pro­striedky. Tkaniny nedrhneme násilne, neskrúcame, vodu z nich odstraňujeme jemným tlakom a vyvesením. Sušíme pomaly, nikdy nie pri tepel nom telese ani na slnku. Hladíme vlažným hladldlom, niekedy cez vlhké plátno. Po vyhladení necháme visieť na vešiaku. Neskladáme, vznikli by nežiaduce lomy. Oberónové plášte (polyamid a bavlna) dávame čistiť, sa­mi ich neperieme. Plášte Radka (polyester a bavlna) sa odporúča čistiť, aby sa nepoškodila impregnácia. Ko­šele a šaty z tejto tkaniny perieme težnýml pracími prostriedkami v 60 stup. tep­lej vode. TESIL, TREVIRA, DIOLEN, NYLON, DRALON a všetky ostatné syntetické vlákna perieme bežnými pra­cími prostriedkami v teplej vode 60 stup. C. Príliš zne­čistené radšet zveríme čis­tiarni. Nohavice a sukne pe rieme doma tak, že ich na močíme vo vlažnej vode s pridaním Saponitu, Azúr Spe­ciál a jemne mácháme, až M vytvor) pena. Tento po­stup použijeme pri výmene asi troch vlažných véd (40 stup C.). Nežmýkame, zave­síme a iecháme vodu vorne odkvapkať. TÍM, ČO SA PÝTALI Spoľahlivým a osvedčeným prostriedkom proti moľom v byte Je Invet a Biojlt M. In­­vet sa predáva v tabletkách, ktoré obsahujú paradichlčr­­benzen. Po týždni pôsobenia vyničí všetky mole. Biolit M je tekutina s rozprašovačom, ktorou poprášíme miesta v skrini 1 parkety Po niekoľ­konásobnom poprašovaní mo­le úplne vyničí. Obidva prí­pravky môžete kúpiť v dro­gérii. Ako odstránil pleseň z bie lizne? Čerstvé škvrny odstrú nime praním a vyváraním, ale ak sú staršie, musíme Ich vybieliť. Tento postup môžeme voliť len pri bielych látkach. Postupujeme tak, že zmiešame 1 liter trojpercent­ného peroxidu vodíka s tro­ma litrami vlažnej vody a pridáme lyžičku čpavku. Tka­ninu namočíme dn roztoku a ponecháme tak dlho, kým pleseň nezmizne Ak sa po dvanástich hodinách škvrna nevybielila, pripravíme nový roztok. Po vybielení bielizeň dôkladne niekoľkokrát vy­pláchneme a vyvesíme podľa možnosti na vzduchu. Ako zaobchádzať s gumo­vými dlážkami? Dlážky po kryté materiálmi z gumy ale bo z PVC umývame vlažnou vodou s prídavkom saponá­tu. Potom Ich pretrieme špe­ciálnou pastou Btstrol, ktorá neobsahuje benzín. Benzín to­tiž rozpúšťa povrchovú vrst­vu podlahoviny, ktorá potom vstrebáva špinu a veľmi zle sa čistí. Preto na dlážky z gumy alebo z PVC v nija kom prípade nepoužívame pastu na parkety. • ŠPZ KEA 37-39 stratil sl majitel. Môže si ju vyzdvih­núť v Uholných skladoch na oddelení PaM. šg. • NA ELEKTRICKÝ prúd prichádzalo aj dnes ráno ve­ľa sťažnosti. Z Kuzmányho ulice nám telefonoval pán Alexander Menyhért. Už od pol siedmej bol bez prúdu. Z poruchovej služby v elek­trárňach sa jemu i ostatným telefonujúcim ospravedlňujú, ale stály obsadzovacl tún bol práve pre množstvo volajú­cich. ov. • PÁN ELIÁŠ z Cermef­­skej ulice číslo 66 1 ďalší cestujúci do černela by chce­li vedieť, kedv sa pri vete­­rine dožijú nejakého zaskle­ného prístreška a mohli sa chrániť pred snehom, daž­ďom a vetrom. Na druhej strane nad križovatkou je síce murovaný prístrešok, lenže utekať cez takú nebez­pečnú a frekventovanú križo­vatku je veľké riziko. šg. • PANI T. A. sa nám po­sťažovala, že cez vianočné sviatky, ako aj pred Silvest­rom boli takmer všetky ces­tičky k okolitým blokom vy­zametané, len pred ich na Kôtayho ul. 100 boli podľa počasia najprv mláky, potom ľad a sneh. ov. • MESTSKÝ výbor Sloven­ského zväzu požiarnej ochra­ny v Košiciach ďakuje všet­kým členom a občanom za celoročnú prácu dobrovoľnej činnosti v roku 1970. V no­vom roku 1971, ako aj k 50. výročiu' založenia KSČ praje veľa zdravia a úspechov v osobnom 1 verejnom živote. • PODLÁ ľudovej povery by mali mať košickí taxikári pokazený telefón celý rok. Občania sa márne snažili 1. januára dovolat taxislužby. ov. • DŇA 29. 12. 1970 našla pani Mária Vajdová pri kon­zervatóriu asi o 17. hod. dva kľúče na krúžku. Majiteľ si ich môže vyzdvihnúť v ad­ministrácii Večer-a. F. K. • Z JEDENÁSTICH svieti­diel, ktoré sú vsadené do stien budovy OD Mier, svieti už len „jeden a pol“. Mali by osvetľovať námestie pred obchodným domom, prístupo­vé chodníky 1 priestor pred ObNV Sever, ale nesvietia. I samotná Národná trieda je osvetlená dvojitým výbojko­vým osvetlením, ale len po križovatku s ských hrdinov. ulicou Dukel­ky. 0 V RÁMCI sporenia elek­trickou energiou Správa mest­ských komunikácii urobila také opatrenia, že na niekto­rých uliciach vypla každý druhý svetelný bod. šg. ne. • A ESTE niečo o elektri­Veľkú radosť mali na Silvestra obyvatelia sídliska B. Němcové] a priľahlých ulíc. Od 17. do 19. hod. bolT bez prúdu. Nádej na skorú opravu im nemohla dať ani ohlasovňa porúch elektrár­ne, pretože obsadzovacl tůn tamojšieho teleťônu bol ne­úprosný. ov. • S PLAČOM sa nám 30. 12. 1970 ponosovala pant S. S. na prácu MSP. Od roku 1964 jej zateká do bytu. V lete robili pracovnici MSP na streche bloku na Gerla­chovskej ulici č. 35, kde pa­ni S. Š. býva, potrebné úpra­vy. Výsledkom týchto úprav sú oveľa intenzívnejšie po­tôčiky vody na stenách by­tu sfažovateľky. Keď si pred­stavíme, ako rodina pani S. Š. oslávila Silvestra, nemôže­me sa neopýtať: Súdruhovia, ozaj sa s tým bytom nedalo nič urobiť? kx. • HOCI pobočka Mestskej knižnice Košice-Juh bola zria­dená len začiatkom novem­bra 1969, už teraz združuje vyše 140 stálych čitateľov, ktorí sl vypožičali viac ako 15 tisíc kníh. Návštevníci tu okrem množstva kníh nájdu aj 21 novín a časopisov. V novembri minulého roku us­poriadala besedu k 50. výro­čiu založenia KSČ, na ktorej sa zúčastnilo 30 mladých ľu­dí z OU Inžinierske stavby. Zaujímavú prednášku o prá­ci a boji strany v Košiciach predniesol predseda ObNV Juh F. Kotay. pm. • PRACOVNICI Drevovýro­by chcú podľa svojho závaz­ku k 50. výročiu vzniku KSČ dosiahnuť úsporu materiálu vo výške 102 tisíc korún. Aj odpad a ležiaky využijú na výrobu kvalitného tovaru, ďa­lej zlepšia pracovné a tech­nologické postupy. pm. Kreslil: PETER STARK DIVADLA ŠD: Meštiaci KINA Slovan: Život v dvojici (NSR), Tatra: Angelika a sul­tán (fr.), Osmev: Angelika a sultán (fr.), Dukla: Po­slušne hlásim (čes), Parti­zán: To nepoznáte Hadimrš­­ku (čes ). ROZHLAS DNES: 15.05 Rádio mladých poslucháčov — 15.30 Árie z opier ruských klasikov — 17.30 Pohľady do kultúry — 19.00 Hudba starých majstrov - 19.30 Vladimír Mináč: Zvo ny zvonia na deň. Dramati­zácia — 22.00 Komorný kon cert — 23.03 Nokturno v rytme. ZAJTRA: 9.05 Pozdravy ju­bilantom — 9.00 Vysielanie pre školy — 12.00 To je náš rytmus — 13.00 Správy Cs. rozhlasu. TELEVÍZIA DNES: 16.30 Program In­­tervízie: ČSSR—ZSSR Hokej. Majstrovstvá Európy junio­rov — 19.30 Strechy našich otcov. Dokumentárny film — 20.00 Príhody pána Michala. Kindžal a šabfa — Dym nad pevnosťou — 21.00 Pod sln­kom čiernej Afriky — 21.35 Kultúra 71. BUDAPEŠŤ 17.55 Výsledky a starosti. Reportáž — 18.35 Po stopách Bartókových premiér IV. 20.00 Cnoscovia. Taliansky film — 21.15 Ľahká hudba. NIEČO Z LITERATÚRY 1. Kto je autorom lite­­árneho diela „Moll Flau tersová“? a) HUGO b) DEFOE C) TWAIN 2. Viete, kto je autorom POTRAPTE SA! literárneho diela „Kráľov ná Margot“? a) Honoré de Balzac b) Victor Hugo c) Alexander Dumas 3. Kto je autorom lite­rárneho diela „Červený a čierny“? a) DICKENS b) STENDHAL c) PRÉVOST •jBtjpuais (d E :sBln -na Jepuexeiv (o Z íoojea lq 't mjuüjau auAýjds Ach, tie nevkusné „výklady“ Na triede Sloo. národného povstania nie sú obchody, ani prevádzkárne, ktoré by vo výkladných skriniach vysta­vovali svoje výrobky a zís­kavali tak zákazníkov. Túto moderne riešenú, krásnu uli­cu tvoria na jej začtatku zväčša obytné domy, veľké, rozložité, aby v nich mohli pohodlne bývat desiatky ro­dín. A tie, pochopiteľne, ma­lú tiet veta vecí, ktoré tre­ba uložit pri vchode, aby bo­li poruke. A tak vznikli tie „výklady“ v dome číslo 8, 10, 12, ale aj v iných. Vidlet v nich bi­cykle, detské kočiariky, sán­ky, stolčeky, koše a všeličo iné, všetko v pestrej zmesi, bez ladu a skladu nahádzané. Koleso jedného bicykla je vyfrčené vysoko nad húpa­­cteho koňa, ktorého jeho ma­jiteľ zaiste už zamenil za auto, detský kočtartk uka­zuje okoloidúcim, aké má ko­lieska, i keď nie sú akurát najčistešle. Nuž fakt, čudné „výklady“ tu porobili. J. F. A dym sa valil... V utorok 29. decembra som čakal na zastávke pri Sporte na električku do Cermeľa. Všimol som sl, že okolie bloku č. 27, 29 a 31 na Ko­menského ulici zamorovali silné kúdole dymu. Nedalo ml a išiel som sa tam po­­zrlet. Zistil som, že dym nej­de z horiacich papierov v smetných nádobách, ale z kotolne bloku. Celá kotol­ňa bola zahalená v hustom dyme, ktorý sa tlačil aj do chodby suterénu. Na scho­doch som sa opýtal detí na domovníka, aby som mu oznámil poruchu jedno diev­čatko mt odpovedalo, že s tým kotlom je to tak dávno boli tam vraj už aj hasičt. no zostalo to tak. Bývajúct nad kotolňou to nemajú určite prijemné a mám dojem, že môže nastal aj otrava celej rodiny. Ne­viem, či o tom vie hygienik mesta. A. Eliáš Výbojnosť pomohla V Prešove 28. decembra večer zo 10 cestujúcich ča­kalo vlak jachajúct z Orlo­va do Košíc na malej sta­nici v Prešove. Všetky šty­ri okienka pokladníc boli zastreté neprlesvltnými zá­clonkami. Dnu bol veselý ženský rozhovor i smiech. Dva razy som zaklopal na okienko, ale pani pokladníč­ka si to nevšímala. Pät mi­nút ' pred príchodom vlaku zhasli svetlá a pokladníčka vyšla na perön — ako ces­tujúca. Ale nepochodila. Dve výbojné ženy tu ener­gicky žladalt, aby Im vyda­la cestovné lístky. Ostatní cestujúci čakali pred po kladňou. — Pät minút pred prícho dom vlaku nevydávam líst­ky — povedala. — Ale my čakáme pred okienkom už 20 minút. Pre­čo ste nevydávali cestovné lístky doteraz? Pani pokladníčka st to rozmyslela, vrátila sa a za­čala vydávat cestovné list ky. cest. Aby to išlo rýchlejšie, lístok kúptl som aj Iným cestujúcim. Horšie to bolo s tstou pa­­ňou z Tŕebíča, ktorej bolo treba vypísal cestovný lístok — zistil km a cenu. — Kúpte st ho no veľkej stantci — odporúčala po­kladníčka. — Ale ja som prišla Tŕebíča sem a odttaľ chcem z mat cestovný lístok. Tu má te starý a vypíšte mt podľa neho nový. čo mala robil p. poklad níčka. Cestovný lístok na­písala. A viete, že bola ši­kovná? Do príchodu vlaku všetci cestujúci dostali ces­tovné lístky. Nebyt spome­nutých výbojných žien, boli by sme nastúpili bez cestov­ných lístkov, a to by nám bolo siahlo do peňaženky, lebo len čo sme nastúpili do vlaku, prišiel sprievodca. Myslím, že tento prípad bol dobrým školením pre pa­ni pokladníčku na malej sta­nici o Prešove. Nech st uve­domí, že ona je pre cestujú­cich a nie naopak. J. RÁKOŠ Z ALBUMU VÝCHODOSLOVENSKEJ GALÉRIE E. Spannern-Němčíkova Ešte len začínala svoj u­­melecký rozlet, keď v rámci študijnej cesty obdivovala v parížskych galériách diela starých majstrov svetového maiiarstova a oboznamovala sa v mnohých prípadoch s neskrývanou dávkou rozpa­kov, s moderným výtvarným prejavom. Po dvadsiatich ro­koch sa tam na niekoľko dni vrátila. Opäť kráčala po zná­mych uliciach, navštevovala tie isté galérie . .. Spomien­ky sa striedali s najnovšími dojmami a maliarka sa urči­te častejšie ako roku 1948 i zamýšľala nad svojou tvor-bou. Veď jej pobyt v Paríži súvisel s Grand Prix, ktorú v jeseni 1968 dostala na me­dzinárodnej výstave žien-u­­melkýň v Clermond-Ferrand vo Francúzsku. Aká bola ces­ta Edity Spannerovej-Nemčí­­kovej k doterajším úspe­chom? Narodila sa 7. júna 1919 v Prešove. Študovala na Ume­­lecko-priemyseinej škole Budapešti. Po vojne sa zapo­v jila do výtvarného života na východnom Slovensku. Vysta­vovala so Svojinou a neskôr ako členka Zväzu sloven­ských výtvarných umelcov. Roku 1954, nasledujúc svoj­ho manžela maliara Júliusa Němčíka, odišla do Bratisla­vy, kde žije dodnes. Indivi­duálne vystavovala v Brati­slave (1961, 1965), Budapešti (1965), Prešove (1966) a v Košiciach 1967). Výtvarný svet Edity Span­­nerovej vyrastá z neustáleho záujmu o ženy. Nadchýňa sa jej pôvabom (Dieťa s púpa­vou, Milenci), prežíva s ňou významné udalosti života (Mladucha, Šťastné mater­stvo) i ako matka bojí sa o život jej ratolesti (Prebdená noc). Najmä diela, v ktorých sa bojuje o človeka, či lep­šie povedané, o jeho tvár (Sokyne, Taká som, či taká som?), sú najlepším príkla­dom hlbšieho psychologické­ho ponoru do ľudského vnút­ra. Programový poetizmus lyrizmus, od počiatkov spre­a vádzajúci výtvarné úsilie tej­to maliarky, vždy vyvolával a vyvoláva priaznivý ohlas. G. E. Spannerová-Nemčíková: Dievča Akad. maliarka E. Spannero­­vá-Nemčtková Tridsiolnici no štorl Vo výrobných závodoch, v ústavoch a v projekčných kanceláriách v Poľsku stále väčši počet mladých ľudí vo veku 30—35 rokov dostáva vedúce funkcie. Napríklad v strojárskom priemyslu 30 per­cent vedúcich závodov ne­prekročilo ešte 35 rokov, funkciu generálneho riadite-ľa plní v tomto priemysel­nom odvetvi 24 tridsiatnikov, celkove patri k vedúcim kád­rom tohto rezortu asi 6,5 ti­síca pracovníkov, ktorí ešte neskončili vek 35 rokov, z čoho asi 10 percent je mlad­ších ako 25 rokov. Už Neronova žena... Kozmetický priemysel vy­užíva 6 pere. amerického mlieka pre svoje potreby. Mlieko sa používa pri výrobe 36 druhov rôznych kozmetic­kých tekutín, púdrov, kré­mov a rúžov. Kozmetické vlastnosti mlieka boli oce­nené už Neronovou ženou Pompeou. Z KULTÚRY A VLÁDNY VÝBOR pre vý­voz umeleckých diel v Lon­dýne pozastavil na tri me­siace vývozné povolenie pre slávny maliara portrét španielskeho Velazqueza, ktorý kúpil v novembri newyorský obchodník s obrazmi Alec Wildenstein za dosiaľ naj­vyššiu sumu zaplatenú za u­­melecké dielo — 2 310 000 li­bier šterlingov. A DOSTOJEVSKÉHO „Zlo­čin a trest“ v dramatizácii manželov Aleny a Jaroslava Vostrých uviedli na Nový rok večer v premiére na Malej scéne SND. A JEDNU z najbohatších folklórnych oblasti v ČSSR predstavuje Juhomoravský kraj. Územne zasahuje do et­nografických polôh Horáčka, Podhorácka, Brněnská, Ha­­nej, Valašska a Slovácka. Vo vyše 100 súboroch ľudových piesní a tancov pôsobí vo svojom voľnom čase 1900 do­spelých členov a zhruba 950 detí. A PRVÝ RAZ na slovenskú scénu sa dostáva komédia francúzskeho dramatika Gé­­orgea Feydeaua „Slečna z maxima“. Po 70 rokoch od jej vzniku ju včera uviedli v premiére na bratislavskej Novej scéne. Hru v preklade Blahoslava Hečka naštudoval režisér Oto Katuša na scé­ne Čestmíra Pechra. > Podľa starého bulharského zvyku vítali deti Nový rok v tradičných národných kro­joch a s ozdobenou vetvič­kou. Foto ČSTK — BTA boBRobRužsrvá kapirÁMa kLosszi Kloss práve chytil rikšu na námestí Únie. — Ponáhlaj sa, bratku— povedal po poľsky. Teraz ho veľmi nezaujímala kon­­špirácla. Chlapec pozrel naňho s údivom a šľapo! na pedále. Uháňali rovno cez Marszalkowskú. Pät minút po dvanástej. Kloss hodil chlapcovi peniaze a vyskočil z rikše. Teraz bol opäť nemeckým dôstojní­kom, ktorému nikdy nie je naponáhlo. Prešiel popri kaviarni Pomianowského; pohľad cez okno a pocit úľavy ho takmer pozbavil síl. Ruppert sedel sám pri stolíku. Ihned si pomyslel, čo sa stalo s Annou? Anna išla Wilczou ulicou do Ujazdowských Alejí. Po­náhľala sa. Prešla popri skupinke zhŕknutých ľudí pri Bekanntmachungu. Ked prichodila k rohu Moko­­towskej, uvidela zrazu pred sebou prázdnu ulicu. Bol to vždy poplašný signál. Chodci zmizli z Wllczej. Akýsi kramár zo suterénu zahasproval dvere svojej diery. Pristavila sa. Vtom sa takmer šuchla o ňu náh­liaca sa pani s bochníkom chleba, ktorý trčal z kabe­ly-— Chytajú na rohu Kru­­czej — zašepkala. Anna naskutku zmenila trasu. Čo sa dá robiť — oneskorí sa o desať minút. Zabočila do Mokotowskej, prišla až na námestie Spa­siteľa, obchádzajúc nebez­pečný štvorec. Na Marszal­­kowskej sa jej videlo bez­pečne; kolportér vykriko­val Nowy Kurier Warszaw­­ski, ľudia stáli na zastáv­kach, a na rohu starší pán v okuliaroch predával ako obyčajne cigarety vlastnej výroby v dutinkách Morwi­­tan. Anna poznala toho staršieho pána. Bol pred vojnou vysokým úradní­kom na ministerstve les­níctva. Usmiala sa naňho a pridala do kroku. Bolo už desať po dvanástej. Kloss čakal. Z ktorej strany príde Anna? Je ka­viareň strážená, alebo sú iba v kaviarni? Musí ju zbadať zavčasu, v opačnom prípade ... Stal sl do brá­ny. Prichádzajúca električ­ka mu na chvíľu zakryla protiľahlú stranu Marszal­­kowskej. Električka sa po­hla a vtedy zazrel Annul Ako ťažko je nebežaťl Ked prechádzal cez cestu, vo­jenské auto ho takmer za­chytilo. Anna bola už na okraji chodníka, Klossa zbadala až vtedy, ked pod­išiel k nej a zrazil sa s ňou tak prudko, že jej až kabelka padla na zem. — Prepáčte, povedal, dvíhajúc zo zeme kabelku. A dodal: — Nechod tam. Gestapol Anna sa naskutku vráti­la a stratila sa v zástupe. Kloss zostal sám. Zabočil na ulicu Pia XI., potom do stále prázdnej Mokotow­skej. Zastal a vytiahol ta­batierku. Ruka sa mu trias­la, ked škrtal zápalkou. „Upokoj sa. Idiot,“ po­myslel si. „Upokoj sa, ona je v bezpečí.“ Na múre starého domu bol zatretý, ale predsa vi­diteľný načarbaný nápis: Varšava bojuje. (Pokračovanie) 132.

Next