Večer, júl 1974 (VI/128-150)

1974-07-01 / No. 128

DNES blahoželáme Eubo­­rom. SLNKO vyjde zajtra o 3,37 hod., zapadne o 19,41 hod. Aké bude počasie Polooblačno, postupne pri­búdanie oblačnosti a potom slabý dážď. Teplota navečer 16 stupňov, k ránu poklesne naelO—13 stupňov. Slabý až mierny južný vietor. Historický kalendár Pred 150 rakmi sa narodil v Revúcej Samuel Ormis, slo­venský pedagúg, národný bu­diteľ, publicista a osvetový pracovník. Zapodieval sa otázkami vzdelania, vyučo­vania, výchovy mravnej i fy­zickej. Vo svojich odborných publikáciách navrhoval zria­denie kombinátu strednej všeobecnovzdelávacej školy s niektorými školami odborný­mi, propagoval právo pra­cujúcich na vzdelanie a emancipáciu žien. * * * Školské požiadavky KOŠICKÝCH RODIČOV Na nedávnom shromážděni rodičov košických školských detí, ktoré sa zaoberalo škol­skými pomerami v Košiciach, prijatá bola rezolúcia, v kto­rej sa hovorí: „Z hlbokého presvedčenia, že jednoty a z nej prameniace sily náro­da a štátu dosiahneme len jednotnou výchovou našich detí, žiadame poštátnenie všetkého národného škol­stva. Len jednotná štátna ško­la, bez rozdielu konfesie, po­litického presvedčenia, ma­jetku a stavu rodičov, pod dozorom štátnym nám zaru­čuje, že naše deti bndú ve­dené správnymi cestami kn spoločnému cieln — výchove svobodného človeka, riadne­ho občana republiky__“ (Slovenský Východ, 1. júla 1930, str. 2) • VYŠE 40 novorodencov privítali uplynulý týždeň členky ZPOZ pri ObNV Nové Mesto. Slávnostný akt priví­tania vykonala Paulina Dutková. poslankyňa šg. • PÄŤ ľudí — zväzákov z Východoslovenských novín — dostalo na štvrtkovej schôdzi ZO SZM brigádnický preukaz budovatela Všešportového areálu. Sú príkladom pre ostatných členov organizá­cie. gl. • VÝZNAM IX. zjazdu KSC a 25 rokov socializácie poľ­­nohospodárstva — to je té­ma besedy so Štefanom Csá­­jim, zakladajúcim členom JRD, predsedom družstva v Čečejovclach. Na dnes ju pre svojich členov zorganizovali zvázácl z košického televíz­neho štúdia a pozvali 1 čle­nov družobných ZO SZM z rozhlasu, Vsi. novin a Ve­­čer-a. gl. • ZASADNUTIE príprav­ného výboru XIX. košickej hudobnej jari bude dnes po­poludní v Štátnej filharmó­nii. Účastnici na ňom vy­hodnotia hudobnú jar a IV. medzinárodný organový fes­tival. kz. • V ZASADAČKE Krajské­ho osvetového strediska bude v stredu popoludní schôdza pléna MsV SAK SSR. Na pro­grame je správa o činnosti mestskej organizácie SAK SSR a podiel členov orgá­nov na práci za 1. polrok t. r. a súčasne kalendárny pián orgánov MsV SAK na druhý polrok. kz. • TftŇOVA ULICA patri ur­ čite medzi najčistejšie uli­ce v Košiciach. Polievacie autá ju zmývajú aj sedem­krát cez deň. Pekný výkon, ibaže na takúto nevelkú uli­cu je to prlvela. pp. • V UPLYNULÝCH dňoch bezplatne darovali krv na­sledujúci pracovnici zlievár­­ne vo VSŽ: L. Lukáč, M. Pe­kár, O. Doboš, M. Balogh, J. Focko, J. Adam, V. Bukó­­venský, S. Simko a P. Ge­meri. • PODĽA rozpisu plánom stanovených úloh by mali In­žinierske stavby v 3. štvrf­­roku vyprodukovať v hod­note ZSV 272,8 mii. korún. Mimoriadny dôraz sa okrem plnenia objemových a eko­nomických ukazovatefov kla­die na dokončenie stavieb, výstavbu teplovodu a stavieb sledovaných straníckymi a štátnymi orgánmi. dul. • ČASTO a vefa sa hovo­rí o potrebe dobrých medzi ľudských vzťahov. Príkladom, ako realizovať citlivý prí­stup človeka k človeku a vo chvifach, keď to dvojnásob­ne poteší — v chorobe — nech je časť z listu SBD Juh, v ktorom sa okrem od­povede na určitú záležitosť píše: „__prosíme Vás zno­va ó ospravedlnenie a sú­časne Vám želáme skoré uzdravenie ...“ Ntč velkého, iba niekolko milých slov. ana. • Častejšia kontrola os­vetlenia ulíc by nezaškodila, najmä nie v okolí hotela Hutník. Prichádzajú sem cu­dzí návštevníci mesta a v tme sa zle orientujú. O hos­ti, odchádzajúcich z baru v ktorúkoľvek nočnú hodinu, tiež nie je núdza. A stretá­vať ich v tme, to pozná­te ... ana. • V PIATOK ráno sa na­šli na tržnici na Dominikán­skom námestí zdravotné do­klady na meno Ondrej Zele­­ňák. Majitel si ich môže prevziať u správcu tržnice s. Nemca. Ko. • SÚŤAŽE zručnosti zá­močníkov v rámci mládež­níckeho hnutia ZENIT vo VSS sa zúčastnilo 12 mla­dých odborníkov. Súťaž vy­hral Ladislav Kocaj zo Zá­vodu špeciálnej výroby, a. • V BLOKU R 17 na Ural­skej ulici Nad jazerom inšta­lovali nedávno osvetlenia nad vchodmi do sekcii. Dob­rá vec. Chyba však je, že zo začiatku žiarovky svietili aj vo dne, teraz zasa nesvie­tia vôbec. Prečo? pp. • NIEKEDY aj oznámenie na obyčajnom, tentokrát čer­venom papieri poteší čitate­ľa, nie je totiž na takýto spôsob zvyknutý. Prevádzka Pošty Košice 2 oznámila po­­dávatelovi telegramu, že ad­resát na uvedenej adrese ne­bol známy, preto telegram doručili s omeškaním, ale tam, kam patri. Takéto jed­nanie si zaslúži pochvalu. ŕ­• KATEDRA tepelných energetických zdrojov a za­riadení Strojníckej fakulty SVST Bratislava na návrh Energetického inštitútu Prahe otvorí v šk. r. 1974/75 v na detašovanom stredisku SF v Dubnici nad Váhom štvor­­semestrové postgraduálne dialkové štúdium „Priemy­selná energetika“. Štúdium je určené pre absolventov vysokých škôl. Záujemci štúdium dostanú informácie o a prihlášky na detašovanom stredisku strojnické) fakul­ty v Dubnici nad Váhom. Tel. Dubnica 383. šg. • DVADSAŤSEDEM odbor­ných robotníkov z novopri­­členenej prevádzky VSS Moldave ukončilo v stredu v vyše dvojmesačný kurz v od­bornom učilišti podniku. Sú­stružníci, zámočníci, frézári a další odbornici sa budú podieľať na výrobe typizova­ných prevodoviek, ktorú mol­davská prevádzka prevzala z odborného učillšfa. Medzi frekventantmi je 21 väčšinou z domácnosti. žien, a. • CZV ZCSSP v Inžinier­skych stavbách na svojom poslednom zasadnutí rokoval, okrem iného aj o príprave kurzov ruského jazyka, kto­ré sa v rámci podniku začnú už v septembri t. r. Kurzy budú zamerané na prípravu pracovníkov pre výstavbu medzinárodného Orenburg v ZSSR. plynovodu dul. • CEZ víkendové dni pri­budlo 28 občlankov. Z toho bolo 12 chlapcov a 16 diev­čat. jabl. ČO PÍŠU INI Medzinárodná komisia pre vyšetrovanie zločinov čílskej vojenskej junty, ktorá sa zišla v sídle dánskeho par­lamentu i vlády — v kodan­skom zámku Krístiansborg prispeje významnou mierou k ďalšiemu odhaľovaniu zlo­čineckej a stále zákernejšej „činnosti“ samozvaných vlád­cov dnešného Chile. Znovu má a búda mať svet príleži­tosť v koncentrovanej podo­be poznat, že nefudskost ne­pozná medze v myšlienkach a predovšetkým prazi tých, čo v súčasných podmien­kach nielen pokračujú v me­tódach gestapa, ale i vše­stranne ich rozvíjajú. Kodanské zasadnutie, svo­jím spôsobom pokračovanie verejného helsinského tribu­nálu, zvolali včas. Lebo číl­ski kati sú opäť v pohoto­vosti proti Lulsovi Corvalá­­novi, Clodomlrovi Almeydo­­vi, desiatkam, stovkám a ti­sícom dalších. TI isti, ktorí zavraždili prezidenta Allen­­deho, Josého Tohu, generála Ďalšou etapou výstavby podúrovňovej cesty na Gottwal tíovej je ukladanie vodného potrubia, ktoré robí čata majstra J. Dražinského zo STAS 03 Inžinierskych stavieb. S prácou sú pred mestskou plavárňou. Asi 200 m povy­še cesta vyústi na úroveň mestskej komunikácie. Foto: V. Oravec Burina strast na Maárovej Maárova ulica v južnej ob­lasti nášho mesta /e rovná ako strela. Autá po nef frčia at jedna radost. A práve z týchto áut vidiet, kde a ako sa obyvatelia ulice starajú o zeleň. Od ulice Sovietskej armády smerom ku Kalinčia­kovej je to obstojné, ale len po Topoľovú. Od tejto ďalej na západ po oboch stranách vozovky, ktorá je vyasfalto­vaná, rastie, prekrásne rastie burina, bodlačle a lopuchy at do výšky jedného metra. Nikto si ich akosi nevšíma, hoci by stačila kosa alebo ko sák, prípadne aj motyka a po burine by nezostala ani sto­pa. Prekvapuje, že poriadnu burinu „pestujú“ niektorí obyvatelia aj na svojom prie­domí 1 v záhradkách. Žeby ľuďom v tejto časti Maárovej ulice nezáležalo na čistote a krásnej zeleni? Nechce sa nám vérit! mn. Príčinou je trojlístok V stredu nás navštívili dve naše čitateľky s kritickou pripomienkou. Obchodný dom Mier je veľ­ký a priestranný. Všeličo v ňom nakúpiš. Sú tam potra­viny, textil, cukráreň, dokon­ca mládež z ObNV Sever tam má svoj klub. Potiaľ by boli spokojné aj návštevníčky. Predsa je tu však niečo, čo im strpčuje život. Dole, hneď vedľa reštaurá-cie, za sebou nasleduje ešte piváreň a bufet. Nuž, a to je príčina ich problému. Vy­tvorenie trojlístka možnosti, kde sa dá vypiť je priamo úmerné množstvu požívačov alkoholu. Mladí ľudia z klu­bu, no tiež decká, ktoré si kúpili hore v cukrárnt zmrz­linu, vidia dennodenne do­spelých, ktorí si odložili a zabudli dôstojnosť vo vypi­tých kalíškoch ... ov. DVOJITÝ ROHÁČIK 1. Brankár futbalistov VSS Košice. — 2. Kraj mimo mes­ta — predložka. — 3. Mesto v Turecku — dôverný po­zdrav pri rozlúčke. — 4. Iná, po česky — otázka na mies­to. — 5. Ženské meno (29. 4.) — vyššia váhová jednot­ka. — 6. Koncovka zdrobne­nín — vetva stromu. — 7. Značka dusíka — štát Strednej Amerike. — 8. Pria­v te!. POTRÁPTE S A I ; 2 3 * s e ? <3 Pomôcky: 3. Adana, pá. — 6. ek, konár. ÚTLA ROZSAHOM, BOHATÄ MYŠLIENKAMI Po rokoch prežitých v tat­ranských sanatóriách, liečiac sa, ale nestrácajúc nesmier­nu vieru v život, akú môže mat iba mladosť, napísal som r. 1945 dlhšiu básnickú skladbu — Májovú tryznu .. . Dnes je z nej Tatranská elégia. Patrí ona Tatrám a všet­kým, ktorí tu hľadali život, i tým, ktorí im v tom pomá­hali. (Poznámka básnika k zbier­ke Tatranská elégia] úpravou, doplnený linorytmi Ernesta Zmetáka. Prečítala som ju na jeden dúšok. Nie preto, že poznám Júla Zbo­­rovjana. Ani nie preto, že tá knižka nemá veľa strán. Naj­mä a predovšetkým preto, že ma zaujala. Intímnym vyzná- Tatranská elégia. Objavila sa pred niekolkými dňami na pultoch a za výkladmi predajni Slovenskej knihy. Otla knižka. Podlhovastý for­mát s výbornou grafickou Známy československý kres­liar, spolupracovník nášho humoristického a satirického týždenníka Dikobraz Adolf Born bol zo 800 uchádzačov z celého sveta vybraný po­rotou a získal titul „Kari­z katurista roku“. Na snímke Medzinárodného salóna kresleného humoru v Mont­reale 21. júna ukazuje A. Born (vľavo) jednému z návštev­níkov svoje kresby. Foto: ČSTK — UPI BRATISLAVSKÉ HUDOBNÉ SLÁVNOSTI v poradí už desiate sa usku­točnia v októbri a tohto ro­ku ich ovplyvnia tri význam­né faktory — 30. výročie SNP, Rok českej hudby a 25. výročie vzniku Slovenskej filharmónie. V prvých pia­tich ročníkoch sa BHS ko­nali v jarnom termine a bo­li prakticky slovenským part­nerom Pražskej jari. V roku 1970 sa objavila ich štruk­túra i termín konania tak, aby sa na nich mohla od­zrkadliť súčasná slovenská hudobná kultúra a aby sa stali špecifickými i v medzi­národnom meradle. Špecifi­kom je Interpódium a nesú­ťažná prehliadka mladých interpretov usporiadaná Slov­­koncertom v oblasti vážnej hudby. Dovedna sa v priebehu 16 dní trvania BHS uskutoční do 40 symfonických a ko morných koncertov a deväť operných predstavení. Ich súčasťou budú i tradičné dis kusné stretnutia, Interštú­­dium OIRT, prehliadka hu­dobných programov Čs. tele­vízie i muzikologická konfe­o rencia k Roku českej hudby problémoch česko-sloven­­ských hudobných vzťahov. čt ním. Hlbkou myšlienok. Pra­videlným a disciplinovaným veršom, skôr tradičným n1» netradičným. Čítanie evoko­valo krásu i dravosť tatran­skej prírody. Búrky i veter­né smrště. Sneh i mráz. Zrod i zánik. Bolesť i lásku. Naj­mä však život. Nesmierna túžbu po ňom. Vieru k člove­ku a v človeka, nádej, ktorá predsa zomiera posledná. Pre tieto atribúty, lež nie iba pre ne a kvôli nim, je to kniha, ktorej by mali ve­novať pozornosť milovníci poézie. A vari nie iba oni. kx. Ukázať prstom letectva Bacheleta a tisíce ďalších. A ešte sa z nich usilovali s pokrytectvom vo­lajúcim do neba urobiť „sa­movrahov“. Už preto kodanský verejný tribunál, hoci je len jednou časťou celosvetového hnutia solidarity, pomáha mobilizo­vať všetky demokratické pokrokové sily v tom najšir­a šom slova zmysle. Život Lui­sa Corvalána a ďalších na­šich súdruhov a priateľov, ktorých chcela junta čo naj­skôr fyzicky likvidovať, ne­raz zachránili práve spojené ruky tých demokratických a ľavicových sil, ktorým nemô­že byt ľahostajné dianie v nijakej časti sveta. V Kodani nejde ani zďa­leka o právnu absurdnosť pu­čistickej „justície“ a jej vo­jenských tribnnálov, hoc aj v tom láme rekordy všet­kých predošlých odrôd fa­šizmu. Dejiny doteraz ťažko poznali (aspoň nie v takej miere, ako je to dnes na číl­skom území), aby boli vlastizrady a špionáže žalo­z vaní tí, ktorí hájili zákonnú ústavnú vládu a zákonnost, a aby tieto obvinenia vznáša­li tí, čo sa na tej vlastizra­de svojej krajiny a proti jej štátu dopustili... Tým hlavným, čomu chce teda predísť kodanský verej­ný tribunál je, aby jun­ta dnes ani nikdy v budúc­nosti nemohla zvalif zločiny proti ľudskosti-na „přehma­ty“ a niektorých „nedisciplinovanosť“ podriadených, ako sa to pokúšali zvaiit ob­žalovaní v Norimbergu i vra­hovia z My-lai, lebo je to junta sama, ktorá vytvorila svoj teroristický systém, je jeho pákou i motorom. Táto junta pritom tak znevážila, ako aj prakticky pošliapala nielen čílsku ústavu a zá­konnost, ale aj základy me­dzinárodného práva. Aj v tom zmysle teda kodanský súd práve tak ako všetky ostatné celosvetové akcie so­lidarity vyjadrujú svoje cítenie a vôľu svorne všet­kých nás. A predsa sa čílsky neofa­­šizinus i so svojou nezákon­nou justíciou ešte drží. Na rozdiel od starého fašizmu nemeckého či talianskeho, neoíašizmus nikdy nemal a nebude mať masovú podpo­ru. Veď aj svetová situácia a pomer síl je dnes celkom iný. Má však — nech už se­­betichšiu a sebenenápadnej­­šiu — ochranu i podporu tých monopolov, bezprácne zisky boli ktorých ohro­zené. Má podporu všetkých, čo sú tým monopolom zavia­zaní, všetkých, čo sú ešte po Vietname i Chile politic­ky ľahostajní, no a tiež pod­poru — maoistov. A práve preto šlo v Koda­ni nielen n záchranu živo­tov čílskych súdruhov priateľov, o to, aby sa fa­a šizmu vo svete zarazila ces­ta, ale aj o to — ukázať prstom na tých, čo ho nie­len kryjú, ale udržujú pri mocí. Nastaviť neofašizmu neklamné zrkadlo. (Prevzaté z Rudého práva) Z KULTÖRY ■ NA PIATEJ medzinárod­nej súťaži P. T. Čajkovského v Moskve sa začali finálové súťaže spevákov, klaviristov a huslistov. V .kategórii spe­vákov budh štyri dni súťa­žiť 19 umelcov zo ZSSR, MĽR. BĽR, SFRJ a ČSSR. Každý súťažiaci musí pred­niesť jednu áriu z opier Čaj­kovského, jednu od súčas­ného skladateľa svojej kra­jiny a jednu podľa svojho výberu. Do finále postúpilo 13 klaviristov a tiež 13 hus­listov z ôsmich krajín. Čes­koslovensko bude reprezen­tovať 19-ročný Čeněk Pav­lík. ■ VYHLÁSENÍM víťazov a udelením cien skončila sa v Prostějove národná pre­hliadka recitátorov a diva­diel poézie „Wolkrov Pro­stějov 1974“. V poradí už se­demnásty ročník súťaže mla­dých recitátorov bol úspeš­ný. Stal sa stredobodom po­zornosti nielen súťažiacich, ale tešil sa i nebývalému záujmu obecenstva, hlavne mládeže. Na slávnostnom ve­čere vyhlásili víťazov reci­tačnej súťaže jednotlivcov 1 divadiel poézie. ■ DO UDALOSTI spred tri­dsiatich rokov situoval Os­­vald Záhradník dej svojej no­vej hry „Prekroč svoj tieň“, ktorú v československej pre­miére uviedli v štúdiu bra­tislavskej Novej scény. No­vá Záhradníkova hra nasto­luje problém medziľudských vzťahov. Jej hrdinovia sa vy­rovnávajú s etickými prob­lémami zodpovednosti a ne­zodpovednosti hrdinstva a zbabelosti, života a smrti. Hra je pohľadom do minu­lostí očami súčasníka. ■ V PRAŽSKOM Divadla hudby sa pravidelne konajú večery slovenskej tvorby v podaní slovenských interpre­tov. Na poslednom odzneli v podaní huslistky A. Šestáko­vej a za doprovodu prof. R. Macudzinského skladby A. Moyzesa, D. Kardoša a J. Bur­­lasa, ukážky z diela J. Krá­ľa a A. Plávku predniesla V. Strnlsková. ■ SLOVENSKÉ NÁRODNE POVSTANIE v dielach sloven­ských umelcov je názov vý­stavy sôch, obrazov a plas­tík usporiadanej Rakúsko­­československou spoločnos­ťou vo Viedni k 30. výročia Povstania. Najväčší záujem z Bulharska Košický Esperantský klub v spolupráci s ďalšími or­ganizáciami poriada každo­ročne koncom júla a začiat­kom augusta 14-dennú Letnú školu esperanta. Na tomto podujatí sa stretáva mnoho zahraničných esperantistov, ktorí majú záujem zvýšiť svoje jazykové Vedomosti v príjemnom prírodnom pro­stredí, akým je podistým Opätka. Napriek tomu, že pre potreby školy bolo mož­né zabezpečiť necelých 100 lôžok, prišlo do konca júna takmer 160 prihlášok, z to­ho vyše polovica zo zahra­ničia. Najväčší záujem Letnú školu esperanta majú o Bulhari, odkiaľ sa na sústre­denie prihlásilo 60 účastní­kov. Ing. M. Zvara S piesňou za mier a priateľstvo bolo heslo medzinárodného festivalu a súťaže vysoko­školských speváckych zbo­rov, ktorá sa skončila v pia­tok v Nitre. Tohtoročný fes­tival bol venovaný 30. vý­ročiu SNP, poriadala ho Pe­dagogická fakulta v Nitre spolu so SOV SZM pod zá­štitou Ministerstva školstva. Na festivale sa zúčastnili sú­bory z Rostocku, Sofie, Petrozavodska, Mariboru, Bu­­kureští a Segedu. Českoslo­vensko reprezentoval Tech­nik z Bratislavy, súbor pri Vysokej škole chemicko­technologickej v Pardubi­ciach, Akademický zbor UK pri Pedagogickej fakulte v Trnave a vysokoškolský sú­bor Veterinár pri Vysokej škole veterinárskej v Koši­ciach. Po skončení súťaže sa všet­ky zúčastnené súbory zišli na manifestačnom sprievode mestom a pri kladení ven­cov k pamätníku V. I. Le­nina. T. Acél Súbor Veterinár s dirigentom dr. Ing. M. Sangretom. Foto: I. Acél

Next