Večer, január 1976 (VIII/1-21)

1976-01-04 / No. 1

ÄÄN1K| DNES blahoželáme Draho­­davom, zajtra je Andrey. SLNKO dnes ráno vyjde o 7,28 hod., a zapadne o 15,52 hod. Aké bude počasie Premenlivá, prevažne veľ­ká oblačnosť so snehovými prehánkami. Teplota večer okolo mínus 1 stupeň, k rá­nu klesne na mínus 3 stup­ne. Silný severný vietor. Historický kalendár Práve pred sto rokmi (4. januára 1876) sa narodil Emanuel L e h o c k ý, jeden zo zakladaterov slovenskej sociálnej demokracie, kraj­čírsky robotník z Bratislavy. Roku 1904 založil a redigo­val Slovenské robotnícke no­viny, ktoré začali vychádzať V Bratislave. ★ ★ ★ Výzva VP Žiadame tých, ktorí pre­vzali z slovenskej redakcie Východo­Pravdy sbieracie hárky, na ktoré mali sbie­­rat podporu v prospech trpiacich detí Dargova, Boč­kova, Kravian a Ternavky, aby akciu urýchlene vybavili a hárky poslali, alebo pri­­niedi do redakcie VP, na­­koľko akciu už končíme. Tých, ktorí chcli pomBcť spomenutým deťom naším prostredníctvom, prosíme, aby dary poslali alebo pri­niesli do redakcie do nede­le, t. j. 6. januára t. r. (Východoslovenská Prav­da, 4. januára 1946, s. 1) • OD Silvestra dodnes uvítali v pôrodniciach pät­násť dievčat a trinásť chlap­cov. jabl. • NIE všetci, ale v nie­ktorých rodinách už vianoč­né stromčeky „dožili“. Boli by sme radi, keby Ich obča­nia nevyhadzovali von okien a nechali potom pred z blokmi, ale aby Ich pekne uložili pri smetných nádo­bách, odkiaľ ich spracú pra­covníci Technických služieb mesta Košíc. • PRI ZV ROH pracuje sto dvadsať komisií žien. Spo­ločne so spoločenskými or­ganizáciami Národného fron­tu a hosp. vedením pomáhali koncom minulého roku zo­stavovať komplexné progra­my sociálnej starostlivosti na roky 1976—80. mek. • AJ POŽIARNICI vykro­čili do nového roku s pev­ným celoročným plánom práce. V obvode juh, kde už majú tiež svoju základnú organizáciu, pokladajú na­príklad za jednu z hlavných úloh pomoc školám pri bran­nej výchove žiakov — teore­ticky i prakticky ich sústav- V V meniarni Dopravného pod­niku mesta Košíc na ul. Fer­ka Urbánka v rámci skrášľo­vania prostredia vysadili dvanásť smrečkov. Smrečky za desať rokov pekne na­rástli a — štyri padli za obeť vandalom a ostali okyp­tené. Foto: A. Grendel ne oboznamovať s protipo­žiarnymi predpismi. mek. • KABINET odborárskej výchovy chystá pre funkcio­nárov ZV ROH kurz pracov­ného práva. Uskutoční sa pravdepodobne ešte v tomto prvom štvrťroku. mek. • KOMPLETNÉ skúšky účelového vozidla CAPL-15 sa koncom minulého roku vo Východoslovenských strojár­ňach skončili úspešne. Prvý kus sériovej výroby má pa­rametre a technické vybave­nie na svetovej úrovni. mek. • PODLÁ vežových hodín na budove ObNV Staré Mes­to do nástupu Nového roka ešte vždy chýba 135 minút. Tak dlho pokulhávali v pres­nosti, kým sa práve na Sil­vestra zastavili. Cas sa ale zastaviť nedá, a preto dú­fajme, že aj Ich ručičky čo­skoro posunie niekto do­predu. jt. • NEPOTREBNÉ staré ko­berce, matrace, misy, umý­vadlá a iné väčšie predme­ty na mnohých miestach „skrášľujú“ okolie našich príbytkov. O Ich odstránenie sa postarali aj včera pracov­níci TSMK, ktorí iba v jed­nej časti, od amfiteátra po Komenského ulicu nazbiera­li toľko haraburdia, že nimi naplnili vlečku traktora. Ich pravidelné návštevy vo všet­kých častiach mesta iste pri­spejú k vylepšeniu jeho vzhľadu. jt. • VEĽA sa pohovorilo a popísalo najmä koncom mi­nulého roka o plytvaní a ne­šetrnom zaobchádzaní chlebom. Príležitosť k jeho s náležitému oceneniu a pre­cíteniu toho, čo znamená nemať ho v dostatočnom množstve poskytli nám pe­kári v posledný silvestrov­ský deň. Vtedy by sa boli minuli i tie, ktorými sme, predtým pohrdli. Pre budúc­nosť by však mohlo zostať poučením 1 to, keď je uzna­ný deň „sviatočný" za pra­covný, mohli by sa o lepšie zásobovanie postarať kompe­tentní z pekární 1 mllekární. jt­• VO VÝVESNÝCH skrin­kách pred vchodom do bu­dovy KV SZM sú umiestnené fotografie s menami, funk­ciou a pracovnými zadele­niami zväzákov. Skoda len, že chýba bližšie celkové označenie, čl ide o galériu vyznamenaných alebo naj­lepších pracovníkov z radov členov SZM, resp. o vzor­ných funkcionárov. I neza­interesovaní a okoloidúci sa radi zastavia a pozrú na no­vé tváre mladých z kraja, ktorí sa iste o niečo zaslú­žili, keď sa tam dostali. jt­• TÝCH, ktorým včera na Zlatej Idke pokazil náladu nepremávajúci vlek, môžeme ubezpečiť, že podľa dnešné­ho hlásenia nestalo sa tak vinou pracovníkov tejto re­kreačnej oblasti. V čase od 12. trický do 15. hod. vypadol elek­prúd medzi Prakov­cami a V. Medzevom. Vlek bude opäť v prevádzke cez najbližší víkend. gu. Náhoda náhod Tridsaťdvaročná Lena Mor­­risová z amerického Rich­­mondu porodila už krát dvojčatá. Podlá štvrtý­mate­matických prepočtov je prav­depodobnosť takejto udalos­ti 1:65 000 000. NOVOROČNÉ VINŠE Telefónnym abonentom, ktorých číslo sa začína šest­kou: novú centrálu, aby sa Ich človek mohol dovolať po celý deň. Cestujúcim autobusmi: čím skoršiu prevádzku na novej autobusovej stanici. Cestujúcim vo vlakoch: vo­du v ležadlových, spacích a vôbec vo všetkých vozňoch. ké Hosťom hotela Slovan: ta­verejné osvetlenie, aby vozidlá nemuseli odstavovať niekedy na úplne tmavom parkovisku. Chodcom a vodičom až dve želania: čím menej porúch svetelných signalizačných za­riadení na križovatkách čím skoršie osvojenie si vy­a hlášky číslo 100. » Pohostinským zariadeniam: pestrú kuchyňu, papierové podnosy pod pivo a čisté obrusy. Všetkým nám, Košičanom: spoľahlivo fungujúce hodiny na dóme a nejaký ten elek­­tročas aj na nových sídlis­kách. Milovníkům pokojného spánku po prúci: menej ne­úprosného „túrovania“, áut pod oknami blokov a zlyha­nie klaksónov, ktoré aj tak neslobodno v meste použi vať. Sprievodkyniam električiek a autobusov DPMK: veľa tr­pezlivosti a pochopenia. Od seba i z druhej strany. Stromom, kríkom a tráv­nikom: deti, ktoré nepoci­ťujú radosť z ničenia a fab­riky, ktoré rešpektujú po­slanie zelene v biologickom kolobehu a ochrane zdravia človeka. Pacientom v ordináciách: „časenky“, ktoré sú nielen na parádu a zdravotníkov, ktorí majú vždy dosť rezerv nervového pokoja prijať Ich vľúdne a povzbudzujúco. Všetkým čitateľom VE­­CER-a: splnenie týchto no­voročných vinšov, úspešné splnenie prvého roku šiestej päťročnice, veľa úspechov, šťastia a zdravia do nového roku! D. L. - Fajčiť v kabíne je zakázané! Veta o nadpise je výňatok z návodu na používanie vý­ťahov, to určite mnohí z vás poznali. Keďže dnes býva prevažná část obyvatelstva miest v betónových „škatu­liach“, každodenne sa prevá­ža v kabínach vítaných po­mocníkov — výťahov. Mne sa však veľmi často stáva, že keď vojdem do málo prie­strannej kabíny, zaslzia sa mi oči, rozkašlem sa a takto trpiac veziem sa domov. Prí­čina je jednoduchá: dym z cigariet. sám, kto Viem, že nie som dym neznáša hlavne v takej silnej koncen­a trácii, aká je často v našich výťahoch. Navštívil som aj iné pane­lové domy a ich výťahy a aj tam som našiel „zamorenú“ kabínu a na podlahe ohorky. Mrzí ma, že máme ludí s takou slabou vôľou, ktorí ne­vydržia pol minúty bez tohto jedu, a ktorí takto, hoci mož­no nechtiac, ničia zdravte iných. Neverím, že sa ani na túto chvíľu nedokážu ovlád­nuť. je to iba pohodlnosť, ktorá im bráni zahasiť nedo­­fajčenú cigaretu, alebo isť pešo. Ale vec má aj svoju druhú stránku. Veta v návode na používanie výťahu: „Fajčiť v kabíne je zakázané!" má ur­čite svoje opodstatnenie aj z hľadiska protipožiarnej och­rany. rb. POTRAPTE S A ! DOPLŇOVAČKA A. Prízemný drevený dom. — B. Pravidelné uzavretá krivka, v ktorej súčet vzdia­leností každého bodu od dvoch ohnísk je stály. — C. Územná časť ČSSR. — D. Plechový nástroj s drevenou rúčkou na naberanie zeme. — E. Východoslovenská rie­ka. — F. Nevenovala. — G. Domáce úžitkové vtáctvo. — H. Zomrela, skonala. — IV Slovanská bohyňa smrti. — J. jeden zo svetadielov. — K. Nová, dosial neznáma udalosť. — L. Povaha. — M. Podstata veci, súcnost. Tajnička je umiestnená v prvom štipci. :ág;tujei ■„puuaumH uoimetio*1 aiuauz auasjds a Heine, připraveni? Tuk-fuk-tuk__Časové zna­ menie ohlásilo práve 6 ho­dín 30 minút, je pol siedmej, vážení poslucháči. Znie melodický hlas hlása­teľa Československého roz­hlasu, štúdia Košice Stefana Lovása. Potom opäť hudba, v malých Intervaloch začíname I pokračujeme v rozhovore. Lebo v utorok ráno sme boli účastníkmi vysielania Dobré­ho rána, ktoré sa vám pra­videlne každý utorok priho­vára z Košíc. Tmavo sfarbe­ný hlas redaktora Laca Faj­­číka sa rozlieta do našich domovov, na pracoviská. Ťaž­ko si predstaviť začiatok dňa bez oného „dobré ráno vy všetci, ktorí nás počúvate“, ktoré sa už desať rokov deň čo deň ozýva z rádioprijíma­čov. — Za touto piesňou ideme, pripravení? — Pripravení — ozve sa cez spojenie s vysielacím pracoviskom, kde technici vyčarúvajú kontakt so sve­tom. Po reláciách Maratón a Zákruta je Dobré ráno hneď na treťom mieste počúvateľ­­nosti, tak hovorí prieskum. Ráno si väčšina ľudí zapne rádio, keď už kvôli inému nie, tak kvôli presnému ča­su. — Je 6 hodín 50 minút, o 10 minút sedem. A tak i mimovoľne vníma dialógy, ktoré vhodne usmer­ňuje redaktor, oboznamuje sa o výrobných problémoch závodov a podnikov celého Slovenska, zaregistruje zjazd; nosť ciest í situáciu na le­tiskách. V každom vysielaní sa orientujú na ekonomické zá­ležitosti, nachádzajú aktuál­ne problémy vo veľkých menších závodoch, poukazujú i na pozitívne pracovné prí­klady. Košické vysielanie je však známe aj výrazným poukazo­vaním na neduhy, nedostat­ky. Ľahko sa vrátiť k nie­ktorým reláciám v minulusti, k pravidelným rubrikám, kto­ré cez mikrofón pomáhajú plniť plánované dodávky, a tým i celoručný plán. „Stret­neme sa po štvrťroku“, tý­mito slovami sa rozchádza redaktor s kompetentnými predstaviteľmi, to je tiež ná­zov už trojročnej relácie, po­mocou ktorej pravidelne sle­dujú výrobný program v nie­ktorých podnikoch a závo­doch Slovenska, ich zdar i nezdar vo výrobe. S magne­tofónom na pleci navštívil Laco Fajčík Chemlon Humen­né, Turčianske celulózky papierne v Martine, kde ako a prví v republike sledovali rozvoj výroby tapiet, ZVL v Prešove, kde pomocou zve­rejnenia nedostatkov pomoh­li lm nielen splniť, ale a] vysoko prekročiť plán. A eš­te veľa by sme ich mohli po­spomínať. Cas pokročil. Elektrické hodiny sú presné, nž je 7 hodín 20 minút, o desaf mi­nút pol ôsmej. Tak povedal hlásateľ. Športový príhovor práve skončil Gabo Zelenay. Tro­cha hudby na vyplnenie, sig­nál na (7,30) a už počuje­me uja Vrblara zo Šlvetic v Rožňavskom okrese, 70-roč­­ného hrnčiara, čo za svoj život vykrútil z hliny za je­den vlak hrnčekov či krčiaž­­kov. Remeslo na úpadku, tí mladi už akosi nechcú za hrnčiarskym kruhom sedieť, posťažuje si, je to zaiste šarmantný starec, aj z hlasu to vycítiť. Veď on vela vie prezradiť. Malé Jazykové lapsusy hlá­sateľov bývajú zdrojom zá­bavy ešte dlho po príhode, len v okamihu, keď sa nad ním uškrnú tisícky posluchá­čov, to nebýva prijemné. Akože sa však nezasmiať nad: basoloventl namiesto absolventi, nalodenia na­miesto narodenia a čl nad zaslúžilým člnom namiesto členom. Stáva sa, sú kore­ním. V budúcom roku sa kon­cepcia podstatne nemení, iba čo signalizujú ešte vyšši trend, väčšiu náročnosť. Na programe je nový závod vo Svidníku Strojárne potravi­nárskeho priemyslu, ktorý sa chystajú navštíviť až 5- krát. V Stredoslovenskom kraji to budú Bavlnářské zá­vody V. I. Lenina, v Bra­tislave Chemické závody Ju­raja Dimitrova. Pravidelne po štvrťrokoch, aby bolo ča­su napraviť to, čo prisľúbi-li, aby sa negatíva neopako­vali. Z reproduktora zaznieva prekrásny hlas fujary. To sa predstavil Rudolf Spoták, učiteľ ZDS v Muráni. Živý spontánny prejav na mikro­fón, aj reč má čistú, ako lá fujara, čo sa chystá urobiť. Z bazového dreva, čo vôkol v lesoch rastie. rej Prekrásnou piesňou, v kto­dominuje hlas pastier­skeho nástroja, ktorú vybral hudobný redaktor Gejza To­­perczer, sa Dobré ráno chýli ku koncu. — Zvučka — Dobrého rána oznamoje koniec predposled­ného vydania v roku 1975. Z Košíc vám želáme veľa ús­pechov po celý budúci rok: režisér juraj Antalík, techni­ci — júlia Rechková a Pavol Kruciiák, od mikrofónu Ste­fan Lovás a Ladislav Fajčík. Potom už len pozrieť na pult v hlásateľni, vydýchnuť si a vykročiť ďalej. Do no­vého dňa, do budúcej chví­le. Posledné tohoročné vysie­lanie Dobrého rána z Košic­kého štúdia je už za nami. Najväčší rozhlasový blok, ktorý trvá tri plné hodiny, sa skončil. Vonku je už deň. Lea Gallová ■| V DOME UMELCOV V PRAHE sa včera oficiálne za­čali oslavy 80. výročia zalo­ženia Českej filharmónie. Umelecký riaditeľ filharmónie Jiří Pauer Českej odo­vzdal pri tejto príležitosti 8 členom tohto hudobného te­lesa čestný titul Zaslúžilý člen Českej filharmónie. Oslavy vyvrcholia v deň výročia, t. j. dnes 4. januára, ketí pred 80 rokmi dirigoval Antonín Dvbřák prvé vystú­penie Českej filharmónie Rudolfinu, v dnešnej Dvořá­v kové) sieni. Od 15. januára oslavy pokračujú jubilejným Dvořákovým cyklom a budú uzavreté v čase konania toh­toročnej Pražskej jari, ktoré súčasne oslávi 30. výročie svojho založenia. čt. L •* lav Fajčík a Štefan Lovás v hlásateľni. Foto: Ivan Laputká Ako to vyzerá v košickom štúdiu Dobrého rána Hudobný redaktor Gejza To­­perczer. POD SLAMENOU STREH Pod týmto názvom koncom decembra tohto roku Osve­tové stredisko mesta Košíc vydalo metodický materiál o Jonášovi Záhorskom, ktorý obsahuje základné údaje o živote a diele tohto nášho významného spisovateľa, ako aj literárno-hudobné pásmo, ktoré napísal ján Svec. Publikácia Je určená všet­kým kultúrno-osvetovým pra­covníkom a učiteľom sloven­činy, ktorí pri príležitosti blížiaceho sa stého výročia smrti (23. januára 1976) Jo­náša Záborského, ktorý v ro­koch ,1842—1850 a v roku 1853 pôsobil v našom meste, budú pripravovať rôzne kul­­túrno-spoločenské podujatia. Nebezpečenstvo nielen pre Angolu Angolská ľudová republi­ka, vyhlásená 1. novembra a od prvého dňa svojej exis­tencie vystavená nevídané­mu imperialistickému vojen­skému tlaku, dokázala v mi­nulých týždňoch prekonať najnebezpečnejšie úskalie a rozraziť kruh zvierajúceho sa obkľúčenia. Jednako jej úze­mie je stále dejiskom vo­jenských operácií proti mla­dému štátu, pričom hlavnú úlohu intervenčnej údernej pästi hrá rasistický režim Juhoafrickej republiky (JAR). Ako spoľahlivo dokazujú informácie z posledného ča­su, Intenzita juhoafrickej In­tervencie hrozivo rastie. Do Angoly prichádzajú stále no­vé pravidelné jednotky mo­dernej vyzbrojenej armády )AR. Podlá informácií ná­rodnooslobodzovacieho hnu­tia Namíble, ktorého územím lnterventi do Angoly pri­chádzajú, ide už o 12 000 mužov. Vojenská služba v armáde JAR bola predĺžená. Rozpočet na vojenské účely priznal zvýšenie o 20 per­cent, hoci bol už o pätinu vyšší než vlani. V JAR sa horúčkovité rozširuje zbroj­ná výroba a podľa licencií Severoatlantického paktu sa zavádza produkcia nových, moderných druhov zbrani. JAR chystá veľké nákupy lie­tadiel, ponoriek, raketových lodí a ďalšiu vojenskú tech­niku v západných krajinách. Rovnakú ako v dobách por­tugalského * kolonializmu dnes zbrane z krajín NATO i vraždia Angulčanov. Rozme­ry intervencie rasistického režimu a rozsah I týlová mo­bilizácia v Juhoafrickej re­publike oprávnene vyvoláva­jú v Afrike veľmi vážne zne­pokojenie. Tým skór, že je verejným tajomstvom, že nie­ktoré krajiny NATO sa »me­­šujú do záležitostí Angoly, stojac tým bok po boku s Juhoafrickými rasistami. Americká tlač napríklad uviedla, že z USA prichádza­jú do Angoly zbrane pre rozkolnícke organizácie už dávno predtým, než tam v čase pred vyhlásením nezá­vislosti vzplanuli vnútorné boje. Rasistická Juhoafrická re­publika vŕši svojím počína- CO PÍŠU INÍ ním už priamo pyramídu agresívnych celkom neprija­teľných činov. Režim, ktorý utláča africké obyvateľstvo najzbesilejšou formou rasiz­mu, používa ako odrazisko k útokom proti Angolskej ľu­dovej republike územie Na­­míbie, ktorého sa nezákon­ne zmocnil. Jeden zločin tu vyplýva z druhého. Zdá sa, že čo JAR strategicky stra­tila na východe víťazstvom nezávislosti v Mozambiku, to si chce teraz viac než vy­nahradiť v Angole. Vždy o nej bolo známe, že je jej snahou vtiahnuť do okruhu svojho vplyvu čo najväčší počet afrických štátov v juž­nej časti kontinentu a tým sa neobyčajne posilniť ako hospodársky I vojensky, he­­gemónna sila celej tejto ob­lasti. Z hľadiska týchto snáh je rozširujúci sa vpád rasistov do Angoly povážlivý. JAR vzťahuje ruky po nerastnom bohatstve Angoly a vzniká otázka, kam by až veci mohli dospieť, keby s jed­lom rástla chuť. Úspech in­tervencie v Angole by mo­hol povzbudiť imperialistic­ké sily na ďalšie ofenzívne pokusy a podviazanie a osla­benie národnooslobodzova­cieho hnutia v africkom sve­tadiele. Pozorovatelia pouka­zujú, že nie náhodou došlo práve v týchto dňoch k vy­stúpeniu reakčných síl v Mo­zambiku a odhaleniu spik­­nutia v Ghane a dávajú tie­to udalosti- do súvislosti s imperialistickou aktivizáciou v Afrike, charakterizovanou najmä intervenciou v Ango­le. Stále väčší počet afric­kých štátov sl je vedomý ne­bezpečenstva, ktoré sa v tomto vývoji črtá. Rastie podpora Angolskej ľudovej republiky, rozširuje sa počet štátov, ktoré ju uznali, za­tiaľ čo legitlmnosť „štátu“ vyhláseného organizáciami rozkolnfckyml neuznal za­tiaľ nikto. Alžírsky prezi­dent Bumedlen zaslal posol­stvo hlavám neangažovaných štátov, v ktorom upozornil na hrozbu, ktorú predstavu­je Imperialistické vmešova­­nie sa v Angole pre mier a bezpečnosť Aťrlky 1 celého sveta. Reálne videnie hrozby mobilizuje nezávislú Afriku v na pomoc angolskému ľudu jeho spravodlivom boji, ktorý sa teší širokej medzi­národnej podpore. (Prevzaté z Rudého práva]

Next