Večer, august 1976 (VIII/151-172)
1976-08-02 / No. 151
DNES blahoželáme Gustávom, zajtra bude Stefana. SLNKO zajtra ráno vyjde o 04,10 a zapadne o 19,11 hodine. Aké bude počasie Oblačno, neskoršie polojasno. Čerstvý, časom silný a nárazovitý severný vietor. Teplota na večer okolo 15 stupflqv, v noci klesne na 10 stupňov. Historický kalendár Na dnešný deň pripadá 85. výročie zakladajúceho zjazdu Socialistickej strany Bulharska. ★ ★ ★ ZÁJAZD R. T. j. do Košíc Program telocvičných slávnosti B. T. j. v Košiciach vo dňoch 5.-7. augusta 1922 ja tento: V sobotu, 5. t. m. Príchod zvláštnych vlakov z Ostravska, popoludní prehliadka mesta, večer v záhrade Čs. domu priateľský večierok. V nedeľu, 6. t. m. Popoludní slávnostný sprievod mestom, o 3. hod. popol, ne hřišti Cs. S. K. Košice verejné cvičenie. Večer 8. hod. koncert v záhrade o Cs. doma a akademie v Šalk(Slovenský Východ. 2. augusta 1922, s. 3) t VO VÝCHODOSLOVENSKÝCH strojárňach plánovali přinos zo zlepšovacích návrhov v minulom roku 2 milióny 400 tisíc korún, ale realizované zlepšovacie návrhy priniesli dalších 460 tisíc korún. V tomto roku predpokladajú, — vzhladom ne zmenu riadenia zlepšovateľského hnutia — ešte väčšie úspory. • PRACOVNICI úseku riadenia dopravy Správy mestských komunikácií zodpovedajú okrem Iného a] za 5OT0 zvislých značiek. Nečudo dopravných preto, že taped deň zo dňa nevedia nďetránlf stopy po vandamlš. loch. S radosťou by uvítali lepšiu spoluprácu s občanmi. mlš. • PRESUNOVE úlohy Cechách splnili podniky vý- v robno-hospodárskej jednotky Priemyslové staviteľstvo na 100,6 percenta za prvý polrok. Vytvorili si tak podmienky pre predčasné splnenie celoročných úloh. miš. • ABY SA zlepšila kvalita čistenia šatstva a prania bielizne robí KORT pravidelné štvrťročné kontroly vo všetkých práčovniach čistiarňach Vsi. kraja. O výa sledkoch informuje pracovníkov na teehnicko-ekonomických konferenciách. miš. • V TREŤOM štvrťroku urobia stavbári Inžinierskych stavieb práce v hodnote 340 miliónov korún, je to o 5 miliónov korún viac ako ukladá plán. Košičania by sl Iste želali, aby sa táto hodnota prestavala v našom meste. miš. • žiaci V SOBOTU odcestovali košických stredných škôl na brigádu do Znojma. Tri týždne budú pracovať v závode Fruta Znojmo. mar. • ZA NAJLEPŠIE výsledky v dopravnej nehodovosti od januára do júna tohto roku dostal putovnú vázu rladltela ČSAD kolektív dopravného závodu 1001 vo Vranove nad Topfou. Košické závody 1003 a 1004 nepatria medzi najlepšie. miš. • V ČLÄNKU pod titulkom „Od . . . do“ sme v utorok minulý týždeň kritizovali konanie čašníčky denného baru Slávia, ktorá odmietla obslúžiť zákazníkov desať minút pred záverečnou. Z podnikového riaditeľstva Reštaurácie nám oznámili, že upozornili obsluhujúci personál, aby podľa vykonávacích pokynov k smerniciam Ministerstva obchodu SSR, zákazníkov v takýchto prípadoch odkázalt na obsluhu pri barovom pulte. maja. le rozdiel: múdrym sa tváriť a múdrym byť. P. Syrus STRATY A NÄLEZY V PREDAJNI TABAKU na Leninovej ulici č. 108 sa našli dámske hodinky 23. júla t. r. Majiteľka po udaní presného popisu sl ich môže prevziať priamo v predajni. V PIATOK našiel náš čitatel Steranko pred obchodom so šport, potrebami na ul. gen. Petrova 1 FAB kľúč na remienku s modrým označením. Majitelovi dáme informácie v administrácii. Ko. DOVOLENKÁROM Rekreujeme sa len vtedy, ak si zdravo obnovíme sily, So nám zabezpeč! psychologickú a fyziologickú výzbroj. Profesor E. Schröder (1963 J vyjadril vztahy nezdravej rekreácie a zdravia slovami: „Moderný človek — a tým mienim človeka technickej spoločností, predovšetkým dhyvatela vefkomesta — nezomlera predčasne na následky svojej práce, ale na svdjtj pseudorekreéciu.“ Ak sa má rekreácia stať ozdravujúcim činítefom, nemá v nej pokračovať telesná nečinnosť, psychické ďovanie, ani výmena predrážtechnických strojov za rekreačný techniku (auto, televízor, Rekreácia vo svojom programe má obsahovať zmenu pnostredta, zmenu činnosti. Telo otužujú drsná podmienky prostredia, najmä chlad a teplo. Z tohto hlediska najvhodnejšími sprostredkovateľmi sú voda vzduch. Tlak vody masíruje a otevy, zrýchľuje návrat krvi žilovým obehom k srdcu, ovplyvňuje výdych, dráždi nervové zakončenia atd. Najcitlivejšie reagujú však nervy a éipiy. Výsledkom je otužilosť voči chladu a nákazám po chladných kúpeľoch a miernenle bolesti po teplom, pripadne horúcom kúpeli. Voda ako nositel tepelných, resp. chladových podnetov sa hodí pre každý vek. Teda a] voda je liek. Nielen tá, čo pramení v kúpeloch, ale aj tá, čo vyviera z našich studní. Je vynikajúcim vodičom tepla, preto má liečivé účinky. Dalšfml prvkami sú vzduch a slnko. Zdravá rekreácia nesmie byť odčerpávateľom, ale generátorom zásob adaptačnej energie. Táto energia je materiálnym pred ppýcladom telesného i dnlev nébe zdravia. POTRAPTE SA! DVOJITÁ STVORCOVKA 1. Hmyz dotierajúci najmä na dobytok. — 2. Skutočne, naozaj. — 3. Jedovatá rastlina. — 4. Rieka pretekajúca Zamagurskou oblasťou. — 5. Požívame jedlo. — 6. Mužské meno. — 7. Väzenská miestnosť. •Biao ‘ntu3 ‘emel ‘oelnnno ‘nojf n.i -as ‘peso :aiuesatj ansards ZBER HÜB Jpžko, Jurko a do lesa úa huby. Paľko šil Keď sa vracali, stretli spolužiaka. Ten bol zvedavý, koľko ktorý z nich nazbieral húb. Jožko mu povedal: — Našiel som dvakrát viac húh ako Jurko. Jurko povedal: — Ja som našiel trikrát viac ako Paľko. Paľko zase: — Ja som našiel o 18 menej ako Jurko! Spolužiak trochu porozmýšľal a za chvllu povedal, kto koľko húb nazbieral. Skúste to aj vy. 901 BP °>U0I a k oqjnJ ‘qpq B (BJa)qzeu qgl«a :e|ui|8|J eoAgjdg Malý šarvanec podišiel k otvorenej skrinke. Pozeral dovnútra. Nečakane sa dotkol drOtov. Výkrik. Padol na zem, bez známok ttvota. Nešťastní rodičia. Výčitky svedomia toho, kto nechal otvorenú skrinku s elektrickým vedením. Kde sa to stalo? Neviem, molno podobný prípad ul bol Predstavil som si ho., keď vo štvrtok som fotografoval pod amfiteátrom naproti zastávke električky tento záber. mar. Fontány Málokedy sl tch vo všednom dni mesta povšimneme. VI v minulosti sme aj verejne konštatovali, ie sa nám celkove nevydarili. Hoci je ich na území města nemálo, vlastne všetky pripomínajú jamy. Ale o to tentoraz nejde. Dôvodom k poznámke je potešujúca skutočnosť, že uprostred leta — fungujú. Aspoň niektoré. Rubom tejto skutočnosti je však vzhtad niektorých striekajúcich fontán. Namiesto osviežujúceho pohladu či predovšetkým pocitu pôsobia odpudzujúcim dojmom. Namiesto estetického poslania pripomínajú najskôr odpadkové jamy. Príklad za všetky — fontána pred obchodným domom Terasa na Luníku Vil Nemožno povedať, ie by sa o ňu pracovnici Technických služieb ne-starali. O jej vzhľad sa však pravidelne ' „starajú“ neporiadne detičky. Poznášajú sem — „do jamy“ — celé okolie. Cím viac je fontána preplnená haraburdím,i tým sú deti veselšie. Zarážajúca je však pritom iahostajnost rodičov, ktorá vôbec nesvedčí o dobrom vztahu občana k svojmu mestu. Prtamo neuveriteľne vyznieva obrázok, keď sa dett vo fontáne „hrajú“ ako na kúpalisku a rodičia, čt starí rodičia ich pri tomto vandalstvo pripomínajúcom počínaní „strážia“, aby sa im nič nestalo. Zrejme st títo dospelí myslia, že taká fontána Je zbytočná vec. A nám sa vtedy zdá, že fontány nad toľkou nevšímavosťou niektorých našich spoluobčanov priamo plačú . . . Kontrast Prázdniny st nevyhnutne musíte pripomenúť pri benzínových čerpadlách, vďaka ochotným utieračom predných skiel z radov študentov — brigádnikov. Táto skutočnosť má aj niekoľko tientstých stránok a vodič sa zrazu pri tolkej ochote a ponuke nevte akosi „zorientovať“, či bude ako „tringelt“ stačiť korunka, dve. Nechceme však opäť kritizovať kritizované, situácia sa ul roky opakuje. Naozaj, je to tá „pravá škola“ študentom pred vstupom do praktického života . . Dnes nepôjde o to. Brtgádntčka starostlivo umýva okno, ktoré bolo aj tak čisté, a vodiča zrazu napadne . iná myšlienka. Premietne sl tej chvíli celý svoj vodičský v rok a konštatuje, že veru sa mu okrem školských prázdnin nikdy takejto služby nedostalo, hoci ju potreboval, hoci pri pumpe bol sám a milo sa s obsluhujúcim čt obsluhujúcou porozprával, jednoducho „profesionáli“ si na túto svoju vítanú službu v priebehu roka ani nespomenú. O to je tá brigádnická úslužnost za korunu počas týchto prázdninových dní kontrastnejšia. Ten kontrast však ide na vrub obsluhujúceho personálu čerpacích staníc Benzinolu. V rámci kultúrnej dohody bude Vsi. múzeum vystavovať v Štetine VýcMč Stasko v Poľsko Scenár už je pripravený, materiál tiež. Kultúrna dohoda medzi ČSSR a PĽR da la všetkému patričnú peciat ku. Usporiadať v druhej polovici septembra v Štetine (tam bude premiéra) a potom v ďalších mestách Poľskej ľudovej republiky výstavu pod názvom — Rodný môj kraj, východné Slovensko v rokoch budovania socializmu. Cieľ výstavy? Informovať polských návštevníkov výstavných siení prostredníctvom dokumentačných materiálov o základných historických medzníkoch pri budovaní socializmu na východnom Slovensku, ukázať problémy, najmä však výsledky budovania socialistickej spoločnosti hlavnými krajovými špecifis kami. ' Scenár výstavy má tri časti. Prvá prostredníctvom historického úvodu oboznámi našich susedov s víťazstvom socializmu v kraji. V druhej sa dozvedia o premenách kraja v období uplynulých tridsiatich rokov. V tretej sú znázornené hlavné epochy budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti v podmienkach východného Slovenska, závery XV. zjazdu KSČ a plány šiestej päťročnice vo volebných pro» gramoch kraja. Výstavu doplní prehľadná mapa východného Slovenska s najdôležitejšími priemyselnými podnikmi a závodmi a kultúrnymi a historickými centrami. Pracovníci Vsi. múzea sa doteraz prezentovali s výsledkami svojej zberateľskej a výskumnej činnosti v oblasti novodobých dejín v družobnom Rzeszuwe. Od septembra pribudnú v Poľskej ľudovej republike ďalšie mestá a návštevníci výstavných siení, pre ktorých nebudú Košice a východné Slovensko iba pojmom, poťažne bodkou na mape. Kx OSMK pripravilo zborník materiálov „Voľby 1976 O necelé tri mesiace, presne 22. a 23. októbra sa znova všetci, s volebným právom, stretneme pri volebných urnách, aby sme si zvolili svojich zástupcov do zastupitelských a zákonodarných zborov všetkých stupňov. Ešte predtým sa však budeme schádzať ných strediskách a v agltačosvetových besedách, aby sme sa zoznámili s volebným programom a poslancami. Tieto stretnutia však nebudú mať iba informatívny charakter, Ich súčasťou, ako tomu bolo aj v minulosti, budú kultúrne programy,, v ktorých vystúpia profesionálni umelci l amatéri. Pracovnici Osvetového stre diska mesta Košic nž pripravili k vofbám do zastupiteľských orgánov zborník materiálov pod názvom „Voľby 1976“. Je to nielen príspevok tejto kultúrnej Inštitúcie k predvolebnej a volebnej kampani, ale aj‘metodické pomôcka pre pracovníkov kultúrno-osvetových zariadení, škôl a spoločenských organizácií pri prl-pravé rôznych kultúrno-spoločenských podujatí. ník Takmer stostránkový zborobsahuje informačnú stať o Ideovom zameraní volieb, politlcko-organizačné zásady a úlohy k voľbám v oblasti kultúry. So záujmom sme si prečítali štúdiu JUDr. I. Palúža o „Zmysle a charaktere volieb za kapitalizmu a socializmu“. V zborníku nechýbajú ani potrebné štatistické údaje o výsledkoch dosiahnutých pri plnení piatej päťročnice a volebného programu v našom meste. A je tu aj pestrý výber literárnych textov tematikou volieb. Výber zos stavil j. Svec, cyklus hudobných piesni ]. Szabados. V závere zborníka je odporúčaná bibliografia, články, filmy a básne aktuálne v predvolebnom a volebnom období. Pomôcka OSMK bude podistým dobrou pomocou všetkým organizátorom, ktorí sa budú podie- Tat na príprave kultúrnych podujatí v predvolebnom období v našom meste. L. H. w Pracovníci Mestskej knižnice pre mládež sa venujú svojim čitateľom s rovnakou iniciatívou aj počas letných prázdnin. Usporadúvajú besedy na rôzne zaujímavé témy, no ten I toraz nie vo vlastných priestoroch, ale v pionierskych táboroch. jedna z mnohých be sied, pripravená pracovníkmi knižnice, sa uskutočnila pionierskom tábore v Košicv kej Novej Vsi, na tému: Literárny kvíz z prirodov'ednej literatúry a rozprávkové dopoludnie. Vyše 180 pionierov cigánskeho pôvodu prejavilo veľký záujem a vďaku, že medzi nich prtšli tety z knižnice. Foto: V. Mucha. ak£ olympijské hry? „Urobíme takú olympiádu, aby videl celý svat, čo dokážeme. aby na nu nikdy nezabudol.” To bolo hlavným mottom organizátorov XX. letných olympijských hier v roku 1972 v Mníchove. To taktiež spôsobilo, že sa pri tomto grandióznom podniká ní písalo v západonemeckej tlači a hovorilo, v rôznych kruhoch viac o najdrahšej streche sveta nad olympijským štadiónom, o najdrah šej cyklistickej dráhe, aká kedy bola postavená, atd. než o vlastnom pôslanl hier. Nuž, a z toho nakoniec vyplynulo, že ešte tri toky po olympiáde mali početné súdy v NSR čo robiť, aby konečne zlikvidovali všetky čachre rôznych stavebných a dalších podnikateľov, pre ktorých boli olympijská hry v prvom rade výnosným obchodom. O organizácii mníchovskej olympiády, o vysokých nákladoch sa viedli dlhé diskusie. Medzinárodný olympijský výbor vyzýval budúcich uchádzačov o usporiadanie olympiád k skromnosti, žiadal. aby veiiovali väčšiu po- ČO Píšu INÍ zornosť účelnosti a nepredháňali sa v gtgantizme. Pri tohtoročných hrách v Montreale sa však ukazuje — a bolo to jasné už v samotných prípravách — že úsilie urobiť niečo najväčšie, najlepšie a všetkými obdtvova né ských bolo zrejmé 1 u kanadorganizátorov. Montreal s Mníchovom sl skrátka nemá čo mnoho vyčítať. Iróniou však je, že je to tara« práva lápadonemeeký časopis Der Spiegel, ktorý vyratúva Kanaďanom, koľkú desiatok miliónov zbytočne utratili na prehnanú výstavba športových zariadení i na organizáciu hier. Ako by mu bol napríklad neznámy ten fakt, že v ^Mníchove zrušili pre najdrahšiu strechu sveta a pre ďalšie „novinky“ plánovanú výstavbu niekoľkých stredných a základných škôl Přebujnělý gigantizmus organizátorov nie je žiadnou spásou olympijských hier. Ak by vývoj pokračoval týmto spôsobom, znamenalo by to, že počet miest, ktoré by st mohli v budúcnosti dovoliť usporiadať olympiádu sa bude neustále zlepšovat. Budúcnosť spočíva predovšetkým v tesnejšej spolupráci všetkých športovcov na sve te, v ich vzájomnom porozumení a Hež v skromností akcii, ktoré sú s olympiádou spojené. Túto myšlienku a zásadu mal na mysli predseda organizačného výboru XXII. letných olympijských hier v roku 1980 v Moskve, námestník predsedu Rady ministrov ZSSR Ignatij Novikov, ktorý je v týchto dňoch na návšteve v Montreale. O budúcej olympiáde v Moskve totiž vyhlásil: „Nebudeme sa usilovat predbehnúf svojich predchodcov, ani pokiaľ Ide o rozsah výstavby, ani v ob lasti rozsahu jednotlivých akcií. Budeme postupovať podfa zásad skromnosti, hos pudárnosti a cieľavedomosti, ktoré sú v súlade s olympijskými princípmi. Rátame, že príprava a realizácia olympijských hier 1980 v Moskve prispejú k ďalšiemu rozvoju olympijského hnutia, k upevneniu priatefstva a vzájomného porozumenia medzi národmi." Tieto múdre slová Iste uvíta každý stúpenec olympijskej myšlienky. (Prevzaté z Rudého prával Z KULTÚRY V DELOVEJ BASTE trenčianskeho hradu otvorili celoslovenskú výstavu „Zátišie v slovenskej maliarskej tvorbe“. Svoje práce, vyše 80 olejomalieb, tu vystavuje 24 popredných slovenských maliarov, predstaviteľov tohto žánru. KONCERTOM Štátneho symfonického orchestra z Gottwaldova sa v sobotu skončil 21. ročník piešťanského festivalu. Do súťaže došlo tohto roku 26 partitúr od 21 slovenských a'českých skladateľov. „GRUZÍNSKE dekoratívne koberce“ je názov výstavy, ktorú v Dome umenia mesta Brna otvoril námestník primátora Milan Schnlrch. Výstava bude otvorená do 29. augusta. Filmová premiéra: STÁVKA púť za šťastím Jedným z najpopulárnejších juhoslovanských hercov, ktorý s pravidelnosťou morského prílivu a odlivu už od obsadzuje šesťdesiatych rokov vrchné priečky rebríčka diváckej popularity, je Bata Zivojlnovič. Priazeň publika si zfskal najmä zásluhou stelesnenia celého radu postáv nebojácnych mhžov v partizánskych pribehoch. Z filmov, ktoré sme mail možnosť vidieť aj u nás, st pripomeňme diela napr. Brat doktora Homéra, Smútiaci ! pozostalí, Príčinu smrti neuvádzať, Čoskoro bude koniec sveta a Bitka na Neretve. Teraz sa nám Bata Živojinovič predstavuje, vďaka farebnému filmu STÁVKA (kino Osmev 2.-3. augusta), v postave úplne iného naturelu, než sme u neho zvyknutí. Pravda, treba brať do úvahy aj ten moment, že v tomto diele nevytvára ústrednú postavu. Tou je žena, ktorá hľadá lásku. Celá jej cesta je tak trochu putovaním za preludom, za snom, možno za spomienkou na chvíle radosti, prežité kedysi v minulosti. Až do okamihu, než spoznala roztopašného a ľahkomyseľného šoféra z hlavného mesta, žila pokoj-. ným životom vidieckej ženy, manželky pekára. Ozke, relatívne staromódne, úzkoprsé a dedinský malomeštiacke prostredie, v ktorom sa pohybovala, ju svojím spôsobom determinovalo, a tak zásadovo dbala o svoju česť a dobrú povesť a všetky ľúbostné pokušenia ignorovala. Jej cesta sa však nekonči šťastne, pretože ani šofér nežije Iba z lásky, ale uprostred početnej rodiny ako dobrý otec ... Popri Zivojinovičovl titulnú ženskú postavu vytvára Pavle Vujlatčová. J. J. EĽZET