Večer, júl 1979 (XI/127-148)
1979-07-02 / No. 127
DNES má meniny Berta, zajtra Miloslav.’ SLNKO vyjde zajtra o 4.37 hod., zapadne o 20.41 hod. Aké bude počasie Polojasno až oblačno, mier-, ny až čerstvý severný vietor. Teplota večer okolo 15 stupňov v noci poklesne na 10 stupňov. • PRACOVNÍČKY VD Technika sa v posilnených směnách usilujú o aspoň čiastočné zlepženle situácie v zásobovaní občanov sifónovými bombičkami. Ich akútny nedostatok počas niekoľkých týždňov spôsobila porucha na zariadeniach v Chemku Strážske, odkiaľ prichádza kysličník uhličitý. Okrem plnenia plánu sleduje VD aj spokojnosť zákazníkov, ktorá napriek vysokej dennej produkcii — 20 000 bombičiek — nie je zatiaľ úplná. • MNOHÍ fajčiari sa aspoň » duchu uspokojovali ,,neveňomostaml“ o negatívnom pô. spbenf fajčenia na organizmus. Svoje svedomie si ďalej nebudú môcť klamať, pretože na obaloch nových druhov cigariet — safari, vikl sparta sú už jasné písomné a ďôkazy o tom, že fajčenie žkodí zdraviu. Pred připálením každej cigarety by stálo za te zamyslieť sa nad tým, čo je vlastne najdôležitejšie. . . jt. • PRI sledovaní programu maďarskej televízie môžete byť občas ^nepríjemne prekvapení. Pracovníkom dispečingu Energetických závodov a DPMK sa totiž úspešne darí „doplňovať1 samotný program originálnym hovoreným slovom. Ide o pokyny, ktoré sa „vďaka“ rovnakej frekvencií niekedy dostanú aj do príbytkov Košičanov. Nebolo by lepšie hovoriť o svojich problémoch diskrétne a nie „naostro“, priamo do televízneho vysielania? jt. • V RÁMCI programu JSBVO zorganizoval závod 02 Inžinierskych stavieb Brannošportový deň, ktorý sa uskutočnil v minulých dňoch v Areáli zdravia v Cermelskom údolí. Pretekalo sa v behu, hode granátom a streľbe zo vzduchovky. mv. UČNI Pozemných stavieb sl v minulých dňoch zmerali sily na atletickej dráhe, kde sa stretlo okolo 300 štartujúcich. Napriek nepriazní počasia preteky prebehli úspešne a uspokojili aj výkonmi. as. D • V NEPREHĽADNEJ z*. kruté smerom z Turgenevovej ulice, na Železníky sa pobozkal nejeden „párik“ áut. Svedkom takéhoto stretnutia sme bolí i v uplynulú nedeľu. Napriek tomu, že spomínanú komunikáciu sme už kritizovali, zatiaľ nám nik neposkytol vysvetlenie, či táto bude rekonštruovaná, alebo nie. Pravdou je, že zostáva nebezpečnou pre chodcov, ale najmä malé deti. kht/ • Z PÄTNÁSTICH pôrodov počas uplynulého víkendu bolo 6 dievčat a 9 chlapcov. jabl. STRATY A NÁLEZY V KINE Partizán sa našil doklady na meno Miroslav Lipták: Menovaný sl ich môže vyzdvihnúť priamo v kine. V NAŠEJ administrácii sa nachádza cestovný lístok DPMK na meno Rusinková. Fk. RÁNO 29. júna o 8.30 hod. našiel chodca na ul. A. Kmeťa dôL. Farkaš pánsku malú hnedú diplomatku s osobnými dokladmi. na meno Š. Kmeí. Vihorlatská 2Ö. Majiteľ sl doklady môže prevziať v administrácii. Pred PN V Košiciach na Rastislavovej ulici sa našiel občiansky preukaz na meno A. javorská, bytom Turgenevova 36. Majiteľka si ho môže prevziať v administrácii. šme. POTRAPTE SA! RÝCHLOSŤ TRAKTOROV Z dvoch miest 117 km vzdialených vyšil súčasne proti sebe kolesový a pásový traktor. Kolesový traktor má o 11 km väčšiu rýchlosť než pásový traktor. Akou rýchlosťou ill, keď sa stretli o 3 hodiny" •nuipoq ez mg n JOJUBJ} ÍAOSgd B nujpotl ttz mg eg jsouiOjjj $m JOlgBUl Aaosbio)! :atua§3!J auAyjds Rada Radi sa priateľ s priateľom: „čo myslíš, mím mu teda tie peniaze požtíat?“ „Samozrejme.“ „Prečo?“ „Preiole inak príde za mnou.“ Podceňovanie nebezpečenstva za mimoriadnych podmienok prevádzky je jednou 1 najčastejších príčin dopravných nehôd. Poznáte to hlavne v letnom období: len hazardéri si trúfajú na kúsky, pri sledovaní ktorých skúseným vodičom doslova tuhne krv v žilách. Usilujú sa vyžmýkať zo svojich vozidiel maximálnu rýchlosť všade tam, kde sa pred nimi otvorí aspoň pár stovák metrov voľnej cesty. Neznížia rýchlosť svojho vozidla, ak vojdú do dažďovej prehánky. Počas letnej horúčavy sú schopní často držať volant jednou rukou a druhú si ležérne chladiť vysunutú okienka. Nasadia si protlsl- z nečné okuliare 1 vtedy, keď slnko neohrozuje Ich zrak a nesnímu Ich ani za tmy. Naproti tomu zabúdajú včas rozsvietiť pri zotmení predpísané svetlá. Brzdia až v posledne] chvíli, zato pekne ostro — ako to videli niekedy pri televíznom prenose niektorých Veľkých cien, alebo súťaži. Rútia sa do zákrut s rozhodnosťou majstrov volantu, ale bez ich schopností. Predbehujú „zo zásady“. čo sa dá... V skutočnosti takýchto školáckych chýb by bolo možné vymenovať omnoho viac. Pokiaľ by takéto „ukážky“ predvádzali len nezodpovední vodiči a pokiaľ by za nich pykali vždy len sami, bolo by vlastne všetko v poriadku. Nám ostatným by sa potom jazdilo lepšie. Žiaľ, na nedisciplinovanosť jedných, doplácajú druhí, spravidla nevinní, disciplinovaní a ohľaduplní. Takže nezostáva, len sa prihovárať za zvýšený postih všetkých dopravných priestupkov, ako ho nakoniec začala praktizovať Verejná bezpečnosť., Na cestách pribúda áut po tisícoch a ak by sa nepodarilo účinne chladiť rozpálené hlavy niektorých „suverénov“, za čas by sa cesty zmenili na džungľu, rozhodne nie príliš vhodnú pre žjvot človeka. Už súčasný stav bohato stačí. . . Psychológovia nakoniec už neraz poukázali, že cesty sú miestom, kde sl niektorí ľudia najčastejšie „riôšia“ svoje komplexy. Takže by nám vlastne malo byť tých, ktorí nedokážu zrovnať svoje tempo a nároky na priestor cesty s oprávnenými požiadavkami disciplinovaných, len túto. Rozhodne to nie sú majstrll Koniec školského roku, slastné nič nerobenie prázdnin. No nelúčili sa len na školách. 1 najväčší škôlkari\ priniesli svojim súdruikám učitelkám v tento,deň kvety. Naše zábery sú z Materskej školy na Zimel ulici. Rozlúčku si tu prichystali o pár dní skôr, pred definitívnym odchodom. Budova bola niekedy zédéeškou Renovovali ju a chýbali ešte sadové úpravy. Práve keď sa rodičia išli pozrieť na program, zeminu im zloíili na dvore, iniciatívni rodičia zobrali náradie a o kozmetiku terénu sa postarali. A potom prišla chvíľa, na ktorú sa deti tak dlho chystali. Chodba sn premenila na divadelnú sálu, drobučkí účinkujúci recitovali, spievali, tancovali Pre učiteľky i rodičov. Kyticu margarétok a peračník dostali budúci prváci od menších, mladších škôlkárskych kolegov. Posledná pusa patrila „druhej mame“, ktorá sa po celý čas o ne starala. Bezstarostné detstvo ■ skončilo. Po prázdninách spolu s krásnou aktovkou pribudnú prvé sta rosti. ov. Na záver Filmového festivalu pracujúcich v Košiciach MEDOVNÍK z koliby V sobotu opäť zaznela známa melódia, ktorú organizátori FFP v našom meste už roky používajú ako zvučku. Nechýbal ani ohňostroj, návštevnosť bola uspokojivá — veď pred začiatkom slovenského filmu Blízke diaľavy sa iba k d e-1 u zaleskli prázdne sedadlá Sviatočná atmosféra sa vystupňovala prícho^ dom delegácie filmových tvorcov na pódium pred plátnu — tentoraz boli v delegácii aj traja Košičania: autor scenára Ján Štiavnický, členovia ŠD Vladimír Petruška a Milan Drotár. Slova sa ujal Jaroslav Rozsíval z Novej scény v Bratislave a v krátkom živom príhovore pripomenul i fakt, že po prvý raz sa v slovenskom filme objavia Košice v záberoch kamery. Potešiteľné je však i to, že dobrá atmosféra zostávala v amfiteátri aj keď sa začal odvíjať kotúč farebného filmu o bud.ovaní kompresorových staníc známeho plynovodu Orenburg. Režisér Otto Křivánek sa rozhodol pre úsmevné ladenie príbehu o mladom šoférovi, ktorého aj v robote prezývali „drak“ a jeho Veronike, ktorá ani vo farebnom filme nechcela „priznať farbu“. Aj keď sa nepodarilo vykresliť povahu hrdinky zostali divákovi zaujímavé zábery kamery v exkluzívnom prostredí veľkej stavby, ba možno uznať celý rad dobre zvládnutých momentov z pracovného zápolenia budovateľov plynovodu. Neraz si sadáme pred plátno pri uvádzaní produkcie z Koliby s akýmsi pevným odhodlaním že to treba vydržať. Tentoraz plynul dej — napriek logickým háčikom — volne, priam spontánne, ^iko keď nám ktosi rozpráva modernú rozprávku o Janíkovi a Marienke, ktorí blúdia, potom zápasia (v našom prípade š náhodami a vzdialenosťou) a nakoniec zo všetkého šťastne vyviaznu. Mohli by sme takémuto prístupu priznať prvkv revolučného romantizmu, ktoré aj majú byť súčasťou socialistického diela. Ak teda v titule charakterizujeme záverečný film FFP ako medovník, nie je v tom pejoratívny postoj, ale akceptovanie poetiky, ktorá m$ svoje miesto kinematografii. aj v súčasnej rt. WWW Filmová delegácia v amfiteátri pred premietnutím farebnej snímky Blízke diaľavy. Sprava: V Petru'ska, J. Štiavnický, J. Rozsíval a Milan Drotár. Foto: R. KOŠIČAN „Zučkári” hovorili o svojej Bol to ozaj dobrý rok Koniec školského roka je aj koncom celoročnej práce záujmovej umeleckej činnosti. Stalo sa už dobrou tradíciou, že sa v týchto posledných školských dňoch schádzajú vedúci amatérskych krúžkov a súbor ZUČ. aby vyhodnotili celoročné že a činnosť krúžkov, súťaaby si povedali, čo urobili dobre, ale hj. kde jé ČFo naprávať. ČO SA PODARILO Ak sme sa ▼ uplynulých rokoch niekedy ponosovali, že máme na školách všetkých stupňov, alebo v učňovských zariadeniach málo recitačných krúžkov a divadelných súborov, slovom, že nám chýba u vzťah k umeleckému mládeže slovu, práve uplynulý ročník ZUČ dokázal práve v tejto oblasti krok dopredu. Podiel na tomto zlepšení mali pracovníci škôl. nie aj Osvetového strediska mesta Košíc, ktorí vydávaním príslušnej metodickej literatúry školeniami a inštruktážami dosiahli výrazné zlepšenie. Nemáme radi Čísla, na to je štatistika, pre ilustráciu však aspoň niekoľko. V okrese Koši,ce-rnesto sme mali v ročníku ZUČ pri školách I. cyklu 11 recitačných krúžkov, pri školách II. cyklu 13 recitačných krúžkov a 8 divadielok poézie. Na súťažiach "g Interpretácii poézie a prózy sa dovedna zúčastnilo vyše 400 recitátorov. Zlepšila sa aj situácia na úseku amatérskych ných súborov. Je ich divadeluž v našom meste 14 a mnohé dosiahli veľmi pekné výsledky. V budúcom „zučkárskom“ ročníku však bude potrebné, aby vedúci súborov venovali väčšiu ^ pozornosť vyhľadávaniu a vám vhodných textov, úpraaby vychádzali z možností a predpokladov jednotlivých členov svojich súborov. SPEV, HUDBA — NAJVÄČŠIE ZÄZEMIE Zborový spev, komorné orchestre, dychová hudba, slovom všetky formy hudobného prejavu majú v záujmovej umeleckej činnosti v našom meste dlhoročnú a dobrú tradíciu. Veľmi silným práci zázemím tu sú detská spevácke zbory, ktoré úspešne reprezentujú mesto na krajských i národných súťažiach. Z celomestského hodnotenia ZUČ vyplýva, že by mali venovať väčšiu pozornost zakladaniu mládežníckych speváckych zborov najmä na školách II. cyklu. Pekné yýsle-dky dosiahla tonito roku súťaž Politickej v piesne. Skupina Veslári postúpila do krajského kola. AMATÉRSKA FOTOGRAFIA, VÝTVARNÍCTVO Fotokluby pri Osvetovom stredisku mesta Košíc, DO VSŽ, ZK ROH ZŤS nielen dobre pracujú, ale dobre reprezentujú okres na vyšších súťažiach. Napokon stále sa zvyšujúcu kvalitu umeleckej fotografie konštatujeme ake návštevníci výstav na ktorých sa naši fotografi—-amatéri každoročne predstavujú. Rozrástla sa aj „obec“ amatérskych výtvarníkov, ktorí oboslali okresné súťaže veľmi kvalitnými prácami. „Zučkárske" koleso sa stále krúti. Nezastaví sa ani x čase prázdnin. Organizátori budú pripravovať vyhlásenie súťaží pre nový ročník, slávnostný tým. že si pripomenieme 35. výročie nášho oslobodenia a 750. výročie mesta. Kt Izraelské ženy — druhoradí občania Tridsať štyri percent pracovných síl x Izraeli predstavujú ženy. Na raste počtu pracovných síl sa podieľajú polovicou. Podľa oficiálnych údajov 7. roku 1977 dosahuje priemerný ročný zárobok zamestnanej izraelskej ženy 56 percent zárobkov mužov. Skupinu s najnižšími mzdami tvoria ženy na 70 percent. Tie, ktoré sú zamestnané v priemysle, zarábajú 45 percent mzdy muža. doprave v priemere 42 perv cent mužských miezd. sú Tieto a ďalšie skutočnosti uvedené v ktorú v Berlíne prednáške, predniesol člen ÜV KS Izraela a vedúci jeho medzinárodného oddelenia George Toubi. Uvádza, že ešte oveľa horšia je situácia arabských žien v Izraeli. 33 percent z tých, ktoré pracujú, sú zamestnané v poľnohospodárstve „Väčšinu práce na izraelských poliach vykonávajú mladé arabské ženy prostredníctvom kontraktorov“, uvádza. Väčšina z nich dostáva veľmi nízke mzdy, netešia sa nijakým sociálnym výhodám a nad leh záujmami nedrží ochrannú ruku nijaká odborová organizácia. Izraelské ženy sú nepatrne zastúpené vo volebných orgánoch. Z členov parlamentu j© iba 6,6 percenta žien. Žiadna izraelská žena co PÍŠU INÍ nie je starostkou ani nestojí na čele miestnej správy. Predstavujú len 2,9 percenta volených Členov mestských a miestnych správ. Problém detských zariadení pre zamestnané matky v Izraeli je veľmi pálčivý. 38 percent zamestnaných žien má deti mladšie ako 13 rokov. Nemajú k dispozícii takmer nijaké jasle, a len veľmi málo materských škôl. V ojedinelých prípadoch kde existujú, sú veľmi drahé, takže si zamestnané ženy-matky nemôžu finančných dôvodov dovoliť z „prepych“ svofe deti do nich prihlásiť. Pre zamestnané arabské ženy neexistujú v celej krajine jediné jasle. V Í5n arabských mestách a dedinách v Izraeli, x ktorých žije celkom vyše pol milióna obyvateľov, je len 60 materských škôl. „Zamestnaná žena v Izraeli čelí nesmiernym prekážkam a ťažkostiam. To je dôležitá príčina, ktorá zahrá í i u j e tisícim matkám, aby mohli byť zamestnané mimo svojho domova“, uvádza sa v prednáške. V Izraeli žije asi mladých dievčat a žien 10 000 vo veku 14—21 rokov, ktoré neštudujú, ani nepracujú. Mnohé z nich sú potenciálnymi kandidátkami na prostitúciu a pre cestu zločinu. 37 percent izraelských žien je negramotných. 50 percent izraelských matiek má len základné vzdelanie v dĺžke 5 až 8 rokov. Spoločenský štatút izraelských žien je taký, že z nich robí druhoradých občanov. Neexistuje žiadny zákon o rovnoprávnosti. Všetky zákony, týkajúce sa osobného štatútu ako napríklad manželstvo a rozvod, sú vo výhradnej kompetencii náboženských súdov, ktoré sa riadja zákonmi, ktoré začali platiť pred tisíc rokmi. Prá-ve tieto zákony degradujú izraelské ženy. Podľa nich napríklad izraelská žena nesmie pred súdom svedčiť. Nesmie v týchto súdoch vykonávať funkciu sudcu. Členka izraelského mentu Šulamlt Alönlová parlavo svojej knihe Ženy ako ľudské bytosti o tom napísala: „Keby mi súd v ktoromkoľvek štáte sveta nedovolil svedčiť, pretože som Židovka, potom by izraelská vláda bránila moje právo protestovala by proti tomuto a antisemitskému postoju, avšak v oficiálnych súdoch v izraelskom Štáte, ktorým z vôle zákona podliehame, nesmiem svedčiť, pretože som žena. Izraelská vláda chce, aby som to prijímala, aby som to chápala a rešpektovala. Prečo? V prípadoch som tá istá oboch osoba.“ Základný zákon u týchto súdov stanoví, že „žena je vlastníctvom svojho muža“. Podľa týchto zákonov môže byť izraelská žena ľahko zbavená svojho živobytia, svojho domova majetku a dokonca svojich detí. Napriek silnému odporu proU tomuto stavu vecí, napriek silnejúcim požiadavkám. aby sa zmenil, sa tieto skostnatelé. ponižujúce zákony stále uplatňujú. Prevzaté x Rudého práva. Nové knihy vydavateľstva Smená Tridsaťročné jubileum na, Tohto roku oslavuje Sme účelové vydavateľstvo SÜV SZM, tridsať rokov svojej existencie. Za toto obdobie obohatila našu kultúru takmer dvetisíc tristo titulmi a stala sa nepostrádateľným významným, pomocníkom v procese formovania svetonázorového, mravného a estetického cítenia najmä mladých ľudí. Veľmi rôznorodé a široké záujmy Čitateľov sa snaží Smená obsiahnuť prostredníctvom štrnástich edícií, z ktorých k najznámejším patria: Mladá tvorba, Máj, Eva, Rovesník, Labyrint, Križovatky. Ťažisko edičnej činnosti Smený je stále vo vydávaní pôvodných literárnych prác mladých autorov, no aj spisovateľov renomovaných (v edícii ERB i mimo edície). Z edície Mladá tvorba sa prednedávnom objavili na knižných pultoch tri nové knihy poézie a počet titulov tejto edície tým prekročil stopäťdesiatku. Vyšli debuty Igora Hochela „Strom pred domom“ a Alojza Nociara „Zátišia“. Ondrej Nagaj vydal svoju tretiu knihu veršov „Krajina človeka“. Pokúsil sa v nej (a úspešne) zmapovať krajinu človeka — vnútro súčasníka. Všíma si najmä tie naše prejavy, ktpré narúšajú pravdivosť a rýdzosť medziľudských vzťahov, „či sme každému povedali to najčistejšie slovo“. Osobitne sa dotýka vo viacerých básňach nezdravých spoločenských javov — malomeštiactva, úplatkárstva. „Ja. Sny do auta, sny do chaty . . . úplne hluchý k sebe.“ Nástojčivo nalieha, aby sme rozvíjali pozitívne hodnoty v našom spolužití prosté slovo' nežné „každé je, ak v ňom slnkom preteplíme seba“. V edícii Rovesník vychádzajú diela mladých autorov zo socialistických krajín, v ktorých zobrazujú puoblémy mladých hrdinov. Z tohtoročných titulov už vyšla próza rumunského autora Ilie Tanasacheho „Zajtra veľmi rád“ a román sovietskej autorky Valentíny Jerinolovovej „Do búrky na Hojdačke“. Zachytáva v ňom citový svet hrdinky Márie, ktorej tragická smrť manžela zborí fyzický i duševný Život. Psychologickými sondami nám spisovateľka priblíži, ako sa s týmto údelom vyrovnáva. bk,