Večerník, február 1968 (XIII/27-51)

1968-02-01 / No. 27

in logám: Najnovší Predvoj prináša pred otvorením hokejo vého turnaja v Grenobll rozboí našich prehier so sovietskymi ho kejlstaml z pera Igora Mráza Jozef Dunajovec v eseji Čo s rol nlctvom naším? hladá riešenie tej­to pálčivej problematiky. Pred 2E rokmi nastúpili po prvý raz čs Jednotky v SSSR proti hitlerov ským vojskám. Na tieto chvíle spomína Teodor Fíš v článku Eša Ión 22904 sa pohol na západ. A 450 tisíc korún škody V sklade Okresného priemyselné­ho podniku v Galante vznikol po­žiar, pri ktorom zhoreli farby, lát­ky a Iné stolárske potreby v hod­note takmer pol milióna. Poíiar zavlnil pomocný skladník Jozef L. neodbornou manipuláciou s nafto­­väml kachľami. A Medzipodnikovc kanasta Závodný klub v Slovnafte uspo rladal nedávno vydarené vnútro­podnikové preteky v kanastě. Te­raz sa kanastarl pripravujú na medzipodnlkové stretnutie so svo­jimi kolegami z matadorky a dl mitrovky. (rk) A No križovatke Drieňovej a Bajkalskej ul. nedal Stefan P. na nákladnom aute BL 29-48 prednosť ďalšiemu náklaďá­ku BL 19-79 a bola z toho Skoda 7500 korún. A Prehliadka amatérov Dom techniky usporiada v dňoch 5.—8. februára II. celoštátnu pre­hliadku amatérskych technických filmov. Predtým premietnu ukáž­kové amatérske a podnikové tech nické filmy zainteresovaným novi­nárom. L Hľadajú traviča Družstevníci z Vajnor včera ozná­mili na bezpečnosti, že v rybníku neďaleko „Sprizerovho dvora" uhynulo väčšie množstvo rýb. Zistilo sa, že o leh smrt sa pri­činil neznámy vodič cisternového vozidla, ktorý vypustil do jazera chemický odpad. Podľa predbež­ného odhadu zahynulo 6 metrákov rýb v hodnote 5000 korún. Presná škoda sa zistí až po rozpustení ľadu na jazere. A CKM nie je malá Cestovná kancelária mládeže je objemom zahraničného cestova­nia druhou najväčšou cestovnou kanceláriou v ČSSR a jednou z najväčších európskych cestov­ných kancelárii, ktoré sa zaobe­rajú špeciálne organizovaním ces­tovného ruchu mládeže. (pu) A Oni odboja Medzinárodné památné dni odbo­ja, ktoré sú už tradične od 11. apríla (výročie oslobodenia Bu­chenwaldu) do 9. mája (výročie oslobodení i ČSSR) budú v tom­to roku obzvlášť významné, pre­tože sl pripomíname mnohé „okrúhlé“ výročia. Slovenský vý­bor SPB sa s prípravami týchto osláv už teraz zaoberal. V utorok 30. januára 1968 v ne­skorých večerných hodinách zo­mrel náhle vo veku 62 rokov sú­druh IMRICH K I Š S, nositel Radu práce za dlhoročnú činnosť v KSČ, v robotníckom hnu­tí, a pri výstavbe socializmu. Pohreb zosnulého, známeho ko­munistického funkcionára, bude zajtra 2. februára o 13,30 na cin­toríne v Slávičom údolí. Česť Jeho pamiatke! Mestský výbor KSS • PRVÝM OVOClM „priestorové, politiky“ Národného výboru meste Bratislavy je včera otvorená pre­dajňa lahôdok na Malinovského ulici 241b. Po roky kanceláriám, obsadené priestory výhodne vy­­uítjú na ponuku Širokého sorti­mentu lahôdok t grilovaného mä­sa, dobre chladených nápojov c džúsov í espresovej kávy, od rá na do večera, okolitým obývate tom l návštevníkom kina Dukla. Konzumný kútik s malými stolík­mi Je vkusne opticky oddelený oó predajnej časti. RADA NVMB O NEDÁVNEJ KALAMITE Dopravný podnik sklamal Za zprávou ešte nedali bodku 0 O mesiac znova kalamita na pretras Bratislava (vr) — Iste sa ešte všetci dobre pamätáte na kalamitu, ktorá nás zastihla 15. Januára tohto roku. Vtedy v noci napadlo asi 30 cm snehu a cez deň sa prudko oteplilo až o 20 stup­ňov Celzia. Brodili sme sa v špinavej snehovej kaši, neskoršie aj vo vode. Navyše „vybuchli" v ten deň aj v Dopravnom podniku mesta Bratislavy. Zpráva o tejto kalamite bola v týchto dňoch predmetom rokova­nia Rady Národného výboru mes­­a Bratislavy. Poprední mestskí unkcionárl zvlášt ostro kritizova­li organizačnú nepružnosť vedú­cich pracovníkov DPMB, ktorí na­priek tomu, že na uliciach bolo vela vody, dali do prevádzky všetky električky T II, hoci Je o nich dobre známe, že majú konštrukčné chyby. Tak sa stalo, že električky vypadávali jedna za druhou, občania sa právom .rozhorčovali a celá hromadná mestská doprava mala vážne trh­liny. Zodpovední pracovníci DPMB nepovažovali za potrebné ľudí in­formovať, ale nechali ich čakať dlhú dobu na zastávkach. Kala­mita na cestách trvala v Bratisla­ve iba deň-dva, ale v DPMB celý týždeň. Tým sa podnik poškodil ,aj o značné tržby od obyvateľov a to v podmienkach, keď na mestskú dopravu dopláca teraz priamo mestská pokladnica. Kalamita takého druhu iiebola v našom meste po prvý raz. Už •v roku 1964 mala podobný roz­sah i dopad. Vedúci pracovníci DPMB sa vtedy dušovali, že nič .podobného sa už v Bratislave ne­môže stať, pretože zabezpečia ta­ké podmienky, že . . . atď. Ako vi­dieť, slovo nedodržali, sklamali Radu i občanov. Preto na schôdzke Rady NVMB prijali uznesenie, podľa ktorého sa majú vyšetriť okolnosti kala­mity a do jedného mesiaca sa majú výsledky i s návrhmi pred­ložiť znova do Rady NVMB. NA OKRAJ ROKOVANIA Vil. SJAZDU JRD NAŠE ZÁZEMIE Ij eď sa naSi družstevntci-delegátl sjazdu JRD obzrú nazad, sme­­iV lo môžu povedal: Opäí sme urazili kus cesty! Mnohé družstvá ekonomicky spevneli, rozšírili svoj sortiment a vďaka Špecializácii (a k tej ste prispeli aj vy z prímestských družstiev!) dorábate čoraz viac potrebných produktov. Pravda, veľ­ký kus cesty máte eSte pred sebou. Dostal sa k cieľu,' to znamená zvyšoval produkciu, intenzitu, najmä rastlinnej výroby, ako zá­kladu pre nový agro-prlemyselný komplex. Ako na vec 1st, o tom akiste budú delegáti hovoril nielen na svojom naivyšSom fóre, ale aj medzi sebou — v širokej diskusií, ktorá sa teraz začína. Teší nás, že ste do Prahy nešli s prázdnymi rukami. Zatiaľ ste tržby z poľnohospodárskej výroby prekročili na Slo-vensku na 115,4 pere. a oproti plánu ste dodali produktov za vyše dve miliardy korún navyše. Iste sú v tom aj jahody, hrozno, ovocie, zelenina, mlieko, mäso a Iné produkty, družstevníci v Prievoze, Petržalke, Rači, Karlovej Vst, vo Vajnoroch, na Trnávke t Vinohradoch. .. Zlepšilo sa aj hmotné postavenie: stúpil zálohy na pracovné Jed notky t pevné odmeny, mnohé zaostávajúce kolektívy bolt schop­né pomocou vyššej výroby splatiť úroky. To sú aI výsledky aktív­neho pôsobenia novej sústavy p poľnohospodárstve. F aše snemovanie bude Iste vhodnou príležltostou zamysliet sa aj nad vecami, ktoré vás — prvovýrobcov a dodávateľov, ale v konečnom dôsledku aj nás — konzUmento-v, tlačia. Nuž, disku tujte cez zimné dni, kedy už nebude toľko roboty, vymieňajte si názory, formulujte svoje návrhy a rady! Vy ste naSe zázemie, za osemnásť rokov existencie ste toho už dokázali vela. A. BOBÄK Rýchlik 310 so ,nesrafiuje‘ DO POCHOVÁ Z NOVÉHO MESTA Bratislava (mik) — Na mnohé ponosy cestujúcich, ktorí sa dožadujú vrátenia rýchlika 310 z Nového Mesta nh Hlavnú sta­nicu, podala Správa Východnej dráhy loto vysvetlenie: Elektrifikačné práce v brati­slavskom uzle sa ešte neskončili a potrvajú pravdepodobne do kon­ca roku 1968. Ostáva totiž rekon­štruovať druhý tunel a vykonať dalšie práce, ktoré sťažujú do­pravnú situáciu a nedovolujú pl­ne využiť kapacitu kolajiska. Pre­sun niektorých vlakov na Iné sta­nice sl vynútila aj vzrastajúca nákladné doprava. Zmena východovej stanice rých­lika 310 však neodporuje ustano­veniam Železničného zákona, bo­la včas publikovaná a je uvedená v zmenách cestovného poriadku ČSD, platných od 1. januára t. r. Opravy cestovného poriadku ČSD dostať za 60 halierov vo všetkých stánkoch a predajniach PNS, SLÁVNE STALINGRADSKÉ VÝROČIE D ruhého februára 1943 obkľú­čené zoskupenie hitlerov­ských vojsk sovietske vojská cel­kom rozdrvili a jeho zvyšky na čele s p o F n ý m maršalom Paulusom zajali. Obkfúčili vyše dvadsať ne­priateľských divízií, viac než 300 000 vojakov a dôstojníkov. Úspechy sovietskych vojsk pri Stalingrade (dnes Volgograd) zna­menali zásadný prevrat vo vývoji druhej svetovej vojny. Prispeli k mohutnému útoku Červenej ar­mády na iných úsekoch frontu v zimB 1912/43. Nepriateľ musel miestami ustúpiť až o 600—700 ki­lometrov. Bitka na brehoch Volgy pri Sta­lingrade trvala 200 dní a nocí. Na jednotlivých etapách bitky, ktorá sa odohrávala na rozlohe takmer 100 000 kilometrov štvorcových, sa zúčastnili vyše dva milióny ľudí za pomoci asi 26 000 del a míno metov, viac než 2000 tankov a rov nakého množstva lietadiel. Pouličné boje v Stalingrade tr vali 143 dní. Obrancovia odrazili vyše 700 nepriateľských útokov Fašistickí okupanti barbarsky zničili mesto. V dĺžke 60 kilo metrov na brehoch Volgy sa ne zachoval jediný dom. Zničili 55 veľkých závodov a tovární. 115 Škôl, 86 detských školiek, 21 od horných škôl, 3 ústavy, 33 klubov 60 ľudových knižníc, 18 nemocníc 24 polikliník a ambulatórií, 60 jaslí. Vyše 41 000 domov, čiže 83 percent bytového fondu bolo zni­čených. Na ploche 11C4 hektárov nhynuli stromy. V jeseni a zime 1942/43 zahynulo v Stalingrade vyše 40 000 ľudí. S ymbolom bezmedznej statoč­nosti vojakov je svetoznámy ,,Pavlovov dom“, ktorý v septem­bri a októbri 1942 bránila skupina vojakov 13. gardovej divízie pod velením seržanta ). F. Pavlova. Skupina, ku ktorej patrili Rusi, Ukrajinci, Gruzínci, Uzbeci, Ka­zachovia, Tadžici a Tataři, brá­nila dom 58 dní a odrazila všetky nepriateľské útoky. Proti nepriateľovi tvrdo bojova­li i na pôde závodu „Barrikady“. Jednotky divízie, vedenej I. Ljudnikovom boli napoly obkľúče­I. né na malom námestí, ale sa udržali a odrazili všetky útoky oyeľa silnejšieho nepriateľa. Ubránili závod a nepustili nepria­teľa k Voige. Stalingrad bránilo so zbraňou v ruke 75 000 obyvateľov mesta. Tritisíc dievčat pracovalo ako spojárky a zdravotné sestry. Vyše 150 000 obyvateľov mesta budovalo obranné objekty. Za ne­pretržitého bombardovania a de­lostreleckej paľby opravovali ro­botníci v závodoch tanky, delá a pokračovali vo výrobe nových zbraní. Tanky jazdili z továrne na traktory priamo do prednej línie. P očas bitky na Volge, ktorá trvala šesť a pol mesiaca, stratila fašistická armáda viac než štvrtinu svojich síl, ktoré vtedy bojovali na sovietsko-nemeckom fronte. • LENINOVO NÁMESTIE V STALINGRADE v roku 1943 a takto vyzerá dnes Leninov prospekt vo Volgograde. Dosoľ rokov americkej kozmonautiky iiimmmimimmmiiiimnimmuiiimiiimmmimiiimtmiimmimimmmnuinummmHmimimiiiiimmmiummiP, D NES SA DOŽÍVA 10 ROKOV najstaršia americká umelá družica EXPLORER-1. Bola prvou, ktorú sa podarilo Američanom uviesť na obežnú dráhu v čase, keď okolo Zeme už krúžili dve sovietske družice. Prvý americký pokus o preniknutie do kozmu v decembri 1957 sa skončil nesláv­ne: raketa, ktorá mala dopraviť do hviezd­nych výšok jeden a polkilogramovú dru­žicu, zhorela na zemi. Preto nasledujúci štart očakávali Američania s obavami. Ale EXPLORER-1 sa vydaril nad očakávanie dobre a DO DNEŠNEJ POLNOCI obehol okolo našej planéty celkom 46 619- krát. V nasledujúcich mesiacoch sa Ame­ričania so striedavým šťastím snažili vy­rovnať sovietsky predstih, ale ich nosné rakety boli slabé a mohli vynášať len malé družice. „Americké družice by neboli zlé,“ hovorilo sa vtedy, ,,majú len tú nevýhodu, že nemožno nájsť takého malého psa, ktorý by sa do nich zmestil.“ Od toho času sa mnoho zmenilo. Do konca roku 1967 uskutočnili Američania celkom 410 úspešných štartov, čo je 63 percent všetkých štartov vôbec. Icľi dru­žice veľmi prispeli k poznaniu najvyšších vrstiev zemskej atmosféry 1 k určeniu tva­ru a veľkosti našej planéty. Meteoro'ogické družice podávajú ustavične prehľad o roz­ložení oblačnosti po celej Zemi a spojo­vacie družice umožňujú televízne prenosy medzi kontinentmi. Kozmické lode s ľud­skou posádkou mnohokrát obleteli Zem a pripravili ľuďom cestu na Mesiac. Prí­strojové sondy mapovali Mesiac tak po­drobne, že ani zemský povrch v celom rozsahu nepoznáme tak presne. Ďalšie sondy pristáli mäkko na povrchu nášho nebeského suseda a ich umelé ruky ohma­tali mesačnú pôdu skôr, než na ňu vstúpi človek. Medziplanetárne sondy, vedené s obdivuhodnou presnosťou, doleteli až k cudzím svetom a poslali odtiaľ zprávy, ktoré i pre odborníkov boli senzáciou. NEMOŽNO VŠAK ZABÚDAŤ, že 48 percent všetkých amerických družíc slúži pre vojenské účely a niektoré sú vy­­slovene špionážne. Tvrdí sa, že nimi sa da­jú rozoznať kolóny áut na cestách a zistiť štart každej balistickej rakety alebo vý­buch atómovej či termonukleárnej bomby. Iné družice umožňujú americkým ponor­kám, lodiam a lietadlám orientovať sa za každého počasia a zistiť svoý* polohu na pár metrov presne. Navyše Pe.itagon si vy­budoval globálnu sieť komunikačných dru­žíc, ktorá mu dovoľuje hovoriť nerušene a okamžite s ktoroukoľvek vojenskou jed­notkou kdekoľvek na svete. Ä MERICKÝ PRIEMYSEL SA RÝCHLO ORIENTOVAL na veci predtým zabú­dané. Letecké firmy Boeing a Lockheed už v roku 1959 stavali továrne na rakety a družice. Nasledoval General Motors, ba l automobilka Chrystler a mnoho iných zriadili a rozprávkovo vybavili laboratóriá pre kozmický výskum. Sieť dodávateľov sa rozrástla na tisíce firiem. Na kozmických lodiach MERCURY pracovalo 200 tisíc ľudí, projekt mesačnej lode APOLLO zamestnal už 435 tisíc ľudí. Odhaduje sa, že v roku 1970 bude NASA zamestnávať 20 až 25 per­cent všetkých bádateľov v USA. Ročný rozpočet na civilný kozmický výskum je v priemere ŠTYRI A POL MILIARDY DOLÁROV, čo sa zdá byť síce mnoho, ale je to len trochu viac, než v Amerike prefajčia za rok. Keby hodnotu päťročného rozpočtu NASA poukladali na seba ako kovové min­ce, vytvoril by sa stĺpec práve taký vyso­ký, že by siahal až k Mesiacu. Vysoké náklady na kozmický výskum vzrušia mnohých národohospodárov a po­litikov. Tvrdili, že napríklad výskum Me­siaca sa dá urobiť bez rizika a s menším nákladom len pomocou automatických sond. Prieskum Mesiaca pomocou fotogra­fických sond stál 80 miliónov dolárov opro­ti plánovaným 20 miliardám dolárov, ktoré EXPLORER-1 ako najstaršia obie­hajúca družica • Prehľad ame­rických družíc 0 Vojenské druži­ce 0 Každý štvrtý bádateľ v USA pracuje v kozmickom výskume C Stĺpec z peňazí, dosahujúci až k Mesiacu bude stáť projekt APOLLO. Bývalý prezi­dent D. Eisenhover niekoľkokrát označil súčasný americký kozmický program ako „kozmické šialenstvo“ a senátor Fullbrigth vyhlásil, že by bolo užitočnejšie starať sa o nezamestnaných na zemi než o ne­známe veci na nebi. Bol to ale zosnulý prezident J. F. Kenne­dy, ktorý sa energicky postavil za VEĽKÝ KOZMICKÝ PROGRAM a počas krátkeho Sasu dohnal to, čo jeho predchodca ťažko zanedbal. Nie je nezaují­mavé podotknúť, že Kennedyho v tomto programe velmi účinne podporoval terajší prezident L. B. Johnson, ktorému v súčas­nosti pripadla úloha opačná, totiž, znižo­vať rozpočet pre NASA. Prezident Kennedy dal americkej kozmonautike velkú Ideu: „Do roku 1970 musia prví Američania prislšf na Mesiaci!“ Bola to velká úloha, ale zrozumitelná aj mužovi z ulice a usku­­točniteťná v dohľadnom čase. Vyžadovala len úsilie, veľké pracovné úsilie. V DESIATOM ROKU AMERICKEJ KOZMO­NAUTIKY všetko nasvedčuje tomu, že požadované úsilie vyvinuli. Dr. Z. BOCHNÍČEK Hi ä Ďakujem prlat ako 1 spoločensk za kvetinové dai strasti písomné č tím môjho mllov MUDr. Viliam odb. kožné Prosím, zacho Damlatku. Ďakujeme všet priatelom, znám Légiodomov a za ZÁB za odprevac hého Michala G na jeho poslední ■ Biologický úst va, Mlynské Niv súbeh na obsadě — technika II. s delenie gene chemickej pri stupom od 1. : formovať sa n du od 7.—16. denej adrese leíonícky na remeselníka I oddelenie bicí ganizmov, ele skončení voje služby. Prednosť majú amatéri do 30 roh Platové podmli ných predpisov ústavy. Písomné žiados rovým dotazníko zasielajte na sek kého ústavu SAV, ské Nivy ? 37. S3 Vyme* krf. kat. na ďäjOvej v meste, môže b' 545-03. B Hľadá sa poet ských náramke Stratené boli df blízkosti žel. st Nové Mesto. Oi Tel. 684-02 do 15 ■ Prijmeme s niekolko robotn nicke úpravy pr va cintorínov. Zi na Pohrebnej slu dy 3, Bratislava. si moží v špeciáir 9$Sbí Malinovskí Nežal: m P0Si

Next