Večerník, október 1968 (XIII/232-257)
1968-10-09 / No. 239
Koniec gangstra I— Mám už po krk drobných záležitosti a chcem sa poobzerat po niečom «úcejšom. Mám nápad: vezmem do parády Jednu mníchovskú banku a „požlčlam“ sl aspoň 500 tisíc mariek — prehovoril ku kumpánom Antonius Terborg. Pod názov „drobné záležitosti“ dával bežné doterajšie lúpeže a vlámania. Špecializoval sa na kožušiny a aj medzi „odborníkmi“ podsvetia ho považovali za nedostlhnutelného fachmana. Začiatkom tohto roku preniesol Terborg svoje p0- sobisko z Frankfurtu do Mníchova o nlekofko mesiacov mala každé k svetu a súca dáma podsvetia od neho aspoň Jeden drahý kožuch. Terborg pochádzal z Holandska, ale západné Nemecko považoval za výnosnejšiu oblast ako rodnú zem S peniazmi narábal veľ koryso, a preto nie divže obrovské sumy uko ristených peňazí sa mu v krátkom čase rozko túlali medzi prstami. Tc bo prinútilo lntenziv nejšíe vyhľadávať „Job“ Pri posledne] akcii s: vybral kožušnícky ob chod na Sendllnger strasse v Mníchove. Tr minúty pred záverečnou vkročil do obchodu r vytiahol na prekvapené ho majiteľa Antona HO- gera pištoľ kalibru $C ter Terb mm. Vtedy sa stala tra- “ a gédia, lebo majiteľ sa chcel bránit a lupič stlačil kohútik. Jediným výstrelom padol Höger mftvy na zem. Terborg schmatol tri norkové kožuchy a podarilo sa mu ujsť. Brutálna vražda sa dotkla aj Terborgových kompllcov, ktorí vyslali trojčlennú delegáciu na políciu, kde všetko prezradili. Polícia prišla večer na schOdzku, ktorú sl vrah dohovoril s gangstermi, ale pasca klapla naprázdno. Terborg musel niečo vytušiť a neprišiel. NeskOr vyšlo najavo, že sa tajne vrátil do Frankfurtu. Tamojšia polícia ho už mala v registri c vypísala na Jeho chytenie 3000 mariek odmeny. Niekto vyzradil polícii, kde ho majú čakaf. K stretnutiu malo prísť v istom nenápadnom lokáli, ktorý ešte nenápadnejšie obsadili desiatky strážcov poriadku, ale vrahovi sa aj teraz podarilo v poslednej chvíli uniknúf. Po stopách nasadili ihneď pátracieho psa, ktorý vystopoval v opustenom dome. " " Obkľúčili ho, ale na výzvu odpovedal streľ bou. Prvou ranou skosil vlčiaka, čo ich pri viedol na stopu. Skúšal! ho skrotiť slzotvorným granátmi a výzvami, aby sa vzdal. Terborgova od poveď bola: zúrivé stakatto výstrelov. Prestrelka trvala štyri ho diny. Už sa brieždilo keď zaznel posledný vý strel, ktorým sa tvrdo hlavý vrah sám odmlčal. Jeho mŕtvola ležala vedľa zabitého psa. Posledný náboj sl vrah nechal pre seba (br) KatuSntk Höger iatý švajčiarsky vedec vyrátal ne alektrénkových prístrojoch škodu, ktoré utrpelo ľudstvo od vojen, ktoré doteraz viedlo. Za 5559 rokov, pre ktoré mal údaje, národy sveta prežili 14 513 malých a veľkých vojen, v ktorých »hynulo 3840 mill ň nov ťndl. Je to vtac ako dnes Uje na celej zemeguli. V týchto vojnách boli škody v hodnote 500 kvkutiltonov švajčiarskych Vojny nos prenasledujú Za 5559 rokov zahynuli vo vojnách tri a pol miliardy Tudí frankov. Aby sme ľahšie pochopili hodnotu tejto sumy, švajčiarsky vedec ju porovnal so zlatom: zo zlata, ktoré tie škody predstavujú, dal by sa vyrobil pás hrubý 8 metrov a široký 10 kilometrov v dĺžke celého rovníka. Istý americký senátor zase vyrátal, koľko činia výdavky za americkú agresiu vo Vietname. Len jedna hodina letn bombardovacieho lietadle B-52 stoji 1300 dolárov. Za rok 1966 podľa jeho výpočtov hodili na Vietnam 837 000 ton bômb, priemerne jednu tonu na každých 51 obyvateľov Vietnamu. Celkové výdavky USA na vojnu vo Vietname roku 1988 činili 30 miliárd dolárov. Keby boli dali tieto peniaze Vietnamcom každý by dostal po 2000 dolárov. (—J PLODNÁ SPOLUPRÁCA KSSZ a Sovietsky zväz, ako zdôraznil v uzneseniach XXIII. zjazd Komunistickej strany ZSSR, venujú veľkú pozornost rozvíjaniu a upevňovaniu všestranne' vzájomne deckolechnickej spolupráci s bratskými výhodnej ekonomickej a vekrajinami. Jedným z príkladov plodnosti vzfahov, ktoré sa vytvorili medzi krajinami socialistického spoločenstva, sú skúsenosti z hospodárskej spolupráce ZSSR a Československa. Sovietsky zväz pomáha Československu budovat jeden z najväčších podnikov hutníctva železa — Východoslovenský kombinát. Jeho valcovne pre valcovanie za tepla a za studená o celkovej ročnej kapacite 3,7 mW. ton výrobkov sú vybavené sovietskym zariadením. Technickou pomocou ZSSR postavili veľké rafinérie nalty Slovnaft, závod na výrobu umelých vlákien v Humennom, veľkú cementáreň v Banskej Bystrici, úpravovňu olovených a zinkových rúd a Iné podniky, ktorým pripadá veíml znateľná úloha v československom hospodárstve. Značnú časť Ich zariadení VYROBILI SOVIETSKE ZÁVODY Pomocou ZSSR a Československa sú vybavené moderným signalizačným a centrallzačným systémom najdôležitejšie úseky železnice. S účasťou ZSSR stavajú prvú atómovú elektráreň. Velký význam pre'československé hospodárstvo majú nákupy sovietskych civilných lietadiel, silných traktorov, kombajnov a iných poľnohospodárskych strojov, počítačov, obrábacích strojov, prístrojov a Iných výrobkov sovietskeho strojárenstva. Pre rad odvetvi sovietskeho hospodárstva majú zase nemalý význam dodávky ČESKOSLOVENSKÝCH STROjOV Napríklad podlá obchodnej dohody na roky 1966—1970 nakúpi ZSSR v ČSSR veľké množstvo elektrických a motorových lokomotív, vyše 3800 kovorezných strojov, vyše 150 000 lon zariadenia valcovni, vyše 80 komplexných zariadení pre chemické závody a rafinérie nafty a zariadení pre 400 rôznych druhov produkcie, ako Je výroba dusíkatých hnojív, umelých vlákien atď. Vo veľkom rozsahu nakupuje ZSSR v Československu 1 tovar fudovej spotreby. So zreteľom na obmedzenia surovinových zdrojov Československa a ťažkosti s nákupom a platením surovín na kapitalistických trhoch, pomáha ZSSR v značnej miere kryť potrebu surovín pre čs. priemysel. Takéto dodávky za pevné ceny, vopred dohodnuté na dlhé obdobie, zabezpečujú československým podnikom priaznivé podmienky, aby mohli najlepšie využívať svoje možnosti. Rozsah sovietskych DODÁVOK SUROVÍN a potravín Československu je veľmi značný. Takmer plne je nimi krytá československá potreba ropy, z viac než 80 percent potreba dovozu železnej rudy, 63 pere. potreba syntetického kaučuku, 42 pere. farebných kovov atď. Každoročný dovoz obilia zo ZSSR zodpovedá v priemere za posledné desaťročie dvom tretinám centralizovaného štátneho nákupu vnútri ČSSR. V terajšej päťročnici Sovietsky zväz podľa dlhodobej obchodnej dohody na roky 1966—1970 značne zvyšuje dodávky tovaru pre Československo. Ráta sa napríklad s 50 miliónmi ton železnej rudy, 39 miliónmi ton ropy pre Československo 1 s rastom dodávok hnojív, síry, kaučuku, azbestu, buničiny, farebných kovov, prírodného plynu a množstvo iného tovaru. Pre zlacnenie prepravy hromadných nákladov posta-vili za spoluúčasti ZSSR šlrokokoľajnú železničnú trať od sovietsko československých venského hranie do Východoslohutného kombinátu v Košiciach, položili plynovod Sovietsky zväz—Československo zvyšujú kapacitu ropovodu Druža ba. Sovietske dodávky ropy a prírodného plynu umožňujú Československu na pokrokových základniach premeniť palivovú a energetickú bilanciu, zmodernizovať a zintenzifikovať základné výrobné odvetvie, menovite chemický priemysel a hutníctvo. To všetko pomáha zvyšovať efektívnosť národného hospodárstva. Veľmi výhodná pre Československo 1 Sovietsky zväz je VEDECKO-TECHNICKÄ SPOLUPRÁCA. Za 20 rokov dostal ZSSR od čs. organizácii vyše 180 projektov investičnej výstavby, asi 900 kompletov dokumentácie pre výrobu strojov a zariadení a vyše 550 popisov technologických postupov. Sovietsky zväz za tento čas odovzdal Československu asi 300 projektov stavby podnikov, vyše 940 kompletov dokumentácie pre výrobu strojov a zariadení a asi 600 popisov technologických postupov. V rokoch terajšej päťročnice spracujú sovietske a československé vedeckovýskumné a konštrukčné organizácie spoločne 300 rôznych tém. > Kl EN K O ■ „MATEMATICKÝ“ KRAJČÍR. Alfred Eiert, krajčír z Varšavy, šije už 40 rokov obleky i kabáty bez skúšok. Keďže sa vyzná vo vyššej matematike, vypracoval sli zložité vzorce, pomocou ktorýcS — po zistení výšky, váhy a šírky ramien zákazníka — ušije oblety bezchybne a bez Jedinej skúšky. ■ HRA CELÝ DEŇ. V Spojených štátoch vyrobili hraciu platňu, ktorá má priemer 82 centimetrov. Za Jednu minútu urobí dva obraty a hrá nepretržite 24 hodín. ■ NOVÝ RECEPT. Chorí muži rýchlejšie vyzdravejú, keď sa o nich starajú pekné ošetrovateľky. Zistil to lekár istej západonemecke] nemocnice. Na Jeho návrh už zariadili v zdravotníckej škole nové vyučovacie predmety: príprava tváre a účesu. ■ PROPAGANDA. Istá americká letecká spoločnosť takto propagovala svoje nové služby: „Na našich lietadlách nemáme letnšky, nepodávame jedlá a 1 batožiny sl cestujúci sami prenášajú. Oproti tomu je u nás cestovanie o 20 percent lacnejšie.“ ■ ZRUŠIL PLATNOST. V Írskom meste Deenglow doteraz platilo nariadenie, podľa ktorého môžu v kinách sediel vedľa seba len manželia. Nový mešťanosta teraz zrušil toto nariadenie. — Zlé jazyky hovoria, že to urobil preto, že je majiteľom továrne — na detské kočíky. (n) TOKIO MÁ STO ROKOV P red sto rokmi, v období nedo končenej japonskej buržoáznej revolúcie, tzv. reštaurácie Meldžl, premenovali mesto Edo na Tokio a stalo sa namiesto Kjóta japonským hlavným mestom. Malo vtedy 830 000 obyvateľov: dnes — podlá posledných údajov — ich má 11 440 000. Iba „nočný a denný“ rozdiel v počte obyvateľov, spôsobený dochádzaním do práce v Tokiu z Jeho okolia, predstavuje takmer milión ludt. Na štvorcovom kilometri pôdy v Tokiu — ktorej cena je najdrahšia na svete, najmä v strede mesta na Ginze — žije priemerne 15 670 fudi. je to íesfdesiatkrát viac, než Je celková priemerná hustota obyvateľov v Japonsku — 268 na km1. V Tokiu je dnes 514 000 najrôznejších firiem a podnikov, z toho 76 000 priemyselných závodov: 60 pere. z nich má mene] než 4 r-“ mestnancov, zato v podnikoch s viac než 300 pracovníkmi (len 0,3 pere. z celkového počtu) pracuje 18,2 pere. všetkého zamestnaného obyvateľstva Japonského hlavného mesta. KAŽDÝ DESIATY TOKIJČAN pracuje v obchode alebo v obchodnej či distribučnej firme. V Tokiu je 102 univerzít a vysokých škôl — takmer tretina z ich celkového počtu v Japonsku (369): navštevuje ich 540 000 študentov. Parlamentná knižnica Tokiu je štvrtá najväčšia knižnica v na svete vôbec — so 4 a pol miliónmi zväzkov, zaplňujúcich regály dlhšie než 170 kilometrov . .. Obyvatelia Tokia bývajú v 3 miliónoch drevených japonských domov a v niekoľkých desiatkach tisíc bytov v činžiakoch, ktoré sa tu začali stavať äž v povojnovom období. Viac než dve tretiny rodín v Tokiu bývajú v jedinej miestnosti: podľa prieskumu z roku 1967 má samostatnú kuchyňu 88 pere. bytov, vlastný záchod a napojenie na mestskú kanalizáciu iba 35 pere. bytov. Ústredné kúrenie je pre bežnú rodinu v Tokiu nedostupné — vybavujú sa ním preto takmer výhradne len byty tzv. západného štýlu, určené pre cudzincov. Mesačné nájomné z takých bytov ide do sumy, ktorá Je minimálne trojnásobkom priemerného platu Japonského robotníka, hore. V PREĽUDNENOM TOKIU sa koncentrujú negatívne aspekty industriálnej spoločnosti: 75 00( komínov ,, vy robí“ nad Tokiom clo* nn prachu, sadzí a dymu, 1 540 000 autám ich mesačne prik búda ďalších desaťtisíc, len vlani zahynulo na tokijských uliciach 749 a holo zranených 85 200 ľudí, na jedného obyvateľa Tokia pripadá 0,6 m1 zelene — v Moskve 11 m2, vo Viedni 27 m2 Cez Tokio preteká 30 riek: mesto má 1270 železobetónových mostov — polovicu z nich nie starších než 25 rokov — a stovky, drevených lávok. V Tokiu možno z prepychovej veľkomestskej triedy zabočiť do rozbahnenej nedláždenej uličky s otvorenou kanalizáciou, zo štvrte rozpadajúcich sa chatrčí sa ocitnúť uprostred hypermoderných budov zo skla, betónu a ocele, z tmy byť oslnený žiarou neónov, meniacich noc na deň. Tokio nemá námestia a nemá ústredné centrum — v posledných rokoch vyrastá takých rovnocenných, obchodných, kultúrnych a spoločenských centier, akýchsi miest v meste, do dvoch desiatok. Tokio, ktoré v prvej októbrovej dekáde oslavuje sto rokov od svojho povýšenia na hlavné mesto „krajiny vychádzajúceho slnka* množstvom farbistých festivalov, prehliadok a slávností, vzniklo pôvodne v roku 1457. Odvtedy bolo 144-krát obeťou skazy, z toho 25- krát bolo zničené úplne. V roku 1923 si katastrofálne zemetrasenie v Tokiu vyžiadalo stotisíc obetí, za druhej svetovej vojny zahynula štvrť milióna jeho obyvateľov. (ČSTK) Kazachstane dokončili zber úrody.