Večerník, október 1968 (XIII/232-257)

1968-10-09 / No. 239

Koniec gangstra I— Mám už po krk drobných záležitos­ti a chcem sa poobzerat po niečom «ú­­cejšom. Mám nápad: vezmem do parády Jednu mníchovskú banku a „požlčlam“ sl aspoň 500 tisíc mariek — prehovoril ku kumpánom Antonius Terborg. Pod názov „drobné záležitosti“ dával bežné doterajšie lúpeže a vlámania. Špe­cializoval sa na kožušiny a aj medzi „odborníkmi“ podsvetia ho považovali za nedostlhnutelného fachmana. Začiatkom tohto roku preniesol Terborg svoje p0- sobisko z Frankfurtu do Mníchova o nlekofko mesiacov mala každé k svetu a súca dáma podsvetia od neho aspoň Je­den drahý kožuch. Terborg pochádzal z Holandska, ale západné Nemecko po­važoval za výnosnejšiu oblast ako rodnú zem S peniazmi narábal veľ koryso, a preto nie div­že obrovské sumy uko ristených peňazí sa mu v krátkom čase rozko túlali medzi prstami. Tc bo prinútilo lntenziv nejšíe vyhľadávať „Job“ Pri posledne] akcii s: vybral kožušnícky ob chod na Sendllnger strasse v Mníchove. Tr minúty pred záverečnou vkročil do obchodu r vytiahol na prekvapené ho majiteľa Antona HO- gera pištoľ kalibru $C ter Terb mm. Vtedy sa stala tra- “ a gédia, lebo majiteľ sa chcel bránit a lupič stlačil kohútik. Jediným výstrelom padol Höger mftvy na zem. Terborg schmatol tri norkové kožuchy a podari­lo sa mu ujsť. Brutálna vražda sa dotkla aj Terbor­­gových kompllcov, ktorí vyslali trojčlen­nú delegáciu na políciu, kde všetko pre­zradili. Polícia prišla večer na schOdzku, ktorú sl vrah dohovoril s gangstermi, ale pasca klapla naprázdno. Terborg mu­sel niečo vytušiť a neprišiel. NeskOr vy­šlo najavo, že sa tajne vrátil do Frank­furtu. Tamojšia polícia ho už mala v re­gistri c vypísala na Jeho chytenie 3000 mariek odmeny. Niekto vyzradil polícii, kde ho majú čakaf. K stretnutiu malo prísť v istom nená­padnom lokáli, ktorý ešte nenápadnejšie obsadili desiatky strážcov poriadku, ale vrahovi sa aj teraz podarilo v poslednej chvíli uniknúf. Po stopách nasadili ihneď pátracieho psa, ktorý vystopo­val v opustenom dome. " " Obkľúčili ho, ale na výzvu odpovedal streľ bou. Prvou ranou sko­sil vlčiaka, čo ich pri viedol na stopu. Skúšal! ho skrotiť slzotvorným granátmi a výzvami, aby sa vzdal. Terborgova od poveď bola: zúrivé sta­­katto výstrelov. Pre­strelka trvala štyri ho diny. Už sa brieždilo keď zaznel posledný vý strel, ktorým sa tvrdo hlavý vrah sám odmlčal. Jeho mŕtvola ležala ve­dľa zabitého psa. Posledný náboj sl vrah nechal pre seba (br) KatuSntk Höger iatý švajčiarsky vedec vyrátal ne alektrénkových prístrojoch škodu, ktoré utrpelo ľudstvo od vojen, ktoré doteraz viedlo. Za 5559 rokov, pre ktoré mal údaje, národy sveta prežili 14 513 malých a veľkých vojen, v ktorých »hynulo 3840 mill ň nov ťndl. Je to vtac ako dnes Uje na celej zemeguli. V týchto vojnách boli škody v hodnote 500 kvkutiltonov švajčiarskych Vojny nos prenasledujú Za 5559 rokov zahynuli vo vojnách tri a pol miliardy Tudí frankov. Aby sme ľahšie pochopili hodnotu tejto sumy, švaj­čiarsky vedec ju porovnal so zlatom: zo zlata, ktoré tie škody predstavujú, dal by sa vyrobil pás hrubý 8 metrov a široký 10 kilometrov v dĺžke celého rovníka. Istý americký senátor zase vyrátal, koľko činia výdavky za americkú agresiu vo Vietname. Len jedna hodina letn bombar­dovacieho lietadle B-52 stoji 1300 dolárov. Za rok 1966 podľa jeho výpočtov hodili na Vietnam 837 000 ton bômb, priemerne jednu tonu na každých 51 obyvateľov Vietnamu. Celkové výdav­ky USA na vojnu vo Vietname roku 1988 činili 30 miliárd dolá­rov. Keby boli dali tieto peniaze Vietnamcom každý by dostal po 2000 dolárov. (—J PLODNÁ SPOLUPRÁCA KSSZ a Sovietsky zväz, ako zdôraznil v uzneseniach XXIII. zjazd Komunistickej strany ZSSR, venujú veľkú pozornost rozvíjaniu a upevňovaniu všestranne' vzájomne deckolechnickej spolupráci s bratskými výhodnej ekonomickej a ve­­krajinami. Jedným z prí­kladov plodnosti vzfahov, ktoré sa vytvorili medzi krajinami so­cialistického spoločenstva, sú skúsenosti z hospodárskej spoluprá­ce ZSSR a Československa. Sovietsky zväz pomáha Česko­slovensku budovat jeden z naj­väčších podnikov hutníctva žele­za — Východoslovenský kombinát. Jeho valcovne pre valcovanie za tepla a za studená o celkovej ročnej kapacite 3,7 mW. ton vý­robkov sú vybavené sovietskym zariadením. Technickou pomocou ZSSR po­stavili veľké rafinérie nalty Slov­­naft, závod na výrobu umelých vlákien v Humennom, veľkú ce­mentáreň v Banskej Bystrici, úpravovňu olovených a zinkových rúd a Iné podniky, ktorým pri­padá veíml znateľná úloha v čes­koslovenskom hospodárstve. Znač­nú časť Ich zariadení VYROBILI SOVIETSKE ZÁVODY Pomocou ZSSR a Československa sú vybavené moderným signali­začným a centrallzačným systé­mom najdôležitejšie úseky želez­nice. S účasťou ZSSR stavajú prvú atómovú elektráreň. Velký význam pre'českosloven­ské hospodárstvo majú nákupy sovietskych civilných lietadiel, silných traktorov, kombajnov a iných poľnohospodárskych stro­jov, počítačov, obrábacích strojov, prístrojov a Iných výrobkov so­vietskeho strojárenstva. Pre rad odvetvi sovietskeho hospodárstva majú zase nemalý význam dodávky ČESKOSLOVENSKÝCH STROjOV Napríklad podlá obchodnej do­hody na roky 1966—1970 nakúpi ZSSR v ČSSR veľké množstvo elektrických a motorových loko­motív, vyše 3800 kovorezných strojov, vyše 150 000 lon zariade­nia valcovni, vyše 80 komplexných zariadení pre chemické závody a rafinérie nafty a zariadení pre 400 rôznych druhov produkcie, ako Je výroba dusíkatých hnojív, umelých vlákien atď. Vo veľkom rozsahu nakupuje ZSSR v Česko­slovensku 1 tovar fudovej spotre­by. So zreteľom na obmedzenia su­rovinových zdrojov Českosloven­ska a ťažkosti s nákupom a plate­ním surovín na kapitalistických trhoch, pomáha ZSSR v značnej miere kryť potrebu surovín pre čs. priemysel. Takéto dodávky za pevné ceny, vopred dohodnuté na dlhé obdobie, zabezpečujú česko­slovenským podnikom priaznivé podmienky, aby mohli najlepšie využívať svoje možnosti. Rozsah sovietskych DODÁVOK SUROVÍN a potravín Československu je veľ­mi značný. Takmer plne je nimi krytá československá potreba ro­py, z viac než 80 percent potre­ba dovozu železnej rudy, 63 pere. potreba syntetického kaučuku, 42 pere. farebných kovov atď. Každo­ročný dovoz obilia zo ZSSR zod­povedá v priemere za posledné desaťročie dvom tretinám centra­lizovaného štátneho nákupu vnútri ČSSR. V terajšej päťročnici Sovietsky zväz podľa dlhodobej obchodnej dohody na roky 1966—1970 značne zvyšuje dodávky tovaru pre Čes­koslovensko. Ráta sa napríklad s 50 miliónmi ton železnej rudy, 39 miliónmi ton ropy pre Česko­slovensko 1 s rastom dodávok hno­jív, síry, kaučuku, azbestu, buni­činy, farebných kovov, prírodného plynu a množstvo iného tovaru. Pre zlacnenie prepravy hromad­ných nákladov posta-vili za spolu­účasti ZSSR šlrokokoľajnú želez­ničnú trať od sovietsko českoslo­venských venského hranie do Východoslo­hutného kombinátu v Košiciach, položili plynovod So­vietsky zväz—Československo zvyšujú kapacitu ropovodu Druž­a ba. Sovietske dodávky ropy a prí­rodného plynu umožňujú Česko­slovensku na pokrokových základ­niach premeniť palivovú a ener­getickú bilanciu, zmodernizovať a zintenzifikovať základné výrob­né odvetvie, menovite chemický priemysel a hutníctvo. To všetko pomáha zvyšovať efektívnosť ná­rodného hospodárstva. Veľmi výhodná pre Českoslo­vensko 1 Sovietsky zväz je VEDECKO-TECHNICKÄ SPOLUPRÁCA. Za 20 rokov dostal ZSSR od čs. organizácii vyše 180 projektov in­vestičnej výstavby, asi 900 kom­pletov dokumentácie pre výrobu strojov a zariadení a vyše 550 po­pisov technologických postupov. Sovietsky zväz za tento čas odo­vzdal Československu asi 300 pro­jektov stavby podnikov, vyše 940 kompletov dokumentácie pre vý­robu strojov a zariadení a asi 600 popisov technologických po­stupov. V rokoch terajšej päťročnice spracujú sovietske a českoslo­venské vedeckovýskumné a kon­štrukčné organizácie spoločne 300 rôznych tém. > Kl EN K O ■ „MATEMATICKÝ“ KRAJČÍR. Alfred Eiert, krajčír z Varšavy, šije už 40 rokov obleky i kabáty bez skúšok. Keďže sa vyzná vo vyššej matematike, vypracoval sli zložité vzorce, pomocou ktorýcS — po zistení výšky, váhy a šírky ramien zákazníka — ušije oblety bezchybne a bez Jedinej skúšky. ■ HRA CELÝ DEŇ. V Spojených štátoch vyrobili hraciu platňu, ktorá má priemer 82 centimetrov. Za Jednu minútu urobí dva obra­ty a hrá nepretržite 24 hodín. ■ NOVÝ RECEPT. Chorí muži rýchlejšie vyzdravejú, keď sa o nich starajú pekné ošetrovateľky. Zistil to lekár istej západonemec­­ke] nemocnice. Na Jeho návrh už zariadili v zdravotníckej škole no­vé vyučovacie predmety: príprava tváre a účesu. ■ PROPAGANDA. Istá americká letecká spoločnosť takto propago­vala svoje nové služby: „Na na­šich lietadlách nemáme letnšky, nepodávame jedlá a 1 batožiny sl cestujúci sami prenášajú. Oproti tomu je u nás cestovanie o 20 per­cent lacnejšie.“ ■ ZRUŠIL PLATNOST. V Írskom meste Deenglow doteraz platilo nariadenie, podľa ktorého môžu v kinách sediel vedľa seba len man­želia. Nový mešťanosta teraz zru­šil toto nariadenie. — Zlé jazyky hovoria, že to urobil preto, že je majiteľom továrne — na detské kočíky. (n) TOKIO MÁ STO ROKOV P red sto rokmi, v období nedo končenej japonskej buržoáz­nej revolúcie, tzv. reštaurácie Meldžl, premenovali mesto Edo na Tokio a stalo sa namiesto Kjóta japonským hlavným mestom. Malo vtedy 830 000 obyvateľov: dnes — podlá posledných údajov — ich má 11 440 000. Iba „nočný a denný“ rozdiel v počte obyva­teľov, spôsobený dochádzaním do práce v Tokiu z Jeho okolia, pred­stavuje takmer milión ludt. Na štvorcovom kilometri pôdy v Tokiu — ktorej cena je najdrah­šia na svete, najmä v strede mes­ta na Ginze — žije priemerne 15 670 fudi. je to íesfdesiatkrát viac, než Je celková priemerná hustota obyvateľov v Japonsku — 268 na km1. V Tokiu je dnes 514 000 najrôz­nejších firiem a podnikov, z toho 76 000 priemyselných závodov: 60 pere. z nich má mene] než 4 r-“ mestnancov, zato v podnikoch s viac než 300 pracovníkmi (len 0,3 pere. z celkového počtu) pracuje 18,2 pere. všetkého zamestnaného obyvateľstva Japonského hlavného mesta. KAŽDÝ DESIATY TOKIJČAN pracuje v obchode alebo v ob­chodnej či distribučnej firme. V Tokiu je 102 univerzít a vy­sokých škôl — takmer tretina z ich celkového počtu v Japonsku (369): navštevuje ich 540 000 štu­dentov. Parlamentná knižnica Tokiu je štvrtá najväčšia knižnica v na svete vôbec — so 4 a pol mi­liónmi zväzkov, zaplňujúcich re­gály dlhšie než 170 kilometrov . .. Obyvatelia Tokia bývajú v 3 miliónoch drevených japonských domov a v niekoľkých desiatkach tisíc bytov v činžiakoch, ktoré sa tu začali stavať äž v povojnovom období. Viac než dve tretiny rodín v To­kiu bývajú v jedinej miestnosti: podľa prieskumu z roku 1967 má samostatnú kuchyňu 88 pere. by­tov, vlastný záchod a napojenie na mestskú kanalizáciu iba 35 pere. bytov. Ústredné kúrenie je pre bežnú rodinu v Tokiu nedo­stupné — vybavujú sa ním preto takmer výhradne len byty tzv. zá­padného štýlu, určené pre cudzin­cov. Mesačné nájomné z takých bytov ide do sumy, ktorá Je mi­nimálne trojnásobkom priemerné­ho platu Japonského robotníka, hore. V PREĽUDNENOM TOKIU sa koncentrujú negatívne aspekty industriálnej spoločnosti: 75 00( komínov ,, vy robí“ nad Tokiom clo* nn prachu, sadzí a dymu, 1 540 000 autám ich mesačne pri­k búda ďalších desaťtisíc, len vla­ni zahynulo na tokijských uliciach 749 a holo zranených 85 200 ľu­dí, na jedného obyvateľa Tokia pripadá 0,6 m1 zelene — v Mos­kve 11 m2, vo Viedni 27 m2 Cez Tokio preteká 30 riek: mes­to má 1270 železobetónových mos­tov — polovicu z nich nie star­ších než 25 rokov — a stovky, drevených lávok. V Tokiu možno z prepychovej veľkomestskej triedy zabočiť do rozbahnenej nedláždenej uličky s otvorenou kanalizáciou, zo štvrte rozpadajúcich sa chatrčí sa ocit­núť uprostred hypermoderných budov zo skla, betónu a ocele, z tmy byť oslnený žiarou neónov, meniacich noc na deň. Tokio ne­má námestia a nemá ústredné centrum — v posledných rokoch vyrastá takých rovnocenných, ob­chodných, kultúrnych a spoločen­ských centier, akýchsi miest v meste, do dvoch desiatok. Tokio, ktoré v prvej októbrovej dekáde oslavuje sto rokov od svoj­ho povýšenia na hlavné mesto „krajiny vychádzajúceho slnka* množstvom farbistých festivalov, prehliadok a slávností, vzniklo pô­vodne v roku 1457. Odvtedy bolo 144-krát obeťou skazy, z toho 25- krát bolo zničené úplne. V roku 1923 si katastrofálne zemetrasenie v Tokiu vyžiadalo stotisíc obetí, za druhej svetovej vojny zahynula štvrť milióna jeho obyvateľov. (ČSTK) Kazachstane dokončili zber úrody.

Next