Večerník, január 1971 (XVI/1-25)
1971-01-13 / No. 10
3 IP ťRAJA MUZl — členovia trestného senátu bratislavského Mestského sádu si nenáhllvo obliekajú taláre. Mladá zapisovateľka zakladá papier do písacieho stroja. Začína sa pojednávanie, jedno z prvých v tomto roku, pojednávanie, akých Justičný palác zalil tisícky. Belná vec pre tých ľudí o talároch, vldy trochu vzrušujúca pre človeka na druhej strane ohrádky, v priestore pre návštevníkov. Aké hriechy vyjdú na svetlo dnes? Aká dráma sa tu odohrá? Čo za „mravné ponaučenie" bude treba odovzdal ľudom vonku, šliapajúclm po zamrznutom snehu, tešiacim sa z príjemnej zimy a čistého belasého ranného neba? SENÁT jE PRIPRAVENÝ na pokyn predsedu vstupujú obžalovaní, traja mládenci, či lepšie povedané — chlapci. Prichádzajú v sprievode uniformovanej väzenskej stráže. Prvý vchádza vysoký chalan s nehybnou žltou tvárou, so širokými lícnymi kostamt. Pozerá pred seba prázdnymi, ľahostajnými očami. Sadá si medzi dvoch strážcov a dohola ostrihaná hlava mu znehybnie. Zdá sa, že niet veľa vecí na svete, ktoré by ho zaujali. POHĽAD DO POSUDKU Mladistvý f. P. bol zlý žiak, voči star šim a silnejším sa správal pasívne, voči mladším a slabším arogantne, zákerne. Pôsobil unaveným dojmom, celé dni a noci preflákal po uliciach. Starostlivost zo strany rodičov naprosto nedostatočná. Vzhľadom na pochybnosti o jeho duševnom stave sa ním zaoberali znalci — psychiatri. Podľa posudku lekárov ide o oligofrenika s debilitou ľahšieho stupňa. Jeho stav však nemal vplyv na ovládaciu a rozpoznávaciu činnost. Nikde nepracoval... zatiaľ netrestaný ... Druhý vchádza NlZSl ČIERNY CHALAN s postavou — ako sa hovofi — za groš kudla. Rýchlym pohľadom preletí mtestnosť, z úzkych perí mu neschádza sebavedomý frajerský úsmev. Sadá st, jeho hranatá hlava s nakrátko ostrihanými vlasmi je stále v pohybe. Pohľad do posudku: Mladistvý M. H. žil v rozháraných rodinných pomeroch. Otec opustil rodinu pred dvoma rokmi. Už ako maloletý sa áopúštal rôznych pokleskov, je drzý, fláka sa. Nariadený súdny dohľad, doteraz netrestaný, nezamestnaný. Posledný z vchádzajúcich sa zdá najmladší. Spis nás však poučí, že je spomedzi nich JEDINÝ PLNOLETÝ Drobná postava švihácky „oháknutá“. Sadá si s prefíkaným výrazom na drobnej peknej tvárt. ci Pohľad do posudku: Ivan K. je v pránespoľahlivý, notorický absentér. Pochádza zo šesťčlennej rodiny, otec bol osem rokov vo výkone trestu. Ivan doteraz trestaný nebol, vo vyšetrovacej väzbe je v inej trestnej veci. (Ako člen desatčlenného gangu sa zúčastnil na niekoľkých lúpežiach./ Po týchto troch vchádza SKUPINKA EUDl. upracovaný muž v bagančiach sa neisto, tažkopádne obzerá, kde si sadnút, po jeho boku vchádza zodratá, staršia žena. Potom drobná, počerná upravená pani v kožuchu, dvaja chlapci, napohľad študenti, pekne oblečená slečnr. Ľudia vchádzajú a s tlmeným buchotom sa rozsádzajú v laviciach. Zrejme svedkovia a rodičia obžalovaných. Predseda senátu otvára pojednávanie, pô obvyklej prezenzii žiada svedkov, aby počkali vonku, kým ich nezavolaiú Vstáva prokurátor — špecialista na trestné veci mladistvých a ČÍTA OBŽALOBU. Obvinený f. F. a M. H. sedeli spolu na lavičke v Horskom parku, ked zazreli Juraja K. a Emila J. (To budú asi tí dvaja študenti.../ Dohodli sa, že ich oberú o peniaze... Ked zistili, že poškodení žiadne nemajú, M. H. ich oboch bil a J. F. im zobral tranzistorový rádioprijímač. J. F. sa ďalej dopustil niekoľkých majetkových trestných činov; Vlámal sa do stánku PNS na Brnenskej ceste, vykradol espresso na Brnenske j ulici, v tú istú noc a na tej istej ulici další stánok PNS a chcel vylámat t tretí na Patrónke, ale ho vyrušili; spolu s Ivanom K. sa vládal do skladišta vysokoškolského internátu v Horským parku, odkiaľ pobrali šatstvo, patriace dvom zahraničným študentkám; a zasa spolu s Ivanom ukradli z dvora na Gorazdovej ulici nohavtcetexasky, na návšteve u známych ukradol zlatý prsteň ... niekoľkokrát ukradol spred mltekárne mlieko a rožky ... (Ked práve nebol s Ivanom K., používal „služby" mladších, ešte neplnoletých, teda trestne nezodpovedných chlapcov. Proste, ked sa do nejakého okienka nevmestil sám, poslal svojich učňov.) Škoda ide do niekoľkých tisícov. V hre je niekoľko rokov odňatia slobody. Nepredbiehajme však, povedia nám to účastníci pojednávania. PRVÝ VYPOVEDÁ j. F Bezfarebným, ľahostajným hlasom rozpráva, ako spolu s M. H. zazreli v Horskom parku tých dvoch chlapcov a dohodli sa, že si od nich vypýtajú cigarety a peniaze. Zistili však, že chlapci žiadne cigarety nemajú. Jeden z nich nemal ani peniaze, druhý iba tri koruny, tie mu nechali. M. H. ho potom udrel, J. F. mu zobral rádio a obaja odišli. K všetkým skutkom, uvedeným v obžalobe sa priznáva. A ked hovorí o tom, ako kradol mlieko a rožky, zrobený chlap v obecenstve utrápené zástene — ako keby nemal doma čo jest... Predseda senátu vystreli na obžalovaného: Prečo ste to robili? Chlapčisko mlčí. — No, povedzte, nebojte sa Nič. Niekoľkokrát opakuje muž v talári túto otázku. Obžalovaný nakoniec hovorí — nemal som z čoho žit... Prečo ste nepracovali? — Nemohol som si zohnal robotu Sudca sa sarkasticky usmieva. — To hovoríte ako vtip, čo? Nie. V republike, kde je taký nedo statok pracovných síl?! Kde sa v kožných novinách dočítate o tom, kde koľko pracovníkov potrebujú?! U nás prácu netreba hľadať, ale treba chciet robit. Kde všade ste hľadali? Obžalovaný mlčí. Sadnite stl Z VÝPOVEDE DRUHÉHO — M. H. — sa dozvedáme, že ked tých dvoch chlapcov dobehli a oni nemali cigarety ani peniaze, jeden z nich ukázal tri koruny s tým, že to má na autobus. On, M. H., mu tie peniaze nechal, nechcel, aby chlapec musel ist domov pešo. A chalan sa usmieva sebavedome, ako lupič gentleman. — Prečo ste ho potom udreli? Kázal mi to J. F. A toho druhého ste prečo udrelt? Mal moc rečí. Prečo? Ked mu J. F. zobral to rádio ... — A to je dôvod, aby ste ho bili? Vy by ste nemali veľa rečí, keby vás niekto obral? Chalan krčí plecia TRETt OBŽALOVANÝ POPIERA že sa zúčastnil na vlámačke do Internátu. Vraj st to J. F. vymyslel. Pri konfrontácii J. F. tvrdí, že si to nevymyslel, že Ivan sa s ním naozaj vlámal do toho skladu ... — Počkaj, ešte sa o tom porozprávame, — syčí jedovato Ivan. F. sa tvári ľahostajne. — Tu sa o tom porozprávajte, tu je na to miesto a nie vo väznicil — hovorí sudca. i - ■■ • - . , Mládenci mlčia. PREDSTUPUjO POŠKODENÍ svedkovia, chýli sa k poludniu. Otec J. F., chlap v bagančiach, rozpráva, aké trampoty mal so svojím synom, ako chlapec utekal z domu, čo všetko on, otec, pre neho urobil, ako sa mu niekoľkokrát postaral o zamestnanie. Napokon vyhlásil, že jeho syna väzenie určite napravilo, že sa polepši, lebo už zistil, že robil zle... Jeho syn sa tvári, ako by sa ho to netýkalo. Hovorí matka M. H., tá upravená, ešte stále elegantná žena v kožuchu. Obaja, ona i manžel, sú úradníci. Okrem M. má ešte tri dett. Manžel odišiel, nestačila na ne. Chce ešte súdu pripomenúť, že M. si pred zadržaním našiel zamestnanie a začal pracovat. Inak, ked mu vyčítala jeho spôsob života, vždy ju odbil s tým, že on už nie je malý chlapec, vie sa o seba postarat. jej „dospelý" syn na lavici obžalovaných sa ironicky usmieva. Zena končí, odchádza, na syna sa ani nepozrie. Dokazovanie je skončené, prokurátor vstáva k záverečnej rečí. Podľa neho je vlna obžalovaných jasne dokázaná, ten PRVÝ TRESTNÝ ClN 1E LOPEŽ bez akýchkoľvek pochybností. Obhajca prvého obžalovaného prokurátorove dôvody uznáva, obmedzuje sa na to, že žiada pre svojho klienta mierny trest. Vstáva obhajca ostatných dvoch delikventov. A u tomto momente sa pojednávanie stáva malou drámou. Totiž — obhajca vyhlasuje, že tá událost v Horskom parku lúpežou nebola, Prvý úder padol vtedy, ked už bolo jasné, že obžalovaní od poškodených žiadne peniaze nedostanú. Druhý úder dopadol až potom, čo si obžalovaní rádioprijímač zobrali, teda ani v tomto prípade násilie bezprostredne nepredchádzalo zobratiu rádia. Ohhajca uzaviera, že ten skutok naozaj nebol pekný, ale lúpež to nebola. — Odíďte prosím z miestností, súd sa poradí... — hovorí predseda senátu. V skupinke ľudí na chodbe cítiť vzrušenie. JE TO LOPEZ, ALEBO NIE JE? Táto otázka má pre tých dvoch obžalovaných podstatný význam; lúpež je jedných z najvážnejších trestných člnov, aké naša spoločnosť pozná. Primerané k tomu sú t tresty. Ak by však senát rozhodol, že to nebola lúpež, potom by to bol iba prečin s primerane, a podstatne nižšími trestami. V MENE REPUBLIKY Súd uznáva vinu obžalovaných v plnom rozsahu obžaloby a odsudzuje f. F. na tri roky odňatia slobody, M. H. na dva roky a Ivana K. na desať mesiacov — všetko nepodmienečne. Prvých dvoch určuje do nápravno-výchovného zariadenia pre mladistvých, tretieho do í. nápravno-výchovnej skupiny. Teda, predsa lúpež. Predseda odôvodňuje ROZHODNUTIE SENÁTU. Ked sa obžalovaní rozhodli, že si vypýtajú cigarety a peniaze, museli vedieť, že ník dobrovoľne a zadarmo nikomu cudziemu peniaze nedá. Teda museli byt uzrozumení s tým, že budú musieť vyvinúť hrozbu násilia alebo násilie. Keď nedostali peniaze, zobrali rádioprijímač, napriek protestom majiteľa. Zobrali ho teda násilím... Je to jasná lúpež, dokazujú to výpovede poškodených, ba dokonca t výpoveď páchateľa — M. H. Sudcova reč je prostá, jadrná a presvedčivá. Vstávajú obhajcovia a radla sa so svojimi klientmi. Výsledok: J. F. a Ivan K. s rozsudkom súhlasia, M. H. sa zatiaľ nevyjadruje. — Pojednávanie je skončené, môžete odísť Odsúdených odvádzajú za mreže, ostatní odchádzajú pod belasú zimnú oblohu. Je to dobrý pocit — dýchať svieži, studený vzduch a stretávať slobodných ľudí, ľudí, ktorí sú myšlienkami ďaleko od lúpeží, súdnych sieni a toho malého sveta tam za mrežami MIRO IASLOVSKÍ Á TrEsT PÝCHA nášho PRÍSTAVU Bratislavskému prístavu zostala uplynulá doba dlžná vela technických zariadení, ktoré mu donedávna chýbali k jeho označeniu ako prístavu s vysokou technickou vybavenosťou. Pravda, ťažko je doháňať naraz to, na čo sa pozabudlo v uplynulých desaťročiach. O to viac chvály si zasluhuje terajšie úsilie a úprimná snaha najvyššieho plavebného orgánu na Slovensku — Štátnej plaveckej správy v Bratislave, ktorá je investorom všet kých prác na zvefadova>ní bratislavského prístavu a zvy šovaní jeho technickej vybavenosti, Napríklad vlani sa začala výstavba najimpozantnejšieho mu príkladného mechanizbratislavského prístavu — stabilného žeriavu s nosnosťou 250 ton. Tento j€ určený na prekladanie kontajnerov, ako aj najťažších zásielok, ktoré náš pristav nemohol doteraz vôbec prijímať jednoducho preto, lebo Ich nebolo čím preložil z „pevniny“ na plavidlo. Ako daleko je výstavbe tohto žeriavu v týchto dňoch? Stavebné práce, ktoré vykonáva n. p. Hydrostav, sú hotové zhruba na 75 percent. Platí to predovšetkým pre volnú skládku na kontajnery s plochou 4000 m2 a betónových blokov pre provizórne uskladnenia dvoch kusov stojanov pre valcovacle stolice KVANTO, určených pre ZSSR. Na jar prídu z Ostravy dalšie dva kusy, každý o váhe 256 ton, ktoré spolu s predchádzajúcimi dvoma preloží nový 250-tonový žeriav na sovietske plavidlá. Už je ukončená výstavba larsenovej steny z profilovaných ocelových dielcov, ktorá bude po spevnení železobetónovým vencom slúžiť ako pristávacie mólo pre plavidlá pod novým žeriavom. šej I ked sa behom doterajvýstavby 250-tonového žeriavu vyskytli rôzne ťažkosti, ktoré spomalili tempo výstavby — je Isté, že už tohto roku bude bratislavský prístav bohatší o zariadenie, akým sa môže pochváliť máloktorý duv najský prístav. Predvídať sa tomto prípade oplatilo. Bratislava — konkrétne jej pristav — bude takto zavčar su pripravený na tranzit kontajnerov, ktoré čoraz viac prenikajú do sveta a už dnes prevládajú v zahraničí vo všetkých druhoch dopráv. Snímka a text: JURAT BOHUNSKÝ £ NAVIJAKY žeriavu, pripravené na montáž na nosnú kom Urukciu.