Večerník, november 1973 (XVIII/217-239)
1973-11-08 / No. 221
3 V jednej z tých modernýcř budov na Miletičovej uli ci je sídlo Výskumnéhc ústavu liehovarov a kon zervární. Pod túto stře chu sa však len tak neznámí noha nedostane, lebo hned via vo je vrátnica a strážca si po trpí na poriadok. Občiansky pre ukaž, nalistovať číslo a ešte svoju vlastnú šifru treba zane chať v zošite návštev. Druhé poschodie. Od Ing. Ste íana Baricu, CSc., vedúcehc technologického výskumu, se dozvedám o dôležitých úlohách ústavu. V oblasti konzervárenskej technológie s prevahou je zastúpený výskum konzervárenských surovín, (ovocia, zeleniny). pri ktorom úzko spolupracujú s poľnohospodárskym výskumom. Fakt, že konzervárenské závody pravidelne dostávajú potrebné množstvo kvalitnej suroviny najmä z hľadiska jej technologických vlastnosti, tc sú vlastne „plody“ usilovnej práce, ktoré dozreli pod rukami výskumníkov. Orientujú sa aj na hľadanie progresívnych metód pre mechanizovaný zber za účelom zníženia nákladov na surovinu, pretože tie tvoria 70—80 percent ceny finálneho výrobku. Vo fermentačných technológiách, tam zas výskumníci sledujú najmä ich kontinualizáciu a automatizáciu riadenia na základe matematických počítačov. Technická skupina ústavu sa zaoberá výskumom, konštrukciou, vývojom a tiež výrobou technologických zariadení pre konzervárenský priemysel a obalovú techniku. Pracovníci ústavu riešia aj ekonomické problémy z odboru Liko. To je vlastne stručne povedané o práci výskumníkov tomto ústave. Aby sme sa však \ dozvedeli viac o ich výskumuých úlohách NAZRIEME DO NIEKTORÝCH ODDELENÍ Výskumného ústavu. Prvá za stávka je u Ing. Dariny Petríko vej, CSc., v oddelení nutrične analýzy „Zaoberáme sa výskumom nutričných hodnot konzerva renských výrobkov a tiež sie dujeme zmeny nutričných hod not počas spracovania surovín na finálne výrobky. Zisťujeme aj hodnotu hotových výrobkov, keď je napríklad nízky obsah vitamínu C, navrhneme zmenu technológie. V súčasnosti dokončujeme dve štátne úlohy. Porovnávame vplyv technológie mrazenia a sterilizácie na výsledný obsah výživných faktorov vo výrobkoch. Na základe výsledkov pre niektoré druhy výrobkov navrhneme spôsoh konzervácie výlučne sterilizáciou a pre iné zas mrazením. Pravda, všímame si aj ekonomickú stránku týchto procesov, čo je neoddeliteľná súčasť tejto problematiky. Ďalšou našou úlohou je výskum cudzorodých látok v konzervárenských výrobkoch, a to najmä výskyt pesticídov, ktoré sa môžu dostať do výrobku zo suroviny. Tieto látky by mohli spôsobiť zdravotné rizika pre konzumenta. Skúmame tiež výskyt ťažkých kovov u hotových výrobkov,“ ní O poschodie vyššie v oddelefermentačných technológií nám Ing. Stanislav Krčmář porozprával o niektorých úlohách. Skúmajú tam teoretické pod mienky fermentačných procesov. jedna pracovná skupina sa venuje intenzívnemu pestovaniu vyšších jedlých húb. Prostriedkom pre túto činnosť je moderná labolatórna technika, ktorú v poslednom čase rozširujú aj a aplikácie číslicových počítačových systémov. Výskumníci tohto oddelenia PRIAMO SPOLUPRACUJÍC s výrobnými závodmi na ich konkrétnych problémoch. Na pracovisku v závode Slovlik v Leopoldove pracujú na zvýšení výťažnosti liehu. Na detašovanom pracovisku v Trenčíne sa zaoberajú výrobou pekáren ských a kŕmnych kvasníc Dve sympatické inžinierky v tomto oddelení, Nacfa Prízemí nová a Soňa Hunčíková, tie za se riešia optimatizáciu fermentačných procesov, založených na využívaní melasy ako substrátu. Úloha má vlastne dve časti — využívanie suroviny, jej zhospodárnenie vzhľadom na zhoršujúcu sa kvalitu a nedostatok. Cieľom je zefektívniť výrobné procesy a maximálne využiť surovinu. V biochemickom laboratóriu sa dozvedáme o dalších výskumných úlohách. Jednou z nich je výskum intenzívneho pestovania jedlých húb a dalšia — biokonzervácia. Na báze karotky sa snažia vyrábať širokú paletu výrobkov. Linku zavádzajú v Sabinove a predpokladá sa, že do roku 1975 sa začne s pokusnou výrobou. ZAUIÍMAVOU TÉMOU sú huby. V Európe dlho pesto vali len šampiňóny. Jednou í tých dnešných je hliva ustrico vá, drevokazná huba, ktorá st pestuje pre plodnice. Jej „živ nou pôdou“ môžu byť rôzne pod klady, ktoré sú inak nevyužitel né. Do konca roku dajú do pre vádzky výrobňu tejto huby \ JZD Liptál v okrese Vsetín. Na) lepšie podmienky pre jej rasi sú v odpade po kukurici. Tým to by sa získali dva efekty plodnice pre ľudí a krmivo prt dobytok JEDNÝM Z DÔLEŽITÝCH ODDELENÍ ústavu, ktoré iste najviac zauj me konzumenta, konzervárenských je oddelenie technológií ktoré vedie Ing. Peter Hanula Výskumníci sa tam v súčasnosti 'zaoberajú výberom odrôd ovocia a zeleniny vhodných na konzervárenské spracovanie Týka sa to hrášku, zelenej fa žule, cibule ... Jednou zo štátnych úloh je experimentálne riešenie výroby polotovarov. Aby sa na trh dostali výrobky, ktoré najviac odbremenia ženy od domácich prác pri príprave jedla. Z vyvinutých výrobkov, ktoré čakajú na realizáciu a obľúbia si ich najmä holdujúci nealkoholickým nápojom, sú tonikové nápoje. V nich bude chinín nahradený výluhom horkých bylín, čo je iste lepšie zo zdravot níckeho hľadiska. Ďalšou novinkou sú nízkokalorické nealkoholické nápoje. Sacharóza je v nich nahradená fruktózou. A ešte niekoľko noviniek pre na še gazdinky: fazuľový šalát, zeleninové šaláty s kapustou, rôzne lahůdkové šaláty, väčšiu pozornosť si zaslúžia najmä sterilizované zemiaky a dalšie výrobky na báze zemiakov. Neza budli ani na najmenších. V det skej výžive vyvinuli celú sériu výrobkov pre kojencov a bato ľatá. Výrobky budú plnené do sklenených pohárov v obsahu do 0,2 litra. Pre deti — dojčatá vyvinuli pochúťku na báze zeleniny. Stupeň jemnosti a homogenity je taký, aby ich mohli konzumovať už v treťom mesiaci veku. Pripravené sú už ai dalšie štyri druhy polievok s prevahou mrkvy, karfiólu, zele ru a ovsených vločiek. Nesporne dôležitá je aj oblasť vodného hospodárstva. Na záver ešte niekoľko slov o tejto problematike nám povedal Ing. Ľ. Molčan: „Činnosť oddelenia je zameraná na riešenie problémov, ktoré sa vyskytujú pri využívaní vody vo výrobe, s jej hospodárnym využitím, ale hlavne riešime optimálnu likvidáciu odpadových vôd zo závodov. Pri tejto úlohe spolupracujeme s vodohospodárskymi výskumnými ústavmi, projektovými organizáciami a ústavmi podobného zamerania u nás a tiež v zahraničí.“ A. STRENÄTKOVÄ Noviniek je neúrekom Postrehy z bratislavského Výskumného ústavu liehovarov a konzervární 9 Výskumný pracovník Ján Karabelli pri práci v laboratóriu pre výskum automatizačných prvkov. a Argentíne, Peru a iných juho SLOVO A ČINY Výzva Ing. Jaromíra Maršálka (na obr.) zo Závodov Šlovenského národného povstania v Žiari nad Hronom Je už dnes dostatočne známa. Ide o hnutie „stotisíckárov“, ktorí nasledovali jeho príklad — ročne ušetril nášmu národnému hospodárstvu stotisíc korún „Ani zdaleka som nerátal s takým ohlasom“ — priznal sa Ing. Maršálek, keď sme sa začali zhovárať. „K výzve adresovanej technikom som dospel v snahe konkrétne vniesť do života uznesenia XIV. zjazdu KSČ. Súčasne som si považoval za vlastnú morálnu povinnosť vrátiť aspoň časť nákladov, ktoré spoločnosť vynaložila na moje štúdium.“ Ing. Maršálek má 45 rokov, do Žiaru prišiel na umiestenku po absolvovaní Vysokej školy baníckej (smer strojný) v Ostrave. Pracuje tu už osemnásť t rokov, ustavične hľadá niečo nové. Vo forme zlepšovacieho návrhu alebo racionalizačných opatrení. Vonkoncom mu nejde o finančnú odmenu. O výzve nerád hovorí, považuje ju za samozrejmosť. Zostal taký, aký bol predtým. Žiadna sláva, žiadna gloriola. Veď ináč by to ani nešlo. Je na čele 400- členného kolektívu, ktorý mu pomáha, lebo všetci jeho členovia sú si vedomí, že nové uľahčuje fyzickú prácu. ★ Aké sú tohtoročné výsledky Ing. Maršálka? Do dnešného dňa usporil už 122 tisíc korún — ha oprave miešadiel. Je rád, že len v materskom závode našiel 66 následníkov z radov inžinierov a technikov. V celej republike je ich vyše šesťsto, čo len zvýrazňuje, že pôvodná myšlienka bola skutočne dobrá. A ako ďalej? Ing. Maršálek odpo vedá: „Nachádzame plnú podporu nielen v závode, ale aj u predstaviteľov našej strany a vlády. Kto sa .dal na boj, musí vydržať. Ani my nekončíme, hnutie zostáva živé, skrátka, ideme vpred. -zel — O výskume, z ktorého môže mať spoločnosť len úžitok Bohaté vody podzemné Navštívili ste už areál kúpalísk na Margetinom ostrove v Budapešti? Ak áno, určite vás príjemne spomienky hrejú ešte dnes. Teplá voda láka sem nielen občanov mesta, ale aj mnohých cudzincov. Mnohí však vari ani nevieme, že podobné prírodné bohatstvo je aj na skok od nášho mesta Na základe rozsiahlej geologickej, hydrogeologickej a geofyzikálnej výskumnej dokumentácie dalo sa už dávnejšie predpokladať, že aj v Podunajskej nížine sú veľké zásoby termálnych a hypertermálnych vôd. (Za termálne sa označujú vody s teplotou od 20 do 45 stupňov Celzia a za hypertermálne tie, ktorých teplota je vyššia ako 45 stupňov Celzia). I napriek tomu, že dnes už pozitívne vieme o veľkých zásobách spomenutých vôd pod povrchom Žitného ostrova, musíme zdôrazniť, že zatiaľ vo výskume, prieskume a nakoniec i v energetickom využití boli odvážnejší naši južní susedia. Na základe poznatkov z Maďarska zrodila sa pred piatimi rokmi prvá konkrétna hydrogeologická štúdia pre JRD v Hornom Bare na Žitnom ostrove. Jej cieľom bolo zhodnotiť hydrogeologické pomery našej časti Podunajskej nížiny a konfrontovať ich s pravostrannou časťou na maďarskom území. Autorom druhej pôvodnej štúdie, vypracovanej pre združenie družstiev Agrofrigor v Dunajskej Strede, bol opäť RNDr. A. Porubský, CSc. Výskumný hydrogeologický vrt SA POTOM AI REALIZOVAL. Dnes vyteká v Dunajskej Strede na terén 16 litrov hypertermálnej vody (86 stupňov Celzia) za sekundu. Podobné výsledky dosiahol aj druhý vrt v Čalove, ktorý má rovnakú hlbku ako predošlý v Dunajskej Strede — 2500 m. Jeho výdatnosť je desať litrov za sekundu a teplota hypertermálnej vody 90 stupňov C na prelive. Oba uvedené vrty na hypertermálnu vodu dokázali, že Podunajská nížina v čs. úseku Dunaja je najväčším rezervoárom týchto vôd na území Slovenskej socialistickej republiky. šom vypätí padTO VŠAK NIE IE VŠETKO. Spomenuté dva zdroje nie sú jediné. Na Podunajskej nížine sú už známe hypertermálne vody, ktoré majú svoj pôvod vo vápencoch. Napríklad v Komárne z hĺbky 1200 m, ďalej v Patinciach a v Štúrove. Z prognózneho hľadiska a na základe geologickej a hydrogeologickej stavby Podunajskej nížiny možno predpokladať veľkú využiteľnosť termálnych a hypertermálnych vôd tohto územia. Takéto využitie má pred sebou veľkú budúcnosť. Stačí, ak nám poslúži príklad z Maďarskej ľudovej republiky, kde hypertermálna voda získaná vrtom hlbokým 2000 m (o teplote 90 stupňov Celzia a výdatnosti 23 litrov za sekundu) vykuruje 1200 bytových jednotiek i s prislúchajúcimi verejnými budovami a súčasne dodáva do domácností teplú vodu. A pritom náklady oproti tradičnému vykurovaniu uhlím sú priaznivejšie v pomere 3:11. A teraz to aplikujme na skutočnosť u nás: exploatované množstvo hypertermálnych vôd z vrtu v Dunajskej Strede nahradí kaloricky 17 ton .uhlia denne. Neváhajme teda, využime núkajúce sa bohatstvo čo najpohotovejšie. —zel— pretože by bol užitočný tiež pri liečení svetovej choroby toxaplazmózy.