Večerník, november 1973 (XVIII/217-239)

1973-11-08 / No. 221

3 V jednej z tých modernýcř budov na Miletičovej uli ci je sídlo Výskumnéhc ústavu liehovarov a kon zervární. Pod túto stře chu sa však len tak neznámí noha nedostane, lebo hned via vo je vrátnica a strážca si po trpí na poriadok. Občiansky pre ukaž, nalistovať číslo a ešte svoju vlastnú šifru treba zane chať v zošite návštev. Druhé poschodie. Od Ing. Ste íana Baricu, CSc., vedúcehc technologického výskumu, se dozvedám o dôležitých úlohách ústavu. V oblasti konzerváren­­skej technológie s prevahou je zastúpený výskum konzerváren­ských surovín, (ovocia, zeleni­ny). pri ktorom úzko spolupra­cujú s poľnohospodárskym vý­skumom. Fakt, že konzerváren­ské závody pravidelne dostáva­jú potrebné množstvo kvalitnej suroviny najmä z hľadiska jej technologických vlastnosti, tc sú vlastne „plody“ usilovnej práce, ktoré dozreli pod rukami výskumníkov. Orientujú sa aj na hľadanie progresívnych metód pre mechanizovaný zber za úče­lom zníženia nákladov na suro­vinu, pretože tie tvoria 70—80 percent ceny finálneho výrob­ku. Vo fermentačných technoló­giách, tam zas výskumníci sle­dujú najmä ich kontinualizáciu a automatizáciu riadenia na zá­klade matematických počítačov. Technická skupina ústavu sa zaoberá výskumom, konštruk­ciou, vývojom a tiež výrobou technologických zariadení pre konzervárenský priemysel a obalovú techniku. Pracovníci ústavu riešia aj ekonomické problémy z odboru Liko. To je vlastne stručne pove­dané o práci výskumníkov tomto ústave. Aby sme sa však \ dozvedeli viac o ich výskum­­uých úlohách NAZRIEME DO NIEKTORÝCH ODDELENÍ Výskumného ústavu. Prvá za stávka je u Ing. Dariny Petríko vej, CSc., v oddelení nutrične analýzy „Zaoberáme sa výskumom nutričných hodnot konzerva renských výrobkov a tiež sie dujeme zmeny nutričných hod not počas spracovania surovín na finálne výrobky. Zisťujeme aj hodnotu hotových výrobkov, keď je napríklad nízky obsah vitamínu C, navrhneme zmenu technológie. V súčasnosti do­končujeme dve štátne úlohy. Porovnávame vplyv technológie mrazenia a sterilizácie na vý­sledný obsah výživných fakto­rov vo výrobkoch. Na základe výsledkov pre niektoré druhy výrobkov navrhneme spôsoh konzervácie výlučne sterilizá­ciou a pre iné zas mrazením. Pravda, všímame si aj ekono­mickú stránku týchto procesov, čo je neoddeliteľná súčasť tejto problematiky. Ďalšou našou úlo­hou je výskum cudzorodých lá­tok v konzervárenských výrob­koch, a to najmä výskyt pesticí­dov, ktoré sa môžu dostať do výrobku zo suroviny. Tieto lát­ky by mohli spôsobiť zdravotné rizika pre konzumenta. Skúma­me tiež výskyt ťažkých kovov u hotových výrobkov,“ ní O poschodie vyššie v oddele­fermentačných technológií nám Ing. Stanislav Krčmář po­rozprával o niektorých úlohách. Skúmajú tam teoretické pod mienky fermentačných proce­sov. jedna pracovná skupina sa venuje intenzívnemu pestovaniu vyšších jedlých húb. Prostried­kom pre túto činnosť je moder­ná labolatórna technika, ktorú v poslednom čase rozširujú aj a aplikácie číslicových počítačo­vých systémov. Výskumníci toh­to oddelenia PRIAMO SPOLUPRACUJÍC s výrobnými závodmi na ich konkrétnych problémoch. Na pracovisku v závode Slovlik v Leopoldove pracujú na zvýšení výťažnosti liehu. Na detašova­nom pracovisku v Trenčíne sa zaoberajú výrobou pekáren ských a kŕmnych kvasníc Dve sympatické inžinierky v tomto oddelení, Nacfa Prízemí nová a Soňa Hunčíková, tie za se riešia optimatizáciu fermen­tačných procesov, založených na využívaní melasy ako sub­strátu. Úloha má vlastne dve časti — využívanie suroviny, jej zhospodárnenie vzhľadom na zhoršujúcu sa kvalitu a nedo­statok. Cieľom je zefektívniť výrobné procesy a maximálne využiť surovinu. V biochemickom laboratóriu sa dozvedáme o dalších vý­skumných úlohách. Jednou z nich je výskum intenzívneho pestovania jedlých húb a dalšia — biokonzervácia. Na báze ka­rotky sa snažia vyrábať širokú paletu výrobkov. Linku zavá­dzajú v Sabinove a predpokladá sa, že do roku 1975 sa začne s pokusnou výrobou. ZAUIÍMAVOU TÉMOU sú huby. V Európe dlho pesto vali len šampiňóny. Jednou í tých dnešných je hliva ustrico vá, drevokazná huba, ktorá st pestuje pre plodnice. Jej „živ nou pôdou“ môžu byť rôzne pod klady, ktoré sú inak nevyužitel né. Do konca roku dajú do pre vádzky výrobňu tejto huby \ JZD Liptál v okrese Vsetín. Na) lepšie podmienky pre jej rasi sú v odpade po kukurici. Tým to by sa získali dva efekty plodnice pre ľudí a krmivo prt dobytok JEDNÝM Z DÔLEŽITÝCH ODDELENÍ ústavu, ktoré iste najviac zauj me konzumenta, konzervárenských je oddelenie technológií ktoré vedie Ing. Peter Hanula Výskumníci sa tam v súčasnos­ti 'zaoberajú výberom odrôd ovocia a zeleniny vhodných na konzervárenské spracovanie Týka sa to hrášku, zelenej fa žule, cibule ... Jednou zo štát­nych úloh je experimentálne riešenie výroby polotovarov. Aby sa na trh dostali výrobky, ktoré najviac odbremenia ženy od domácich prác pri príprave jedla. Z vyvinutých výrobkov, ktoré čakajú na realizáciu a obľúbia si ich najmä holdujúci nealko­holickým nápojom, sú tonikové nápoje. V nich bude chinín na­hradený výluhom horkých by­lín, čo je iste lepšie zo zdravot níckeho hľadiska. Ďalšou novin­kou sú nízkokalorické nealko­holické nápoje. Sacharóza je v nich nahradená fruktózou. A ešte niekoľko noviniek pre na še gazdinky: fazuľový šalát, ze­leninové šaláty s kapustou, rôz­ne lahůdkové šaláty, väčšiu po­zornosť si zaslúžia najmä steri­lizované zemiaky a dalšie vý­robky na báze zemiakov. Neza budli ani na najmenších. V det skej výžive vyvinuli celú sériu výrobkov pre kojencov a bato ľatá. Výrobky budú plnené do sklenených pohárov v obsahu do 0,2 litra. Pre deti — dojčatá vyvinuli pochúťku na báze ze­leniny. Stupeň jemnosti a ho­mogenity je taký, aby ich mohli konzumovať už v treťom mesia­ci veku. Pripravené sú už ai dalšie štyri druhy polievok s prevahou mrkvy, karfiólu, zele ru a ovsených vločiek. Nesporne dôležitá je aj ob­lasť vodného hospodárstva. Na záver ešte niekoľko slov o tej­to problematike nám povedal Ing. Ľ. Molčan: „Činnosť oddelenia je zame­raná na riešenie problémov, ktoré sa vyskytujú pri využíva­ní vody vo výrobe, s jej hospo­dárnym využitím, ale hlavne riešime optimálnu likvidáciu od­padových vôd zo závodov. Pri tejto úlohe spolupracujeme s vo­dohospodárskymi výskumnými ústavmi, projektovými organi­záciami a ústavmi podobného zamerania u nás a tiež v za­hraničí.“ A. STRENÄTKOVÄ Noviniek je neúrekom Postrehy z bratislavského Výskumného ústavu liehovarov a konzervární 9 Výskumný pracovník Ján Karabelli pri práci v laboratóriu pre výskum automatizačných prvkov. a Argentíne, Peru a iných juho­ SLOVO A ČINY Výzva Ing. Jaromíra Mar­šálka (na obr.) zo Závo­dov Šlovenského národného povstania v Žiari nad Hro­nom Je už dnes dostatočne známa. Ide o hnutie „sto­­tisíckárov“, ktorí nasledovali jeho príklad — ročne ušet­ril nášmu národnému hospo­dárstvu stotisíc korún „Ani zdaleka som nerátal s takým ohlasom“ — priznal sa Ing. Maršálek, keď sme sa začali zhovárať. „K výzve adresovanej technikom som dospel v snahe konkrétne vniesť do života uznesenia XIV. zjazdu KSČ. Súčasne som si považoval za vlastnú morálnu povinnosť vrátiť aspoň časť nákladov, ktoré spoločnosť vynaložila na moje štúdium.“ Ing. Maršálek má 45 ro­kov, do Žiaru prišiel na umiestenku po absolvovaní Vysokej školy baníckej (smer strojný) v Ostrave. Pracuje tu už osemnásť t ro­kov, ustavične hľadá niečo nové. Vo forme zlepšovacie­ho návrhu alebo racionali­začných opatrení. Vonkon­com mu nejde o finančnú odmenu. O výzve nerád ho­vorí, považuje ju za samo­zrejmosť. Zostal taký, aký bol predtým. Žiadna sláva, žiadna gloriola. Veď ináč by to ani nešlo. Je na čele 400- členného kolektívu, ktorý mu pomáha, lebo všetci jeho členovia sú si vedomí, že nové uľahčuje fyzickú prácu. ★ Aké sú tohtoročné vý­sledky Ing. Maršálka? Do dnešného dňa usporil už 122 tisíc korún — ha oprave miešadiel. Je rád, že len v materskom závode na­šiel 66 následníkov z radov inžinierov a technikov. V celej republike je ich vyše šesťsto, čo len zvýraz­ňuje, že pôvodná myšlienka bola skutočne dobrá. A ako ďalej? Ing. Maršálek odpo vedá: „Nachádzame plnú podporu nielen v závode, ale aj u predstaviteľov našej strany a vlády. Kto sa .dal na boj, musí vydržať. Ani my nekončíme, hnutie zostá­va živé, skrátka, ideme vpred. -zel — O výskume, z ktorého môže mať spoločnosť len úžitok Bohaté vody podzemné Navštívili ste už areál kúpalísk na Margetinom ostrove v Budapešti? Ak áno, určite vás príjemne spomienky hrejú ešte dnes. Teplá voda láka sem nielen občanov mesta, ale aj mnohých cudzincov. Mnohí však vari ani nevie­me, že podobné prírodné bohatstvo je aj na skok od nášho mesta Na základe rozsiahlej geologickej, hyd­rogeologickej a geofyzikálnej výskumnej dokumentácie dalo sa už dávnejšie pred­pokladať, že aj v Podunajskej nížine sú veľké zásoby termálnych a hypertermál­­nych vôd. (Za termálne sa označujú vody s teplotou od 20 do 45 stupňov Celzia a za hypertermálne tie, ktorých teplota je vyš­šia ako 45 stupňov Celzia). I napriek tomu, že dnes už pozitívne vie­me o veľkých zásobách spomenutých vôd pod povrchom Žitného ostrova, musíme zdôrazniť, že zatiaľ vo výskume, priesku­me a nakoniec i v energetickom využití boli odvážnejší naši južní susedia. Na zá­klade poznatkov z Maďarska zrodila sa pred piatimi rokmi prvá konkrétna hydro­geologická štúdia pre JRD v Hornom Bare na Žitnom ostrove. Jej cieľom bolo zhod­notiť hydrogeologické pomery našej časti Podunajskej nížiny a konfrontovať ich s pravostrannou časťou na maďarskom území. Autorom druhej pôvodnej štúdie, vypracovanej pre združenie družstiev Ag­­rofrigor v Dunajskej Strede, bol opäť RNDr. A. Porubský, CSc. Výskumný hydro­geologický vrt SA POTOM AI REALIZOVAL. Dnes vyteká v Dunajskej Strede na terén 16 litrov hypertermálnej vody (86 stupňov Celzia) za sekundu. Podobné výsledky do­siahol aj druhý vrt v Čalove, ktorý má rovnakú hlbku ako predošlý v Dunajskej Strede — 2500 m. Jeho výdatnosť je desať litrov za sekundu a teplota hypertermál­nej vody 90 stupňov C na prelive. Oba uvedené vrty na hypertermálnu vo­du dokázali, že Podunajská nížina v čs. úseku Dunaja je najväčším rezervoárom týchto vôd na území Slovenskej socialistic­kej republiky. šom vypätí pad­­TO VŠAK NIE IE VŠETKO. Spomenuté dva zdroje nie sú jediné. Na Podunajskej nížine sú už známe hyperter­málne vody, ktoré majú svoj pôvod vo vá­pencoch. Napríklad v Komárne z hĺbky 1200 m, ďalej v Patinciach a v Štúrove. Z prognózneho hľadiska a na základe geo­logickej a hydrogeologickej stavby Podu­najskej nížiny možno predpokladať veľkú využiteľnosť termálnych a hypertermál­­nych vôd tohto územia. Takéto využitie má pred sebou veľkú budúcnosť. Stačí, ak nám poslúži príklad z Maďarskej ľudovej republiky, kde hypertermálna voda získa­ná vrtom hlbokým 2000 m (o teplote 90 stupňov Celzia a výdatnosti 23 litrov za sekundu) vykuruje 1200 bytových jedno­tiek i s prislúchajúcimi verejnými budo­vami a súčasne dodáva do domácností tep­lú vodu. A pritom náklady oproti tradič­nému vykurovaniu uhlím sú priaznivejšie v pomere 3:11. A teraz to aplikujme na skutočnosť u nás: exploatované množstvo hypertermálnych vôd z vrtu v Dunajskej Strede nahradí kaloricky 17 ton .uhlia denne. Neváhajme teda, využime núkajúce sa bohatstvo čo najpohotovejšie. —zel— pretože by bol užitočný tiež pri liečení svetovej choroby toxaplazmózy.

Next