Východoslovenska Pravda, júl-september 1946 (II/151-224)

1946-07-02 / nr. 151

fMBBM ťMMgHWW? t HW, gf rawüUtorok, 2. júla 1946. Zmedzinárodnenie Terstu skutkom ? Molotov žiada aj účasť ČSR v kontroinei kom sii Bidaultovho plánu 7nlirauiční ministri mali v srbotu najdlhšie zasadnutie zo všetkých doterajších a hlavným bodom boly znovu rokovania o Terste. Svojho času sme písali o Molotovoni návrhu, podľa ktorého Terst sa mal stať autonómnym celkom v rámci federa­tívnej Juhoslávie s vlastným guvernérom a iMavotjarnyin shro­­maždením. Tento návrh bol základom nového návrhu, ktorý predložil zahraničným ministrom Bidault. Bidattlfov plán obsahuje tieto body: 1. Terst a jeho okolie po 10 rokoch dostaly autonómiu a boly spravované štyrmi veľmo­cami spolu s Talianskom a Juho­sláviou. Integritu územia by za­istila Bezpečnostná rada. Bidaul­­tov plán, hoci ho Molotov kriti­zoval, nezamietli a ruská dele­gácia sľúbila, že ,v pondelok ho preštuduje a prerokuje. ■ 2. Plán predpokladá, že vláda bude menovaná spoločnou doho­dou Talianska s Juhosláviou, Ak by k takejto dohode nedošlo, vy­menujú vládu štyrmi veľmoci. 3. Národné shromaždenie zvo­lia všeobecným a tajným hlaso­vaním a bude maf zákonodarnú moc. 4. Šesfčlennú vládnu radu vy­menujú štyri veľmoci spolu s Talianskom a Juhosláviou, Na čele bude guvernér s vládnou právomocou. Jej úlohou bude udržiavať poriadok a zaisťovať riadny chod verejných služieb. 5. Zákonodarstvo a pravosú­­die zaistia obyvateľstvu rešpek­­ťo!.anie máva jazykového, práva na školy a vstup do verejných slúšieb. Zástupcovia štyroch veľmo­cí a Bezpečnostná rada utvoria dozorné teleso, ktorému vládna rada každý rok podá zprávu a ktorá bude zodpovedať za riad­ne aplikovanie štatútu. Každú nerozhodnutú záležitosť postúpia tomuto dozornému útvaru. 7. : i e d koncom desaťročného obdobia zástupcovia štyroch veľ­mocí preskúmajú opäť terstský štátu a podajú ďalší posudok OSN. Molotov vyhlásil, že nie je spokojný s dočasno’u povahou plánu, ktorý by viedol k nestá­losti a značne neprajné by pô­sobil na národné cítenie juho­slovanského ľudu. Dodal však, že ie ochotný* francúzsky návrh vziať za základňu pre debatu. Jednotlivé body Súhlasí s podnetom, aby bola, ak je to možné, zavedená kon­trola 6 štátov, ak by ČSR pri­pustili medzi kontrolujúce štá­ty, keďže má tiež záujem na Terste ako prístave strednej Furopy. Ako sa zdá. zahraniční mini­stri, hoci sa k návrhu kriticky stavajú, sú ochotní plán preštu­dovať a je možné, že už pon­delkové zasaddanie prinesie roz­hodnutie vo veci Terstu. Popri otázke Terstu príde v pondelok na rad aj rokovanie o talian­skych kolóniách, dátum konfe­rencie a otázka Nemecka. Byr­nes navrhol, aby mierová, kon­ferencia bola určená na deň 20. júla, ale ministri sa na tomto termíne nedohodli. Doplnky k dohode vlády ČSR a SNR ■* i k Text dohody schválený vládou — Zákonodarnú moc vykonáva SNR, výkonnú Sbor povereníkov — Sbor pove­J reníkov zodpovedný vláde — Jednotná kontrola štátneho hospodárstva — Menovanie štátnych zamestnancov Praha, 28. júla 1946 (ČTK) Vláda v piatok 28. júna popoludní dohodu žených v Národnom fronte Čechov a moci na Slovensku a o úprave moci Dohoda má tento text: Predstavitelia polit, strán, sdruše­­ných v Národnom fronte Čechov a Slovákov, vychádzajúci z doterajších skúseností, dospeli shodne k záveru, že v záujme úspešného pokračovania na diele výstavby Republiky a v zá­ujme najmä So najrýchlejšieho vyrov­nania hospodárskej a sociálnej úrov­ne Slovenska a českých krajín, ako aj v záujme upevnenia štátnej jedno­ty, je treba doplniť a čiastočne po­zmeniť dohodu medzi vládou Česko­slovenskej republiky a Predsedníc­tvom SNR zo dňa 2. júna 1945, dopl­nenú podľa protokolu o rokovaní zo dňa 11. apríla 1946. Preto predstavitelia politic, strán združených v českom národnom fron­te s jednej strany a predstavitelia politických strán združených v slo­venskom Národnom fronte s druhej strany usniesli sa na tom, že doporu­­čtia vláde, aby sa usniesla na týchto doplnkoch a zmenách dohody zo dňa 2. júna 1945 a protokolu zo dňa 11. apríla 1946. Článok prvý Úprava moci zákonodarnej 1. Slovenská národná rada vykoná­va na Slovensku v medziach prísluš­ných celoštátnych zákonov, najmä podľa článku prvého ods. 3 a 4, ú­­stavného zákona zo dňa 11. apríla 1946 číslo 65 Sb, nar. o Ústavodar­­nom národnom shromaždení, zákono­darnú moc formou nariadení vo ve­ciach, ktoré neboly dohodou zo dňa 2. júna 1945 vyhradené NS. Všetky návrhy týchto nariadení, ktoré má prerokovať plénum Slovenskej národ­nej rady, musia byť aspoň dva týždne pred schôdzkou Slovenskej národnei rady predložené vláde, ktorá na schôdzke, na ktorú slovenskí členo­via budú pozvaní so zvláštnym upo­zornením na tento bod programu roz­hodne, či osnova neupravuje vec z celoštátnej povahy zo dňa 2. júna 1945. Ak sa nevyjadrí vláda do dvoch týždňov, Slovenská národná rada o­­snovu zákona prerokuje. Ak vláda o­­známi najneskoršie do tejto plenárnej schôdzky SNR, že osnova opravuje vec. ktorá nepatrí do kompetencie SNR, alebo že rieši otázku v rozpore s vládnym programom, alebo platným zákonom, nemôže táto osnova byť predmetom rokovania na plenárnej schôdzke Slovenskej národnej rady. Ak má predsedníctvo SNR námietky proti rozhodnutiu vlády, rozhodne o veci rozhodčí sbor, složený z pred­sedu Ostavodarného národného shro­­maždenia, všetkých členov Predsed­níctva vlády a z predsedu Slovenskej národnej rady. Československej republiky schválila predstaviteľov politických strán sdru- Slovákov o úprave zákonodarnej výkonnej na Slovensku. 2. Ak chce slovenská národná rada sa usniesť na vecných zmenách ná­vrhu, proti ktorému vláda nepodala námietky, je Predsedníctvo SNR po­vinné predložiť text navrhnutých zmien vláde. V takom prípade sa po­stupuje podľa ods. 1. 3. Vláda zriadi pri úrade Predsed­níctva vlády zvláštnu unifikačnú ko­misiu právnikov, ktorá s urýchlením preskúma všetky predpisy, vydané pc oslobodení Slovenskou národnou ra­dou a jej predsedníctvom, a predloží vláde podľa naliehavosti veci za úče­lom siednotenia právneho poriadku potrebné návrhy na vydanie prísluš­ných celoštátnych zákonov, poprípa­de no rozšírenie účinnosti príslušných noriem, vydaných pre české krajiny, alebo na vydanie príslušných naria­dení Slovenskej národnej rady. Ak sa usnesie vláda na podklade také­hoto návrhu na tom, že je treba vy­dať nariadenie Slovenskej národnej rady, bude Slovenská národná rada povinná ho vydať v lehote, ktorú sta­noví vláda. 4. Zvláštna odborná unifíUäčná ko­misia právnikov nastupuje namiesto koordinačného orgánu pri úrade Pred­­sedníctva vlády, ktorý mal byť zria­dený podľa článku 3 protokolu zo dňa 11. apríla 1946. Článok druhý Úprava moci výkonnej 1. Výkonná moc na Slovensku v rámci normotvornej právomoci Slov. národnej rady podľa článku prvého vykonáva Sbor povereníkov, po­prípade jednotliví povereníci, kto­rí sú zodpovední za jej výkon Slo­venskej národnej rade. V ostatných veciach má výkonnú moc vláda, po­prípade jednotliví ministri, pričom, a^ ko výkonné orgány pôsobia zásadne povereníci a ich úrady, — minister je však oprávnený vykonávať Svoju právomoc na Slovensku tiež priamo orgánmi svojho úradu s vedomím prí­slušného povereníka. Pokiaľ doteraz vydané nariadenia Slovenskej národ-nej rady upravily veci, ktoré nepatria do kompetencie SNR, má výkonnú moc vláda, poprípade príslušní mi­nistri. 2. Sbor povereníkov je zodpovedný vláde v smysle predchádzajúcich u­­stanovení. Jeho predsedu a ostatných členov menuje po predchádzajúcom schválení vlády predsedníctvo SNR, Všetci členovia Sboru povereníkov vykonávajú sľub do rúk predsedu vlá­dy. 3. Vláda môže zastaviť výkon usne­­senia Sboru povereníkov, ak prekro­­čuje svojim obsahom jeho právomoc, alebo ak zavádza opatrenia, ktoré sú v rozpore s celoštátnymi opatreniami v príslušnom odbore. 4. Povereník, ako výkonný orgán podfa ustanovenia ods. 1 vety druhej zodpovedá príslušnému ministrovi, riadi sa jeho rozhodnutiami a smerni­cami, podáva ministrovi zprávy o činnosti svojho úradu a predkladá mu na požiadanie spisy. Minister môže sl pritom vyhradiť schválenie vyhlášok, výnosov a všeobecných vnútorných smerníc, vydávaných príslušným po­vereníkom. Všeobecné vyhlášky vo veciach celoštátnych vydáva minister po vyjadrení príslušného povereníka, ktoré sa musí podať v primeranej le­hote podľa povahy veci. Článok tretí Úprava kontroly štátneho hospodárstva 1, Jednotnú kontrolu štátneho hos­podárstva vykonáva na celoštátnom území Najvyšší kontrolný účtovný ú­­rad v Prahe, ktorého výkonným or­gánom na Slovensku je Najvyšší kon­trolný dvor v Bratislavé. Najvyšší účtovný kontrolný úrad je však o­­právnený vykonávať svoju právomoc na Slovensku tiež priamo svojimi or­gánmi s vedomím predsedu Najvyš­šieho kontrolného dvora. ■ Z,. Predseda najvyššieho . , kontrol­ného dvora je priamo podriadený predsedovi Najvyššieho účtovného kontrolného úradu, ako jeho zá­stupca na Slovensku a riadi sa jeho pokynmi a smernicami, podáva mu zprávu , o činnosti svojho úradu a predkladá mu na požiadanie spisy. Vo. veciach pôsobnosti Slovenskej národnej rady je predseda Najvyššie­ho kontrolného dvora zodpovedný tiež slovenskej národnej rade. Naj­vyšší účtovný kontrolný úrad a Naj­vyšší kontrolný dvor ako jeho vý­konný orgán sa riadi pri výkone kon­troly platnými právnymi predpismi. Článok štvrtý Menovanie štátnych zamestnancov t. Vysokoškolských profesorov, štátnych úradnkov na Slovensku me­nuje podľa ústavnej listiny na návrh vlády prezident Republiky. Vláda predkladá svoj návrh prezidentovi Republiky podľa návrhu Sboru po­vereníkov, predloženého Predsed­níctvom Slovenskej národnej rady. Vláda vráti návrh Predsedníctvu SNR ak je v rozpore s jednotnou personálnou politikou v Republike-2. Zamestnancov, ktorých v kra­jinách českej a moravsko-sliezskej menuje vláda, menuje na Slovensku po predbežnom schválení vlády Sbor povereníkov. 3. Zamestnancov, ktorých v kraji­nách českých a moravskosliezskych menuje minister, menuje na Slo­vensku povereník a oznámi toto menovanie príslušnému ministrovi. Článok piaty Obnovenie slovenskej národnej rady a národných výborov na Slovensku Obnovenie na podklade výsledku volieb do Ústavodarného národného shromaždenia sa vykoná nariade­ním Slovenskej národnej rady, po­kiaľ ide o Slovenskú národnú radu do dvoch mesiacov, pokiaľ ide o ONV do troch mesiacov a pokiaľ ide o MNV do štyroch mesiacov odo dňa týchto volieb. < > i . < • i K-v; Francúzske UNS žiada vylúčenie Réynaula Paríž, 1. júla (ČTK). — Šieste od­delenie francúzskeho Ústavodarnélm národného shromaždenia sa dožaduje vylúčenia Paula Reynauda zo Sboru francúzskych zákonodárcov. Prípad Reynaudov, ktorý vyšetruje zvláštna subkomisia, stále čaká na jej posu­dok, ktorý iná byť podkladom pre rozhodovanie pléna Ústavodarného shromaždenia. Zdá sa, že celá vec je úmyselne predlžovaná a zdržovaná. Trať Košice—Žilina bude dvoikoľainá V stavbe železníc sa bude pokračovať (ZAS) — Bratislava, 1 júla. Zá­stupcovia VI. odboru Povereníctva dopravy a verejných prác rokovali minulý týždeň so zástupcami Štát­neho plánovacieho úradu v Prahe o postupe prác na stavbe II. koľaje na trati Košice—Žilina a na pre­­vczke v úseku Košice—Krompachy v súvislosti So stavbou hydrocentrá­­ly v údolí Hornádu. Pomýšľa sa aj na úpravu zaúste­nia novej trate Lednické Rovné— Púchov do trate Púchov nad Váhom —Horný Lideč, súčasne so sanáciou priľahlého terénu. Ž atva Inocent Dračka Je skoré letné ráno. Veľký rebri­­nový voz, tahaný dvoma vranými hladko vykejovanými koňmi s lesk­núcou sa srstou hrkoce po poľnej ceste na záhumní do poľa. Na voze rozkročmo stojí chlapec, ktorý ešte nedokončil povinnú dochádzku do ľudovej školy, a veselo práska bi­čom. Slnko ešte nevystúpilo vysoko nad obzor, ale na poli ľudia už dávno usilovne pracujú. Je žatva. V žatve sa na dedine nepočíta pracovný čas na hodiny, ale od svitu do mraku a potom sa ešte pracuje doma okolo statku a domácnosti do neskorej nocí. Tak, ako sa nepočíta čas pri práci na ho­diny, takisto nepočíta sa ani vek pracujúcich. Mladý či starý, bez rozdielu na vek v a pohlavia, je za­pojený do práce každý, kto vládne údami. Veď ide o to, zachránít a uložit do bezpečia výsledok celo­ročnej namáhavej práci roľníka, ktorá počas roka bola často ohro­­žovaná suchotou, prílišným vlh­kom, mrazom, ľadovcom, vetrom, hmyzom alebo hlodavcami. Okúzľujúca jar pominula so svo­jím romantickým pôsobením na city. Ani spevavý vtáčik nehudíe tak intenzívne svoju pieseň nad svojím hniezdom ako v jari, ale celkom vecne vodí svoju mlaď k letu a samostatnému životu. Je leto Miesto jari, ktorá prebúdzala k ži­votu, nastalo obdobie zrelosti, vec­ného žitia, obdobie príprav na čas, kedy príroda s macošským chladom sa díva na živého tvora, a nemilo­srdne nechá padnúť týc.h, ktorí sa nepripravili. Vrcholom slávy nášho leta je žatva. Vrcholom radostného uspo­kojenie je pre< nás práve tohoročná žatva. Je to prvá žatva úrody z plodu práce oslobodeného sloven­ského roľníka na slobodnej Česko­slovenskej pôde. Táto žatva zna­mená pre nás skutočné, plné, ozaj­stné oslobodenie, lebo bude zname­nať najesť sa do sýtosti vlastného chleba vo vlastnej slobodnej domo­vine. Bude znamenať koniec ne­istoty, nedostatku, podvýživy, dra­hoty a ťažkých existenčných sta­rosti. Takto myslite, keď príležitostne prechádzate poľom, kde na vše­tkých stranách vidíte zlatožlté lány, polia zrejúceho žita a pšenice. Vy­soké steblá zvážené ťažkým klasom sa vlnia a chvejú pod dotykom let­ného vetríka, akoby v očakávaní svojho ďalšieho osudu, ktorý im pripravuje mozolnatá tvrdá ruka kosca. Na niektorých poliach sa už navŕšily kríže a na niektorom mieste už aj odvážajú z poľa žito do stodôl, kde sa u leží k mlatbe. V poli všade vidieť živý ruch, od skorého rána do pozdného večera- Do uši vára zazneje zvonivý zvuk kosy. ktorú brúsi zatvár kameňom, v rozkročnom postoji, s vysúkanými rukávmi, s potom na čele, ktorý v tenkých pramienkoch steká po tvá­ri. Letné slnko celou silou »vysáva vlahu zeme. praží úrodu do zlato­­žlta a spaľuje aj tvár, ramená a šiju žatvám do tmavohnedé. Zdá sa vám, že horúčava je neznesiteľná n najradšej by Ste sa uložili do tieňa košatého stromu niekde u rieky. Zatvár však nemyslí na takéto veci. Svojou širokou dlaňou stiera pol z čela a v širokom rozkročení pravi­­delný-m rozmachom■ s hlbokým zá­berom rúbe vysoké stebla tesne pri koreni- Kosí neprestajne v rytmic­kom pohybe s ladným pohybom r bokoch a kosa mu spieva v dotyku so steblami rytmickú pieseň o von­nom chlebe — pre našich, pre na­šich, pre našich ... Za koscami ženy v družnej spo­lupráci sbierajú skosené žito, pše­nicu a ukladajú ju do hromádok na snopy, ktoré viaže a do kríža ukla­dá svalnatý mladý muž. Ťažká prá­ca, a predsa pri tejto práci všade zneje radostný spev mladých, keď počasie neohrozuje beh práce a dá možnosť hladkému priebehu tejto, Žatva. Tak prosté slovo, zjav kaž­doročne sa opakujúci, v živote ľudí tak všedný a predsa tak významný, že po tisíce rokov sa pozornosť ľud­stva s nádejou upiera na tento akt ■práce. Veď dobrá žatva je dobré živóbitie. Tohoročná žatva je pre nás viac ako kedykoľvek predtým. Je pre nás chlebom, ktorý nás nie­len nasýti, ale dovŕši naše oslobo­denie od závislosti, od nám prajnej alebo neprajnej cudziny. Tohoročná žatva zaisťuje pre nás sýty, šťastný slobodný rod. Nový chlieb bude dobrý, bude váš a bude ho dosta­tok-, Mozoľ roľníka zasluhuje vďaky a národ, skutočne vďačí roľ­si níkovi za jeho prácu, a uctí si jeho mozoľov. •• í

Next