Východoslovenska Pravda, október-december 1946 (II/225-297)
1946-10-01 / nr. 225
2 .¥DÄ Utorok, 1. októbra 1946. Zo slávnostného zasadnutia Slovenskej íioy v Košiciach Na Slovensku nech znie večne iba naša reč Povereník s. Dr. Šoltés: Národ zaniká, ak nedrží krok s vývojom íudsiva a spoločnosti J. E. biskup Čársky: Nevyhľadávajme to, čo nás oddeľuje, ale to, čo nás spája (šk) Košice. — Po pracovných poradách Slovenskej ligy v Košiciach, mali jej delegáti v nedeľu 29. septembra t. r. vo veľkej siem Slovanu slávnostné zasadnutie, ktorého sa zúčastnili okrem početných delegátov a hostí, zástupcovia vlády, Predsednícva SNR, Sboru povereníkov. Predsedníctva vlády, Ministerstva informácií a čs. zahraničného ústavu. Povereníctva informácií, zástupca zahraničných Slovákov v Maďarsku a Antifašistického fondu v Budapešti, zástupca Čs. sväzu v Rumunsku, zástupca Matice slovenskej, zástupca Svojpovu a Sväzu partizánov, ďalej zástupca utečencov z Oravy a Spiša, Sväzu finančnej stráže, SSŽ, SSM. Spolku sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach a Spolku Sv. Vojtecha. V priebehu slávnostného shromaždenia prišiel aj zástuca amerických Slovákov rev. Jozef Kušnier. Po zahraní štátnej hymny manifeslačné shrormaždenie úvodným prívetom otvoril spisovateľ Elő Sándor. V orívete povedal, že delegáti Slovenskej ligy neprišli iba kongresovaf, de prišli do Košíc snemovaf, vyúčtovať z činnosti odo dňa oslobodenia slovenská a poradiť sa so všetkými Henmi Slovenskej ligy o ďalšej spoupráci, načerpať sily k úlohám, kto•é tento Spolok Čakajú a splnenie rtorých od ligy očakáva celý národlý a štátny kolektív. Potom sa uja! súova novozvolený jredseda Slovenskej ligy Anton Graíatier, ktorý zdôraznil, že si je dobre vedomý úloh, ktoré má Liga v prali „za tú našu slovenčinu.“ Za to, že jráca SL je veľká, ťažká a zodpovedná obrátil sa na predsedníctvo vlády, ?NR, SP a ustavizne celonárodného významu, aby podporovaly snahy Slovenskej ligy. Vo svojom prejave vyslovil vďaku svojmu predchodcoyi Mr. Metodovi Bellovi. V súvislosti s terajšími dejinnými zmenami povedal, íe Slováci neboli predtým tak zatisnutí do hôr. ako sú teraz. Slováca obývali predtým nížinu, pod troma „kopcami* „TATRA, MATRA, FATRA,“ í toré máme vo svojom krajinskom znaku. No, nebyť československých legionárov v prvej svetovej vojne, nemali by sme slobodu ani v zatlsnuíom zmenšenom území, nebolo by druhého odboja, nebolo by slávneho slovenského národného povstania, nebolo by Košickej dohody, nebolo bv dvojročného plánu, bol by iba veľký slovenský cintorín. Aby celé naše ážemie bolo po každej stránke en slovenské, musíme sa postarať o vysidlenie z nášho prostredia toho elementu, ktorý sa zachoval voči iám nepriateľsky. Toho máme dosiainuf výmenou. Reslovakizácia má vrátiť národu tú časť, ktorú nútili sa pomaďarčiť alebo ponemčiť. I keď všetky ostatné naše práce sú vefkoepé. jednako spomínané veci sú funlamentom pre všetky naše počínania lo ďalekej budúcnosti. Napokon dotál, žeby bol šťastný, keby sa dož.l! chvíle, v ktorej by slovenský národ ligu nepotreboval, chvíle, v ktorej 3y bolo národné povedomie u vše’kýclr vrstiev slovenského národa •ovnaké, skalopevné. ZANIKÁ A STRÁCA REČ NÁROD, KTORÝ NFDRŽf KROK S VYVO*JOM ĽUDSTVA Za SNR, v mene neprítomného povereníka Ing. Jozefa Stýka, prehovorí Dr. Anton Harčár, ktorý sľuboval, ?e SNR bude napomáhať úsilie Slovenskej ligy. Kongresu želal dôstojný oriebeh a práci Slovenskej ligy veľa cdaru. Za Sbor povereníkov prehovorili povereníci s. Dt. Šoltés a Dr. Böhm. Povereník súd r. Dr. Šoltés vo svojom prejave povedal, že Slovenskú ligu prišli nielen i,s*if, že jej budú pomáhať, ale aj aby zdôraznili dôležitosť jej snemovania, zapadá od času, keď Československo prežíva jedno z najdôležitejších období. V snahe zabezpečiť národný charakter nášho štátu zariadime si veci tak, povedal . s. Dr. Šoltés, aby to čo je nie slovenské, Išlo tam, kam ono patrí. K tomu nás nevedie nijaký cit pomsty, i keď máme v pamäti mnohé ťažké príkoria. Domáhame sa našich práv z dôvodov pokojného vývoja v tomto priestore Európy. Tieto naše snahy zapadajú aj ináč do veľkej premeny, ktorú si usporiadajú národy sveta po stránke hospodárskej, sociálnej I kultúrnej. Keď sa dívame do minulosti, vidíme že takéto možnosti sme tu ešte nemali. Pýtame sa sami seba, kto na prvom mieste slovenskému národu umožnil snemovní i pracovať? Myslím —c povedal & űr. Šoltés že i toto snemovanie vysloví vďačnosť veľkému ruskému bratovi, ktorý nebojoval len za slobodu svoju, ale i za slobodu všetkých slobodumilovných národov. Jeho víťazstvo dáva nám nádej, že už nikdy nepocítime trpkosť poroby a že naša národná budúcnosť bude zabezpečená navždy. Národ nežije len rečou, tá je azda najkrajším vonkajším prejavom jeho bytosti, ale zaniká a stráca aj reč, ak nemá priaznivé podmienky ostatné, hospodárske sociálne a kultúrne, ak zaostáva duchovne, ak nedrží krok s vývojom ľudstva a spoločnosti, ak nenačúva pulzovanie nových čias ak zaspáva vývoj. Preto sa domnievam, že bude veľkou a vznešenou úlohou Slovenskej ügy voaŕ burcovať do pomoci a nezabezpečovať iba jazyk, ale snažiť sa pozdvihnúť náš národ na úroveň ostatných vyspelých národov, aby sme dohonili to, čo nám nepriazeň osudu neumožnila. Sľúbme si, že budeme pracovať tak, aby za života ttašei generácie na Slovensku odznievala iba naša reč a aby Slovák na Slovensku v jednotnej ČSR s bratom Čechom bol jediným pánom. Povereník Dr Böhm vo svojom prejave spomenul, že Maďari nasadili na východné Slovensko najsilnejšiu páku, aby všemožne rozdelili Slovanov. Na šťastie ich zákerný zámer sa nepodaril. Dres možno so všetkou určitosťou a veľkou radosťou konštatovať plné národné uvedomenie východoslovenského ľudu. ABY BOLO VÝCHODNÉ SLOVENSKO OZDOBOU NAŠEJ VLASTI Menom čs. vlády prehovoril vládny radca Dr. Mati ktorý okrem slávnostného zasadnutia zasadal aj v pracovných výboroch, v ktorých podľa jeho slov, poznal mnohých nadšených kultúrnych pracovníkov pre československú a slovenskú vec. Povedal, že je pozoruhodné, že sa SL neuspokojuje s terajšími úlohami, ale berie na seba úlohy nové. Bude, pravda, ešte treba získať nových nadšených a nezištných pracovníkov. Prisľúbil, že i oni v Prahe budú Slovenskej lige v tejto práci úprimne a bratsky pomáhať. Zástupca Ministerstva informácií a čs. zahraničného ústavu Dr. Karas m. i. povedal: Prišili sme do našich Košíc preto, lebo Košice a Slovensko sú naše tak, ako sú Vaše Čechy a stovežatá matička Praha. Chceme, aby sa čo najviac Slovákov vrátilo do zeme otcov, aby sa podarilo nashromaždif zástupy tých, ktorí doteraz nemali šťastie bývať medzi nami v rodnej zemi. Želali by sme si, aby Slovenská liga ukázala, že Slovensko je a bude naše a že najmä východné Slovensko bude ozdobou našej vlasti Zástupca povereníka informácií Dr Šufan, ktorý prehovoril aj menom spolku Slovákov v Juhoslávii a celej našef menšiny v Juhoslávii apeloval na činiteľov Slovenskej ligy, aby urobili všetko možné i nemožné a umožnili návrat Slovákov z Juhoslávie, lebo nanriek tomu, že sa Slovákom v Juhoslávii zle nevodí, všetci túžobne očakávajú návrat na Slovensko. NEVYHĽADÁVAJME TO, ČO NÁS ODDEĽUJE, ALE TO, ČO NÁS SPÁJA V priebehu slávnostného shromaždenia prišiel pozdraviť účastníkov XV. kongresu Slovenskej ligy J. E. biskup Čársky, ktorého privítali prítomní dlhotrvaiúcirn potleskom. V prejave, ktorý povedal biskup Jozef Čarský aj ako predseda Spolku sv. Vojtecha, obrátil sa k prítomným s prosbou, s taliehavon prosbou, aby nehľadali to, čo nás oddeľuje, ale to, čo nás spája, lebo, ako nás dejiny poučily, i veľké národy zakapaly pre svoju nesvornosť. Potom tlmočil slávnostnému shromaždeniu Slovenskej ligy srdečný a bratský pozdrav roduvernej Siovace z Maďarska Duna, a všetkých našich krajanov z Rumunska Cesnak, Za MNV v Košiciach prehovoril D r. Mikuláš Styk, za Maticu slovenskú stredný tajomník Ján Štefánik, za SVOJPOV mjr. Hanus, za SSP tajomník Koštial, ktorý pripomenul, aby v národnom záujme v rámci reslovakizácie nepriberali do národa tých, ktorí Slovákmi nikdy neboli. V mene riaditeľstva čsl. rozhlasu prehovoril riaditeľ Emil Rusko, za Komitét utečencov Hornej Oravy a Spiša predniesol Slovenskej ligy žalobu Grie-ger, ža SSŽ prehovorila Biednikovä za Sväz finančnej stráže Jozef Kulina, za Spolok sv. Cyrila a Metoda v Michalovciach tlmočil pozdrav profesor Ján Murín, za SSM Lieskovanský za Východoslovenský kultúrny spoiok Svojina profesor Halaga, POZDRAVNÉ TELEGRAMY A MANIFEST LIGY Zo slávnostného manifestačného shromaždenia Slovenskej ligy poslali pozdravné telegramy prezidentovi Dr. E. Benešovi, predsedovi vlády s. Gottwaldovi, predsedovi SNR Dr. Lettrichovi, predsedovi SP súdr. Dr, Husákovi, povereníkovi školstva s. L. Novomeskému a bývalému predsedovi Slovenskej ligy Metodovi Bellovi. Napokon prečítali a schválili manifest XV. kongresu Slovenskej ligy v Košiciach a zaspievaním hymrickej piesne „Kto za pravdu horí“ slávnostné manifestačné shromaždenie SL zakľúč.'ili. SlovensVí presídlenci do Košíc Ď ilšie transporty maďarských Slovákov na Slovensko (r) Budapešť. Najbližšie transporty vracajúcich sa Slovákov z Maďarska v rámci presídľov&cej akcie pôjdu takto: Z okolia Bánhidy odíde transport dňa 5. októbra. Ďalšie transporty z Budapešti á okolia odídu 8. októbra. Z presídľovacej oblasti Szarvas, Kiskörös a PHis pôjdu transporty 1. októbra. Z Ilegházy a okolia pôjdu transporty 8. októbra. Týchto presídlencov povezú do Košíc. Neorehľadné zástupy odprevadily mŕtveho rodoľuba Národný pohreb Aníona Prídavka roké vrstvy slovenského ľudu, ktorá pre Antona Prídavka boly alfou f omegou, vítaly a zároveň odprevádzaiy 'svojho neohroženélio predbojovníka. Keď zazneíy zvuky štátnej hymny na ústrednom cintoríne, uložili rakvu pod zahalený ešte náhrobný kameň. Spevokol košických učiteľov a profesorov zaspieval potom tklivú pieseň t,Hojže, Bože, jak to bolí". Pomník odhalil spisovateľ a predseda Slovenskej ligy súdruh Elo Sándor, ktorý zhodnotil významnú a plodnú prácu neúnavného rodoľuba najmä na východnom Slovensku. Anton Prídavok — človek — Slovák-Siovan a dôsledný socialista, ukázal jasný smer, ktorým sa budúce generácie majú uberať, aby zaistüv svojmu rodu pokojný život a plný rozvoj na dedovlzni — povedal s. Elo Sándor vo svojom prejave. Za mesto Košice, ktoré mal Anton Prídavok tak veľmi rád, jeho mŕtve telo i pomník prevzal do opatery P. Podracký Žiaľ mesta Prešove i celého Ša riša nad predčasným odchodom vzácného človeka tlmočil predseda MNV mesta Prešova Pavol Plánovský. Za čsl. rozhlas v Prahe ďakoval neochvejnému zástancovi československej súdružnosti, za jeho vytrvalosť 1 za utrpenie, ktoré pre svoje presvedčenie znášal. Miloš Disman. Za bratislavské ústredie československého rozhlasu sa s Antonom Prídavkom rozlúčil Alex. WWoyzes. Za košickú odbočku čsl. rozhlasu sa k nebohému spolupracovníkovi dojímavo prihováral básnik Pavol Horov, ktorý hovo. rll zo srdca všetkých prítomných, keď povedal, že keby sa bol Anton Prídavok medzi nás vrátil menej okázalým spôsobom — iba tak skromne a nenápadne ako to vždy rofveval bolo by nám to milšie. Veru milšie Anton Prídavok náš... Hvmnickou piesňou „Kto za pravdu horí“ sa národný pohreb An*">m Prídavka skončil. J. H. V sobotu predpoludním previezli rakvu Antona Prídavka z košickej stanice do. Dómu. Popoludní o 14.30 hod. sa začaly smútočné obrady, ktoré vykonáva! J. E. biskup'Čársky. Neprehľadné zástupy odprevádzaiy mŕtveho víťaza na poslednej ceste. Na čele zástupu pochodovala čestná rota vojska. Tesne za rakvou kráča, li pozostalí a príbuzní nebohého. V zástupe boli predstavitelia ústrednej správy Slovenskej ligy, mesta Košíc, armády korporácií a spolkov, vojenská hudba a pofom ľud — ši- Nechceme ani Nemcov, ani Maďarov Druhý deň krajinského sjazdu ČsOL na Slovensku v Bratislave (r) Bratislava. V nedeľu, 29. septembra t. r., v druhý deň sjazdu Československej obce legionárskej na Slovensku bola o 9. hodine predpoludním manifestačná schôdzka účastníkov sjazdu v bratislavskom kine Hviezda. Schôdzku slávnostne otvoril predseda ČsOL na Slovensku predseda Národného súdu Dr. Daxner, ktorý privítal prítomných. Dr. Mešťan prečítal rezolúciu. ktorú manifestačné shromaždenie s nadšením schválilo. Prípis predsedu ÜNS J. Dávida, s, list ministra národnej obrany generála Svobodu. prečítal Dr. Daxner. V mene vlády pozdravil krajinskú konferenciu Čs. O. L. štátny tajomník MNO Ján Lichner, Za Sbor povereníkov prehovoril predseda SP s. Gustáv Husák. Za SNP a v mene predsedu SNR pozdravil hrdinov Čs. zahraničnej armády prvej i druhej svetovej vojny J. Hlavatý. V mene čs. armády prehovoril k prítomným generál Sirica. Po svojom prejave vyzval prítomných, aby jednominútovým tichom uctili pamiatku padlých legionárov a vojakov druhého zahraničného odboja. V mene Ústredia československej obce legionárskej prehovoril Čižmár, ktorý vo svojom prejave zdôraznil, že legionári, ktorí museli priniesť toľko obetí za našu slobodu, nechcú mať vise v Republike ani Nemcov, ani Maďarov. Za Sväz slovenských partizánov prehovoril generálny tajomníka s. Falfan, za ŠVOJPOV štkpt. Bradáč. Slávnostné shromaždenie československých legionárov a vojakov druhého zahraničného odboja zakončil predseda miestnej organizácie Čs. O. L. Bahurínsky. Dva pomníky Za hlaholu zvonov pohly sa zástupy . . . Zástupy ranených víťazov. Ranu ešte neprebolenú ovieva septembrový vetrík a Ty Anton Prídavok s povzneseným pokojom poberáš sa na čele toho zástupu kdesi až ta za mesto do tône starých jaseňov . . . Prečo tak ďaleko Anton Prídavok? Prečo nezostávaš tu v prostriedku toho mesta, ktoré si si tak vrele obľúbil a ktoré Ťa s toľkou nehou očakávalo? — Prečo musí byt každá radost bôľom a slzami vykúpená, nevieš to ani Ty Anton Prídavok? — Mučivé otázky zostávajú bez odpovede . . . Zástupy vítazov — na najcitlivejšom mieste ranených vítazov kráčajú do záhrady večného odpočinku, aby tam pod kamenný pomník uložili s Tvojim zmeraveným telom Anton Prídavok i svoju boľast. Le bo to bolo Tvojim želaním. — Od studeného mramoru sa budú vracať zástupy nadšencov ku Tvojmu živému pomníku. Ku pomníkuy ktorý si Ty stával z plamu Tvojho stdea a so žiary Tvojej iskriacej duše. —• Tvoj pomník Anton Prídavok není meravý, není zo studeného mramoru ako ten pred nami, pod ktorý Ťa tu ukladáme. Ten pomník tam v meste a na širokom okolí je živý, je žiarivý. On sa nám prihovára, volá nás, nalieha a prikazuje nám, aby sme sa chopili pluha, lebo úhor pred nami je ešte veľký a Tvoja brázda zostala nedooraná. A my v tom volaní a naliehaní, aby sme sa ponáhľali orat a kyprit pôdu dedovizne, poznávame Tvoj hlas Anton Prídavok. Nuž sľubujeme Ti vzorný náš oráč . , . Nad otvoreným ešte od terajším Tvojim tôni jaseňov Anton príbytkom tu v Prídavok Ti slávnostne sľubujeme, že Tvoja po hanená láska — Tvoje Košice budú opäť čisté, budú naše — slovenské’ í to Ti sľubujeme pred tvárou Ukrižovanej Ľudskosti, ktorej si i Ty bol vyznávačom, že z nastúpenej cesty za víťazstvom Pravdy ani na piaď neustúpime, hoci by sa všetky temné a ľudu nežičlivé sily proti nám akoukoľvek hrozbou spikly. Nie, práva slovenského ľudu, ktorého si Ty bol vzorným synom, nedovolíme viac pošliapať a tu na krvou našich otcov a bratov vykúr penej zemi nedovolíme viac ľudskosť tupiť a znova ju ukrižovať! Zástupy vítazov, ktorí uložili telo svojho druha do večnej tíšiny tu na chotári tohoto mesta, z ktorého ho zákerný nepriateľ pred rokmi vyhnal, kráčajú tým mestom ... V jednom rade bojovníci zbrane i bojovníci ducha, starší i mladší víťazi. Lež nie stí to spupní uzurpátori, pozérski komedianti na bielom koni, ktorí s neľudskou ukrutnosťou obracali nôž v našej krvácajúcej rane. Títo hľa sú iba pokojamilovní obrancovia vlasti. Nijaké veľké gestá, len vedomie pravdy a■ práva ich sprevádza mestom . . . A pod chladným mramorom sníva svoj nedosnený životný sen neúnavný pracovník, bojovník a pevec svojho ľudu Anton Prídavok . . . Iba šelest padajúceho lístia a jesenný vetrík ruší večne tam vládnuci pokoj ... «WH-