Východoslovenska Pravda, júl-september 1950 (VI/175-263)

1950-07-01 / nr. 175

V ch krajín, spoji* sa! I sobota, 1. júla 1950. # Cena 2.— Kčs. • Ročtíík VI. — Číslo 175. Q sobota, 1. júla 1950. • Cena 2— Kčs. • Ročrfík VI. — Číslo 175. ^iislava. — v piatok 30. júna pokračovala v Bratislave plena* za “časti predsedu riady A. Zápotockého. ministrov G. Klím' '','*)ana a sen. tajomníka KSS Štefana Bašíovanskčho. PodpĎKO '■ tiľiro v otváracom prejave druhého dňa plenár. j_y gi narodeniny poslanca lTr- Zupku a vyzdvihol jeho životnú , dráh zs ví^tv° robotníckej triedy Československa. Delegáti USPO iibiiantovi, ktorý sa dožil 49 rokov, srdečné ovieie. , cení prehovoril 0 výchovnej a knlturnej práci v odboroch . > K. Marvan. B sekr z* au dopoludňajšieho rokovania prehovorilo v diskusii 20 Druhý deň plenárneho zasadnutia ÚRO gfoFrantišek lupka predsedom ÚRO dborárom pripadá úloha rozšíriť marx-lôninský svetonázor |;y Benau pripomenul, f i pripadá veiká úloha ilistický marx-leninský Jim preto v odboroch tre­­' kóitúmo-propagačnej čin­ili iúto náplň. |edseda SOR Forint hovoril o Iných výhodách, ktoré sme u zaviedli od oslobodenia. Sem h aj domáca a zahraničná re­lácia. Na doterajšiu rekreáciu äcujúcich náš ľudovodemokratic. / štát prispieva zo svojho rozpoč­­. i. Máme v programe výstavbu no­vých komfortne vybavených zota­­■’’óvni. Tohto roku pokračujeme vo výmennej zahraničnej rekreácií, ktorú sme rozšírili takže výmennú rekreáciu prevádzame s Poľskom, *jjdh*r<koro. Maďarskom a Rumun­skom. lZo Sväzu zamestnancov v doy­­|ve- prehovorila súdružka Komber- 1 y. Vyzdvihla, že že-ny sú už na pracoviskách, ktoré prv bu­­iradené len mužom. Pracujú ŕhybkárky, pri rampách, na uciach a pod. Školíme ženy i Správkyne vlakov a jedna je Via zácviku a čo najskôr už. kna trať ako stroj vodky ňa Peho vlaku. ftiec Daubner zo Sväzu za. ^ncov v doprave uviedol, že ftnanci v doprave musia vy­­vnúternú mobilizáciu vše­­ine svojich síl a vytýčili si kon­úlohy: 1. Skrátenie obehu Iníov; 2. plné využitie vozňov’ r fro'ov. Tak ako v SSSR. ai u nás zaci,._ sírif hnutie tzv. pätstev. Mirov, ktorí nám dopomôžu dobre Fi-vužiť naše rušne; 3. sr.ížiť stav jjprávkových vozňov; 4. v dielňach prebieha pre vér ka a práve tak v správkárňach; 5. uzavierame SM ÜVS medzi služobňami a rozširuje­me socialistické súťaženie. Často sa hovorilo, že v doprave sa nedá plá­novať a dnes je vidieť, že sa plánu­je dobre a že prevážna väčšina1 za­mestnancov v doprave je už zapo­jená v socialistickom Súťažen; 6. vo výrobniach ie vytvorený technic­ký sbor, ktorý má poslúžiť tomu, aby naši inžinieri si mohli vymie­ňať stále svoje skúsenosti. Minister priemyslu Kliment vo svojom prejave v diskusii medziiným povedal; Končíme prvý polrok náš­ho dlhodobého plánu a zrýchľujeme tempo výstavby. V. súvislosti -s tým schválila vláda zmeny plánu na druhé polročia t. t. Tieto zmeny znamenajú zvýšenie výroby v kľú­čových ; odvetviach i v niektorých odvetviach, ktoré vyrábajú spotreb­né statky a slúžia zvyšovaniu život­nej tírovne ľudu. Úlohy v kľúčových odvetviach sa zvyšujú v percentách veľmi málo a preto sme počuli: „To splníme hravo“. Súdruhovia upozor­ňujeme, že toto zvýšenie nesmie sa brat na takú ľahkú váhu. Je síce v percentách malé, napríklad v ťaž­kom strojárenstve činí najviac 7.9 pere., ale v tonách sú to desaťtisí­ce ba i statisíce. V korunách to zna­mená miliardy. Preto treba sa dí­vať vážne na tieto úlohy, lebo ony slúža našej výstavbe i stále rastú­cim potrebám nášho ľudu. K slovu sa prihlásil i minister prá­ce a sociálnej starostlivosti E. Er­­ban. Počas dopoludňajšieho snemovania prišli .účastníkov pozdraviť delegáti pracujúcich z krajov Banská By­strica, Mitra a Žilina. Vedúci po­zdravnej delegácie s. Botoč tlmočil presvedčenie pracujúcich týchto krajov, že dnešná plenárka ÚRO r (Pokračovanie na 2. strane.) 1 r- Zo zasadnutia Sboru povr erálttn Dbať o rovnomerné plnenie plánu Sbor povereníkov na svojom dneš­nom zasadnutí, pod predsedníctvom ■ svojho predsedu Karola Bacilká pre rokoval o. i. zprávu poverení ka-p red­­sedu Slovenského plánovacieho úradu Dr. Bránika o plnení súborného plánu Slovenska za prvý štvrCmk 1950, Už pri predbežnom hodnotení výsledkov sa ukázalo, že nedostatky v plnení plánu za január a február t, r. sa vcelku odslránily ešte v marci, čo sa konečným súhrnným hoduoienim r.o­­tvrdilo. Sbor povereníkov konštatoval, že plán bol splnený na všetkých úsekoch. Z konečného zhodnotenia plánu za I. štvrťrok 1950 vyplynula povereníkov úloha, obzvlášť pre Sbor bedlive kontrolovať plnenie plánu výstavby ťažkého priemyslu, výroby investič­ných statkov, dbať o rovnomerné hĺbe­nie plánu a naďalej venovať sústavnú pozornosť zvyšovaniu produktivity piá­­ee v stavebníctve. Povereník-predseda. SPLÚjjr. Bránik Informoval ďalej Sbor povereníkov o niektorých doplnkoch v súbornom pláne Slovenska na rok 1950. Povereník pôdohospodárstva Dr. Fal- | fan podal Sboru povereníkov zprávu 1 o opatreniach, ktoré urobil podľa vlád­neho usnesenia o boji proti mandelinke zemiakovej. Mandelinka zemiaková sa v posledných dňoch vyskytla aj na juhozápadnom Slovensku. Proti rozší­reniu tohto nebezpečného škodcu treba veľmi ^rozhodne bojovať. Sbor povere­níkov "vyzýva všetky orgány štátnej správy a občianstvo, aby dôsledne pinilo usnesenia vlády o opatreniach v boji proti mandelinke zemiakovej. Napokon Sbor povereníkov schválil návrh zákona SNR o organizácii a složení Slovenského výboru pre teles nú výchovu a šport. Na návrh povere­níka zdravotníctva Milana Poláka pri­jal usnesenie o podmienkach prázdni­novej praxe poslucháčov medicíny. Zodpovednosť za krviprelievanie na Kórei padá na vládu USA (TASS) Moskva. — Veľvyslanec USA v Moskve. Alan Kirk zaslal dna 21. júna zástupcovi ministra zahraničných vecí SSSR A. A. Gromvkovi pamiitný spis, obsahujúci toto vyhlásenie vlády USA: „.-Moja vláda ma poverila, aby som ''ás upozornil na to, že severokórejské ijskáA prekročily 38. rovnobežku a •hly S . veľkými silami na niekoľkých »ta ch na územie. Kórejskej repub­­, Odmietnutie sovietskeho zástup­­'.účastniť sa na schôdzi BR Spoje­­nárddov dňa 25. júna napriek ému ohrozeniu mieru a poVin­­uložených Chartou členovi BR, iádu ÚSA, aby priamo upozor­­) túto otázku vládu SSSR. tom na všeobecne známe úzke .iiedzi SSSR a severokórejským ,<jin, žiada vláda USA o uistenie, .SSR nevezme na seba zodpoved­­iSť za tento nevynrovokovaný a ni­­jn neospravedlniteľný útok a že po­užije, svoj vplyv na kórejské úrady, aby svoje invázne sily hneď odvolaly. Zástupca ministra zahraničných ve­ci SSSR A. Gromyko podal "dňa 29. júna z poverenia sovietskej vlády A. Kirkóvi toto vyhlásenie: „V súvislosti s vyhlásením vlády USA, zaslaným dňa 27. júna, poverila ma sovietska vláda, aby som vyhlásil: 1. Podľa spoľahlivých informácii so­vietskej . vlády, boly" udalosti, odohrá­vajúce sa na Kórei, vyprovokované útokom vôjsk juhokórejských úradov Podľa zprávy hlavného štábu Kórej skej ľudóVo-demokrätíckej : republiky, pekpačujú oddiely ľudovej artňády, ktoré osjobosjily dňa 28. , júna mesto Seul, v prenasledovaní porazeného ne­priateľa a postupujú na Ineon a Tai­na pohraničné okresy Severnej Kórey.. ,den. Oddiely ľudovej armády, ktoré Zodpovednosť zá tieto udalosti padá preto na juhokórejské úrady a na tých, ktorí stoja za ich chrbtami. 2. Sov'etska vláda, ako je známe, odvolala svoje vojská z Kórey skôr, než tak urobila vláda USA a týra po­tvrdila svoju tradičnú zásadu nezasa­hovania do vnútorných vecí iných štá­tov. Sovietski vláda sa pridržiava aj teraz zásady neprípustnosti zasahova­nia cudzích veľmoci do vnútorných vecí Kórey. 3. Nie je pravda, že sovietska vláda odmietla zúčastniť sa na schôdzkach BR. Sovietskej vláde nebolo možné ani pri najlepšej vôli zúčastniť sa na schôdzkach BR, lebo pre stanovisko vlády USA nebol stály člen BR — Čína — do "BR pripustený, čo urobiic Bezpečnostnú ratíu neschopnou robil rozhodnutie, ktoré by malo zákonití platnosť. POSTUP KÓREJSKEJ ĽUDOVEJ ARMÁDY utočily dňa 28. júna v oblastiach Cin­ben a ITončen oslobodily v 18.50 hod. mesto Nanhem a pokračujú v postupe. Dňa 2”. júna vylodily sa námorné sily na ostrove Pyskendo v Žitom mori a rozhodným útokom ho celkom oslobo­­diiy. Za 4 dni boja postúpila ľudová armáda na celom fronte o 70 .až 100 km, oslobodila hlavné mesto republi­ky Seul a mestá Kaisen. Ydenpu, Cun­­čen, Kanmyn, Hončen, Enan, Piakčen, Dominóén a iné veľké mestá, ako aj vyše 5.000 osád. Oslobodila územie o celkovej rozlohe 20.000 km5. JUHOKÓREJSKÉ OBYVATEĽSTVO PODPORUJE ĽUDOVO ARMÁDU Podľa zprávy fenžanského rozhlasu, vysielanej o 5.30 hod. miestneho času, povštáva juhokórejský ľud proti reakč­nej vláde v oblastiach ešte neoslobo­dených. Veľké úspechy tohto hnutia sú hlásené z miest Taiku a Kvančvu. AMERICKÉ LIETADLA BOMBARDUJÚ CIVILNÉ OBYVATEĽSTVO Vo štvrtok 29. júna o 17.30 hod. na­padlo 27 .amerických bombardovacích iiétadiél mesto1 Fenžan. Lietadlá svrhl y v rôznych štvrtiach mesta vcelku asi 300 bóŕnb rôznej veľkosti. Bombardo­vanie poškodilo mnoho obytných do mov. Straty civilného obyvateľstva sú značné. So Sovietskym s väzom za mier a bratstvo medzi národmi Ondrej Pavlík Súdruh Široký na IX sjazdc Ku. munistickcj strany Slovenska pove­dal: „Mierové hnutie proti Podpa­­lačom novej vojny musí myšlienku mieru a myšlienku hoja za zabez­pečenie mieru zaniesť do každého závodu, kaidéi dediny, do kazdeno úradu a školy, do každej chalupy“ Tejto vznešenej úlohe zasvätený ie tohoročný Slovanský deň na Deví­ne. Bude on predovšetkým veÍKou mierovou manifestáciou slovenského ľudu a odsúdením všetkých tyclt, ktorí sa dali na cestu príprav vojny. Slovenský lud starostlivo sleduje medzinárodnú situáciu. Oddávajúc sa plne výstavbe, nestráca z ou ne­bezpečenstvo. ktorým ohrozujú svet vojnoví štváči na čele s imperiali­stami Spojených .štátov amenckyca. Vie, že americkí imperialisti, ktorí prevzali po Hitlerovi plány P« sve­tovláde vystupujú čo raz zjavne­­šie v roli pripravovateľov ncvej vojny.-Sabotáž spojenecký .h smhív zvlášť čo sa týka demokratizácie a tiemih'áriz..eie zápa.-nJ«, ***-''• T" cUuiená vojna a útočíte P* s pajúi.e vojnové rozpočtv kapitali­sti-kých štátov; budovanie americ­kých vojenských základní v Europe, a Ázii to všetko svedči o tern, zc americkí imperialisti Pripravum vojnu, pripravujú surový útok pro­ti najhlbším záujmom všetkých ná­rodov na svete. Zákerné prepadnu­tie kórejské! ľudovodemokratickej republiky je posledné ohnivko pro­vokačnej a dobrodružnej l*»"Uky Wall Streetu. Americkí imperialisti a ich pomáhači viiliac so dna na den sa zvyšujúcu prevahu svetového tá­bora mieru, na čele so Sovietskym sväzom. prepadajú stále vacsej hys­térii a dobrodružnosii. Slovensky ľud spolu s českým ľudom je si ve­domý. že v službách týchto vojno­vých štváčov mobilizujú sa všetky zbytkv reakcie v našej krajine, ako to dokazujú všetky procesy so špiónmi a zradcami. Pracujúci lud Slovenska nie jeden raz zdôraznil svoju príslušnosť k táboru mieru a potvrdzuje iu každý deu svoj0u prácou pri plnení plánu, pri budo­vaní socializmu. Zvlášť manifestač­ným spôsobom vyjadril sa pri pod­pisovaní stockholmiéi rezolúcie Stáleho výboru obrancov mieru.. A chystá sa tak znovu urobiť a odpo­vedať na posledné provokácie, impe­rialistov a vojnových štváčov pri svojom tradičnom Slovanskom svi­atku 'na Devine. Tu znovu budú veľké masy slovenského ľudu tlmo­čiť svo’u bezvýhradnú oddanost a lásku veľkému Sovietskemu svázu. bašte, na ktorú sa epierajú v-etex statoční a mierumilovní ľudia na svete. Slovanská tradícia, ktorá sa viaže k Devínu, poskytne príležitosť pre rozvinutie myšlienky bratstva a spo­lupráce medzi všetkými národmi. Ved myšlienka slovanstva, myšlien­ka spolupráce a vzájomnosti v mi­nulosti medzi slovanskými národ­mi bola vždy vo svojej* podstate myšlienkou pokroku a humanity Oddaní hlásatelia jomnosti v minulosti, slovanskej vzá­v duhej sve­tovej vojne i dnes, nesledovali nik. dy útočné ciele voči iným národom, naopak. Slovanstvo chápalo sa ako predbojovník a garant pokroku, 1». koja a bratstva medzi národmi. — Kollárovo heslo: „Ked zvoláš Slo­van, nech sa ti ozve človek“, ie zá­stava, pod ktorou sa oduševňovali slovanskí vlastenci v boii proti ne­priateľom ľudstva, proti nepriateľom pokoja a pokroku medzi národmi. Proletársky internacionalizmus me­dzinárodnej robotníckej triedy, ako najmohutnejšia hrádza voči impe­rialistom a vojnovým štváčom ob­sahuje vo svotch základoch tehlu slovanskej vzájomnosti. Preto tiež slovanský Devín stáva sa baštou bratstva a mieru medzi národmi. K Devínu viažu u slovenského ľu­du aj spomienky na účinkovanie slávnych vierezvestcov Cyrila a Me­tóda. S jeho menom je sPošená cy­­rilometodejská tradícia. Táto tradí­cia bela vždy poučná pre Slovanov, no zvlášť poučná ie dnes, ked Vati­kán a s ním spojená vysoká cirkev­ná hierarchia znovu tak ako pred tisic rokmi odhaľuje jasne svoj pro­­tislovanský a protiíudový chaj-ak­­♦s- Scad, jíi-.-xs. tism. »nfejni. Vatikán prenasledťvsi Cyrila a Metóda, hry. tálnym spôsobení vyhladil ich žia­kov len zato. že išli s ľudom, žc hájili jeho slobodu, že napomáhali jeho pokrok a vzdelanosť.-Už vtedy Vatikán sledoval svoje mocenské záujmy, išiel ruka v ruke s feudál­nymi uehvatileľmi, aby porobil slo­vanský ľud, zbavil ho slobody á štátnej, svrchovanosti a zahatal Je­ho napredovanie. Vtedy sa vatikán­ske zákerné intrigy Podariíy. Y ich dôsledku vznikla veľká škoda pre rozvoj národov v . strednej Europe. Dnes sa pokúša Vatikán robit to isté, čo za Cyrila a Metóda. Znovu sa usiluje v službách západných, te­raz už imperialistických útočníkov zbaviť naše národy, slobody a na­predovania. Znovu by chceli zatiah­nuť do svojej a imperialistickej sie­te slovanské a iné národy strednej Európy. Znovu dáva do kliatby vše­tkých tých vlasteneckých kňazov, ktorí sa hlásia k ľudu. hája jeho slobodu a rozvíjanie. Znovu tak ako pred vyše tisíc rokmi pomocou no­­i?ý h vvichiganov chcel by terorizo­vať vlasteneckých kňazov a zastra­šovať ľud v jeho boji za mier a za pokrok. Vatikán zkrátka chce! by po tisíc rokoch zopakovať zločin, ktorý prvý raz spáchal za čias Cy­rila a Metóda. Zabúda však, že slo­vanské a iné národy v strednej Eit„ rope a spolu s nimi celý svet vyzerá dnes inakšie ako pred tisíc rokmi. Fominuly už časy, ked pápež spolu so svetskými vykorisťovateľmi roz­hodoval o csudc národov. Národ;? vyrástly, učil v a učia sa z ťažkých skúseností. Dnes už v ich čele ne­stoj! hŕstka vlastencov. Dnes si na čele národov v boji za ich česť, slo­bodu a svrchevanosť zastala robot, níeka trieda a jej predvoj komuni­stická strana. Dnes je tu mohutný Sovietsky sväz a štáty ľudových de­mokracii, kde robotnícka trieda prevzala vládu do svojich rúk, kde vybudovala alebo buduje socializ­mus. Dnes robotní ;ke triedy v kapi. taiistických krajinách, spojené sväzkcm proletárskeho internacio­nalizmu vedú úspešný zápas za u. držanie mieru a škrtajú plány im­perialistov a Vatikánu. Preto nebu. (Pokračovanie na 2, strane) Aj ioho roku príde pracujúci ľud celého Slovenska na Devín manife­­stooaľ za mier a bralsioo so oletkýírU mierumiloonrjrn.i a pokrokovými ľuďmi ■ celého sveta.

Next