Východoslovenska Pravda, júl-september 1950 (VI/175-263)
1950-07-01 / nr. 175
V ch krajín, spoji* sa! I sobota, 1. júla 1950. # Cena 2.— Kčs. • Ročtíík VI. — Číslo 175. Q sobota, 1. júla 1950. • Cena 2— Kčs. • Ročrfík VI. — Číslo 175. ^iislava. — v piatok 30. júna pokračovala v Bratislave plena* za “časti predsedu riady A. Zápotockého. ministrov G. Klím' '','*)ana a sen. tajomníka KSS Štefana Bašíovanskčho. PodpĎKO '■ tiľiro v otváracom prejave druhého dňa plenár. j_y gi narodeniny poslanca lTr- Zupku a vyzdvihol jeho životnú , dráh zs ví^tv° robotníckej triedy Československa. Delegáti USPO iibiiantovi, ktorý sa dožil 49 rokov, srdečné ovieie. , cení prehovoril 0 výchovnej a knlturnej práci v odboroch . > K. Marvan. B sekr z* au dopoludňajšieho rokovania prehovorilo v diskusii 20 Druhý deň plenárneho zasadnutia ÚRO gfoFrantišek lupka predsedom ÚRO dborárom pripadá úloha rozšíriť marx-lôninský svetonázor |;y Benau pripomenul, f i pripadá veiká úloha ilistický marx-leninský Jim preto v odboroch tre' kóitúmo-propagačnej činili iúto náplň. |edseda SOR Forint hovoril o Iných výhodách, ktoré sme u zaviedli od oslobodenia. Sem h aj domáca a zahraničná relácia. Na doterajšiu rekreáciu äcujúcich náš ľudovodemokratic. / štát prispieva zo svojho rozpoč. i. Máme v programe výstavbu nových komfortne vybavených zota■’’óvni. Tohto roku pokračujeme vo výmennej zahraničnej rekreácií, ktorú sme rozšírili takže výmennú rekreáciu prevádzame s Poľskom, *jjdh*r<koro. Maďarskom a Rumunskom. lZo Sväzu zamestnancov v doy|ve- prehovorila súdružka Komber- 1 y. Vyzdvihla, že že-ny sú už na pracoviskách, ktoré prv buiradené len mužom. Pracujú ŕhybkárky, pri rampách, na uciach a pod. Školíme ženy i Správkyne vlakov a jedna je Via zácviku a čo najskôr už. kna trať ako stroj vodky ňa Peho vlaku. ftiec Daubner zo Sväzu za. ^ncov v doprave uviedol, že ftnanci v doprave musia vyvnúternú mobilizáciu všeine svojich síl a vytýčili si konúlohy: 1. Skrátenie obehu Iníov; 2. plné využitie vozňov’ r fro'ov. Tak ako v SSSR. ai u nás zaci,._ sírif hnutie tzv. pätstev. Mirov, ktorí nám dopomôžu dobre Fi-vužiť naše rušne; 3. sr.ížiť stav jjprávkových vozňov; 4. v dielňach prebieha pre vér ka a práve tak v správkárňach; 5. uzavierame SM ÜVS medzi služobňami a rozširujeme socialistické súťaženie. Často sa hovorilo, že v doprave sa nedá plánovať a dnes je vidieť, že sa plánuje dobre a že prevážna väčšina1 zamestnancov v doprave je už zapojená v socialistickom Súťažen; 6. vo výrobniach ie vytvorený technický sbor, ktorý má poslúžiť tomu, aby naši inžinieri si mohli vymieňať stále svoje skúsenosti. Minister priemyslu Kliment vo svojom prejave v diskusii medziiným povedal; Končíme prvý polrok nášho dlhodobého plánu a zrýchľujeme tempo výstavby. V. súvislosti -s tým schválila vláda zmeny plánu na druhé polročia t. t. Tieto zmeny znamenajú zvýšenie výroby v kľúčových ; odvetviach i v niektorých odvetviach, ktoré vyrábajú spotrebné statky a slúžia zvyšovaniu životnej tírovne ľudu. Úlohy v kľúčových odvetviach sa zvyšujú v percentách veľmi málo a preto sme počuli: „To splníme hravo“. Súdruhovia upozorňujeme, že toto zvýšenie nesmie sa brat na takú ľahkú váhu. Je síce v percentách malé, napríklad v ťažkom strojárenstve činí najviac 7.9 pere., ale v tonách sú to desaťtisíce ba i statisíce. V korunách to znamená miliardy. Preto treba sa dívať vážne na tieto úlohy, lebo ony slúža našej výstavbe i stále rastúcim potrebám nášho ľudu. K slovu sa prihlásil i minister práce a sociálnej starostlivosti E. Erban. Počas dopoludňajšieho snemovania prišli .účastníkov pozdraviť delegáti pracujúcich z krajov Banská Bystrica, Mitra a Žilina. Vedúci pozdravnej delegácie s. Botoč tlmočil presvedčenie pracujúcich týchto krajov, že dnešná plenárka ÚRO r (Pokračovanie na 2. strane.) 1 r- Zo zasadnutia Sboru povr erálttn Dbať o rovnomerné plnenie plánu Sbor povereníkov na svojom dnešnom zasadnutí, pod predsedníctvom ■ svojho predsedu Karola Bacilká pre rokoval o. i. zprávu poverení ka-p redsedu Slovenského plánovacieho úradu Dr. Bránika o plnení súborného plánu Slovenska za prvý štvrCmk 1950, Už pri predbežnom hodnotení výsledkov sa ukázalo, že nedostatky v plnení plánu za január a február t, r. sa vcelku odslránily ešte v marci, čo sa konečným súhrnným hoduoienim r.otvrdilo. Sbor povereníkov konštatoval, že plán bol splnený na všetkých úsekoch. Z konečného zhodnotenia plánu za I. štvrťrok 1950 vyplynula povereníkov úloha, obzvlášť pre Sbor bedlive kontrolovať plnenie plánu výstavby ťažkého priemyslu, výroby investičných statkov, dbať o rovnomerné hĺbenie plánu a naďalej venovať sústavnú pozornosť zvyšovaniu produktivity piáee v stavebníctve. Povereník-predseda. SPLÚjjr. Bránik Informoval ďalej Sbor povereníkov o niektorých doplnkoch v súbornom pláne Slovenska na rok 1950. Povereník pôdohospodárstva Dr. Fal- | fan podal Sboru povereníkov zprávu 1 o opatreniach, ktoré urobil podľa vládneho usnesenia o boji proti mandelinke zemiakovej. Mandelinka zemiaková sa v posledných dňoch vyskytla aj na juhozápadnom Slovensku. Proti rozšíreniu tohto nebezpečného škodcu treba veľmi ^rozhodne bojovať. Sbor povereníkov "vyzýva všetky orgány štátnej správy a občianstvo, aby dôsledne pinilo usnesenia vlády o opatreniach v boji proti mandelinke zemiakovej. Napokon Sbor povereníkov schválil návrh zákona SNR o organizácii a složení Slovenského výboru pre teles nú výchovu a šport. Na návrh povereníka zdravotníctva Milana Poláka prijal usnesenie o podmienkach prázdninovej praxe poslucháčov medicíny. Zodpovednosť za krviprelievanie na Kórei padá na vládu USA (TASS) Moskva. — Veľvyslanec USA v Moskve. Alan Kirk zaslal dna 21. júna zástupcovi ministra zahraničných vecí SSSR A. A. Gromvkovi pamiitný spis, obsahujúci toto vyhlásenie vlády USA: „.-Moja vláda ma poverila, aby som ''ás upozornil na to, že severokórejské ijskáA prekročily 38. rovnobežku a •hly S . veľkými silami na niekoľkých »ta ch na územie. Kórejskej repub, Odmietnutie sovietskeho zástup'.účastniť sa na schôdzi BR Spojenárddov dňa 25. júna napriek ému ohrozeniu mieru a poVinuložených Chartou členovi BR, iádu ÚSA, aby priamo upozor) túto otázku vládu SSSR. tom na všeobecne známe úzke .iiedzi SSSR a severokórejským ,<jin, žiada vláda USA o uistenie, .SSR nevezme na seba zodpovediSť za tento nevynrovokovaný a nijn neospravedlniteľný útok a že použije, svoj vplyv na kórejské úrady, aby svoje invázne sily hneď odvolaly. Zástupca ministra zahraničných veci SSSR A. Gromyko podal "dňa 29. júna z poverenia sovietskej vlády A. Kirkóvi toto vyhlásenie: „V súvislosti s vyhlásením vlády USA, zaslaným dňa 27. júna, poverila ma sovietska vláda, aby som vyhlásil: 1. Podľa spoľahlivých informácii sovietskej . vlády, boly" udalosti, odohrávajúce sa na Kórei, vyprovokované útokom vôjsk juhokórejských úradov Podľa zprávy hlavného štábu Kórej skej ľudóVo-demokrätíckej : republiky, pekpačujú oddiely ľudovej artňády, ktoré osjobosjily dňa 28. , júna mesto Seul, v prenasledovaní porazeného nepriateľa a postupujú na Ineon a Taina pohraničné okresy Severnej Kórey.. ,den. Oddiely ľudovej armády, ktoré Zodpovednosť zá tieto udalosti padá preto na juhokórejské úrady a na tých, ktorí stoja za ich chrbtami. 2. Sov'etska vláda, ako je známe, odvolala svoje vojská z Kórey skôr, než tak urobila vláda USA a týra potvrdila svoju tradičnú zásadu nezasahovania do vnútorných vecí iných štátov. Sovietski vláda sa pridržiava aj teraz zásady neprípustnosti zasahovania cudzích veľmoci do vnútorných vecí Kórey. 3. Nie je pravda, že sovietska vláda odmietla zúčastniť sa na schôdzkach BR. Sovietskej vláde nebolo možné ani pri najlepšej vôli zúčastniť sa na schôdzkach BR, lebo pre stanovisko vlády USA nebol stály člen BR — Čína — do "BR pripustený, čo urobiic Bezpečnostnú ratíu neschopnou robil rozhodnutie, ktoré by malo zákonití platnosť. POSTUP KÓREJSKEJ ĽUDOVEJ ARMÁDY utočily dňa 28. júna v oblastiach Cinben a ITončen oslobodily v 18.50 hod. mesto Nanhem a pokračujú v postupe. Dňa 2”. júna vylodily sa námorné sily na ostrove Pyskendo v Žitom mori a rozhodným útokom ho celkom oslobodiiy. Za 4 dni boja postúpila ľudová armáda na celom fronte o 70 .až 100 km, oslobodila hlavné mesto republiky Seul a mestá Kaisen. Ydenpu, Cunčen, Kanmyn, Hončen, Enan, Piakčen, Dominóén a iné veľké mestá, ako aj vyše 5.000 osád. Oslobodila územie o celkovej rozlohe 20.000 km5. JUHOKÓREJSKÉ OBYVATEĽSTVO PODPORUJE ĽUDOVO ARMÁDU Podľa zprávy fenžanského rozhlasu, vysielanej o 5.30 hod. miestneho času, povštáva juhokórejský ľud proti reakčnej vláde v oblastiach ešte neoslobodených. Veľké úspechy tohto hnutia sú hlásené z miest Taiku a Kvančvu. AMERICKÉ LIETADLA BOMBARDUJÚ CIVILNÉ OBYVATEĽSTVO Vo štvrtok 29. júna o 17.30 hod. napadlo 27 .amerických bombardovacích iiétadiél mesto1 Fenžan. Lietadlá svrhl y v rôznych štvrtiach mesta vcelku asi 300 bóŕnb rôznej veľkosti. Bombardovanie poškodilo mnoho obytných do mov. Straty civilného obyvateľstva sú značné. So Sovietskym s väzom za mier a bratstvo medzi národmi Ondrej Pavlík Súdruh Široký na IX sjazdc Ku. munistickcj strany Slovenska povedal: „Mierové hnutie proti Podpalačom novej vojny musí myšlienku mieru a myšlienku hoja za zabezpečenie mieru zaniesť do každého závodu, kaidéi dediny, do kazdeno úradu a školy, do každej chalupy“ Tejto vznešenej úlohe zasvätený ie tohoročný Slovanský deň na Devíne. Bude on predovšetkým veÍKou mierovou manifestáciou slovenského ľudu a odsúdením všetkých tyclt, ktorí sa dali na cestu príprav vojny. Slovenský lud starostlivo sleduje medzinárodnú situáciu. Oddávajúc sa plne výstavbe, nestráca z ou nebezpečenstvo. ktorým ohrozujú svet vojnoví štváči na čele s imperialistami Spojených .štátov amenckyca. Vie, že americkí imperialisti, ktorí prevzali po Hitlerovi plány P« svetovláde vystupujú čo raz zjavnešie v roli pripravovateľov ncvej vojny.-Sabotáž spojenecký .h smhív zvlášť čo sa týka demokratizácie a tiemih'áriz..eie zápa.-nJ«, ***-''• T" cUuiená vojna a útočíte P* s pajúi.e vojnové rozpočtv kapitalisti-kých štátov; budovanie amerických vojenských základní v Europe, a Ázii to všetko svedči o tern, zc americkí imperialisti Pripravum vojnu, pripravujú surový útok proti najhlbším záujmom všetkých národov na svete. Zákerné prepadnutie kórejské! ľudovodemokratickej republiky je posledné ohnivko provokačnej a dobrodružnej l*»"Uky Wall Streetu. Americkí imperialisti a ich pomáhači viiliac so dna na den sa zvyšujúcu prevahu svetového tábora mieru, na čele so Sovietskym sväzom. prepadajú stále vacsej hystérii a dobrodružnosii. Slovensky ľud spolu s českým ľudom je si vedomý. že v službách týchto vojnových štváčov mobilizujú sa všetky zbytkv reakcie v našej krajine, ako to dokazujú všetky procesy so špiónmi a zradcami. Pracujúci lud Slovenska nie jeden raz zdôraznil svoju príslušnosť k táboru mieru a potvrdzuje iu každý deu svoj0u prácou pri plnení plánu, pri budovaní socializmu. Zvlášť manifestačným spôsobom vyjadril sa pri podpisovaní stockholmiéi rezolúcie Stáleho výboru obrancov mieru.. A chystá sa tak znovu urobiť a odpovedať na posledné provokácie, imperialistov a vojnových štváčov pri svojom tradičnom Slovanskom sviatku 'na Devine. Tu znovu budú veľké masy slovenského ľudu tlmočiť svo’u bezvýhradnú oddanost a lásku veľkému Sovietskemu svázu. bašte, na ktorú sa epierajú v-etex statoční a mierumilovní ľudia na svete. Slovanská tradícia, ktorá sa viaže k Devínu, poskytne príležitosť pre rozvinutie myšlienky bratstva a spolupráce medzi všetkými národmi. Ved myšlienka slovanstva, myšlienka spolupráce a vzájomnosti v minulosti medzi slovanskými národmi bola vždy vo svojej* podstate myšlienkou pokroku a humanity Oddaní hlásatelia jomnosti v minulosti, slovanskej vzáv duhej svetovej vojne i dnes, nesledovali nik. dy útočné ciele voči iným národom, naopak. Slovanstvo chápalo sa ako predbojovník a garant pokroku, 1». koja a bratstva medzi národmi. — Kollárovo heslo: „Ked zvoláš Slovan, nech sa ti ozve človek“, ie zástava, pod ktorou sa oduševňovali slovanskí vlastenci v boii proti nepriateľom ľudstva, proti nepriateľom pokoja a pokroku medzi národmi. Proletársky internacionalizmus medzinárodnej robotníckej triedy, ako najmohutnejšia hrádza voči imperialistom a vojnovým štváčom obsahuje vo svotch základoch tehlu slovanskej vzájomnosti. Preto tiež slovanský Devín stáva sa baštou bratstva a mieru medzi národmi. K Devínu viažu u slovenského ľudu aj spomienky na účinkovanie slávnych vierezvestcov Cyrila a Metóda. S jeho menom je sPošená cyrilometodejská tradícia. Táto tradícia bela vždy poučná pre Slovanov, no zvlášť poučná ie dnes, ked Vatikán a s ním spojená vysoká cirkevná hierarchia znovu tak ako pred tisic rokmi odhaľuje jasne svoj protislovanský a protiíudový chaj-ak♦s- Scad, jíi-.-xs. tism. »nfejni. Vatikán prenasledťvsi Cyrila a Metóda, hry. tálnym spôsobení vyhladil ich žiakov len zato. že išli s ľudom, žc hájili jeho slobodu, že napomáhali jeho pokrok a vzdelanosť.-Už vtedy Vatikán sledoval svoje mocenské záujmy, išiel ruka v ruke s feudálnymi uehvatileľmi, aby porobil slovanský ľud, zbavil ho slobody á štátnej, svrchovanosti a zahatal Jeho napredovanie. Vtedy sa vatikánske zákerné intrigy Podariíy. Y ich dôsledku vznikla veľká škoda pre rozvoj národov v . strednej Europe. Dnes sa pokúša Vatikán robit to isté, čo za Cyrila a Metóda. Znovu sa usiluje v službách západných, teraz už imperialistických útočníkov zbaviť naše národy, slobody a napredovania. Znovu by chceli zatiahnuť do svojej a imperialistickej siete slovanské a iné národy strednej Európy. Znovu dáva do kliatby všetkých tých vlasteneckých kňazov, ktorí sa hlásia k ľudu. hája jeho slobodu a rozvíjanie. Znovu tak ako pred vyše tisíc rokmi pomocou noi?ý h vvichiganov chcel by terorizovať vlasteneckých kňazov a zastrašovať ľud v jeho boji za mier a za pokrok. Vatikán zkrátka chce! by po tisíc rokoch zopakovať zločin, ktorý prvý raz spáchal za čias Cyrila a Metóda. Zabúda však, že slovanské a iné národy v strednej Eit„ rope a spolu s nimi celý svet vyzerá dnes inakšie ako pred tisíc rokmi. Fominuly už časy, ked pápež spolu so svetskými vykorisťovateľmi rozhodoval o csudc národov. Národ;? vyrástly, učil v a učia sa z ťažkých skúseností. Dnes už v ich čele nestoj! hŕstka vlastencov. Dnes si na čele národov v boji za ich česť, slobodu a svrchevanosť zastala robot, níeka trieda a jej predvoj komunistická strana. Dnes je tu mohutný Sovietsky sväz a štáty ľudových demokracii, kde robotnícka trieda prevzala vládu do svojich rúk, kde vybudovala alebo buduje socializmus. Dnes robotní ;ke triedy v kapi. taiistických krajinách, spojené sväzkcm proletárskeho internacionalizmu vedú úspešný zápas za u. držanie mieru a škrtajú plány imperialistov a Vatikánu. Preto nebu. (Pokračovanie na 2, strane) Aj ioho roku príde pracujúci ľud celého Slovenska na Devín manifestooaľ za mier a bralsioo so oletkýírU mierumiloonrjrn.i a pokrokovými ľuďmi ■ celého sveta.